Osoba so zdravotným postihnutím nie je vylúčená z trhu práce a môže byť zamestnaná aj na základe dohody o pracovnej činnosti. Dohoda o brigádnickej práci študentov sa vylučuje z úvahy, pretože je určená len pre žiakov stredných škôl a študentov denného štúdia na vysokých školách do 26 rokov. Článok sa zameriava na prípady, kedy je osoba so ZŤP súčasne poberateľom invalidného dôchodku, čo má vplyv na odvodové povinnosti.
Špecifické pravidlá pre zamestnávanie osôb so ZŤP
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím má osobitné pravidlá, ktoré upravujú ich pracovné podmienky a zamedzujú diskriminácii. Zamestnávatelia sú povinní vytvárať vhodné pracovné podmienky, zabezpečiť potrebnú kvalifikáciu a starať sa o jej zvyšovanie.
Osoba zdravotne ťažko postihnutá nie je v zásade vylúčená z trhu práce, a to ani v prípade pomerov založených na základe dohôd o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce. Dohodu o brigádnickej práci študenta z našej úvahy vylučujeme, keďže táto sa aktuálne môže využívať len pre žiakov stredných škôl a študentov riadneho denného štúdia na VŠ do 26 rokov veku. Zároveň predpokladáme, že osoba ZŤP je súčasne poberateľom invalidného dôchodku, čo je pre zodpovedanie otázky dôležité.
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) má určité osobitné pravidlá. Nejde o úplné vylúčenie z trhu práce, ale skôr o vytvorenie podmienok, ktoré im umožnia plnohodnotne sa zapojiť do pracovného života. Tieto pravidlá sú zavedené s cieľom predchádzať diskriminácii a zabezpečiť rovnaké príležitosti. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím je často vnímané ako súčasť sociálnej politiky štátu, ktorá má za cieľ podporiť ich integráciu do spoločnosti.
Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím má špecifické pravidlá, ktoré majú za cieľ zabezpečiť im rovnaké príležitosti na trhu práce a zabrániť diskriminácii. Tieto pravidlá sa týkajú nielen pracovných podmienok, ale aj odvodových povinností a možností podpory pre zamestnávateľov.
Odvody pri dohode o pracovnej činnosti a poberaní invalidného dôchodku
Podľa Zákona o sociálnom poistení, osoba, ktorá má dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti a je poberateľom invalidného dôchodku, sa považuje za zamestnanca na účely nemocenského a dôchodkového poistenia. Zamestnávateľ však nie je povinný platiť za takúto osobu príspevky na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Sociálne poistenie
Osoby s invalidným dôchodkom z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo osoby s invalidným dôchodkom, ktoré dosiahli dôchodkový vek, nie sú povinne poistené v nezamestnanosti. Povinné nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti zaniká priznaním invalidného dôchodku.
Osoba s dohodou o vykonaní práce alebo dohodou o pracovnej činnosti, ktorá má nárok na pravidelný mesačný príjem a je poberateľom invalidného dôchodku, je zamestnancom na účely dôchodkového poistenia.
Na účely úrazového a garančného poistenia sa osoba pracujúca na dohodu považuje za zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný platiť úrazové a garančné poistenie za zamestnanca.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 2 Zákona o sociálnom poistení sa zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti rozumie, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom invalidného dôchodku.
Podľa § 7 ods. 4 písm. c) bod 2. cit. zákona zamestnávateľom na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1 v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem ..., ak je poberateľom invalidného dôchodku.
Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona je povinne poistený v nezamestnanosti zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 19 ods. 3 písm. b) cit. zákona sa poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný ... invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 percent a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.
Podľa § 20 ods. 3 písm. a) cit. zákona zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti priznaním ... invalidného dôchodku, ....
Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem .... okrem ...
Podľa § 4 ods. 2 písm. b) bod 2 cit. zákona zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom invalidného dôchodku.
Podľa § 128 ods. 4 cit. zákona neplatí poistné na invalidné poistenie ten poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. .... Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety.
Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona je zamestnancom na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.
Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona je zamestnancom na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie.
Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona je zamestnávateľom podľa tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem a ....
Zdravotné poistenie
Podľa Zákona o zdravotnom poistení, príjem z dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti poberateľa invalidného dôchodku nepodlieha zdravotnému poisteniu. Pri tejto kategórii zamestnancov nie je rozhodujúce, či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem.
Podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení... v znení neskorších predpisov je Zárobková činnosť, ak ...., činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti ... okrem príjmov z ... dohody o vykonaní práce .... poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti ... poberateľov invalidného dôchodku ...
Z ohľadom k uvedenému u tejto kategórie „zamestnancov-dohodárov“ nie je rozhodujúce, či ide o pravidelný príjem alebo o príjem nepravidelný.
Pri dohode o pracovnej činnosti sa odvody platia v rovnakej výške ako pri pracovnom pomere. Zamestnávateľ odvádza 25,20 % do Sociálnej poisťovne a 11 % do zdravotnej poisťovne (pri zamestnancovi so ZŤP 5,5 %). Zamestnanec odvádza 13,40 % do Sociálnej poisťovne a 4 % do zdravotnej poisťovne (pri ZŤP 2 %).
Výnimočnosť dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Zákonník práce stanovuje, že dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti) sa uzatvárajú výnimočne na plnenie úloh alebo zabezpečenie potrieb zamestnávateľa. Závislá práca by mala byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo výnimočne v inom pracovnoprávnom vzťahu, ak to Zákonník práce umožňuje. Príjem z dohody by mal mať povahu nepravidelného príjmu, ale závisí to od obsahu dohody. Označenie právneho vzťahu nie je rozhodujúce, dôležitý je jeho obsah.
Podľa § 223 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti .....)
Podľa § 1 ods. 3 ZP Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, .... alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.
Z povahy právnej úpravy tak vyplýva, že príjem z právneho vzťahu založeného dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má mať v zásade povahu nepravidelného príjmu. Uvedené ale závisí od skutočného obsahu dohody.
Treba tiež dodať, že označenie právneho vzťahu nie je pre jeho charakteristiku právne významné, pretože rozhodujúci je obsah. Podľa toho nemožno vylúčiť, aby bola „dohoda“ prekvalifikovaná na „pracovný pomer“, čo podľa nášho názoru by malo nastať vždy, ak nie sú splnené podmienky výnimočnosti.
V prípade uzavretia dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti vzniká povinnosť platiť poistné na nasledovné poistenie:
- Zamestnanec: dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné)
- Zamestnávateľ: dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné), poistné do rezervného fondu solidarity, úrazové poistenie a garančné poistenie
Ak pôjde o zamestnanca v dôchodkovom veku (s priznaným starobným alebo predčasným starobným dôchodkom) odpadá u zamestnanca i zamestnávateľa povinnosť platiť invalidné poistenie.
Výška odvodov závisí od hrubého príjmu.
Príspevky pre zamestnávateľov zamestnávajúcich osoby so ZŤP
Štát poskytuje príspevky zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím. Tieto príspevky sú upravené v Zákone o službách zamestnanosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje príspevky na:
- úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov
- úhradu nákladov na pracovného asistenta
- podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím
- vzdelávanie zamestnancov
Zamestnávatelia sú povinní viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím a poskytovať údaje z tejto evidencie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Firmy s viac ako 20 zamestnancami majú povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak úrad práce vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu zamestnancov.
Preukázať povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je už možné len elektronicky a to, prostredníctvom modulu na portáli sluzbyzamestnanosti.gov.sk. Pozor: občana so zdravotným postihnutím, ktorý má zdravotné problémy, ale nemá vydané rozhodnutie alebo oznámenie Sociálnej poisťovni o invalidite (t.j. o percentuálnej miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť), nie je možné započítať pre účel preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím ako osobu so zdravotným postihnutím, ktorú máte zamestnanú, napr. Ak ste zamestnávateľ, ktorý má prepočítaný počet zamestnancov za rok, za ktorý vzniká povinnosť preukazovať zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím menej ako 20, nemáte povinnosť preukazovať za daný rok plnenie povinného podielu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím.
Ochrana zamestnancov so ZŤP pri skončení pracovného pomeru
Pri skončení pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím platia všeobecné pravidlá, ale zamestnávateľ je viac limitovaný. Výpoveď z pracovného pomeru musí byť písomná a zamestnávateľ potrebuje predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak by bol tento súhlas udelený, výpoveď by bola platná. V prípade organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce nie je predchádzajúci súhlas úradu práce potrebný.
Odvodová odpočítateľná položka pre dohodárov
Od 1. januára 2023 bola zavedená odvodová odpočítateľná položka pre dohodárov, ktorá znižuje vymeriavací základ na platenie poistného. Táto položka umožňuje dohodárom získať vyššiu čistú mzdu. Odvodová odpočítateľná položka je 50 % z priemernej mzdy za rok 2023 (715 eur). Ak mesačná odmena dohodára prevýši túto sumu, poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ aj dohodár len z rozdielu prevyšujúceho túto hranicu.
Uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky u dôchodcov a študentov
Dôchodcovia a študenti si môžu uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku len na jednu dohodu za mesiac. Ak si dôchodca uplatní odvodovú odpočítateľnú položku, platí poistné len z príjmu presahujúceho 200 eur mesačne. Výnimkou je platenie poistného na garančné poistenie a úrazové poistenie, ktoré za dohodára platí zamestnávateľ z celej výšky odmeny bez ohľadu na to, či si dôchodca uplatňuje alebo neuplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku. Ak príjem dôchodcu z dohody presiahne 2 400 eur za kalendárny rok, je povinný platiť zdravotné odvody.
Dohodári dôchodcovia a odvody: Za zamestnancov pracujúcich na dohodu o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti, ktorí sú zároveň poberateľmi starobného dôchodku, predčasného starobného, výsluhového dôchodku s dovŕšeným dôchodkovým vekom, invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, odvádza zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne nižšie odvody. Nezáleží pritom na tom, či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem.
Od 1. júla 2018 majú dôchodcovia možnosť uplatniť si u jedného zamestnávateľa odvodovú výnimku do 200 eur mesačne, podobne ako študenti pri brigádnickej dohode. Ak mesačný príjem dôchodcu nepresiahne 200 eur, zamestnávateľ za neho platí len úrazové a garančné poistenie vo výške 1,05 %. Samotný dôchodca neplatí žiadne sociálne odvody. Aby sa výnimka uplatnila, musí dôchodca o tom zamestnávateľa písomne informovať a predložiť čestné vyhlásenie, že si ju v danom mesiaci neuplatňuje inde.
Ak príjem prekročí hranicu 200 eur, poistné sa platí len zo sumy nad tento limit. Všetci dôchodcovia odvádzajú z presahujúcej časti 4 % na starobné poistenie, poberatelia invalidných dôchodkov navyše aj 3 % na invalidné poistenie.
Rozdiel je aj na strane zamestnávateľa:
- Starobní a výsluhoví dôchodcovia po dovŕšení dôchodkového veku: zamestnávateľ za nich platí starobné poistenie, úrazové, garančné a príspevok do rezervného fondu solidarity, spolu 19,80 %.
- Invalidní dôchodcovia a invalidní výsluhoví dôchodcovia: zamestnávateľ odvádza starobné, invalidné, úrazové, garančné a rezervný fond, spolu 22,80 %.
Odvodová výnimka je teda výhodná pre obe strany: dôchodcovi sa zvyšuje čistý príjem a zamestnávateľovi klesá celková cena práce.
Dohoda o brigádnickej práci študentov
Študenti majú pri dohode o brigádnickej práci študentov určité výhody, napríklad možnosť uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky. Ak má študent uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov a má z nej pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti a nemá priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, resp.
Spomedzi všetkých troch druhov dohôd má dohoda o brigádnickej práci študentov najnižšie odvodové zaťaženie. Študent si môže uplatniť oslobodenie od sociálneho poistenia do výšky 200 eur mesačne. Do tohto limitu neplatí žiadne sociálne odvody a zamestnávateľ odvádza len garančné a úrazové poistenie vo výške 1,05 %. Aby sa výnimka uplatnila, študent musí zamestnávateľa písomne požiadať prostredníctvom oznámenia a čestného vyhlásenia. Platí len na jednu dohodu u jedného zamestnávateľa.
Ak odmena presiahne 200 eur mesačne, študent odvádza zo sumy nad tento limit 4 % na starobné a 3 % na invalidné poistenie. Zamestnávateľ v takom prípade odvádza poistné na starobné, invalidné, garančné, úrazové poistenie a do rezervného fondu, spolu vo výške 22,80 %.
Zdravotné poistenie sa pri dohode o brigádnickej práci študentov neplatí, keďže za študentov ho hradí štát.
Dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti
Dohoda o vykonaní práce (DVP) alebo dohoda o pracovnej činnosti (DPČ) upravuje vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Nejde ale o klasický pracovný pomer a od pracovného pomeru ich odlišuje aj spôsob ich ukončenia. Zamestnávateľ po dohodách siaha obvykle v prípade brigády a jednorazovej alebo mimoriadnej činnosti.
Dohoda o vykonaní práce je určená pre príležitostné privyrobenie do 350 hodín ročne v kalendárnom roku a musí byť uzatvorená písomne. Ak máte u rovnakého zamestnávateľa podpísaných DVP viac, tento rozsah sa nijako nerozširuje. Obmedzenie však neplatí v prípade dohody o vykonaní práce u rôznych zamestnávateľov.
Minimálna výška odmeny pri práci na dohodu je rovnaká ako minimálna mzda. Tá v prepočte na hodinovú sadzbu v roku 2026 činí sumu 5,259 eura. Horná hranica obmedzená nie je a závisí od dohovoru so zamestnávateľom.
Pri práci na DVP zamestnanec nemá automaticky výhody plynúce z práce v trvalom pomere. Z príjmu vyplateného na základe dohody o vykonaní práce platí zdravotné poistenie a sociálne poistenie tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ. Výnimkou sú poberatelia dôchodku, za ktorých sa zdravotné poistenie neplatí. Zároveň si poberatelia dôchodku môžu určiť jednu DVP alebo DPČ, na ktorú sa im bude uplatňovať odvodová odpočítateľná položka zo sociálneho poistenia.
DVP je možné ukončiť dohodou, výpoveď však nie je možná. Najideálnejším spôsobom ukončenia DVP je vykonanie pracovnej úlohy v dohodnutej dobe. Ak sa tak nestane, môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť.
DPČ sa prirodzene skončí uplynutím doby, na ktorú bola pôvodne dohodnutá. Okrem toho je pri DPČ možná aj výpoveď bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou. Je možné ju ukončiť aj dohodou alebo spôsobom dohodnutým v samotnej dohode.
