Dôchodkové poistenie je základným pilierom sociálneho zabezpečenia a jeho fungovanie je v nemalej miere ovplyvňované právnymi normami. Tieto normy regulujú nielen vznik a zánik poistenia, ale aj výšku a podmienky nároku na jednotlivé dávky, ako aj spôsob financovania celého systému. V uplynulých rokoch sme boli svedkami viacerých legislatívnych zmien, ktoré sa dotkli dôchodkového poistenia na Slovensku, s cieľom zlepšiť jeho udržateľnosť, spravodlivosť a efektívnosť.
Legislatívne zmeny a ich dopady
Jednou z kľúčových oblastí, ktorá prešla nedávnymi zmenami, je zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. Vládny návrh zákona navrhoval zrušenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ktoré sa ruší v súvislosti s pripravovanou daňovo-odvodovou reformou. Táto zmena si vyžadovala premietnutie na iné súvisiace ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré sa z tohto dôvodu novelizovali.
V súvislosti so zrušením ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa nadbytočnými stali ustanovenia zákona o sociálnom poistení, zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení.
Tento dômyselný systém by mohol zaručiť verejné dôchodky na celom svete
Elektronizácia a zjednodušenie procesov
Z dlhodobej potreby vyplýva aj návrh na zavedenie elektronického potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN). Toto opatrenie má významne znížiť administratívne zaťaženie poistencov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zamestnávateľov, ako aj Sociálnej poisťovne. Súvisiace s touto zmenou je potrebné novelizovať aj viacero ďalších zákonov, ako napríklad Zákonník práce, zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a ďalších zložiek, zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, či zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
Ďalším krokom k zjednodušeniu je úprava možnosti poukazovať krátkodobé dávky sociálneho poistenia (nemocenské a dávku v nezamestnanosti) aj na iný účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, než je účet prijímateľa.
Rozšírenie okruhu poistencov štátu
Navrhuje sa tiež rozšíriť kategóriu poistencov štátu povinne dôchodkovo poistených o novú kategóriu - osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky vykonávajúce pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo bez práva na príjem. Takáto osoba bude dôchodkovo poistená ako poistenec štátu, ak nebude dôchodkovo poistená ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako poistenec štátu z iného dôvodu. Prihlásiť na dôchodkové poistenie sa môže aj za obdobie pred podaním prihlášky, ale len od splnenia podmienok na platenie poistného štátom, najskôr odo dňa účinnosti tejto navrhovanej úpravy.
Zmeny v nemocenskom poistení a materskom
V oblasti nemocenského poistenia sa navrhuje zaviesť opätovné plynutie ochrannej lehoty pre ženy, ktoré otehotneli v období 180 dní od zániku nemocenského poistenia. Takýmto ženám, ktorým zanikne nemocenské poistenie (napríklad z dôvodu straty práce), začne plynúť osemmesačná ochranná lehota od začiatku 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom prvýkrát. Táto ochranná lehota sa nebude vzťahovať na ženy, ktorým v období od zániku pôvodného nemocenského poistenia do začatia plynutia navrhovanej ochrannej lehoty vznikne nové nemocenské poistenie.
Pre účely posúdenia nároku na nemocenské sa navrhuje, aby nárok na nemocenské vznikol pri nariadení karanténneho opatrenia alebo izolácie v prípade, ak bol poistenec z dôvodu tohto karanténneho opatrenia alebo izolácie uznaný za dočasne práceneschopného ošetrujúcim lekárom. Taktiež sa navrhuje, aby porušením liečebného režimu bolo aj porušenie nariadenej izolácie a karantény.
V súvislosti s materským sa navrhuje sprecizovať právna úprava posudzovania podmienky nároku - získanie 270 dní nemocenského poistenia. V záujme predchádzania uzatváraniu špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období nemocenského poistenia sa navrhuje nezapočítavať na tento účel obdobia, v ktorých zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie s výnimkou období, v ktorých mal zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné.
Zosúladenie s judikatúrou a odstránenie nežiaducich stavov
Navrhuje sa zosúladenie ustanovenia zákona o sociálnom poistení s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci posudzovania nároku na čiastkový starobný dôchodok poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ktorí súčasne získali obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v dĺžke kratšej ako 10 rokov.
Taktiež sa navrhuje odstránenie nežiaduceho stavu pri priznávaní tzv. československých dôchodkov, kedy poistencovi za „tzv. československú dobu“ nevznikol nárok na starobný alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. Suma starobného dôchodku týchto poistencov sa navrhuje určiť podľa príslušných právnych predpisov Slovenskej republiky so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a aj československého obdobia dôchodkového poistenia.
Z dôvodu odstránenia nerovného postavenia poistencov sa navrhuje vypustenie § 80 zákona o sociálnom poistení, ktorý vylučoval súbeh vyplácanej náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, resp. nemocenského a dôchodkových dávok, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním dôchodkovej dávky.
Prevencia špekulatívnych pracovných pomerov
V záujme predchádzania uzatváraniu špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období dôchodkového poistenia sa navrhuje, aby sa všetkým zamestnancom na účely nároku na dôchodkové dávky nezapočítavali obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých nemali vymeriavací základ na platenie poistného s výnimkou období, kedy mali zamestnanci vylúčenú povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie. Obdobne to platí aj pre poistenie v nezamestnanosti.
Zmeny pre policajtov a vojakov
Navrhuje sa, aby osobným vymeriavacím základom poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, bol aj vymeriavací základ, z ktorého sa v kalendárnom roku zaplatilo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu, ktorý nezakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a získal aj obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, sa určí rovnako ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý nezískal žiadne obdobie výkonu služby. Obdobie výkonu služby je v tomto prípade obdobím dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Obdobné úpravy sa navrhujú aj pre predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok.
Tento dômyselný systém by mohol zaručiť verejné dôchodky na celom svete
História a kontext právnej úpravy
Dňa 29. mája 2002 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý novo upravuje problematiku nemocenského poistenia, transformuje súčasný systém dôchodkového zabezpečenia na systém dôchodkového poistenia ako I. piliera dôchodkového systému založeného na priebežnom financovaní a nahrádza súčasný systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom úrazového poistenia.
Pôvodná účinnosť zákona bola ustanovená na 1. júl 2003, ale zákonom č. 639/2002 Z. z. bola zmenená na 1. január 2004.
Všeobecnému systému sociálneho poistenia upravenému zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení nepodliehajú poistenci silových rezortov, pre ktorých bol s účinnosťou od 1. júla 2002 zavedený osobitný systém sociálneho zabezpečenia zákonom č. 328/2002 Z. z.
Európsky kontext
Problematika zákona je v práve Európskeho spoločenstva upravená vo viacerých článkoch Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení. V rámci spoločenstva sa v oblasti upravenej návrhom zákona uplatňuje tzv. otvorená koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia.
Medzi kľúčové právne normy na úrovni EÚ patria:
- Čl. 136 až 140 Zmluvy o ES (Maastricht, 1992) v znení jej zmien a doplnkov Amsterdamskou zmluvou z roku 1997, ktoré podporujú zamestnanosť a zlepšujú životné a pracovné podmienky.
- Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o aplikácii systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci ES, a Nariadenie Rady č. 574/72 (EHS) z 21. marca 1973 upravujúce postup pri uplatňovaní nariadenia č. 1408/71.
Tieto nariadenia sú základné predpisy pre oblasť sociálneho zabezpečenia, pričom obsahujú pravidlá a riešenia cezhraničných problémov, ktoré vznikajú a vzťahujú sa len na určité kategórie osôb, ktoré prechádzajú z jedného členského štátu do iného.