Domáca starostlivosť o onkologického pacienta

Náhle oznámenie diagnózy rakoviny môže byť pre pacienta a jeho blízkych šokujúce a ťažko spracovateľné. Onkologickí pacienti sa ocitajú v úplne novom svete plnom psychickej záťaže a neistoty. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na domácu starostlivosť o onkologického pacienta, vrátane praktických rád, odporúčaní, informácií o nárokoch pacienta a dôležitosti správnej výživy.

Problémy, ktorým čelia onkologickí pacienti

Onkologický pacient sa zo dňa na deň ocitá v úplne inom svete. Choroba ho vytrhne z každodenných aktivít, prestane myslieť na budúcnosť a zažíva veľkú psychickú záťaž. Rakovina je na jedného človeka priveľa. Na život s takou náročnou diagnózou by nemal byť nikto sám.

Ako reaguje okolie?

Žiaľ, stále veľmi negatívne. Hoci väčšina z nás pacientov s rakovinou "naoko" podporuje, v realite ich vylučujeme z komunity zdravých ľudí. Uvažujeme o nich tak, akoby sa už nikdy nemali vrátiť do pracovného alebo rodinného života. Keď si pacient všimne takéto (za)obchádzanie, na optimizme mu to nepridá. Úzkosť rozhodne nie je to, čo chorý človek potrebuje. No ani ľútosť.

Komunikácia s onkologickým pacientom

S onkologickým pacientom by ste sa mali rozprávať rovnako, ako keď ešte nebol onkologickým pacientom. Samozrejme, nepreháňajte to so spomienkami, aby človek nezískal dojem, že budúcnosť je stratená. Naopak, jasne ukážte, že ste stále priatelia, kolegovia alebo susedia, a že sa nič zásadné nemení. Na druhej strane, nehovorte o iných priateľoch, ktorí mali rakovinu, a nakoniec sa vyliečili, týmto nikoho nepovzbudíme.

Majte na pamäti, že čerství pacienti sú prirodzene precitlivení. Všímajte si ich náladu, môže sa rýchlo meniť. Rozprávajte sa s nimi o bežných veciach, nie o rakovine, na ktorú podprahovo myslia neustále. Ak pacient potrebuje súkromie, doprajte mu ho. Na ulici vás môže aj obísť, keď práve nemá náladu.

Emocionálna podpora

Rakovina je veľmi náročná na spracovanie. Normálnou reakciou sú zmiešané emócie: hnev, smútok, neistota, strach, vina, frustrácia, osamelosť, izolácia. Chorý človek nechce byť agresívny, depresívny ani frustrovaný. Sú to však emócie, ktoré nám pomáhajú prežiť. Snažme sa pochopiť tieto zmeny.

Ako môžeme byť onkologickému pacientovi nápomocní?

Nerobme zo seba lekárov - nikomu neraďme, ako sa má liečiť. Toto nie je dobrá stratégia. Prvoradá je emocionálna podpora. Nevyvíjajte zbytočný tlak. Nedávajte odborné rady, ak nie ste odborníci. Neporovnávajte človeka s niekým iným. Nehovorte mu, čo by ste robili na jeho mieste.

Praktická podpora

Mnohí onkologickí pacienti ocenia nielen emocionálnu, ale aj praktickú pomoc. Spýtajte sa, s čím konkrétnym môžete pomôcť, ale nič nerobte nasilu, nevnucujte sa. Niektorí pacienti, napriek tomu, že pomoc potrebujú, to nepriznajú. Preto sa spýtajte najbližších, prípadne lekára.

Formy praktickej pomoci

• Zistite, či nemôžete finančne pomôcť. Práve toto je prípad, keď sa to skôr dozviete od príbuzných. Pouvažujte, kto z vášho okolia by tiež rád prispel.
• Navarte zdravé jedlo. Ideálne také, ktoré sa dá odložiť aj do zásoby. Príde vhod napríklad po náročných (celodenných) vyšetreniach.
• Ponúknite odvoz na vyšetrenia (ak máte túto možnosť). Taktiež môžete robiť spoločnosť pri dlhšom čakaní v nemocnici (ak vám je to dovolené).
• Pomôžte pri upratovaní domácnosti, praní bielizne, nakupovaní, s domácim zvieraťom, so strážením dieťaťa.
• Pomôžte s hľadaním vhodnej pacientskej alebo diskusnej skupiny. Posúvajte dôležité informácie a kontakty.

Nároky onkologického pacienta

Ak máte diagnostikovanú rakovinu, vzniká vám nárok nielen na kúpeľnú liečbu, ale aj na rôzne dávky a pomôcky. Samozrejme, najprv musíte spĺňať zákonom stanovené podmienky. Nárok na dávky sociálneho poistenia má onkopacient, ktorý je povinne alebo dobrovoľne sociálne poistený.

Medzi peňažné príspevky patria:

• Peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
• Peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
• Peňažný príspevok na kúpu pomôcky.
• Peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky.
• Peňažný príspevok na úpravu pomôcky.
• Peňažný príspevok na opravu pomôcky.
• Peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia.
• Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
• Peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla.
• Peňažný príspevok na prepravu.
• Peňažný príspevok na úpravu bytu.
• Peňažný príspevok na úpravu rodinného domu.
• Peňažný príspevok na úpravu garáže.
• Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov.
• Peňažný príspevok na opatrovanie.

Nárok na peňažné príspevky posudzuje posudkový lekár a sociálny pracovník. Zdravotnícke pomôcky získate jednoducho - cez verejné zdravotné poistenie.

Výživa onkologického pacienta

Výživa je veľmi dôležitý podporný prostriedok, aby ste vy, onkologickí pacienti, zvládali liečbu. Výživa má pri liečbe nádorového ochorenia nezastupiteľnú úlohu. V rámci liečby sa jedná najmä o úlohu podpornej terapie. Správna a liečebná výživa pozitívne podporuje liečbu, tak že absolvujete plnú protinádorovú liečbu, znižuje nežiaduce účinky liečby, urýchľuje zotavovanie a má pozitívny vplyv na kvalitu vášho života.

Cieľom výživy onkologických pacientov je predovšetkým zaistenie dobrého výživového stavu. Primárne je vo výžive onkologických pacientov kladený dôraz na zabezpečenie dostatočného príjmu energie a kvalitných bielkovín. Súčasne je dôležité prihliadať aj na doplnenie potrebného množstva ďalších živín (tukov, sacharidov, minerálnych látok, stopových prvkov a vitamínov).

Problematika správnej výživy ťažko chorých a zomierajúcich pacientov je rovnako dôležitá ako samotná opatrovateľská starostlivosť pri riešení dôsledkov zdravotného stavu opatrovaného človeka. Sprievodným znakom zlého zdravotného stavu bývajú často problémy s trávením, s vnímaním pocitu hladu a smädu, u starých ľudí často aj problémy s hryzením, so zubami a s ústnou dutinou. Všetky tieto problémy je preto potrebné vziať do úvahy. Okrem zdravotných problémov majú na kvalitu výživy u týchto pacientov často vplyv aj ekonomické a sociálne faktory.

Preventívna výživa vs. Výživa pri liečbe počas liečby sa výrazne odlišuje od preventívnej výživy, je veľmi dôležité si to nezamieňať, sú tam výrazné rozdiely. Tieto texty k preventívnej výžive sú vhodné pre zdravých ľudí a pre onko pacientov ale až po ukončení protinádorovej liečby. Zdravá strava a výživa spolu s pravidelnou a primeranou pohybovou aktivitou tvoria základ zdravého životného štýlu.

Podľa odborníkov 60 až 70% onkologických ochorení môže vzniknúť v dôsledku nevhodnej životosprávy a z nesprávnej výživy - z dlhodobého hľadiska. S nesprávnou výživou je spojená veľakrát napr. aj veľmi rozšírená obezita, ktorá sa podieľa 40 % až 50% na všetkých onkologických ochoreniach, čo je skutočne vysoké číslo, obezita je významným rizikovým faktorom.

Faktory prispievajúce k zhoršenej životospráve

• Nadmerný príjem energie zo stravy, ktorý súvisí najmä s nadváhou alebo obezitou.
• Malý výdaj energie fyzickou aktivitou, málo pohybu, nedostatok fyz. aktivity, sedavý spôsob života.
• Neobmedzená dostupnosť potravín (že máme ich všade, nie je problém akúkoľvek potravinu kedykoľvek mať a konzumovať).
• Energeticky bohaté potraviny sú zároveň pomerne lacné, aj preto je nadváha obezita veľmi prítomná aj v našej populácií.
• Znížená kvalita ľahko dostupných potravín.
• Vysoký príjem alkoholu (preukázaný kancerogén).
• Fajčenie (vysoko alarmujúce je, že už aj v mladom veku).
• Vysoký príjem údenín a červeného mäsa a spracovaných mäsových výrobkov - údeniny.

Zhrnuté opatrenia a odporúčania prevencie onkologických ochorení

• Je dôležité snažiť udržať si zdravú telesnú hmotnosť počas života.
• Byť fyzicky aktívny.
• Snažiť sa, aby strava bola bohatá aj na rastlinnú zložku stravy - to znamená na: celozrnné obilniny, ovocie, zeleninu, strukoviny, semienka, orechy, oriešky a podobne, aby strava mala dostatočný príjem rastlinných zdrojov a vlákniny.
• Obmedziť konzumáciu fast foodových jedál a vysoko spracovaných potravín a spracované mäso a mäsové výrobky ktoré prešli výraznou technológiou spracovania - údeniny - salámy, párky, klobásy, údené mäso, slanina a napr. polotovary napr. sáčkové polievky, sáčkové omáčky, paštéty, jaternice, vnútornosti z konzervy, grilované mäso na otvorenom ohni, konzervované mäso a pod.
• Odporúča sa obmedziť konzumácia červeného mäsa a hlavne spracovaného mäsa - údenín (klobásy, párky, slanina, salámy, paštéty a pod.) - tie sú tiež rizikovým faktorom niektorých typov onkologických ochorení, údeniny odporúčame úplne vylúčiť z jedálnička.
• Nekonzumovať potraviny napadnuté plesňou.
• Obmedziť / nie zakázať, ale obmedziť konzumáciu cukru a sladených nápojov.
• Obmedziť a resp. najlepšie úplne vylúčiť konzumáciu alkoholu (keďže alkohol je preukázaný kancerogén) a vôbec nefajčiť.
• Odporúčanie pre maminy: vhodné je dojčenie detí. - významná prevencia mnohých onko ochorení.
• Materské mlieko - laktácia - dojčenie bábätiek.
• Rastlinné zdroje s dostatkom vlákniny - boli preukázané ochranné faktory rastlinnej zložky stravy, všeobecne sa odporúča uprednostňovať stravu bohatú na rastlinné zložky, rastlinné zdroje by mali prevažovať nad živočíšnymi zdrojmi, to neznamená, že živočíšne zdroje nemáte konzumovať /potraviny typu ako mäso, mlieko, mliečne výrobky, ryby, vajíčka určite áno konzumovať ich, ale mala by v jedálničku prevyšovať tá rastlinná zložka stravy - ako sú celozrnné obilniny, celozrnné výrobky, strukoviny, ovocie, zelenina, orechy oriešky, semená a podobne, ktoré by mali byť súčasť každého dňa.
• Príjem vlákniny/ vláknina je nestráviteľná zložka stravy/ Príjem ovocia zeleniny v množstve aspoň päť porcií denne - zhruba príjem aspoň tri zložky zeleniny a dve zložky ovocia denne. Veľa ľudí takéto množstvo nekonzumuje takéto množstvo alebo nekonzumuje vôbec, ale skutočne ovocie a zelenina je jedným z preukázaných preventívnych faktorom prevencie onkologických ochorení vo výžive.
• Existujú silné dôkazy o protektívnom /ochrannom/ účinku rastlinnej stravy proti riziku vzniku onkologických ochorení.
• Naopak, čo by sme mali obmedziť /to neznamená, že úplne z jedálnička vylúčiť, ale skôr dať si pozor na konzumáciu / červeného mäsa. A vylúčiť z jedálnička konzumáciu spracovaných mäsových výrobkov - údenín. Červené mäso - za neho sa považuje hovädzie mäso, bravčové mäso, jahňacie, teľacie. Odporúča sa obmedziť konzumáciu nevyhnutne na minimum, maximálne okolo 350 gramov až 500 gramov týždenne čo môže byť raz do týždňa br. alebo hov. mäso.
• Odporúča sa výrazne obmedziť konzumáciu hlavne spracovaných mäsových výrobkov, keď už červené mäso tak radšej čisté chudé -varené, dusené (výhodou he že je zdrojom pre nás železa) ale nie spracované produkty z červeného mäsa (údeniny). Neodporúčame údeniny - salámy, klobásy, paštéty, slaniny, párky a pod.- sú kancerogénne, z toho dôvodu že kancerogénne látky v nich vznikajú po spracovaní červeného mäsa - keď sa to údi. Výnimku môže mať kvalitná šunka s vysokým obsahom percentom mäsa napr. morčacia, kuracia.
• Je to kvôli tomu že konzumácia červeného mäsa ale najmä výrobkov z tohto mäsa ako sú údeniny sú výrazným rizikovým faktorom pre vznik kolorektálneho karcinómu - čo je rakovina hrubého čreva a konečníka.
• Praktická rada, je že pokiaľ konzumujete červené mäso nemusíte červené mäso obmedziť radikálne, ale údeniny odporúčame z jedálnička vylúčiť úplne, ale keď tak zmenšovať porcie červeného mäsa, A ideálne je možné ho nahradiť príjmom bieleho mäsa akými sú hydinové mäso, kuracie, morčacie, ryby, vajíčka, mlieko, mliečne výrobky, tofu, strukoviny.

Zdravý tanier, pyramída a 5 skupín potravín

Potraviny sa z edukačných dôvodov zvyčajne delia do piatich potravinových skupín. Každá skupina poskytuje iné kombinácie troch základných živín - bielkovín, tukov, sacharidov. Takisto aj odlišné zoskupenie vitamínov, minerálnych látok. Medzi 5 základných potravinových skupín patria:

1. Prvá skupina - škrobové prílohy- chlieb, pečivo, cestoviny, cereálie / vločky, otruby/, ryža, zemiaky
2. Druhá skupina - ovocie a zelenina
3. Tretia skupina - mlieko a mliečne výrobky
4. Štvrtá skupina - mäso, hydina a ryby, strukoviny, vajcia, tofu
5. Piata skupina - koláče, jemné pečivo, čokoláda, pralinky, zemiakové lupienky, vyprážané potraviny, tuky na natieranie, oleje

Škrobové potraviny sa nachádzajú na prízemí pyramídy, majú sa v priebehu dňa konzumovať najčastejšie, môžu byť súčasťou každého denného jedla. Uprednostňujeme celozrnné druhy chleba a pečiva podľa možnosti aj naturálna celozrnná ryža a celozrnné cestoviny. Vláknina v celozrnných škrobových potravinách spôsobí pri trávení pomalšie uvoľňovanie sacharidov, pozvoľnejší vzostup hladiny cukru a inzulínu v krvi a dlhší pocit sýtosti. Pri tráviacich ťažkostiach uprednostňujeme biele druhy staršieho pečiva a chleba.

Niektoré druhy škrobových potravín obsahujú aj veľa tuku a energie, je to však pridaný tuk - zemiakové hranolky, maslo, tuk na pečivo, mastnejšie cesto s obsahom masla, smotany, margarínov, oleja. Pri normálnej hmotnosti človeka väčšinou nie sú vhodné, lebo môžu prispievať k obezite.

Ovocie a zelenina sú na prvom poschodí pyramídy - počet porcií 5 denne, zeleninu možno konzumovať 3-5 porcií denne, ovocie 2-4 porcie denne. Ovocie a zelenina majú potvrdený preventívny vplyv na vznik chorôb srdca, ciev a niektorých zhubných nádorov. Sú dobrým zdrojom vlákniny, vitamínov, minerálnych látok, biologicky aktívnych látok a antioxidantov.

Uprednostniť treba konzumáciu čerstvého ovocia a zeleniny pred tepelne upravenými formami (kompóty) a akokoľvek spracovanými formami s pridaním cukrov a tukov - šťavy, džemy, smotanové ovocné koktaily a pod. sušené ovocie - sa pre vyšší obsah cukrov a energie má konzumovať v podstatne menších porciách ako čerstvé ovocie. Kombinácie ovocia s alkoholom sa neodporúčajú.

Mlieko a mliečne výrobky - potraviny bohaté na bielkoviny a vápnik. Mlieko a mliečne výrobky sa nachádzajú na druhom poschodí potravinovej pyramídy. Počet porcií 2-3 denne. Smotanové mliečne výrobky a syry s vysokým obsahom tuku podporujú zvyšovanie hmotnosti. Navyše mliečny tuk je bohatý na nasýtené mastné kyseliny, ktoré zvyšujú hladinu cholesterolu a tukov v krvi a ich príjem má byť striedmy a pod kontrolou.

Nízkotučné mliečne potraviny - cottagge, stredne a nízkotučný tvaroh, mozzarella light, ricotta, nízkotučné mliečne kyslé nápoje - acidko, kefír, cmar, biely jogurt patria medzi vhodné potraviny na racionálnu zdravú výživu, sú vhodné aj pri diétnom stravovaní pri niektorých ochoreniach. rastlinné potraviny bohaté na tuk sú avokádo, orechy, semená rastlín, rastlinné oleje - vhodné dopĺňať energiu aj ich príjmom živočíšne potraviny s obsahom tuku - mastné ryby, maslo, smotanové mliečne výrobky, tučné syry a pod. tieto môžu pomôcť napr. pri podvýžive a chudnutí onko pacientov k príjmu dodatočnej energie ,,kalórií“

Mäso, hydina, ryby, strukoviny, vajcia, tofu - potraviny bohaté na bielkoviny sú však medzi nimi značné rozdiely čo sa týka obsahu ostatných živín. Podobne ako mlieko a mliečne výrobky sa nachádzajú na druhom poschodí potravinovej pyramídy. Počet porcií 2-3 denne. Každý deň treba z tejto skupiny ...

Možnosti riešenia pre rodinu a ich blízkeho

Rodina pri prepúšťaní svojho rodinného príslušníka do domácej starostlivosti nie je častokrát dostatočne informovaná. Choroba je náhodná udalosť, ktorá do života vstúpi častokrát nečakane a len málokto je na to dostatočne pripravený. Keď tejto situácii čelíme, už nie je na prípravu vo väčšine prípadov dostatok času. Pokiaľ je to však len trochu možné, rodina by sa na túto situáciu mala pripraviť do tej miery, ako sa dá. Starostlivosť o chorého pacienta v domácom prostredí je totiž rozdielna podľa toho, v akom veku o pacienta ide a z akého dôvodu domácu starostlivosť potrebuje. V súčasnosti, pacient zostáva v nemocničnom zariadení na akútnom lôžku len nevyhnutne dlhý čas a aj prípadný pobyt na doliečovacích oddeleniach je časovo limitovaný. Po prepustení pacienta nastupuje domáca starostlivosť za spoluúčasti rodiny. Situácia sa stáva pre rodinu náročnejšia nielen vecne ale aj emocionálne.

Pacienti odkázaní na dočasnú pomoc s predpokladom uzdravenia bez následkov sa po operačnom zákroku dokážu s pooperačným stavom vyrovnať rýchlejšie a lepšie. Získať v týchto prípadoch krátkodobú pomoc mimo rodiny je však mimoriadne náročné - administratívne aj kapacitne a bez finančného príspevku rodiny je to prakticky nemožné. Nárok pacienta na ďalšiu domácu starostlivosť hradenú zo zdravotného poistenia posúdi ošetrujúci lekár podľa zdravotného stavu pacienta. Riešením je požiadať o pomoc prípadne ADOS (Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti), a to v mieste pobytu pacienta alebo dohodnúť sa s kvalifikovanou zdravotnou sestrou ošetrovateľkou aj za cenu plnej úhrady zo strany rodiny.

Pre zabezpečenie poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v domácom prostredí prostredníctvom ADOS a úhrady zo zdravotného poistenia je potrebný návrh na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti vystavený ošetrujúcim lekárom pri prepúšťaní zo zdravotníckeho zariadenia alebo príslušným všeobecným lekárom. Najmä pri starších pacientoch po prepustení pacienta do domácej starostlivosti odporúčame sa vopred na situácii pripraviť. Okrem prispôsobenia priestoru, v ktorom sa pacient bude pohybovať, je potrebné si vopred dohodnúť pomoc odborného zdravotníckeho personálu - sestra alebo ADOS. V tomto prípade môže ísť o pacientov s diagnózou, ktorá vedie k postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu (napr. Napriek tomu, že táto situácia si vyžaduje vysoké nasadenie rodiny a bez jej zapojenia sa prakticky nedá zvládnuť, veľkou pomocou je mať k dispozícii pomoc odborného zdravotného personálu - ideálne zdravotnej sestry ošetrovateľky. Riešením a skutočnou pomocou pre rodinu je získať pomoc profesionálov. Ideálnym stavom je, keď má pacient v lekárskej alebo sesterskej prepúšťacej správe priamo uvedené odporúčanie na pokračovanie v starostlivosti prostredníctvom ADOS. Napriek tomu, že sa ľudia v týchto zložitých situáciách častokrát nevedia orientovať, prípadne sa stretávajú s neochotou a bezmocnosťou, netreba to vzdať. Riešenia sú vždy individuálne a osobné a je dobré ich zdieľať. Existuje množstvo jednotlivcov a organizácii, ktorí - často napriek neprajnosti systému - sú pripravení a ochotní pomôcť. (NO VIATICUS vznikla v roku 2016 ako nezisková organizácia.

Čo je preto dôležité vedieť?

Pacienti odkázaní na dočasnú pomoc. Pacienti odkázaní na pomoc bez predpokladu uzdravenia. Rady a odporúčania na záver.

Paliatívna medicína

Medicínsky odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou pacientov s chronickou nevyliečiteľnou, pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou s časovo obmedzeným prežívaním V roku 2002 definovala Svetová zdravotnícka organizácia paliatívnu starostlivosť ako prístup, ktorý zlepšuje kvalitu života pacientov a ich rodín zoči-voči život ohrozujúcemu ochoreniu tak, že včas identifikuje a neodkladne diagnostikuje a lieči bolesť a iné fyzické, psychosociálne a duchovné problémy a tým predchádza utrpeniu alebo ho zmierňuje.

Paliatívna starostlivosť

Paliatívna starostlivosť zahŕňa zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekárom (diagnostiku a liečbu), ošetrovateľskú starostlivosť, rehabilitáciu, psychologickú starostlivosť, liečebno - pedagogickú starostlivosť - u detí, duchovnú starostlivosť a sociálne poradenstvo.

Je dôležité vnímať paliatívnu starostlivosť hlavne v jej medicínskom aspekte. Pri nevyliečiteľnej chorobe vie práve paliatívna medicína poskytnúť úľavu hlavne medikamentóznymi prostriedkami pri bolestiach, vracaní, dýchavici a na konci života poskytnúť úľavu podávaním paliatívnej sedatívnej liečby.

V klinických štúdiách je dokázané, že ak sa pacientom s generalizovaným nádorovým ochorením poskytne včasná a pravidelná konzultácia paliatívneho špecialistu, tak pacienti majú lepšie kontrolované symptómy, viac rozumejú chorobe a podávanej liečbe aj napriek tomu, že majú menej invazívnych a agresívnych procedúr v priebehu svojej choroby. Ale hlavne žijú dlhšie a majú lepšiu kvalitu života . Paliatívna medicína dostáva iný zmysel. Prestáva byť pacientom a lekármi vnímaná ako „pasívna“ a „defenzívna“. To, že sa venuje pozornosť pacientovým ťažkostiam (symptómom) je aktívny prístup. Do tímu patrí aj psychológ, sociálny pracovník a v zahraničí je to aj špeciálne vyškolený duchovný, ktorý reflektuje spirituálne potreby pacientov bez narušenia ich autonómie a slobody. Lekár je nevyhnutnou súčasťou paliatívnej starostlivosti. Paliatívna starostlivosť bez lekára a jeho sofistikovaných znalostí bude ohraničená na ošetrovateľskú starostlivosť. V praxi to často vyzerá tak, že pacient má dýchavicu, leží v čistej posteli, má ošetrené rany, trpí bolesťami a ošetrujúci personál (v tom lepšom prípade) ho drží za ruku. Toto nie je správne. Bez medicínskych znalostí a lekára nie je možné eliminovať fyzické ľudské utrpenie. Bez eliminácie fyzického ľudského utrpenia nemožno adekvátne riešiť psychologický distres, spirituálne potreby alebo problém ľudskej dôstojnosti.

Na Slovensku je k dispozícii 13 špecialistov v paliatívnej medicíne, čo je žalostne málo.

Na Slovensku funguje jediné akútne paliatívne oddelenie v Národnom onkologickom ústave v Bratislave, ktoré má kapacitu 19 lôžok, priemerná ošetrujúca doba je 8 dní. Pacient sa nastaví na symptomatickú liečbu a ďalšia starostlivosť je manažovaná v domácom prostredí alebo v zariadení pre dlhodobú opatrovateľsko-ošetrovateľskú starostlivosť.

Hospic

Hospic je forma dlhodobej paliatívnej starostlivosti, kde je zabezpečená okrem opatrovateľsko-ošetrovateľskej starostlivosti aj denná medicínska starostlivosť. Dispozícia hospicov na Slovensku je znázornená v tabuľke na konci. Nie v každom hospici na Slovensku je dostupná špecializovaná medicínska starostlivosť lekárom špecialistom v paliatívnej medicíne, čo nie je správne. Nie je správne, že náklady na hospicovú starostlivosť nie sú dostatočne hradené z verejného poistenia. Doplatky pacientov na mesiac pobytu v hospici sú od 700€ v Bratislave do 300-500€ mimo Bratislavy.

Paliatívne ambulancie a mobilný paliatívny tím/mobilný hospic

Do paliatívnej ambulancie chodí pacient na pravidelné kontroly svojho stavu a pri zhoršeniach, prípadne na ambulantné zákroky ako sú punkcie hrudníka a brucha s vybraním nadbytočnej tekutiny. Pacient má zabezpečenú sociálnu a opatrovateľskú starostlivosť v domácom prostredí najčastejšie členmi rodiny. Do starostlivosti paliatívneho mobilného tímu/mobilného hospicu prechádza spontánne z paliatívnej ambulancie alebo po prepustení z akútneho oddelenia ak jeho fyzický stav nedovoľuje návštevy v nemocnici. Pacienta do mobilného paliatívneho tímu referuje lekár špecialista alebo praktický lekár. Starostlivosť v mobilnom paliatívnom tíme je hradená zo strany verejného zdravotného poistenia minimálne, dostupné mobilné hospice fungujú ako neziskové organizácie a zo svojich zdrojov poskytujú pacientom starosltivosť pre pacientov zadarmo. Väčšinou im kupujú aj potrebné lieky.

Na Slovensku ešte zatiľ nie je komplexná paliatívna starostlivosť všade dostupná. V okamihu stanovenia onkologickej diagnózy sa narušia najdôležitejšie hodnoty, ktorými jedinec disponuje - zdravie a život. Onkologické ochorenia a ich liečba výrazne zasiahnu aj psychiku a sociálne vzťahy pacienta. Spájajú sa s rôznymi psychickými reakciami, ako strach, úzkosť, smútok, hnev, a iné. Tieto znepokojujúce pocity a emócie sú počas diagnostikovania a liečby normálne a zrozumiteľné. Objavujú sa u väčšiny pacientov a po čase zväčša spontánne odznejú. Onkologické ochorenia predstavujú výraznú psychickú záťaž, keďže sa pri nich objavuje nielen strach z neznáma, z budúcnosti, bolesti, pocity osamelosti a otázka „prečo práve ja?“, ale aj strach zo smrti. V tomto období potrebuje pacient predovšetkým adekvátny prístup lekárov, psychológov a podporu najbližších. V priebehu liečby je dôležitá nielen komunikácia so zdravotníkmi, ale prospešný je aj kontakt s pacientmi, ktorí podobnými problémami prešli a vedia chorého pochopiť, povzbudiť či poradiť. Nie nadarmo sa hovorí, že pacient pacientovi rozumie najlepšie. Počas liečby je zásadná aj podpora blízkych, ktorá môže byť občas komplikovaná. Pacienti sa často snažia svoje okolie chrániť a nezaťažovať problémami, pretože nechcú byť na príťaž. Odborníci, ktorí pracujú s ľuďmi vo vyšších štádiách zhubných ochorení alebo poskytujú pacientom paliatívnu starostlivosť, nazývajú ich čas „rozmieňaním na drobné“. onkologickí pacienti aj s rozvinutým ochorením majú svoje sny a plány. čas pokročilého ochorenia nebýva pre onkologických pacientov časom riešenia starých sporov ani vybavovania si účtov. Nezostáva im na to sila a zotrvávanie v konfliktoch stráca zmysel. niektorí nachádzajú novú kvalitu vo vzťahoch s partnermi a deťmi. Aj napriek obmedzeniam a ťažkému obdobiu môžu byť tieto vzťahy pekné, otvorené a napĺňajúce. Mnohí životní partneri sa so skutočnou obetavou láskou starajú o svojho chorého muža či ženu. pre mnohých prichádza obdobie vyznaní, otvorených rozhovorov alebo hoci aj skrytých odkazov, ktoré chcú svojim blízkym zanechať. len sám pacient vie, akú hodnotu a cenu má preňho jeho život v tomto čase, hoci zvonka sa môže iným zdať jeho žitie iba trápením.

Riešte každodenné problémy, ktoré vám spôsobujú stres. Nevnucujte chorému občas až nerealistické predstavy o tom, ako sa o chvíľu uzdraví a všetko bude dobré. Pokúste sa prijať aj negatívne emócie vášho príbuzného. Viesť rozhovor o telesných procesoch (bolesť, teplota, stolica...) je bezpečný spôsob komunikácie, neobjavuje sa mučivé ticho a chápe sa ako prejav záujmu. Snažte sa fungovať tak, aby chorý člen rodiny nezostával „mimo diania“. Smejte sa! Ak ako príbuzný pacienta cítite, že potrebujete pomoc od iných ľudí, poproste o ňu. Pokúste sa nebyť príliš iniciatívni a nevnucujte chorému svoje predstavy o liečbe.

Pacient pacientovi najlepšie rozumie.

tags: #domaca #starostlivost #o #onkologickeho #pacienta