V súčasnosti čelí Slovensko akútnemu nedostatku miest v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS). Na začiatku roka 2022 žilo na Slovensku 940-tisíc občanov vo veku nad 65 rokov. Kapacity zariadení pre seniorov sú alarmujúco nedostatočné a čakacia doba na umiestnenie sa pohybuje od mesiacov až po roky. Dopyt po týchto službách bude pritom narastať, najmä s ohľadom na demografický vývoj a silné ročníky tzv. Husákových detí, ktoré dosahujú dôchodkový vek.
Demografické prognózy ukazujú, že už v roku 2030 sa podiel seniorov na celkovom obyvateľstve zvýši na 24 percent a v roku 2060 dokonca na 30 percent. Každý tretí Slovák bude v dôchodkovom veku. Dopyt po službách pre seniorov tak bude s určitosťou rásť.
Nedostatočné kapacity a investičný dlh
Slovensko má vo výstavbe ZSS v regiónoch veľký investičný a modernizačný dlh. Už nestačí upraviť bývalé ubytovne alebo bytovky na ZSS. Trend je opačný - deinštitucionalizácia zariadení, viac sociálnej starostlivosti a zariadení na komunitnej úrovni.
Posledné dáta sú dostupné z roku 2022, keď sa priemerný čas vybavenia žiadosti v zariadeniach pre odkázané osoby pohyboval okolo 150 dní. Medzi tieto zariadenia patria najmä domovy pre seniorov, rehabilitačné centrá, ale aj zariadenia opatrovateľskej služby. Slovensko už aktuálne čelí nedostatku miest v zariadeniach pre seniorov a vzhľadom na demografický vývoj sa tento stav bude zhoršovať.
Na umiestnenie do domovov čaká v súčasnosti až 7500 seniorov. Čakacia doba sa niekde ráta v mesiacoch, inde v rokoch. „Kapacita zariadení pre seniorov na Slovensku je alarmujúco nedostatočná. Takéto zariadenia prevádzkujú obce a mestá, cirkev, mimovládne organizácie, niektoré spadajú aj do kompetencie samosprávnych krajov.“
Najhoršie je na tom hlavné mesto. „V Bratislave je v charitných zariadeniach na čakačke aj 70 ľudí a ročne môžeme prijať iba 5 až 10 seniorov,“ hovorí riaditeľ Bratislavskej arcidiecéznej charity Boris Hrdý. Ivana Melíšková z Domova seniorov Lamač hovorí, že sú obsadení na sto percent a v evidencii žiadateľov majú 150 ľudí. Ročne sa v tomto sociálnom zariadení, ktorého zriaďovateľom je magistrát hlavného mesta, uvoľní v priemere 15-20 miest, čo však ani zďaleka nepokrýva dopyt zo strany občanov.
Ceny a financovanie pobytu
Štát poskytuje podporu vo forme príspevku, ktorého výška závisí od stupňa odkázanosti a pohybuje sa od 230 eur pre prvý stupeň odkázanosti až po 1010 eur pri piatom stupni. Cena za pobyt je znížená o štátny príspevok, pričom doplatok, ktorý hradí klient zo svojich zdrojov, je regulovaný.
Kraj udáva maximálnu možnú výšku, neexistujú však jednotné ceny pre všetky zariadenia. Výška doplatku sa odvíja od faktorov ako veľkosť izby, typ stravy, typ kúpeľne a podobne.
Na ilustráciu: v bratislavskom Ružinovskom domove seniorov sa napríklad za mesiac pri celodennej strave platí podľa stupňa odkázanosti od 460 eur do 590 eur. Ide o jednogarsónku s kuchynkou a samostatnou kúpeľňou. Ružinovský domov seniorov je tradičné veľkoformátové zariadenie, ktoré má kapacitu 250 miest.
Na druhom konci krajiny v Medzilaborciach je suma jednotná a za dvoj- či trojposteľovú izbu s plnou penziou sa platí 431 eur mesačne. Klient v dvojlôžkovej izbe si mesačne zaplatí napríklad v Centre Náruč záchrany 520 €. V tejto sume je zahrnuté ubytovanie, strava (140 €), upratovanie, údržba bielizne a šatstva (150 €). Bratislavský samosprávny kraj prispieva najviac 310,99 € pri VI. stupni odkázanosti, teda pre úplne bezvládneho človeka.
V bratislavskom zariadení pre seniorov Casa Slovensko zaplatí klient za jednolôžkovú izbu mesačne 1775 eur. Ak by išiel ako samoplatca a platil by plnú sumu, išlo by o vyše 2600 eur mesačne. Na opačnom konci sú charitné domovy pre seniorov, kde sú doplatky individuálne a prispôsobujú sa možnostiam seniorov.
Nové koncepty a alternatívne projekty
Keď sa na Slovensku spomenie domov dôchodcov, človeku sa v hlave vybaví bezútešné inštitucionálne prostredie. Práve naopak, postupne aj u nás pribúdajú alternatívne projekty s novým konceptom.
Príkladom môže byť sieť Golden Age, ktorá prevádzkuje nízkokapacitné zariadenia pre seniorov na viacerých miestach Slovenska. Jeden z domovov je v Tomášove. Má kapacitu 12 klientov a cena pre tretí až piaty stupeň odkázanosti je po odrátaní štátneho príspevku 1246 eur mesačne. Ubytovanie ponúkajú v dvoj- a trojlôžkových izbách.
Novinkou je aj projekt Silvers, ktorý ako prvý ponúka asistované bývanie pre seniorov. V Hviezdoslavove pri Bratislave vyrástla rezidencia, ktorá seniorom ponúka samostatné byty a zároveň podporné služby, ako aj komunitné priestory, kde sa organizujú rôzne aktivity. Filozofiou projektu je ponúknuť seniorom nezávislé bývanie v okruhu rovesníkov s asistenčnými službami. Podiel v dvojizbovom byte s výmerou 52 štvorcových metrov sa predával za 97-tisíc eur. Následné mesačné náklady na bývanie aj s asistenciou stoja 560 eur.
V Bratislave, kde je podiel obyvateľov vo vyššom veku nadpriemerný, bude tento problém ešte výraznejší. Nedostatočnú infraštruktúru sa snaží riešiť Hlavné mesto, ktorá pripravuje zariadenie pre seniorov v Karlovej Vsi. Podľa dostupných informácií už bola dokončená hrubá stavba a prebieha budovanie priečok. Kapacita zariadenia by mala byť 36 lôžok.
Na Dlhých Dieloch sa pripravuje výstavba nového zariadenia pre seniorov. Centrum má vzniknúť na mestských pozemkoch blízko Hlaváčikovej ulice. Plánuje sa výstavba dvoj- až trojpodlažnej budovy s výťahom a vlastnou záhradou, ktorá bude ideálna na oddych a relax. Centrum má ďalej poskytnúť komfortné jednolôžkové a dvojlôžkové izby s vlastnými kúpeľňami, navrhnuté podľa najvyšších štandardov a inšpirované zahraničnými príkladmi. Zariadenie by malo mať podobnú kapacitu, ako prikazuje zákon, teda maximálne 40 klientov.
Domov pre seniorov Gerion by sa mal okrem Karlovej Vsi nachádzať aj v Dúbravke na Ulici kpt. Jána Rašu, kde dôjde tiež k premene starej materskej školy na moderné zariadenie. Investor má budovu v nájme a plánuje otvorenie do konca roka 2025. Centrum pre 30 klientov bude mať presklenú južnú fasádu a parkovo upravený dvor. V Boroch má vzniknúť domov seniorov, pozostávajúci z troch budov s átriom.
Zdroje financovania a iniciatívy
Výstavba nových ZSS alebo zásadná rekonštrukcia existujúcich zariadení je pre samosprávy finančne veľmi náročná. Preto využívajú rôzne zdroje financovania: vlastný rozpočet, úvery, súkromný kapitál, Integrovaný regionálny operačný program (IROP) a Plán obnovy.
Vláda prijala aj Národnú stratégiu deinštitucionalizácie sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti na roky 2020 - 2026, ktorú je možné plniť vďaka reformám a financiám z plánu obnovy.
CENA REGIÓNOV - 3. ročník / Celoživotný prínos
Dôsledky pandémie a energetickej krízy
Zariadenia pre seniorov prežívali počas pandémie tvrdé časy. Zlá finančná situácia mnohých zariadení je výsledkom zvýšených nákladov na energie. Od 1. júla 2023 štát mimoriadne zvýšil finančný príspevok z rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na poskytovanie sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb o 7 percent mesačne.
Mimoriadnym navýšením príspevkov chce rezort práce zabrániť ohrozeniu dostupnosti poskytovaných služieb a zamedziť, aby sa zvýšenie nákladov premietlo do zvýšenia úhrad za poskytovanú službu s dopadom na ľudí odkázaných na pomoc.
Riešenia a odporúčania
Oddelenie komunikácie BBSK vidí riešenie v poskytovaní služieb pre seniorov priamo v ich domácom prostredí. V spolupráci s Fakultou architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vznikli konkrétne architektonické štúdie.
NKÚ upozorňuje, že platy opatrovateľov sa blížia k minimálnej mzde, čo má za následok nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. Viac ako tretina kontrolovaných zariadení nespĺňala zákonné limity minimálneho počtu odborných pracovníkov vzhľadom na počet seniorov v zariadení.
Ministerstvu práce navrhuje zmeniť kontrolu kvality zariadení, ktorú považuje za nedostatočnú. Nevyhnutné je podľa NKÚ zapojenie odbornej verejnosti do prípravy koncepcie sociálnych služieb. Pomôcť mapovať reálny stav dopytu po sociálnych zariadeniach by malo zavedenie podrobnej evidencie žiadostí o umiestnenie do domova.
Pri rozširovaní kapacity treba dbať aj na rovnomerné vybudovanie siete domovov tak, aby každý občan mal možnosť byť umiestnený do zariadenia vo svojom najbližšom okolí. Predsedníčka asociácie Anna Ghannamová vidí riešenie v spojení samospráv a poskytovateľov.
