Dôchodkový systém a študent: Prehľad povinností a možností

Dôchodkový systém na Slovensku prešiel v posledných desaťročiach výraznými zmenami, ktoré majú priamy dopad aj na študentov. Rozumieme, že pre mladých ľudí môže byť orientácia v sociálnom a dôchodkovom poistení mätúca. Táto komplexná príručka objasňuje všetky dôležité aspekty, ktoré by študenti mali vedieť o svojich povinnostiach a právach voči Sociálnej poisťovni a o možnostiach sporenia na dôchodok už počas štúdia.

Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nemá povinnosť prihlásiť sa v Sociálnej poisťovni. Len zo samotného postavenia študenta teda nevyplýva povinnosť platiť poistné na žiadny druh sociálneho poistenia. Táto povinnosť nevyplýva ani štátu. To znamená, že z dôvodu začiatku, ukončenia, prípadne prerušenia štúdia nemusí Sociálnej poisťovni nič oznamovať ani platiť žiadne poistné.

Zdravotné a sociálne poistenie: Základné rozdiely

Štát platí za študenta len zdravotné poistenie. Zdravotné poistenie vám zabezpečí zdravotnú starostlivosť (v prípade choroby, či úrazu, liečby a pod.). Naopak, sociálne poistenie slúži na to, aby občan v období, keď nemôže pracovať (choroba, ošetrovanie chorého, invalidita, ale i strata zamestnania, materská a pod.), poberal aspoň čiastočnú náhradu príjmu. Ten, kto si neplatí sociálne odvody (alebo ich za neho neplatí štát), nemôže poberať žiadnu sociálnu dávku.

Príklady neuznania sociálnych dávok

• Materská dávka: Vysokoškoláčka otehotnie a v Sociálnej poisťovni si nárokuje dávku materské. Sociálna poisťovňa jej ju neprizná, pretože pre priznanie nároku na ňu je potrebné byť poistený v čase vzniku dôvodu na poskytnutie materského (spravidla 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu) a mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
• Dávka v nezamestnanosti: Študent ukončí štúdium, nenájde si prácu a zaeviduje sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V Sociálnej poisťovni si uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa mu ju neprizná, pretože podmienkou jej priznania je trvanie poistenia v nezamestnanosti aspoň 730 dní v posledných troch rokoch pred zaevidovaním sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Výnimkou sú žiaci a študenti, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo ktorým vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní, respektíve odbornej praxi. Takíto študenti majú nárok na niektoré úrazové dávky, ako sú náhrada za bolesť, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrada nákladov spojených s liečením.

Započítavanie doby štúdia do dôchodkového poistenia

Pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky je kľúčové, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.

• Do 31.12.2003: Doba štúdia sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 bol občanovi aj za dobu štúdia priznaný a vypočítaný dôchodok.
• Od 1.1.2004: Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení doba štúdia už nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca ani SZČO, a preto sa mu toto obdobie nezapočítava. Napríklad, pani Alica, narodená v roku 1983, ktorá študovala v rokoch 2002 až 2007, má započítanú len dobu štúdia v rokoch 2002 a 2003.

Započítavanie stredoškolského štúdia

Započítanie doby štúdia na strednej škole závisí od dĺžky povinnej školskej dochádzky v danom období:

• Školský rok 1961/1962 až 1977/1978: Povinná školská dochádzka trvala deväť rokov.
• Školský rok 1978/1979 až 1983/1984: Povinná školská dochádzka trvala osem rokov. Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.
• Školský rok 1984/1985 až 2007/2008: Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
• Po 31. auguste 1982 narodení občania: Títo končia desaťročnú povinnú školskú dochádzku v prvom ročníku strednej školy a nemusia preukazovať dátum jej skončenia.

Za obdobie štúdia si možno kedykoľvek v budúcnosti zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne, napríklad aj pri spisovaní žiadosti o dôchodkovú dávku. Doplatiť si ho možno za obdobie od 1. 1. 2004. So žiadosťou o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia je potrebné obrátiť sa na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne. Pri dodatočnom zaplatení poistného si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ, z ktorého si zaplatí poistné na dôchodkové poistenie dodatočne. Doplatenie poistného je možné len v prípade dôchodkového poistenia.

Študent a práca: Odvody a dôchodkové sporenie

Ak študent popri štúdiu začne vykonávať nejaký druh zárobkovej činnosti, vznikajú mu povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

Brigády a dohody

Mnohí študenti si počas svojho štúdia zarábajú na základe rôznych druhov zmlúv, najčastejšie na dohodu o brigádnickej práci študentov, dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti.

• Dohoda o brigádnickej práci študentov: Je najvýhodnejšia, umožňuje 80 hodín práce mesačne (960 hodín ročne). Zamestnávateľ za brigádnika neodvádza odvody, teda ani dôchodkové poistenie, pokiaľ si študent uplatní výnimku.
• Dohoda o pracovnej činnosti: Študent môže pracovať len desať hodín týždenne.
• Dohoda o vykonaní práce: Limit je 350 hodín ročne.

Ak pravidelný mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahol v roku 2014 sumu 68 eur u študenta mladšieho ako 18 rokov a 159 eur u študenta nad 18 rokov, a študent požiadal o výnimku z platenia poistného, nemá postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Od 1. januára 2015 sa hranica mesačného príjmu, ku ktorej si študent uplatní výnimku, zvýšila na jednotnú sumu 200 eur.

Trvalý pracovný pomer

Iná situácia nastane, keď študent počas školy pracuje na trvalý pracovný pomer. V tomto prípade ho zamestnávateľ prihlasuje na dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni a následne za neho platí aj odvody.

Automatický vstup do druhého piliera

Od mája 2023 platí súčasne so vstupom na trh práce aj automatický vstup do druhého piliera. Takže prvopoistenci (vrátane študentov brigádnikov, ktorí spĺňajú podmienky odvodov) sa stávajú sporiteľmi v prvom aj druhom pilieri. Sociálna poisťovňa týchto študentov listom informuje o tom, že vstúpili do 2. piliera. Noví sporitelia majú 180 dní od vzniku dôchodkového poistenia, aby si vybrali dôchodkovú správcovskú spoločnosť (DSS). Ak sa nerozhodnú, priradí ich do DSS Sociálna poisťovňa. Účasť v druhom pilieri je dobrovoľná.

V prípade druhého piliera získa sporiteľ svoj osobný účet. Peniaze spravuje dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) a zhodnotenie pripisuje priamo na účet. Úspory na osobnom účte môžu byť rozložené do indexových, akciových, zmiešaných či dlhopisových fondov. Ak aj študent po brigáde nepracuje a na účet neprichádzajú ďalšie odvody, úspory sa tam zhodnocujú automaticky a automaticky sa sťahuje aj poplatok. Poplatok sa sťahuje z nasporenej sumy, a preto hodnota účtu nemôže klesnúť do „mínusu“.

Ak študent chce byť zúčastnený na sociálnom poistení v období štúdia (a následne - po splnení všetkých podmienok - mať nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne), môže využiť dobrovoľné poistenie.

Študent podnikateľ

Študent, tak ako každý iný, môže podnikať. Stane sa samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) a musí postupovať podľa zákona o sociálnom poistení. V tomto prípade mu vznikne povinné dôchodkové poistenie, a teda povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne až vtedy, keď príjem z jeho podnikania alebo výnos súvisiaci s podnikaním bol v predchádzajúcom kalendárnom roku vyšší ako dvanásťnásobok vymeriavacieho základu. V tomto prípade povinné dôchodkové poistenie vznikne 1. júla nasledujúceho kalendárneho roka. Do tejto doby môže fyzická osoba, samozrejme, príspevky na dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne uhrádzať dobrovoľne.

Sirotský dôchodok a študenti

O sirotský dôchodok môže študent požiadať v prípade úmrtia rodiča alebo osvojiteľa. Žiadosť o sirotský dôchodok spisuje pobočka Sociálnej poisťovne v mieste trvalého pobytu žiadateľa. Dieťa, ktoré dosiahlo 15 rokov veku a je spôsobilé na právne úkony, si uplatňuje nárok na sirotský dôchodok vo vlastnom mene. Pri žiadaní o dôchodok študent preukáže, že je nezaopatreným dieťaťom a že sa sústavne pripravuje na povolanie.

Ukončenie a obnovenie nároku

Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká dňom, keď jeho poberateľ prestáva byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením štúdia. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa začalo znovu byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj osvojením nezaopatreného dieťaťa.

Poberateľ dôchodkovej dávky je povinný v lehote do ôsmich dní oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku. Poberateľ sirotského dôchodku je povinný v tejto lehote vždy oznámiť, že štúdium zanechal (štúdium skončil skôr, ako je predpísaná dĺžka štúdia), prípadne štúdium prerušil.

Druhý dôchodkový pilier: Ako funguje a prečo je dôležitý

Ak študenti do šiestich mesiacov od ich prvého poistenia, či od ich prvého prihlásenia sa v Sociálnej poisťovni, vstúpia do druhého piliera, odvody na dôchodkové sporenie za nich odvádza do dôchodkovej správcovskej spoločnosti ich zamestnávateľ. Pokiaľ študenti nestihnú lehotu šiestich mesiacov, nemôžu byť v druhom pilieri.

Výhody a možnosti sporenia

Už od prvej brigády sú študenti súčasťou starobného dôchodkového systému. Do druhého piliera si môžu začať odkladať, ak:

• Chodia na strednú alebo vysokú školu.
• Majú uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej vykonávajú pracovnú činnosť (napr. dohodu o brigádnickej práce študentov, iný typ dohody alebo pracovnú zmluvu).
• Zarábajú viac ako 200 € mesačne.
• Zamestnávateľ za nich odvádza povinné odvody.
• Majú menej ako 40 rokov.

Povinné odvody môžu odvádzať len do Sociálnej poisťovne, alebo ich rozdeliť medzi Sociálnu poisťovňu (14 %) a svoj osobný dôchodkový účet v DSS (4 % z povinných odvodov).

Tabuľka: Príklad sporenia z povinných odvodov do II. piliera

Dobrovoľné príspevky

Ak majú študenti jasné ciele a chcú si nasporiť ešte viac, môžu si na svoj dôchodkový účet posielať peniaze aj sami. Je len na nich, koľko a ako často si budú posielať na sporiaci účet z vlastných zdrojov. Prispievať môžu samostatne alebo prostredníctvom zamestnávateľa. Výnosy z druhého piliera nie sú zdaňované, čo šetrí 19 % na zrážkovej dani.

tags: #dochodkovy #system #a #student