Rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je kľúčovým dokumentom pre rodičov, ktorí spolu nežijú. Slovenská legislatíva, konkrétne Zákon o rodine, podporuje uzatváranie takýchto dohôd. Dôvodom je presvedčenie, že dohoda vytvorená samotnými rodičmi, ktorá odráža skutočné záujmy a potreby dieťaťa aj rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Zákon uprednostňuje dohodu rodičov pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Rodičovská dohoda je dokument, v ktorom sa rodičia dohodnú na všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa ich detí po rozvode.
Čo je rodičovská dohoda a prečo je dôležitá?
Rodičovskú dohodu upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, konkrétne § 36. Podľa tohto ustanovenia môžu rodičia maloletého dieťaťa upraviť výkon svojich rodičovských práv a povinností dohodou, ktorú súd schváli, ak je v súlade so záujmom dieťaťa. Dohoda je dobrá na to, aby ste v prípade nezhôd mohli podľa nej postupovať a nemuseli by ste opätovne podávať návrh na súd na úpravu. Mimosúdne spísaná dohoda, ktorá sa týka maloletého dieťaťa, najmä výživného, nie je vykonateľná, kým ju neschváli súd. Je vo Vašom záujme a tiež v záujme dieťaťa, aby táto dohoda bola schválená súdom, lebo až potom nastávajú účinky vykonateľného rozhodnutia. V súčasnosti, ak by prestal platiť výživné, nevedeli by ste od neho výživné vymáhať exekučne.
Kedy môžu rodičia uzavrieť rodičovskú dohodu?
Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia maloletého dieťaťa, ak:
- Spolu nežijú: nezáleží na tom, či sú rodičia dieťaťa manželmi alebo nie. Pod výrazom "žiť spolu" sa myslí úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. Rodičia "nebudú spolu žiť" predovšetkým vtedy, ak medzi nimi existujú vážne nezhody, nevytvárajú bezpečné prostredie pre seba navzájom a ani pre dieťa, nepodieľajú sa na úhrade spoločných nákladov, neorganizujú spoločne trávený čas, či nezabezpečujú spoločné potreby.
- Rozvádzajú sa: v prípade, že rodičia sa rozvádzajú, rodičovskú dohodu je možné uzavrieť aj na čas do rozvodu, najmä ak je predpoklad, že rozvodové konanie bude dlho trvať. Zároveň táto dočasná dohoda môže byť v znení, ktoré bude platiť aj po rozvode a súd ju schváli priamo v rozsudku o rozvode.
Ak sa rodičia na úprave podmienok starostlivosti o dieťa nedohodnú, rozhodne o nich súd v rozvodovom konaní. Napriek tomu, že zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a zväčša žiadúca.
Obsah rodičovskej dohody
Pri formulovaní obsahu jednotlivých ustanovení dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok. V prípade, že rodičia plánujú nechať si svoju dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť aj na to, čo všetko súd posudzuje.
Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Formy starostlivosti o dieťa
V rámci rodičovskej dohody sa rodičia musia dohodnúť na forme starostlivosti o dieťa. Zákon o rodine rozlišuje tri hlavné formy:
1. Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov
Znamená, že sa rodič o dieťa osobne stará, tomuto rodičovi je dieťa natrvalo zverené a bývajú spolu. Druhý rodič môže dieťa navštevovať, stýkať sa s ním. Úprava styku rodiča s dieťaťom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je nevyhnutná v prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť na tom, kedy a na ako dlho k styku rodiča s dieťaťom dôjde. Úprava styku by mala pokrývať bežné dni pracovného týždňa, dni počas sviatkov a prázdnin, často sa upravuje aj styk počas dní narodenín dieťaťa, poprípade aj ostatných členov rodiny.
V prípade, že rodičia rátajú aj s tým, že pobyt dieťaťa bude u rodiča, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti viacdňový, poprípade môžu ísť na spoločné viacdňové výlety, môžu sa dohodnúť, že rodič dieťa riadne zbalí (napríklad: dieťa bude mať so sebou zbalené adekvátne oblečenie na príslušný počet dní, dieťa si so sebou vezme príslušné vybavenie, atď.). Ak sa styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravuje, znamená, že prebieha na základe ústnej dohody medzi obomi rodičmi alebo nie je vôbec obmedzený.
2. Striedavá osobná starostlivosť rodičov
Spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch striedania. Intervaly striedania môžu byť s rovnomerne alebo nerovnomerným rozložením času. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, príp. dvojtýždňový. Nie je vhodné, ak sú intervaly príliš dlhé, pretože dieťa tak stráca kontakt s rodičom, u ktorého nie je. Pri školopovinných deťoch je vhodný spomínaný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.
Súd schváli takúto dohodu, ak je v záujme dieťaťa a ak obaja rodičia sú spôsobilí zabezpečiť riadnu výchovu a osobnú starostlivosť.
3. Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov
Je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva. Ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorý rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou.
Súčasne je vždy kritériom najlepší záujem dieťaťa, teda zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia tým byť zaistené jeho potreby.
Úprava styku s blízkymi osobami
K úprave styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (maloletý má s blízkou osobou vybudovaný vzťah a jeho prerušenie by malo na maloletého negatívny dopad) a vtedy, ak to vyžadujú pomery v rodine. K úprave styku maloletého s blízkymi osobami dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby. Blízkou osobou sa rozumie osoba podľa ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, teda „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“
Zastupovanie a správa majetku
V praxi v bežných veciach maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa. V podstatných veciach maloletého dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne. V prípade, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Prípad, kedy maloleté dieťa zastupuje iba jeden z rodičov nastane, ak bol druhý rodič pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená.
Výživné (Alimenty)
K výživnému môžu rodičia zaujať dva základné postoje, a to: dohodnú sa, že výživné sa neurčuje, alebo sa dohodnú na výške výživného. Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti sa rodičia v zmysle zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, môžu dohodnúť, že rodič, ktorý má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard, bude výživné predsa len uhrádzať. Takto výživné zabezpečí, že dieťa bude mať u oboch rodičov zabezpečenú rovnakú životnú úroveň.
Pri financovaní potrieb dieťaťa je veľmi užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, školské potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu na to, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takýchto výdavkov. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.
Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine:
- odôvodnené potreby oprávneného
- schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
- právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov
- osobná starostlivosť rodiča o dieťa, starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú
- najlepší záujem dieťaťa
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima.
Vzájomná informovanosť a komunikácia
Najmä pri zverení dieťaťa do osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičia nesmú zabúdať na právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené alebo sa u neho nenachádza.
Rodičia sa zaväzujú, že sa budú navzájom informovať o všetkých dôležitých veciach, týkajúcich sa:
- zdravia maloletej, vrátane každej návštevy pediatra alebo odborného lekára, a vrátane jej duševného stavu
- školských výsledkov, výchovných a pedagogických opatrení, riadne a včas sa budú informovať o stretnutiach, akciách, predstaveniach maloletej, prípadných konzultácií v škole, či inde sa budú môcť zúčastňovať spoločne a rozhodnutia robiť na základe vzájomného konsenzu
- dlhodobejších pobytov (v trvaní viac než tri dni) mimo miesto pobytu. V takomto prípade je každý z rodičov oprávnený vedieť, kde sa dieťa nachádza, ako dlho bude odcestované, na akej adrese sa bude zdržiavať a kontakt, na ktorom je zastihnuteľný.
V prípade, že bude maloletá užívať lieky, je každý z rodičov pri odovzdávaní maloletej povinný odovzdať druhému rodičovi aj lieky a oznámiť mu spôsob, množstvo a čas, v ktorom sa lieky užívajú.
Pravidlá vzájomnej komunikácie medzi rodičmi
Každý z rodičov bude viesť maloletú k úcte k druhému rodičovi a členom jeho rodiny a domácnosti, preto sa zdrží akéhokoľvek vytvárania negatívneho obrazu druhého rodiča a tretích osôb v prítomnosti dieťaťa. Žiadny z nich nebude vyzvedať od maloletej informácie o druhom rodičovi, ani o jeho osobných vzťahoch.
Žiadny z rodičov nebude svojim správaním ohrozovať mravnú výchovu maloletej a zváži prítomnosť tretích osôb, ktoré sa budú s maloletou stretávať počas času, keď bude maloletá v jeho starostlivosti. Žiadny z rodičov sa nebude druhému rodičovi vyhrážať obmedzením času s dieťaťom, na ktorom sa dohodli, ani nebude predlžovať dohodnutý čas, ani ovplyvňovať maloletú, aby tento čas žiadala predĺžiť. Žiadny z rodičov sa nebude pokúšať navštevovať maloletú v čase, keď je v starostlivosti druhého rodiča, pokiaľ sa o tom nedohodnú. Každý z rodičov je oprávnený dať dieťa do starostlivosti starých rodičov na dlhšie ako 5 dní len v prípade, ak sa na tom s druhým rodičom dohodol. Žiadny z rodičov nebude zasahovať druhému do spôsobu výchovy neprimeraným spôsobom, prípadne komentovať postupy pred dieťaťom. Obaja rodičia rešpektujú vlastný spôsob výchovy dieťaťa, pokiaľ nie je v rozpore s etikou, či s právami dieťaťa.
Súdne schválenie a vykonateľnosť rodičovskej dohody
Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná. Navyše, rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom. Súd schvaľuje dohodu rozsudkom a následne sa dohoda stáva vykonateľnou, teda vynútiteľnou súdnou cestou (napr. ak povinný rodič nebude hradiť výživné, odovzdávať dieťa na styk alebo inak porušovať podmienky dohody, oprávnený rodič sa môže dožadovať plnenia povinností súdnou cestou).
Ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak sa zmenia pomery (napr. zmena príjmu rodiča, nástup dieťaťa na vysokú školu, presťahovanie), je možné požiadať súd o zmenu rozhodnutia o schválení dohody podľa § 26 zákona o rodine. Zmenu môže navrhnúť ktorýkoľvek z rodičov.
Postavenie kolízneho opatrovníka
Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené.
Názor dieťaťa
Súd je povinný zistiť názor dieťaťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť názor vyjadriť. V praxi sa názor zisťuje od približne 10-12 rokov. Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka.