Vo všeobecnosti je dnes nezamestnanosť vážnym ekonomickým, ale navyše aj aktuálnym sociálnym problémom. Podľa svetových štatistík príčinou nezamestnanosti je taktiež hospodárska kríza. Preto má nezamestnanosť vzrastajúcu tendenciu a stáva sa závažným problémom všetkých ľudí. Nezamestnanosť je jav, ktorý narúša existenciu každého človeka, ktorého sa to bytostne dotýka. Moderná spoločnosť predpokladá právo každého človeka na dôstojný a kvalitný život, ktorý sa realizuje predovšetkým aktívnou a zodpovednou sociálno-ekonomickou politikou, do ktorej spadá práca, respektíve zamestnanie.
Nezamestnanosť, ako ju poznáme dnes, je pomerne novodobý fenomén, ktorý vznikol v súvislosti s industrializáciou v 19. storočí. Dovtedy bola práca pre každého člena spoločenstva samozrejmosťou, a to až do smrti. Podľa rezolúcie Medzinárodnej organizácie práce z roku 1982 je nezamestnaná osoba definovaná ako osoba, ktorá je schopná a ochotná pracovať, ale napriek tomu je bez zamestnania, teda bez platenej práce.
Význam práce a dopady nezamestnanosti
Význam práce pre život každého človeka je nesporný, pretože tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Práca svojím charakterom stimuluje vývin jednotlivca a celú spoločnosť. Realita produktívnej zamestnanosti a akejkoľvek spoločnosti je nezastupiteľná nielen v súvislosti s príjmami, ktoré rodina získava, ale v bezprostrednom rade i s pocitom sebaúcty pre ňu z toho vyplývajúcej. Práca má výrazný sociálny charakter, uskutočňuje sa v konkrétnom sociálno-kultúrnom prostredí, vyvoláva sociálne dôsledky a sociálne interakcie s inými sociálnymi javmi a procesmi. Z tohto dôvodu je nezamestnanosť v našej spoločnosti ťažkým a ťaživým problémom, ktorý sa bytostne dotýka aj niektorých rodín. Súvisí to s centrálnou úlohou práce a zamestnania v našej spoločnosti a kultúre, v ktorej existujeme.
Strata zamestnania znamená depriváciu v základných potrebách, ktoré zamestnanie a práca priamo uspokojujú alebo ich uspokojenie je s nimi úzko spojené. „Zamestnanie má v živote človeka nezastupiteľné postavenie. Je dôležitou podmienkou jeho dôstojnej existencie, prináša mu nielen materiálny prospech, ale súčasne mu dáva pocit sebarealizácie a spoločenskej užitočnosti“ (Buchtová, B. et. al, 2002, s. 75). Práca zaraďuje človeka do mnohých sociálnych vzťahov, uspokojuje jeho potreby ctižiadosti, vlastného uplatnenia a sebaúcty. Zamestnanie nemá len ekonomický charakter, ale má i sociálny a psychologický význam, ktorý je daný tým, že človeka formuje po rozumovej, emocionálnej, duševnej i telesnej stránke. „Práca je pre človeka biologická a sociálna nevyhnutnosť. Obsahová náplň pracovných činností človeka výrazne ovplyvňuje aj štruktúru potrieb, trávenia voľného času atď...“ (Stanek, et. al., 1999, s. 195). Prácou človek získava hmotné prostriedky pre sociálny status seba a svojej celej rodiny. Zamestnanie nie je len ekonomická nevyhnutnosť. Postupne sa však stáva sociálnou potrebou, kde nadobúda stále viac prostriedkov vlastného uplatnenia a rozvoja potencií človeka.
Dôsledky nezamestnanosti
Strata zamestnania či neschopnosť nájsť si zamestnanie, a tak si zabezpečiť svoj zdroj príjmu, môže človeka zastihnúť v rôznych fázach života. Postihuje tak jednotlivca, ako aj jeho rodinu i celú spoločnosť. Pre nezamestnaného je veľmi dôležité, aby sa u neho zachovali pracovné návyky a vytvárala sa potreba pracovať, preto tomu treba venovať náležitú pozornosť. Nemať prácu z pohľadu mladej generácie predstavuje, samozrejme, stres, ktorý negatívne pôsobí na psychiku každého človeka. Vlastná nezamestnanosť má mnoho nepriaznivých vplyvov na duševné, ale i na telesné zdravie, ktoré môže znížiť predpoklady človeka pre úspešne pracovné zaradenie. Nezamestnanosť je vždy spojená so znížením životnej a sociálnej úrovne nezamestnaného. Rovnako hrozí i nebezpečenstvo jeho sociálnej izolácie či sociálneho zlyhania.
Nezamestnaný človek sa vyrovnáva so stratou zamestnania veľmi ťažko. V jeho doterajšom programe dochádza k zásadným zmenám. Strata naučeného stereotypu a narušenie denného režimu vedú k odlišnému vnímaniu času. Nezamestnanému ubieha čas pomalšie, nevie rozlíšiť pracovný deň od pracovného voľna. Nuda je jedným z najhoršie prežívaných udalostí, ktorá postihuje mladých nezamestnaných. Dôsledky nezamestnanosti majú na jednotlivca v rodine výrazný sociálny a psychologický vplyv. Ich poznanie umožní včas rozpoznať príznaky zmeny v prežívaní a správaní každého člena rodiny, nielen nezamestnaného.
Keď bolí duša - NEZAMESTNANOSŤ
Nezamestnanosť mladej generácie
Fenomén nezamestnanosti mladej generácie je v mnohých krajinách sveta dobre známy. Podľa svetových štatistík má dlhodobá nezamestnanosť vzrastajúcu tendenciu a stáva sa závažnou charakteristickou črtou nezamestnanosti aj v Slovenskej republike. Najviac ohrozenou skupinou na trhu práce je nezamestnaná mládež, ktorá ukončila svoje vzdelanie a hľadá si zamestnanie. V živote mladého človeka má zamestnanie svoje nezastupiteľné miesto.
Mladosť je fázou života, v ktorej dochádza k významným biologickým, psychickým a sociálnym zmenám. Je väčšinou špecifická, podobne ako detstvo. Môžeme teda hovoriť, že mladosť je historicky zakotveným sociálnym fenoménom ľudskej spoločnosti. Mladosť podľa všeobecných spoločenských predstáv je osobitnou samostatnou fázou života, ktorá potrebuje spoločenský a slobodný priestor. Mládež alebo mladú generáciu môžeme teda definovať ako „termín označujúci viac-menej nepresne vymedzenú vekovú skupinu, alebo sociálnu kategóriu vymedzenú špecifickými biologickými, psychologickými a sociálnymi znakmi“ (Juva, 1994, s. 79), do ktorej spadajú aj absolventi stredných a vysokoškolských škôl. Mladej generácii sa prisudzuje „úloha významného spoločenského subjektu a charakterizuje sa ako progresívny subjekt vývoja“ (Jandourek, 2001, s. 51). A táto generácia ako spoločenská skupina bude o niekoľko rokov rozhodovať o našej budúcnosti. Ale teraz je reálnou súčasťou a môže aktívne ovplyvňovať dianie v spoločnosti.
Špecifické problémy absolventov
Vysoká nezamestnanosť má osobitne nepriaznivý vplyv na zaradenie sa mladých ľudí do pracovného procesu; medzi takúto skupinu patrí mladá generácia, teda absolventi (absolventi škôl). Jednou zo znevýhodnených skupín na trhu práce v Slovenskej republike z hľadiska veku sú mladí ľudia hľadajúci si svoje prvé zamestnanie. Rievajová, Stanek a Krausová (1997, s. 69) uvádzajú, ža „nezamestnanosť a dĺžka nezamestnanosti súvisí okrem iného aj s pracovnými skúsenosťami. Pre absolventov škôl je zamestnanie určitou formou vstupu do sveta dospelých. U mladých ľudí, ktorí opustia školu a nájdu si primerané zamestnanie, môžeme sledovať mierne zlepšenie psychického stavu.“
Je dôležité vedieť, do akých podmienok a možností prichádzajú absolventi škôl. Tieto podmienky a možnosti sú často rôzne, ale vo všeobecnosti je možné zaznamenať podobné črty, ktoré môžu byť napr. v tom, že sa v súčasnosti zvýšili nároky na potrebnú mieru vlastného presadenia. Medzi najčastejšie sklamania patria skúsenosti so zamestnávateľmi, a to predovšetkým v rovine komunikácie a pracovných skúsenosti. „Absolventi škôl sú znevýhodnení tým, že nemajú pracovné skúsenosti a prax v odbore, ktorý študovali. Niektorí vložili mnoho energie do štúdia, po ňom však nie je dopyt na trhu práce. U týchto nezamestnaných hrozia nielen ekonomické problémy, ale aj psychologické, zvyšuje sa riziko asociálneho správania a vytvárania nezdravej závislosti od rodičov“ (Matoušek, et. al., 2005, s. 301).
Úspešnosť integrácie absolventa do pracovného pomeru a jeho profesionálna adaptácia závisia v rozhodujúcej miere od úrovne pripravenosti na danú profesiu. Na druhej strane mladí ľudia disponujú kvalifikáciou, nemajú automaticky zabezpečenú integráciu na trhu práce. Trvalá disparita medzi ponukou a dopytom po práci, nízka schopnosť ekonomiky podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí, pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti, jej regionálny rozmer, nedostatočne adaptabilný školský systém, ktorý dostatočne nereaguje na požiadavky trhu práce, znižujú ich šance rýchlo sa zamestnať.
Sny a plány nezamestnaných absolventov
Sny a plány nezamestnaných absolventov možno zahrnúť do dvoch kľúčových slov - dobrá práca a rodina. Dobrá práca je vnímaná mladými ľuďmi nielen z hľadiska aktívnej mzdy, ale i dobrého kolektívu a nadriadených. Príjemný kolektív a spravodlivý, chápajúci šéf boli verbálne prezentované ako rovnako dôležité, často i dôležitejšie ako primárne finančné ohodnotenie. Tento postoj možno chápať, ako na to poukazuje Schinglerová, z aspektu mladých, občas i žiadnych skúseností absolventov s riešením prirodzených konfliktov a stresových záťažových situácií v pracovnom kolektíve.
Prežívanie nezamestnanosti u absolventov škôl ovplyvňuje mnoho faktorov ako sú prostredie, v ktorom sa nezamestnaný nachádza, priatelia, s ktorými je v kontakte, vek, rodinné prostredie a aktivity, ktoré vykonáva počas svojej nezamestnanosti. Počítajú s podporou rodičov a príbuzných, ocenia akúkoľvek podporu štátu v nezamestnanosti. Vzhľadom na to, že dosiaľ nezískali pracovné zručnosti, nemôžu ich ďalej rozvíjať. Mnohých potom láka pohodlný život podľa svojich predstáv, čím môže nastať aj riziko sociálno-patologických javov ako je kriminalita a rôzne závislosti.
Typy nezamestnanosti
Nezamestnanosť je stav, keď jednotlivci, ktorí sú schopní a ochotní pracovať, nie sú schopní nájsť zamestnanie. Tento stav môže byť krátkodobý alebo dlhodobý. Existuje niekoľko typov nezamestnanosti:
- Frikčná nezamestnanosť: Tento typ nezamestnanosti je dočasný a vzniká počas prechodného obdobia, keď ľudia menia zamestnanie alebo vstupujú na pracovný trh po ukončení štúdia.
- Cyklická nezamestnanosť: Je spôsobená hospodárskymi cyklami. Počas recesie firmy obmedzujú výrobu a znižujú počet pracovných miest.
- Štrukturálna nezamestnanosť: Vzniká, keď dochádza k nesúladu medzi zručnosťami a kvalifikáciou pracovníkov a požiadavkami na trhu práce.
- Sezónna nezamestnanosť: Vzniká v odvetviach, ktoré sú závislé od ročných období.
Úloha sociálnej práce v kontexte zamestnanosti
V rámci sociálnej práce existuje neustále prebiehajúca diskusia o tom, či by sa mala primárne zameriavať na sociálnu zmenu v spoločnosti alebo na individuálnu a rodinnú zmenu. Celkové poslanie profesie však spočíva v napomáhaní sociálnej zmene, ktorá by minimalizovala problémy jednotlivcov vyplývajúce z chudoby a sociálnej izolácie. Sociálni pracovníci majú etickú zodpovednosť pracovať s jednotlivcami a skupinami, ktorých životy sú postihnuté závažnými sociálnymi problémami.
Dôležité je si uvedomiť, že nezamestnanosť nie je v kontexte sociálnej práce novým fenoménom. Je súčasťou dnešného sveta a pravdepodobne bude sprevádzať ľudstvo bez ohľadu na vzdelanie, pracovné skúsenosti, schopnosti, postavenie, vek či pohlavie. Výzvou pre každého nezamestnaného môže byť aj to, že jeho status nemusí byť len zdrojom trápenia, ale aj príležitosťou na aktívne spomalenie a prehodnotenie životných priorít.
Sociálni pracovníci združení v európskej organizácii Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (IFSW Europe) sa v apríli 2011 jasne vyjadrili k súčasnej kríze v spoločnosti tak, že by za ňu nemali trpieť tí, čo ju nespôsobili. V súčasnosti existuje umelé napätie a diskriminácia voči marginalizovaným skupinám, medzi ktoré patria starší ľudia, ženy, mladí ľudia a novodobá pracujúca chudoba. Dôležité je si uvedomiť, že byť zamestnaným neznamená automaticky únik z chudoby, keďže rastie počet ľudí pracujúcich v neplnohodnotných pracovných pomeroch.
Keď bolí duša - NEZAMESTNANOSŤ
Sociálne podniky ako nástroj znižovania nezamestnanosti
Sociálne podniky zohrávajú významnú rolu pri znižovaní nezamestnanosti, najmä prostredníctvom spolupráce s verejnými inštitúciami. Sociálny podnik je zameraný na dosahovanie sociálnych cieľov a prebytok z jeho činnosti je reinvestovaný do podnikových činností alebo spoločenských projektov. Tieto podniky kombinujú podnikateľské a sociálne ciele, čím prispievajú k znižovaniu nezamestnanosti a eliminácii sociálnej exklúzie.
Základnou charakteristikou sociálneho podniku je jeho orientácia na spoločenské dobro a reinvestovanie ziskov na podporu miestnej komunity a sociálnych cieľov. Sociálne podniky poskytujú pracovné miesta a vzdelávacie príležitosti pre ľudí, ktorí sú sociálne marginalizovaní, čím vytvárajú prostredie, ktoré ich podporuje a pomáha im začleniť sa do spoločnosti. Sociálne podniky si kladú za cieľ riešiť rôzne spoločenské výzvy. Medzi hlavné ciele patrí zvyšovanie zamestnanosti, poskytovanie pracovných príležitostí pre znevýhodnené skupiny, pre dlhodobo nezamestnaných, osoby so zdravotným postihnutím, mladých ľudí bez praxe, staršie osoby a iné zraniteľné skupiny.
Sociálne podniky vytvárajú inkluzívne pracovné miesta, kde sa zameriavajú na rozvoj zručností a kapacít zamestnancov. Podporujú sociálnu inklúziu a znižujú sociálnu exklúziu tým, že zapájajú marginalizované skupiny do spoločenských a ekonomických aktivít, čím prispievajú k budovaniu súdržnejších a inkluzívnejších komunít. Zapojenie sociálnej práce do štruktúry sociálneho podniku prispieva k dlhodobej integrácii zamestnancov z marginalizovaných komunít. Sociálna práca zohráva kľúčovú úlohu v prepájaní sociálnych podnikov s miestnymi komunitami, najmä v oblastiach, kde je potrebné riešiť zamestnanosť marginalizovaných skupín, ako sú hendikepovaní a dlhodobo nezamestnaní. Sociálne podniky v takýchto regiónoch pomáhajú nielen vytvárať nové pracovné miesta, ale aj zlepšovať kvalitu života týchto skupín cez cielené programy sociálnej integrácie.
Stratégie pre znižovanie nezamestnanosti
Znižovanie nezamestnanosti vyžaduje integrovaný prístup, ktorý zahŕňa spoluprácu medzi vládami, podnikateľským sektorom a vzdelávacími inštitúciami. Je nevyhnutné, aby sa spoločnosť, vlády a podnikateľský sektor zamerali na vytváranie efektívnych stratégií na znižovanie nezamestnanosti a kládli dôraz na vzdelávanie, rekvalifikáciu, podporu zamestnávania a sociálnu ochranu.
Úspech pri hľadaní práce závisí od vynaloženého úsilia. Čím viac sa snažíte, tým vyššia je pravdepodobnosť, že si nájdete prácu podľa svojich predstáv. Musíte byť duševne aj finančne pripravení na to, že hľadanie práce potrvá dlhšie ako si myslíte. Najkratšie obdobie sa pohybuje od 2 - 18 týždňov v závislosti od rôznych faktorov. Rozhoduje druh práce o akú máte záujem, kde žijete, váš vek, ako aj stav ekonomiky v regióne (Bolles, 2004). „Nepoľavujte v úsilí, kým prácu nenájdete.“ (Bolles, 2004, s. 49). Ak už viete, o aký druh práce máte záujem, povedzte každému, koho poznáte, čo to je. Získate tým mnoho ďalších párov očí a uší, ktoré môžu hľadať prácu pre vás.
„Zabudnite na to, aké ponuky sú v novinách, na webe, atď. Hľadajte si takú prácu, akú chcete najviac“ (Bolles, 2004, s. 50). Ak chcete urýchliť proces hľadania práce, zamerajte sa na viac rôznych organizácií. Obmedziť sa iba na dve alebo tri inštitúcie, takmer určite bude znamenať neúspech. Porozmýšľajte o možnosti prijať iný druh práce ako len ten, na ktorý máte kvalifikáciu. Rokujte s každým potenciálnym zamestnávateľom zdvorilo, aj keď sa vám zdá, že vám prácu neponúkne. Ak naňho urobíte dobrý dojem, môže sa neskôr zmieniť o vás niekde inde.
Nové trendy a výzvy v zamestnanosti
Nové trendy v oblasti zamestnávania, najmä priemyselná revolúcia 4.0 a digitalizácia, prinášajú radikálne zmeny, vrátane ohrozenia pracovných miest a zvyšovania požiadaviek na kvalifikáciu. Home-office sa stal novým štandardom, ktorý prináša výhody aj pre zamestnávateľov, aj pre zamestnancov, pričom vyžaduje vyváženie medzi produktivitou a sociálnymi kontaktmi.
Na Slovensku máme k dispozícii odbornú literatúru, príručky a manuály z oblasti ekonomických a právnych vied. Sú aj učebnice, ktoré vysvetľujú postup sociálnej práce s nezamestnanými. Chýbajú však literárne zdroje venujúce sa širšie pozadiu a pôsobeniu nezamestnanosti a východiskám z nej v súlade so súčasným poznaním sociálnych vied, osobitne sociálnej práce a s ohľadom na globálne zmeny v tejto závažnej spoločenskej oblasti.
tags: #nezamestnanost #ako #socialny #fenomen #v #spolocnosti