Pravidlá práceneschopnosti (PN) mimo trvalého bydliska na Slovensku

Práceneschopnosť (PN), ľudovo nazývaná aj "maródka", je obdobie, počas ktorého zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov. Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské dávky, ktoré mu pomáhajú finančne preklenúť obdobie, keď nemôže pracovať. Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ktorý je uznaný dočasne práceneschopným pre chorobu, chorobu z povolania, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu. Tento článok sa podrobne pozrie na podmienky PN, s dôrazom na to, ako sa menia pravidlá, ak sa poistenec nezdržiava na mieste svojho trvalého bydliska.

Kto má nárok na nemocenské?

Nárok na nemocenské nemá automaticky každá osoba. Zjednodušene povedané, môžu ho dostať všetci, ktorí si platia nemocenský obvod. Do tejto kategórie spadá:

• každý zamestnanec s trvalým pracovným pomerom a pracovným pomerom na dohodu, ktorý nemá nepravidelný príjem,
• SZČO, ktorá je povinne nemocensky poistená,
• dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ktorá napríklad nepracuje, ale rozhodne sa platiť si nemocenské poistenie a ktorá si ho platila minimálne 270 dní v období posledných dvoch rokov,
• osoba, ktorá ukončila pracovný pomer, ale je stále v ochrannej lehote.

SZČO a podmienky nemocenského poistenia

Pre samostatne zárobkovo činné osoby vzniká nárok na nemocenské len v prípade, ak si pravidelne odvádzajú sociálne odvody, ktorých súčasťou je aj nemocenské poistenie. Pokiaľ majú nejaké nezrovnalosti z minulosti, najprv musia doplatiť vzniknutý dlh a až potom dostanú peniaze z tejto dávky. SZČO však zatiaľ nemusí vznikať povinnosť platiť tieto odvody. Tie sa odvádzajú len v prípade, ak aktuálne prekročili ročné zárobky vo výške nad 6552 eur. Začínajúce SZČO majú tiež odvodové prázdniny, ktoré trvajú do prvého odovzdania daňového priznania. Následne ak ste prekročili spomínanú výšku príjmov, zaplatíte prvé sociálne odvody v júli toho istého roka. Ak však nemáte povinnosť platiť sociálne odvody, neodvádzate ani nemocenský odvod a tým pádom nemôžete požiadať ani o nemocenský príspevok.

Môže dostať nemocenské aj osoba na úrade práce?

Nie, pokiaľ si neplatí dobrovoľné nemocenské poistenie, tak nemá nárok na nemocenský príspevok. Môže byť práceneschopný, takže v tom období je oslobodený od hľadania si práce a nahlasovania sa na úrade práce, ale naďalej dostáva len dávku v nezamestnanosti alebo inú sociálnu dávku.

Určenie a začiatok práceneschopnosti

Práceneschopnosť a jej trvanie určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN začína plynúť dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Výnimkou je situácia, ak sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. V takom prípade môže lekár uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni. Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného na základe:

• Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov - ak ide o vyplácanie náhrady príjmu.
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení - ak ide o vyplácanie nemocenského.

Nemocenské dávky: Výška a podmienky

Výška nemocenskej dávky závisí od sociálneho postavenia poistenca a jeho vymeriavacieho základu.

Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak sa stal poistenec dočasne práceneschopný v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu, alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, suma nemocenského sa mu zníži na polovicu. Nemocenské sa vypláca spätne za predošlý mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN.

Čo je to pravdepodobný denný vymeriavací základ?

Zatiaľ čo niektorým poistencom sa vypočítava nemocenské z denného vymeriavacieho základu, u iných existuje výnimka a v ich prípade sa vypočítava suma z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. To nastáva v týchto štyroch prípadoch:

• Ak ľudia s nárokom na nemocenské nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ.
• Ak zamestnanec nedosiahol pred vznikom práceneschopnosti 90 dní platenia nemocenského poistenia a taktiež ani v rozhodujúcom období.
• Ak povinne nemocensky poistenému SZČO vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského v deň vzniku tohto poistenia.
• Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite nemocensky poistená kratšie ako 26 týždňov.

Kedy zaniká nárok na nemocenské?

• Dňom ukončenia práceneschopnosti.
• Úmrtím pacienta.
• Ak nadobudne právoplatnosť rozsudok súdu, podľa ktorého urobil práceneschopný človek úmyselný trestný čin a kvôli nemu zostal na maródke.
• V prípade ak porušil čas vychádzok, porušil karanténu, nedodržiaval liečbu, nedostavil sa na určené kontroly u lekárov alebo ho kontrola Sociálnej poisťovne našla pod vplyvom alkoholu či omamných látok či iným spôsobom hrubo porušil podmienky práceneschopnosti.

Pandemická PN

Podľa Sociálnej poisťovne je pandemické nemocenské dávka poskytovaná počas krízovej situácie poistencovi, ktorý bol uznaný dočasne práceneschopným výlučne z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie. Rozdiel medzi „klasickým“ nemocenským a pandemickým nemocenským je v tom, že pandemické nemocenské sa poskytuje všetkým poistencom od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti potvrdenej z dôvodu karanténneho opatrenia alebo izolácie počas krízovej situácie. Pandemickú dočasnú pracovnú neschopnosť, t. j. dočasnú pracovnú neschopnosť uznanú z dôvodu karanténneho opatrenia alebo izolácie počas krízovej situácie potvrdzuje ošetrujúci lekár spravidla prostredníctvom telemedicíny. Z uvedeného dôvodu lekár zasiela Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti priamo Sociálnej poisťovni. Ak si chce poistenec uplatniť nárok na výplatu nemocenského pri takto potvrdenej dočasnej pracovnej neschopnosti, musí predložiť samostatnú žiadosť o pandemické nemocenské.

Ako požiadať o pandemické nemocenské

Poistenci môžu podať žiadosť o pandemické nemocenské jedným z nasledovných spôsobov:

• vyplnením e-formulára bez občianskeho preukazu s aktivovaným čipom s pomocou mobilného telefónu, ktorého číslo je povinný údaj vo formulári (bez eID)
• vyplnením e-formulára s občianskym preukazom s aktivovaným čipom (s eID)

Žiadosť je naďalej možné poslať do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne e-mailom, poštou alebo vhodením do na to určenej schránky umiestnenej pred budovou každej pobočky.

Podľa nových pravidiel sa tiež pandemická PN od 1. decembra dostane na úroveň štandardnej PN. Doteraz boli podmienky pandemickej PN výhodnejšie.

Miesto určenia a vychádzky počas PN

S dočasnou PN sa úzko spája miesto určenia a vychádzky. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak sa pacient nechce zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.

Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Nákup základných potrieb bez vychádzok

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly.

Zmena adresy počas PN

Pacient nemusí byť počas PN iba na adrese trvalého bydliska, ale aj na tej, ktorú si určí u lekára. Sociálna poisťovňa vypočula prosby mnohých Slovákov, ktorí by pri chorobe či úraze privítali zmenu miesta PN. Nie každý totiž túži uzdravovať sa na adrese svojho trvalého pobytu. Môže ísť napríklad o ľudí, ktorí bývajú v podnájme a trvalý pobyt majú v úplne inom okrese, napríklad u rodičov a nechcú v chorobe cestovať. V prípade, že poistenec potrebuje zmeniť miesto svojho pobytu počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, nie je to nemožné, avšak vyžaduje si to dodržanie presných postupov.

Postup pri zmene adresy počas PN

1. Konzultácia s ošetrujúcim lekárom: Vždy je potrebné konzultovať zmenu adresy s ošetrujúcim lekárom. Ten posúdi, či zmena adresy nie je v rozpore so životosprávou potrebnou na podporu liečby. Lekár by mal byť informovaný o dôvode zmeny a o dĺžke pobytu na novej adrese. V prípade vážnej choroby bez vychádzok musí lekár zmenu adresy schváliť. O zmene adresy musí vždy vedieť aj lekár. Podľa informácií to funguje tak, že keď má pacient určené aj vychádzky a nejde o ťažkú chorobu, o zmene ho stačí informovať. Ak by išlo o vážnu chorobu bez vychádzok, lekár musí pacientovi zmenu adresy schváliť.
2. Nahlásenie zmeny Sociálnej poisťovni: Po schválení zmeny adresy lekárom je potrebné túto zmenu nahlásiť Sociálnej poisťovni. Od roku 2021 už nie je povinné hlásiť Sociálnej poisťovni zmenu trvalého pobytu. Táto zmena sa týka poistencov a zamestnávateľov, ktorí boli povinní hlásiť zmenu údajov za svojich zamestnancov. V prípade samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) sa podobne ruší ohlasovacia povinnosť, avšak to neplatí pre tú SZČO, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa koordinačných nariadení Európskej únie alebo podľa medzinárodnej zmluvy o sociálnom zabezpečení, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ak údaje o týchto skutočnostiach Sociálna poisťovňa nevie získať z Registra fyzických osôb.

Elektronická zmena adresy: Novinka pre pohodlie poistencov

Sociálna poisťovňa v rámci svojej digitalizácie priniesla v posledných rokoch viaceré vylepšenia s cieľom zjednodušiť komunikáciu a procesy pre poistencov. Jednou z významných noviniek je možnosť elektronickej zmeny adresy počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Táto funkcionalita je dostupná v rámci Elektronického účtu poistenca (EUP) v sekcii "ePN - Elektronická práceneschopnosť". Poistenci, ktorí sú dočasne práceneschopní, môžu prostredníctvom svojho EUP účtu jednoducho a z pohodlia domova zmeniť svoju adresu pobytu. V sekcii "ePN" stačí vyplniť povinné údaje o novej adrese a určiť dátum, od ktorého sa na nej budú zdržiavať. Možnosť pridať aj ďalšie poznámky, ako napríklad označenie zvončeka alebo číslo bytu, uľahčuje identifikáciu miesta pobytu počas kontroly. Tento elektronický spôsob nahlasovania zmien značne zjednodušuje administratívu a šetrí čas poistencom, ktorí nemusia navštevovať pobočku SP osobne. Zároveň však Sociálna poisťovňa upozorňuje, že zmenu adresy by si poistenec mal zvážiť aj v konzultácii s ošetrujúcim lekárom.

Dôvody pre zmenu adresy a limity

Možnosť zmeny adresy počas PN nie je primárne určená na rekreačné účely alebo dovolenku. Poistenec by mal túto možnosť využiť z vážnych dôvodov, ktoré súvisia s jeho liečbou, rekonvalescenciou alebo zabezpečením vhodnejších podmienok pre zotavenie. Príkladom môže byť potreba zabezpečiť si opateru u rodinných príslušníkov, pobyt v kúpeľoch (ak to lekár schváli ako súčasť liečebného režimu) alebo návšteva špecializovaného zdravotníckeho zariadenia. V prípade psychických ochorení môže lekár povoliť zmenu prostredia, ak to prispieva k zlepšeniu psychického stavu pacienta, napríklad pobyt v prírode. Je však dôležité zdôrazniť, že zmena adresy počas PN nie je automatická a vždy závisí od posúdenia lekára a odôvodnenia poistenca. Napríklad, ak má poistenec vážne ochorenie, pri ktorom nie sú povolené vychádzky, zmena adresy na účely dovolenky by bola neprípustná a mohla by viesť k sankciám. V takýchto prípadoch by zmena adresy bez vážneho zdravotného dôvodu mohla byť považovaná za zneužitie systému.

Častosť zmien adresy počas PN

Legislatíva pritom neurčuje, ako často môže pacient zmeniť svoj pobyt počas péenky. Určuje to ošetrujúci lekár v záujme dodržiavania zásad liečebného režimu konkrétneho pacienta. Pre jeho úspešnú liečbu nie sú časté či opakované zmeny adresy vhodné. Posudzuje to lekár podľa konkrétnej zdravotnej situácie pacienta. O niečo prísnejšie by sa Sociálna poisťovňa pri častej zmene adresy pozerala na človeka, ktorý počas péenky nemá povolené vychádzky. Ak pacient nemá lekárom povolené ani vychádzky, znamená to, že jeho zdravotný stav je vážny, takže zmena adresy počas péenky bez súhlasu lekára by bola veľmi sporná. Keďže pri mnohých diagnózach môže práve časté cestovanie zhoršiť zdravotný stav, je vhodné túto otázku vždy konzultovať s lekárom.

Kontroly dodržiavania liečebného režimu

Porušenie liečebného režimu sa zistí obyčajne pri kontrole. Môže sa vykonať na podnet posudkového alebo ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa, ale aj podnet inej fyzickej či právnickej osoby. Kontrola prebehne vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor. Vykoná ju určený zamestnanec poisťovne v byte práceneschopného alebo na mieste, kde sa podľa potvrdenia práceneschopnosti zdržuje. Kontrola môže prebehnúť sedem dní v týždni, teda aj počas víkendu, voľných dní a sviatkov. Adresa, na ktorej sa pacient zdržiava počas péenky, je dôležitá najmä kvôli kontrole dodržiavania liečebného režimu u ľudí, ktorí majú počas nej nárok na nemocenskú dávku. Aby sa to nezneužívalo, na dodržiavanie pravidiel dohliadajú kontrolóri Sociálnej poisťovne. Tá upozorňuje, že aj keď legislatíva nezakazuje počas práceneschopnosti zmeniť adresu, ľudia to nemajú zneužívať za účelom vyhýbania sa kontrolnej činnosti. Poistenec je povinný umožniť výkon kontrolnej činnosti zo strany Sociálnej poisťovne počas celej svojej práceneschopnosti, vrátane víkendov. Poisťovňa má na kontrolu vyčlenených takmer 90 zamestnancov. Kontroly sa organizujú podľa potreby a kapacitných možností. Časť je vykonávaná náhodne, časť na základe preferencií vyplývajúcich z okolností práceneschopnosti. Prioritne sa poisťovňa snaží kontrolovať podnety od zamestnávateľov. V teréne kontrola preveruje, či pacient plní pokyny lekára ako napríklad to, či je doma a dodržiava pokojový režim. Môže preveriť napríklad aj to, či pacient nepracuje. Keď kontrolóri pacienta nenájdu na určenej adrese, žiadajú vysvetlenie. Keď to vierohodne nevysvetlí napríklad tak, že bol u lekára na kontrole, príde o nemocenské dávky. Poisťovňa ich už potom nevyplatí do konca péenky, avšak najdlhšie 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu. Ak už dávku medzičasom vyplatila, môže ju vymáhať späť. Avšak, štatistiky poisťovne ukazujú, že režim péenky chorí väčšinou dodržiavajú.

Čo v prípade, keď pacient nie je doma?

Ak poistenec nie je zastihnutý doma, nájde si v schránke Oznámenie o vykonaní kontroly. Na základe neho je potrebné, aby pacient kontaktoval útvar lekárskej posudkovej činnosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde môže preukázať dôvod svojej neprítomnosti.

Dôsledky porušenia liečebného režimu

Porušenie liečebného režimu, vrátane zdržiavania sa na inej adrese bez riadneho oznámenia a súhlasu, môže viesť k sankciám. Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu alebo mu dokonca pozastaviť vyplácanie nemocenských dávok až na 30 dní odo dňa porušenia. V prípade, že dávka už bola vyplatená, SP si ju môže spätne vymáhať. Preto je nevyhnutné pristupovať k pravidlám počas PN zodpovedne a informovať všetky relevantné inštitúcie o akýchkoľvek zmenách.

OČR verzus PN: Rozdiel v kontrole

Je dôležité rozlišovať medzi dočasnou pracovnou neschopnosťou (PN) a pandemickou OČR (Ošetrovné čerpané počas pandémie). Zatiaľ čo pri PN je dodržiavanie liečebného režimu a miesta pobytu prísne kontrolované, pri OČR sa tieto aspekty nekontrolujú tak dôsledne. Pri OČR, ktoré bolo pôvodne zavedené ako dočasné opatrenie, sa štátna kontrola na dodržiavanie liečebného režimu nezameriava. To znamená, že poistenec počas OČR nemusí striktne dodržiavať pobyt na jednej adrese, ako je to v prípade PN.

tags: #pn #hned #mimo #trvaleho #bydliska