Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ako je dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov, predstavujú flexibilnú formu zamestnávania. Tieto dohody upravuje Zákonník práce a umožňujú zamestnávateľom zabezpečiť si pracovnú silu vo výnimočných prípadoch. V súvislosti s týmito dohodami vznikajú otázky týkajúce sa sociálneho poistenia a nároku na nemocenské dávky.
V prvom rade je dôležité rozlišovať medzi dohodármi s pravidelným mesačným príjmom a tými s nepravidelným príjmom. Práve pravidelnosť príjmu má zásadný vplyv na sociálne poistenie a s ním spojené nároky.
Kto má nárok na nemocenské dávky z dohody?
Nárok na nemocenské dávky pri dohodách o práci mimo pracovného pomeru vzniká primárne osobám, ktoré pracujú na základe dohody o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom. Tieto osoby sú nemocensky poistené, a preto im v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti vzniká nárok na nemocenské dávky. Tzv. "dohodári" s pravidelným mesačným príjmom, ktorí pracujú na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, majú v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na nemocenské.
Osoby, ktoré pracujú na základe dohody o pracovnej činnosti s nepravidelným príjmom, nemajú nárok na nemocenské dávky, pokiaľ si toto poistenie neplatia dobrovoľne.
Je dôležité poznamenať, že pri žiadnej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nevzniká nárok na platenú dovolenku.
Výpočet výšky nemocenskej dávky
Výška nemocenskej dávky sa líši v závislosti od dĺžky platenia poistného na nemocenské poistenie.
- Pre poistencov, ktorí platia poistné aspoň 90 dní (od vzniku poistenia do začiatku práceneschopnosti), sa výška nemocenskej dávky vypočíta z vymeriavacích základov (hrubých príjmov) dosiahnutých u zamestnávateľov v predchádzajúcom kalendárnom roku.
- V prípade, ak poistenec nemal v predchádzajúcom kalendárnom roku vymeriavacie základy (t.j. nebol zamestnaný, alebo jeho obdobie platenia poistného na nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 kalendárnych dní), výška nemocenskej dávky sa určí ako jedna tridsatina z pravdepodobného vymeriavacieho základu. Tento pravdepodobný vymeriavací základ sa rovná minimálnemu vymeriavaciemu základu. Pre rok 2023 je minimálny vymeriavací základ 514,34 eur, z čoho denný vymeriavací základ je 1/30 z minimálneho vymeriavacieho základu.
Sociálna poisťovňa upozorňuje zamestnávateľov, že je ich povinnosťou oznámiť jej výšku pravdepodobného vymeriavacieho základu v prípade, ak je tento základ nižší ako minimálny vymeriavací základ. Príjem, ktorý zamestnávateľ predloží Sociálnej poisťovni, musí vychádzať z reálnych okolností a zodpovedať skutočnej vyťaženosti zamestnanca.
Nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou sú vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
Kedy nevzniká nárok na nemocenské dávky?
Existujú určité situácie, kedy nárok na nemocenské dávky z dohody nevzniká:
- Ak ide o osobu pracujúcu na základe dohody o vykonaní práce s nepravidelným príjmom a neplatí si nemocenské poistenie.
- Ak ide o dôchodcov, ktorí si neuplatnili písomne u zamestnávateľa oslobodenie od platenia odvodov na dôchodkové poistenie (platí pre pravidelný príjem nad 200 €).
- Ak sa jedná o uchádzača o zamestnanie, ktorý odpracoval maximálne 40 po sebe nasledujúcich dní v roku a jeho zárobok presiahol sumu 205,07 € (platné od 01.07.2018).
Dohodár nemôže mať nárok na nemocenské dávky ani na materské, ak si na dohodu neplatí nemocenské poistenie.
Dôležité povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
Zamestnávateľ má povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni vznik pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o vykonaní práce, a to na tlačive „Registračný list FO“, najneskôr pred začatím výkonu činnosti.
V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti je zamestnanec povinný odovzdať zamestnávateľovi doklad od lekára pri začiatku, pokračovaní i pri ukončení pracovnej neschopnosti. Ak zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské dávky, zamestnávateľ má povinnosť zaslať potrebné doklady na Sociálnu poisťovňu.
Je tiež dôležité, aby si zamestnanec vyžiadal od zamestnávateľa výplatné pásky alebo potvrdenie o výške platených odvodov, aby mal prehľad o svojich odvodoch a nárokoch.
Minimálna mzda a dohody
Pri práci na základe dohody o pracovnej činnosti musí byť dodržaná minimálna mzda. Suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom je stanovená zákonom. Pre rok 2023 je to 4,023 €. Zamestnávateľ nemôže poskytnúť zamestnancovi na dohodu za hodinu práce nižšiu odmenu, ako je táto suma. V prípade nárastu minimálnej mzdy nie je nevyhnutné vypracovávanie dodatku k dohode.
Dohoda o vykonaní práce má svoje limity v počte odpracovaných hodín. Maximálny počet hodín je 350 hodín ročne u jedného zamestnávateľa. Pri dohode o pracovnej činnosti je to maximálne v priemere 10 hodín týždenne. Ak by tieto limity boli prekročené, mohlo by ísť o nelegálny pracovný pomer.
Právne a sociálne aspekty
Práce na dohodu sú z právneho a sociálneho hľadiska vnímané skôr ako dočasné alebo vedľajšie riešenie. Aj keď ponúkajú flexibilitu, často nevytvárajú dlhodobý partnerský vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, čo sa môže prejaviť vyššou fluktuáciou.
Zamestnanec na dohodu môže mať viacero dohôd naraz, aj u rôznych zamestnávateľov. Práca na dohodu však zvyčajne nepodlieha príplatkom zo zákona, pokiaľ to nie je výslovne dohodnuté v zmluve.
V prípade prekročenia hraničnej sumy 200 eur mesačne pri dohodách, zamestnanec platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý je určený ako rozdiel medzi mesačným príjmom a sumou 200 eur. Toto poistné odvádza zamestnávateľ.
Pre dôchodcov pracujúcich na dohodu platia špecifické pravidlá týkajúce sa odvodov. Môžu byť oslobodení od platenia odvodov na povinné dôchodkové poistenie v sume do 200 € mesačne, ak si toto právo písomne uplatnia.
Kým práce na dohodu sú výhodné ako dočasné riešenie, pre dlhodobé a stabilné zamestnanie je vhodnejší pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy.