Drevostavby predstavujú moderný a ekologický spôsob bývania, ktorý si získava čoraz väčšiu popularitu. V Rakúsku, kde sa kladie veľký dôraz na ekológiu a udržateľnosť, sú drevodomy nielen energeticky efektívne, ale spĺňajú aj prísne stavebné normy. Od individuálnych projektov až po rozsiahle bytové komplexy a domovy pre seniorov, drevo dokazuje svoju všestrannosť a odolnosť.
Výhody drevostavieb a ich realizácia
Drevodom je rodinný dom, kde obvodové steny a priečky sú vyhotovené z certifikovaného sušeného dreva. Získate tým moderný ekologický dom s dokonale presnými tvarmi, bez tepelných mostov, s veľmi nízkymi nákladmi na energie. Presnosť výstavby vďaka CLT panelom rezaným na CNC strojoch, nízke náklady na energie, stavby bez tepelných mostov, dokonalá tesnosť domov, či okná osádzané do zateplenia sú kľúčovými výhodami. Ďalšími výhodami sú rýchlosť montáže, možnosť výstavby celoročne a ekologickosť použitých materiálov. Čistota na stavbe počas výstavby je zaručená, keďže odpadajú búracie práce na rezanie drážok.
Pri výstavbe z CLT panelov je možné steny interiéru kombinovať s dreveným priznaným vzhľadom, čo dotvára moderný estetický dizajn interiéru. Výstavba stien prebieha v ideálnych podmienkach vo výrobných závodoch v Rakúsku. Staviame z CLT panelov vyrobených v Rakúsku, ktoré predstavujú najvyšší a najdokonalejší stupeň výstavby drevodomov. Z CLT panelov získame masívne obvodové steny s rovnako dlhou životnosťou ako pri murovaných stavbách. Po výstavbe základovej dosky ju príde náš technik zamerať a skontrolovať, či je stavenisko pripravené na výstavbu. Teraz sa dom zadáva do výroby. Dom montuje tím montážnikov vyškolených v Rakúsku.
FUTURAMI - Stavba domu z CLT panelů
Regulačné a finančné aspekty stavby v Rakúsku
Stavba domu v Rakúsku jednoducho vyjde drahšie. Nie je to však o tom, že by bol dom menej kvalitný na jednej či druhej strane hranice. Rozdiel je v tom, čo všetko musíte v Rakúsku splniť, doložiť a zaplatiť navyše - od certifikácií a povolení až po prípojky a stavebný dozor. Na Slovensku potrebujete projekt a stavebné povolenie (záväzné stanovisko, stavebný zámer). V Rakúsku je to v princípe rovnaké, no celý proces je rozsiahlejší a prísnejší.
Projektová dokumentácia a povolenia
Základom všetkého je takzvaný Einreichplan, oficiálna projektová dokumentácia, bez ktorej vám v Rakúsku stavebné povolenie nevydajú. Einreichplan obsahuje pôdorys, rezy, pohľady a presnú polohu domu na pozemku vrátane napojenia na siete. Musí ho vypracovať a podpísať oprávnený odborník - rakúsky architekt, stavebný inžinier alebo Baumeister. Konkrétne požiadavky na Einreichplan sa líšia v závislosti od spolkovej krajiny - Rakúsko má deväť spolkových krajín a každá má vlastné pravidlá. K žiadosti o stavebné povolenie sa okrem Einreichplanu prikladá energetický certifikát, popis stavby, výpis z katastra a takzvaný AGWR Datenblatt, formulár, cez ktorý sa nová stavba eviduje v centrálnom rakúskom registri budov.
Energetický certifikát a certifikácia konštrukcie
Rakúsko kladie na energetickú efektívnosť stavieb veľký dôraz. Energetický certifikát, po nemecky Energieausweis, je povinnou prílohou pri žiadosti o stavebné povolenie. Obsahuje výpočet energetickej náročnosti budovy a definuje, aké požiadavky musí dom spĺňať na zateplenie, okná a celkový tepelný štandard. Tieto požiadavky sa líšia podľa spolkovej krajiny - základný rámec určujú takzvané OIB-Richtlinien, no každý spolkový kraj si ich implementuje po svojom. Výrobca drevostavieb musí preukázať, že jeho konštrukcia spĺňa rakúske normy v oblasti požiarnej ochrany, zvukovej izolácie, tepelnej ochrany aj ekologických parametrov. Najjednoduchší spôsob je mať skladbu obvodovej steny evidovanú v databáze dataholz, ktorú spravuje Holzforschung Austria.
Náklady a špecifiká
Cenový rozdiel sa prejaví aj pri prípojkách na vodu, kanalizáciu, elektrinu, plyn a internet. Na Slovensku sa celkové náklady na prípojky pohybujú orientačne medzi 4 000 a 10 000 eurami. V Rakúsku to môže byť od 7 000 až do 30 000 eur v závislosti od lokality a vzdialenosti od distribučných sietí. V Rakúsku sa týmto nákladom hovorí Erschließungskosten alebo Aufschließungskosten. Okrem samotného pripojenia na siete zahŕňajú aj jednorazový poplatok obci za infraštruktúru - takzvanú Aufschließungsabgabe, ktorá na Slovensku nemá ekvivalent. Elektroinštaláciu musí v Rakúsku navrhnúť a pripojiť rakúsky elektrikár s koncesiou. Základy väčšinou realizuje miestna rakúska stavebná firma. K tomu treba pripočítať aj vyššie náklady na žeriav - prenájom žeriavu v Rakúsku je výrazne drahší než na Slovensku.
Tabuľka porovnania nákladov na prípojky:
| Krajina | Náklady na prípojky (orientačné) | Špecifické poplatky |
|---|---|---|
| Slovensko | 4 000 - 10 000 € | Žiadne ekvivalentné poplatky ako Aufschließungsabgabe |
| Rakúsko | 7 000 - 30 000 € | Erschließungskosten / Aufschließungskosten (vrátane jednorazového poplatku obci za infraštruktúru) |
Príklady úspešných drevostavieb v Rakúsku
Ekologická drevostavba Nova 78 v Hainburgu
Dôkazom toho, že z dreva je možné stavať aj v komplikovanejšom teréne, je ekologická drevostavba Nova 78 vo svahu v Rakúskej obci Hainburg. Na základe požiadaviek klientky naše architektky katalógový dom upravili. Pred začiatkom stavebných prác bolo potrebné zbúrať pôvodný objekt, následne sme realizovali výkopy pre špeciálne navrhnutú základovú dosku do svahu a piesočnatého podložia. Pri stavbe v komplikovanejšom teréne sme zvolili väčší žeriav, pretože bežný by dom pod cestou nedosiahol. Žeriav bol 45m a dom staval priamo z cesty. Výhľady z budúcich vikierov sú naozaj pôsobivé. Prízemiu dominuje priestranná obývačka priamo prepojená s kuchyňou. Od vstupu napravo sa ešte nachádza technická miestnosť a kúpeľňa. Ostáva už len dorobiť okolie a parkovacie miesto pri ceste.
Bytový komplex s drevenou nosnou konštrukciou vo Viedni
Na východnom okraji Viedne, približne 50 km od slovenských hraníc, bol v roku 2012 dokončený bytový komplex s drevenou nosnou konštrukciou. Vo viedenskej štvrti Donaustadt sa na začiatku roka 2012 začala výstavba bytového domu, ktorý je v tomto čase domom s najvyšším počtom podlaží s drevenou nosnou konštrukciou vo Viedni. V dome je celkovo 101 bytov. Inovatívne riešenie tohto projektu je výsledkom súťaže, ktorú vypísalo mesto Viedeň s heslom „Drevostavby v mestskom priestore“. V lete 2008 bola schválená novela predpisu (Richtlinie OIB1-Gleichwertigkeit der Materialien - voľný slov. preklad: Smernica OIB1-rovnocennosť materiálov), v ktorej boli po prvýkrát definované okrajové podmienky pre použitie dreva vo viacpodlažných budovách triedy 5 (Gebäudeklasse 5), t.j. v stavbách do sedem podlaží. Bytový komplex pozostáva z jedného 7-podlažného objektu „A“(Schluder Architekten) a z troch nižších - trojpodlažných objektov „B“ (Hagműller Architekten). Sedempodlažný objekt má jedno podzemné a jedno nadzemné podlažie zo železobetónu, zvyšných 6 podlaží bolo postavených za 3 mesiace z krížom lepeného dreva (CLT).
Z CLT sú postavené nosné aj nenosné steny, CLT je použité aj ako drevená časť spriahnutých drevobetónových stropov. Komunikačné šachty pre výťah a schodisko sú postavené zo železobetónu. Spriahnuté drevobetónové stropy s krížom lepeným drevom majú hrúbku 212mm (132 mm CLT + 80 mm betónová doska vystužená sieťovinou a v prípade dvojpoľových nosníkov aj nadpodperovou výstužou). Drevobetónovú dosku s materiálom CLT možno považovať za pilotný projekt. Najväčšie rozpätie stropov je 6,2 m. V pôvodnom zámere sa uvažovalo so stropnými drevobetónovými prefabrikátmi, aby betónová doska robila prirodzenú ochranu dreva pred dažďom počas montáže. Táto verzia bola zmenená na betonáž na stavbe, pretože výstavba samotných CLT-elementov bola oveľa rýchlejšia, ako by bolo čakanie na zretie betónu prefabrikátov. Dobrá spolupráca architekta, statika, výrobcu krížom lepeného dreva (firma Binder Holz) a montážnej firmy „spôsobila“, že drevená konštrukcia bola zmontovaná veľmi rýchlo. Podľa vyššie spomenutej smernice majú stavby do troch podlaží spĺňať požiadavky REI 60. V stavbách do sedem podlaží musí prvých 6 podlaží spĺňať REI 90 a posledné podlažie REI 60. Použitím drevených masívnych stien a sádrokartónových obkladov boli tieto požiadavky splnené. V jednom m3 dreva je uložený uhlík približne z jednej tony CO2. Pri posudzovaní stavieb je v krajinách Západnej Európy bežné, že sa musí vykázať, koľko CO2 sa vyprodukovalo pri stavbe daného objektu a aký podiel materiálov resp. energie pochádza z obnoviteľných zdrojov.
"Recyklácia" v praxi: Premiestnená stodola ako nový domov
Mladá rodina, obmedzený rozpočet, bývanie v alpskej dedine Neustift im Stubaital. Ako základ nového domu je použitá konštrukcia hospodárskej stavby, ktorá bola na pozemok premiestnená a zachránená pred zbúraním. Na pozemok bola premiestnená 150 rokov stará stodola, ktorá sa predtým nachádzala na statku vzdialenom asi kilometer. Stavba už neplnila svoju funkciu a mala byť zbúraná. Podarilo sa zachovať nielen kus histórie, ale aj ušetriť náklady a životné prostredie. Drevené časti hospodárskej budovy boli citlivo rozobrané a premiestnené na nový pozemok. Trámy a dosky s historickou patinou boli ošetrené a znovu zložené. Zachované časti tvoria kostru a vonkajší plášť nového domu. Navonok takmer nezmenená forma ožila novým životom. Do historického rámca boli vložené nové - jasne identifikovateľné konštrukcie. Dôraz bol kladený na funkčné a energeticky efektívne riešenie. Jestvujúca kostra, ktorú tvoria ručne tesané stĺpy, nosníky, väznice a krokvy zo smrekového dreva je ukotvená na nový betónový základ. Pôvodné drevené prvky sa zaobišli bez výrazného zásahu alebo opravy. Nové konštrukcie neplnia statickú funkciu, ale zabezpečujú stavebno - fyzikálne parametre domu. Sendvičová konštrukcia stien a stropov (preglejka - minerálna vlna - preglejka) plní z vnútornej strany aj pohľadovú funkciu. Smreková preglejka je použitá aj ako podlahová krytina. Zasklenie je vzhľadom na snahu o nízke tepelné straty domu v maximálnej miery fixné. Na zabezpečenie vykurovania malého domu stačia keramické krbové kachle, ktoré slúžia aj ako schodisko na poschodie. Prípravu teplej vody zabezpečuje bojler napojený na tepelné čerpadlo typu vzduch - voda. Celkové náklady na realizáciu boli vyčíslené na 230.000.- € vrátane projektovej časti a vedľajších výdavkov.
Dom pre všetky generácie v Stockerau
Kedysi Domov pre seniorov, neskôr už len chátrajúca budova. Materská škôlka, opatrovateľská služba i vynovené bývanie pre dôchodcov je v spoločnom dome, zámer ktorý vzišiel od vedenia mesta. Výsledkom je dom pre všetky generácie St. Niekdajší Dom dôchodcov v Stockerau postavili v roku 1975 ako 7-podlažnú budovu s masívnou konštrukciou a podpivničením. Pri rekonštrukcii sa museli robiť kompromisné riešenia, pretože budova nespĺňala niektoré podmienky pasívneho štandardu. V novom dispozičnom návrhu je na prízemí materská škôlka pre tri vekové skupiny detí, na 1. poschodí zariadenie dennej starostlivosti pre seniorov a na 2. až 7. poschodí vynovené bývanie pre dôchodcov.