S nástupom sychravého a chladného počasia sa v kolektívoch začínajú šíriť respiračné ochorenia. Chodiť chorý do práce je z hľadiska verejného zdravia nezodpovedné a rovnako to nie je zodpovedný prístup ani k vlastnému zdraviu. Sociálna poisťovňa v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch očakáva nárast PN-iek.
Nárok na nemocenské má každý zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (v skratke SZČO), dobrovoľne nemocensky poistená osoba a fyzická osoba v ochrannej lehote, teda napríklad tesne po skončení pracovného pomeru. Spravidla je to sedem dní po skončení nemocenského poistenia.
Podmienky nároku na nemocenské
Kým Sociálna poisťovňa nesleduje, či za vás zamestnávateľ nemocenské poistenie zaplatil, v prípade samostatne zárobkovo činných osôb je táto podmienka pomerne striktná a nekompromisná. Aby ste na platenú PN-ku mali nárok, musíte mať nemocenské poistenie zaplatené včas a v správnej výške a nesmiete mať voči Sociálnej poisťovni dlh väčší ako 5 eur.
Presne to isté platí aj pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, okrem toho však platí pre dobrovoľne poistené osoby, že v posledných dvoch rokoch pred vznikom PN boli nemocensky poistené aspoň 270 dní. Do tejto doby sa zarátava aj akékoľvek iné nemocenské poistenie v uplynulých dvoch rokoch, napríklad z bývalého zamestnania.
Elektronická PN (ePN) a jej výhody
Dobrou správou je, že už viac ako rok spoľahlivo funguje systém elektronickej „PN-ky“, takzvané ePN, ktoré odstránili zdĺhavý byrokratický proces, keď pacient musel s potvrdeným tlačivom chodiť do práce alebo do Sociálnej poisťovne. Zjednodušili sa tým aj situácie, keď človek ostal náhle hospitalizovaný a jeho práceneschopnosť musela vybavovať rodina.
Kým v minulosti platilo, že v prípade náhlej choroby alebo zhoršenia chronického ochorenia, ktoré si vyžadovalo dočasnú PN, sme zavítali k nášmu všeobecnému lekárovi, gynekológovi alebo nám „PN-ku“ vystavili v nemocnici, od roku 2024 sa okruh oprávnených lekárov rozšíril aj na lekárov špecialistov, či dokonca zubných lekárov v prípade poskytovania špecializovanej ambulantnej starostlivosti. To znamená, že v prípade ťažkostí so srdcom či tráviacim traktom môžete navštíviť svojho lekára špecialistu a elektronickú práceneschopnosť (ePN) vybavíte priamo u neho a nemusíte byrokraciou zahlcovať všeobecného lekára.
Zároveň ak vám lekár vystaví „PN-ku“ elektronicky, už nemusíte predkladať Sociálnej poisťovni osobitnú žiadosť o výplatu nemocenskej dávky. Už samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku.
Práva a povinnosti zamestnanca počas práceneschopnosti
Práceneschopnosť, či už z dôvodu choroby, úrazu alebo karantény, je situácia, ktorá ovplyvňuje zamestnanca aj zamestnávateľa. Slovenský Zákonník práce a súvisiace právne predpisy upravujú práva a povinnosti oboch strán v takýchto prípadoch.
Ak je zamestnanec dočasne pracovne neschopný z dôvodu choroby, je v karanténe alebo sa musí starať o dieťa z dôvodu uzatvorenia školy, ide o prekážku v práci na strane zamestnanca a o dôležitú osobnú prekážku v práci (§ 141 ods. 1 Zákonníka práce). Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci z tohto dôvodu na čas, po ktorý bude trvať uvedená prekážka v práci. Za tento čas zamestnávateľ neposkytuje náhradu mzdy, ale zamestnanec má po splnení podmienok nárok na nemocenské alebo ošetrovné.
Hmotné zabezpečenie počas PN
Ak sa zamestnanec pre chorobu alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.
Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2023 zrušilo.
Hmotné zabezpečenie počas PN sa skladá z:
- Náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácanej zamestnávateľom od 1. najviac do 10. dňa PN.
- Nemocenskej dávky vyplácanej Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa.
Kto nemá nárok na náhradu príjmu a nemocenské?
Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Náhrada príjmu od zamestnávateľa
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Nemocenská dávka od Sociálnej poisťovne
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najviac do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Výpočet denného vymeriavacieho základu
Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.
Povinnosti zamestnávateľa pri ePN
Pokiaľ máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN. Pokiaľ ste naopak v roli zamestnávateľa a hviezdite na mzdovom oddelení, čaká vás niekoľko povinností.
Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku? V tomto prípade sociálke oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti.
Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.
Papierová vs. Elektronická PN
Pri PN-ke vystavenej v papierovej forme musíte sociálke zaslať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti vám pri ePN odpadajú.
Zmena miesta pobytu počas PN
Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.
V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.
Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Dôvody na zamietnutie nároku na PN
Sociálna poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť, ktorá je zameraná na dodržiavanie liečebného režimu a opodstatnenosť uznania dočasnej pracovnej neschopnosti. Medzi najčastejšie zistené nedostatky patria:
- Neskorý dátum vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti: Dočasná pracovná neschopnosť by mala byť potvrdená skôr, nie k dátumu splnenia podmienok nároku na nemocenské.
- Účelové vystavovanie PN: Zistené prípady, keď boli potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené účelovo.
- Stornovanie PN: Následné stornovanie potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Uplatňovanie nároku na ošetrovné: Prípady uplatňovania nároku na ošetrovné dobrovoľne nemocensky poistenými osobami, striedavo na dve alebo viac detí.
- Účelové uzatváranie pracovných pomerov: Zistené prípady účelového uzatvárania pracovných pomerov z dôvodu čerpania nemocenských dávok.
- Pozmeňovanie údajov: Pozmeňovanie údajov na Potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Subjektívne posudzovanie: Subjektívne posudzovanie spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom.
Príklady zneužívania sociálneho systému
Hoci sa v akčnom pláne nezistilo zneužívanie sociálneho systému, kontrolná činnosť odhalila nasledovné:
- Účelové navyšovanie príjmu: Potvrdzovanie predpokladaného príjmu rovnajúceho sa maximálnemu vymeriavaciemu základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, s cieľom ovplyvniť výpočet výšky materského.
- Chýbajúce údaje v evidencii: V evidencii Sociálnej poisťovne nie sú uvedené dátumy rozhodujúcich skutočností.
- Nedostatky v kontrolnej činnosti: Nedostatočné formulovanie celkových posudkov o zdravotnom stave.
Zamietnutá poistná udalosť v životnom poistení? Vysvetlenie vašich zákonných práv
Prekážky v práci a náhrady
Zákonník práce definuje rôzne situácie, ktoré môžu nastať v pracovnom prostredí a ovplyvniť schopnosť zamestnanca vykonávať svoju prácu. Jednou z týchto situácií je prekážka v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142. Táto situácia nastáva, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu zamestnancovi z dôvodu zastavenia alebo obmedzenia činnosti.
V prípade, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, môže mu zamestnávateľ vyplácať náhradu mzdy v sume najmenej 80 % priemerného zárobku. Dôležité je, že táto náhrada mzdy nesmie byť nižšia ako minimálna mzda.
Existuje výnimka z povinnosti zamestnávateľa vyplácať plnú náhradu mzdy. Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.
Neplatené voľno a dovolenka
Zamestnávateľ nemôže jednostranne poslať zamestnanca na neplatené voľno. Neplatené voľno je možné len na základe dohody so zamestnancom (§ 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce). Zamestnanec by mal brať do úvahy, že počas neplateného voľna za neho zamestnávateľ neplatí odvody na sociálne a zdravotné poistenie.
Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť na platenom voľne, ktoré zamestnanec neskôr odpracuje (§ 141 ods. 3 písm. d) Zákonníka práce).
Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi jednostranne určiť okamžité čerpanie dovolenky. Podmienky určenia čerpania dovolenky upravuje § 111 Zákonníka práce. Zamestnávateľ určuje čerpanie dovolenky po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.
Vzhľadom na dynamicky sa meniacu situáciu sa novelou Zákonníka práce skrátil čas, v ktorom zamestnávateľ vopred oznamuje zamestnancovi čerpanie dovolenky, na najmenej sedem dní. Naďalej však platí, že zamestnanec môže dať súhlas, resp. požiadať o čerpanie aj v kratšom čase. Určenie čerpania dovolenky z predchádzajúceho roka sa musí oznámiť najmenej dva dni vopred.
Zatvorenie prevádzky a povinnosti zamestnancov
Zatvorenie prevádzky nemusí znamenať, že zamestnanci nemôžu chodiť do práce. V čase zatvorenia prevádzky môžu robiť inú prácu podľa pracovnej zmluvy. Je však potrebné zabezpečiť na pracovisku také podmienky, aby nedošlo k šíreniu nákazy a aby bolo chránené zdravie zamestnancov.
Samotný strach z nákazy nie je dôvodom pre odmietnutie práce alebo opustenie pracoviska. Zamestnanci nemôžu svojvoľne odmietnuť nastúpiť do práce. Ak to urobia, je to absencia na ich strane. Na druhej strane, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť na pracovisku také podmienky, aby nedošlo k šíreniu nákazy a aby bolo chránené zdravie zamestnancov. Ak má zamestnanec pochybnosti o dostatočnosti opatrení zamestnávateľa, môže sa obrátiť na inšpektorát práce alebo na regionálny úrad verejného zdravotníctva.
Zamestnávateľ nemôže zamestnanca nútiť ísť na PN-ku. Tú môže lekár vystaviť iba ak je to medicínsky opodstatnené. Zamestnávateľ by mal v situácii, keď sú uzatvorené prevádzky a zamestnanci sú doma bez práce, vyplácať zamestnancom náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Práca z domu
Novela Zákonníka práce v § 250b ods. 2 ustanovuje možnosť zamestnávateľa prikázať prácu z domu (domácnosti) zamestnanca, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné a ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti prípadne bezdôvodne odmieta (dohoda strán nie je týmto ustanovením vylúčená). Možnosť prikázať prácu z domu by nemala byť úplne svojvoľná, ale zamestnávateľ by mal vychádzať z rizík, ktoré sú spojené s výkonom práce kolektívu na pracovisku, resp. s prítomnosťou niektorých zamestnancov na pracovisku.
Dôležité je, aby zamestnanec mal technické vybavenie pre prácu z domu. Novela Zákonníka práce síce priamo nevyžaduje, aby zamestnávateľ zamestnancovi takéto technické vybavenie poskytol, avšak z iných ustanovení Zákonníka práce možno odvodiť, že za technické vybavenie na výkon práce zodpovedá zamestnávateľ, resp. že náklady práce nemožno prenášať na zamestnanca. Tu je však potrebné dodať, že ak zamestnanec má svoj vlastný počítač a má doma aj pripojenie na internet a takéto prostriedky na výkon práce postačujú, možno sa domnievať, že zamestnanec nemôže výkon práce odmietnuť, pretože zamestnávateľ mu nedal počítač a nezaplatiť internet, ktorý zamestnanec používa aj pre vlastné účely. V praxi však zamestnávateľ väčšinou nemôže pripustiť, aby zamestnanec narábal s dokumentmi na nezabezpečenom počítači, a preto takéto technické vybavenie zamestnancovi poskytuje.
Zároveň sa ustanovuje právo zamestnanca na výkon práce z domácnosti, a to za podmienky, že to povaha práce umožňuje a že tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody (napr. potreba prítomnosti časti zamestnancov na pracovisku - ak by bolo potrebné vykonať zásah na technickom zariadení, preberať písomnosti, prípadne osobitné predpisy - napr. uložená pracovná povinnosť, apod.).
Zamestnávateľ je aj počas výkonu práce z domu povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie.
Ošetrovné
Počas školského roka majú rodičia v prípade ochorenia dieťaťa nárok na ošetrovné, ak sú nemocensky poistení. O dávku môžu požiadať aj z dôvodu uzavretia školy, predškolského zariadenia či zariadenia sociálnych služieb. Sociálna poisťovňa pre TASR pripomenula, že krátkodobé ošetrovné vypláca maximálne za obdobie 14 dní.
„Ošetrovné môže Sociálna poisťovňa poskytnúť poistencovi počas osobného a celodenného ošetrovania dieťaťa. Ak ochorie dieťa, ktoré nevyhnutne vyžaduje osobné a celodenné ošetrovanie, v tom prípade je potrebné u pediatra vystaviť tlačivo Žiadosť o ošetrovné, ktoré poistenec doplní o požadované údaje a podpíše,“ uviedol Kontúr.
Doplnil, že vyplnené tlačivo musia rodičia odovzdať na pobočke poisťovne. Tlačivo zároveň musí pred podaním žiadosti ešte potvrdiť zamestnávateľ. Rovnako to platí aj v prípade dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov.
Zánik nároku na ošetrovné
Nárok na výplatu ošetrovného zaniká:
- dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa, najviac uplynutím 14 dní od vzniku potreby ošetrovania (tzv. krátkodobé ošetrovné).
- dňom smrti poistenca alebo ošetrovanej osoby, príp. najneskôr uplynutím 90 kalendárnych dní trvania nároku na výplatu dlhodobého ošetrovného v úhrne všetkým poistencom, ktorým príslušný lekár potvrdil poskytovanie osobnej a celodennej starostlivosti (tzv. dlhodobé ošetrovné).
- dňom smrti poistenca alebo ošetrovanej osoby, príp. iba dni, v ktorých bolo dlhodobé ošetrovné vyplatené, t. j., ak v priebehu potreby osobnej a celodennej starostlivosti poistenec nemá nárok na dlhodobé ošetrovné a jeho výplatu, napr. si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. neinformoval o zmene výšky príjmu alebo o zániku potreby ošetrovania alebo starostlivosti).
Ak fyzická alebo právnická osoba nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.
Ak poistencovi vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na ošetrovné si poistenec uplatňuje priamo v pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom vznikla potreba ošetrovania alebo starostlivosti. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na ošetrovné.
Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené. Odvolanie sa podáva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala.
Odvolanie je podané včas a riadne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty uvedenej v predchádzajúcom odseku alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec.
Odvolanie nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu o priznaní, o znížení, o zastavení výplaty a o odňatí nemocenskej dávky, úrazového príplatku, rehabilitačného, rekvalifikačného a dávky v nezamestnanosti.
Právoplatné rozhodnutia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne preskúmava správny súd, na základe správnej žaloby; správna žaloba sa podáva na príslušný správny súd v lehote do 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v poslednom stupni, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.
PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom. V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty.
Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.
Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní PN. Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa.
Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.