Slovenský prezident zarába spomedzi hláv postsocialistických okolitých krajín najviac. Podľa politológa Tomáša Koziaka ide o neprimerane vysoký prezidentský plat vzhľadom na nízku výkonnosť ekonomiky krajiny. Upozorňuje aj na výrazný nesúlad medzi platmi prezidenta a premiéra. Slovensko má v porovnaní s Českom, Poľskom a Maďarskom, ktoré sú mu ekonomicky a hospodársky blízke, najmenej obyvateľov a druhú najnižšiu priemernú mzdu.
Finančné zabezpečenie prezidenta
Slovenský prezident navyše dostáva každý mesiac náhrady určené na reprezentáciu vo výške 1 327 eur. Podľa hovorcu prezidenta Marka Trubača paušálne náhrady hlava štátu pre seba nevyužíva. „Práve paušálne náhrady, ktoré má prezident k platu navyše, pravidelne poukazuje na účty ľuďom v hmotnej núdzi, hendikepovaným, ťažko zdravotne postihnutým a tým, ktorí sa so svojimi zúfalými životnými osudmi zverujú prezidentovi a žiadajú ho o finančnú pomoc. Prezident republiky nemá vyčlenenú žiadnu ďalšiu sumu slúžiacu na úhradu nákladov za ošatenie a podobne,“ uviedol Trubač.
Prvý muž štátu má aj ďalšie výhody. Z okolitých krajín má vyšší plat než Ivan Gašparovič len rakúsky prezident Heinz Fischer. Podľa politológa Tomáša Koziaka je to preto, že Rakúsko patrí ekonomicky k vyspelejším a bohatším krajinám, hoci počtom obyvateľov sa približuje k Slovensku.
„Prezidentský plat by sa ani nemal odvíjať od veľkosti krajiny, ale od výkonnosti ekonomiky. Ak by sme patrili k superbohatým štátom ako Saudská Arábia, nikto by sa nepozastavoval nad tým, že prezident zarába mesačne cez 20-tisíc eur ako napríklad v Rakúsku,“ hovorí Koziak.
Plat prezidenta počas výkonu funkcie
Prezident SR dostáva počas výkonu svojej funkcie plat vo výške štvornásobku mesačného platu poslanca NR SR. Nárok na mzdu má od prvého dňa mesiaca, v ktorom zložil sľub. K platu dostáva aj paušálne náhrady vo výške 1 327,76 eura mesačne. Z nich si najvyšší ústavný činiteľ platí napríklad osobného asistenta. Spolu s paušálnymi náhradami je tak plat prezidenta SR v súčasnosti necelých 17-tisíc eur mesačne.
Prezident Ivan Gašparovič poberá mesačný čistý plat vo výške zhruba 5 268 eur v čistom. Podľa zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov prezidentovi po skončení výkonu jeho funkcie patrí doživotne plat vo výške približne 995 eur.
Výška prezidentského platu a verejná mienka
Podľa Koziaka môže výška prezidentského platu vyvolávať nevôľu medzi ľuďmi najmä preto, že nie sú spokojní s tým, akým spôsobom prezident vo funkcii pracuje. „Táto otázka by možno tak nerezonovala, ak by prezident vykonával svoju funkciu tak, ako to občania očakávajú. Či napríklad plní úlohy, ktoré má aj po politickej stránke.“
Znižovanie platu prezidenta
Trubač hovorí, že sa súčasný plat prezidenta od roku 2010 znižoval. „Na základe zmrazenia platov poslancov parlamentu mal prezident už v roku 2011 znížený plat oproti roku 2010 o sumu 2 304 eur za rok, čo predstavuje zníženie o 192 eur mesačne. Zmrazený plat namiesto každoročnej valorizácie má prezident dodnes,“ spresňuje jeho hovorca.
Rozdiely v platoch
Rozdiely v platoch nie sú len medzi prezidentmi okolitých krajín. Pokiaľ prezident u nás dostáva mesačne štvornásobok poslaneckého platu, predseda vlády len 1,5 násobok. Mesačne to vychádza okolo 4-tisíc eur. Koziak upozorňuje, že ide o rozpor, ktorý nezodpovedá rozsahu a náročnosti oboch funkcií. „Slovensko je parlamentná demokracia. Prezident plní predovšetkým reprezentatívnu úlohu. Premiér má oveľa vyššiu mieru zodpovednosti, viac práce a je určite viac aj pod drobnohľadom verejnosti. To by malo byť zohľadnené aj v odmene za prácu,“ tvrdí.
Ak by mala byť práca odmeňovaná spravodlivo, teda podľa toho, koľko zodpovednosti a náročnosti predstavuje, podľa Koziaka by mali platy dostávať obrátene. V porovnaní s Českom má slovenský prezident vyšší plat.
Dôchodok a benefity pre bývalých prezidentov
Po odchode z Prezidentského paláca sa však situácia mení. Bývalí prví muži dostávajú podľa Trubača doživotne každý mesiac rentu vo výške 996 eur, služobné auto a jedného vodiča ochrankára. Žiadne iné finančné benefity po skončení mandátu nemajú.
Českí prezidenti na dôchodku podľa tlačového oddelenia kancelárie prezidenta Českej republiky majú nárok na mesačnú rentu 1 818 eur a k tomu im štát každý mesiac poskytuje sumu v rovnakej výške na paušálne výdavky. Spolu tak majú príjem 3 636 eur.
Tisíc eur mesačne pre exprezidenta je málo, tvrdí hlava Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, no viac nežiada. Podľa zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov prezidentovi po skončení výkonu jeho funkcie patrí doživotne plat vo výške približne 995 eur.
Výška dôchodku exprezidenta
Necelých tisíc eur mesačne, ktoré patria slovenskej hlave štátu na dôchodku, nie je podľa prezidenta veľa. Ako povedal v rozhovore pre agentúru SITA, sám však viac nežiada a výškou dôchodku sa nezaoberá. „Na Slovensku vôbec je taká atmosféra, že skončíte, každý na vás zabudne a nič sa nedeje. Pokiaľ ide o postavenie prezidenta v penzii, tak prezident na Slovensku má jednu z najnižších penzií, ak nie najnižšiu. Tým proti tomu neprotestujem, len vznikajú fámy okolo toho, koľko prezident dostane,“ hovorí Gašparovič.
Ako dodal, problémy s financiami má napríklad exprezident Michal Kováč. Či je výška dôchodku dostačujúca, to Gašparovič podľa vlastných slov zistí až neskôr. „Nič som neprivatizoval, nemám majetky, budem žiť z toho, čo mám,“ ukončil.
Prezident SR po skončení výkonu svojej funkcie dostáva doživotne plat vo výške platu poslanca Národnej rady (NR) SR. Ten predstavuje trojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci rok. V roku 2023 je základný plat poslanca 3 912 eur v hrubom, ku ktorému si poslanci NR SR pripočítavajú paušálne náhrady. Bývalá hlava štátu však dostáva mesačný plat už bez paušálnych náhrad a príplatkov. Ak po skončení výkonu svojej funkcie začne exprezident vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa, po dobu výkonu tejto funkcie sa mu pozastaví vyplácanie tejto doživotnej mzdy.
Titul a ochrana
Podľa diplomatického protokolu zostáva človeku oslovenie a titul prezidenta SR doživotne. Exprezidenti si tiež zachovávajú vysoké protokolárne poradie. V protokole zastávajú piate miesto, hneď za aktuálnym prezidentom, predsedom NR SR, predsedom vlády a predsedom Ústavného súdu SR. Doživotnú ochranu zabezpečuje Úrad na ochranu ústavných činiteľov. „Rozsah určuje Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií na základe poznatkov o možnom ohrození,“ informuje na stránke úradu ministerstvo vnútra.
Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval členov kabinetu Ivety Radičovej
Biografické údaje a pôsobenie Ivana Gašparoviča
Doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc., Dr. h. c. (* 27. marec 1941, Poltár, Slovensko) je slovenský politik a právnik, ktorý bol v poradí tretí prezident Slovenskej republiky. Vo svojej funkcii pôsobil od roku 2004, ako prvý slovenský prezident bol zvolený v dvoch nasledujúcich volebných obdobiach. Jeho funkčné obdobie sa skončilo 15. júna 2014. V minulosti pôsobil aj ako generálny prokurátor ČSFR (1990 - 1992), či predseda NR SR (1992 - 1998).
V rokoch 1959 - 1964 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1968 učil na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky PF UK. V roku 1964 sa oženil so Silviou Beníkovou, má dve deti. V rokoch 1990 - 1992 zastával post generálneho prokurátora Česko-slovenskej federatívnej republiky v Prahe. V roku 1992 vstúpil do Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS). V júni 1992 bol zvolený za poslanca a následne i za predsedu Slovenskej národnej rady. V tejto pozícii sa výrazne podieľal na odbornej príprave prvej demokratickej Ústavy SR z 1. septembra 1992.
Od januára 1993 až do októbra 1998 pôsobil na poste predsedu Národnej Rady Slovenskej Republiky. Po predčasných voľbách roku 1994 z tejto pozície dirigoval tzv. "noc dlhých nožov". V novembri 1996 zohral Gašparovič kľúčovú úlohu v "kauze Gaulieder". Vo voľbách roku 1998 bol zvolený za poslanca NR SR. V roku 2002 založil Hnutie za demokraciu (HZD), ktorého sa stal predsedom. V prezidentských voľbách v roku 2004 dostal Ivan Gašparovič 442 564 hlasov (22,28 %). V druhom kole vyhral a bol zvolený za prezidenta. Do funkcie bol inaugurovaný 15. júna 2004.
V svojich druhých prezidentských voľbách dostal v prvom kole Ivan Gašparovič 876 061 hlasov (46,70 %). V druhom kole sa umiestnil znovu na prvom mieste s 1 234 787 hlasmi (55,53 %) čím bol po druhýkrát zvolený za prezidenta. Do funkcie prezidenta SR bol inaugurovaný 15. júna 2014.
V prieskume Inštitútu pre verejné otázky z februára 2012 dôveru prezidentovi vyjadrilo 8 % opýtaných. Gašparovičovo funkčné obdobie sa skončilo 15. júna 2014. Ústavný súd 4. decembra 2014 zverejnil rozhodnutie, že prezident Ivan Gašparovič porušil práva Jozefa Čentéša jeho nevymenovaním za generálneho prokurátora. Bol priaznivcom športu, najmä hokeja a motoršportu.
tags: #dochodok #prezidenta #gasparovica