Pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky je kľúčovou otázkou, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia a vojenskej služby. V tejto oblasti došlo k výrazným legislatívnym zmenám, ktoré ovplyvňujú dnešné výpočty dôchodkov.
Započítavanie doby štúdia do 31. decembra 2003
Do 31. decembra 2003 sa podľa vtedy platných predpisov (najmä zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 bol občanovi za dobu štúdia priznaný a vypočítaný dôchodok podľa vtedy platných pravidiel. V zásade nebol problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole.
Starobný a invalidný dôchodok
Štúdium na strednej škole a povinná školská dochádzka
Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).
- Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978 bol účinný zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov.
- Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984 bol účinný zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. augusta.
- Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008 bol účinný zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia. Občania narodení v období po 31. auguste 1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.
Započítavanie doby štúdia po 1. januári 2004
Od 1. januára 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa tohto zákona doba štúdia už nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a nie je ani SZČO.
Výnimkou sú obdobia, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. doba poistenia v zmluvných štátoch od roku 2004).
Započítavanie vojenskej služby a štúdia na vojenskej strednej škole
Sťažovateľ požiadal 14. novembra 2019 Sociálnu poisťovňu o prepočítanie svojho starobného dôchodku, pričom tvrdil, že štúdium na Vojenskej strednej odbornej škole v Martine (VSOŠ) malo byť započítané už od 30. augusta 1972 až do 17. júla 1976. Žiadosť bola zamietnutá s odôvodnením, že zápočet období školskej dochádzky pred 1. januárom 2004 sa spravuje predpismi účinnými v danom období, ako aj školskými zákonmi.
Podľa § 38 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) sa školský rok začínal zásadne 1. septembra a končil 31. augusta. Štúdium na strednej škole sa tak mohlo započítať až po skončení školského roka, v ktorom bola splnená povinná školská dochádzka, teda od 1. septembra 1972.
Kategórie funkcií a vojenská služba
Sociálna poisťovňa zamietla žiadosť aj z dôvodu, že súbežné zhodnotenie doby štúdia a výkonu základnej vojenskej služby nebolo možné, pretože podľa § 60 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa obdobie, v ktorom má poistenec viacero dôchodkových poistení, započítava len raz. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v rozhodnutí z 10. marca 2020 uviedol, že štúdium na VSOŠ nebolo možné zhodnotiť v I. kategórii funkcií, pretože žiaci nevykonávali vojenskú službu.
Podľa smerníc náčelníka kádrovej správy Ministerstva národnej obrany pre spracovanie výkazu, doba kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení, zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie (vydané nariadením náčelníka štábu ČSĽA č. 11 z 2. augusta 1985), žiakom prijatým na VSOŠ vznikala branná povinnosť podľa Branného zákona č. 92/1949 Zb. v znení neskorších predpisov. Ako základná služba sa im však evidovali len 3. a 4. ročník štúdia. Štúdium v 1. a 2. ročníku sa tak týmto žiakom započítavalo ako príprava na povolanie v III. pracovnej kategórii.
Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádzal, že správne súdy nesprávne posúdili obdobie štúdia v 1. a 2. ročníku ako prípravu na povolanie v III. pracovnej kategórii a celá doba štúdia na VSOŠ mala byť posudzovaná ako vojenská služba v I. kategórii funkcií. Argumentoval, že bol bez jeho súhlasu zaradený do oficiálnych vojenských štruktúr a na VSOŠ boli porušované ľudské práva z dôvodu výkonu nútených prác, pričom sa na žiakov vzťahovali rovnaké právne predpisy ako na vojakov základnej služby, náhradnej služby a vojakov z povolania.
Legislatívne obmedzenia a dátum narodenia
Najvyšší správny súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého kasačného rozsudku uviedol, že podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa v novom systéme sociálneho poistenia zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, teda tie nároky, ktoré s týmto zaradením spájali skoršie predpisy. Takým nárokom bol napríklad skorší dôchodkový vek.
Pokiaľ by sa časť zamestnania alebo služby, ktoré sťažovateľ konal pred 1. januárom 2000, posúdili ako zamestnanie (služba) v I. kategórii, bolo by to mohlo podľa § 132 ods. 1 písm. a), prípadne § 21 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení za istých okolností viesť k tomu, že jeho dôchodkový vek by bol 55 rokov. V dôsledku toho by mu bol nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vznikol už od 25. marca 2012, teda o dva roky skôr, než sa mu rozhodnutím z 5. augusta 2014 priznal.
Avšak podľa § 112 ods. 1 písm. d) tohto zákona sa dávka prizná alebo zvýši najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. Sťažovateľ podal žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku až 14. novembra 2019, a tak na jej základe by bolo možné priznať starobný dôchodok najneskôr od 14. novembra 2016, teda celkom zjavne nie za obdobia rokov 2012 až 2014.
Vplyv veku na započítanie
Kasačný súd zároveň poukázal na § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého suma starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, teda podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Tento zákon v § 133 ods. 2 ustanovoval, že základná výmera starobného dôchodku vojaka z povolania (55 alebo 60 % z priemerného mesačného zárobku) sa za každý rok služby po dosiahnutí 18 rokov od 21 rokov služby zvýši v I. kategórii funkcií o 2 %, v II. kategórii o 1,5 % a v III. pracovnej kategórii o 1 %. Podobne § 22 ods. 2 citovaného zákona pri úprave výšky starobného dôchodku počíta s tým, že základná výmera starobného dôchodku (50 až 60 % priemerného mesačného zárobku podľa odseku 1) sa po prekročení určitej doby zamestnania (21 alebo 28 rokov) zvyšuje za každý rok zamestnania v I. kategórii o 2 % a v II. kategórii o 1,5 %.
Zároveň však podľa § 22 ods. 3 citovaného zákona platilo, že aj na účely tohto zvýšenia sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov. Štúdium na vojenskej strednej škole, o ktoré v prerokúvanej veci ide, prebiehalo od 1. septembra 1972 do 29. augusta 1974. Hranicu 18 rokov svojho veku však sťažovateľ dosiahol až 25. marca 1975, teda približne o pol roka neskôr. Ani prípadné zaradenie tohto obdobia štúdia do I. alebo II. kategórie by tak pre neho nemalo žiadny význam.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že ako služba I. alebo II. kategórie mu malo byť započítané aj štúdium od 30. augusta 1974 do 29. augusta 1976, ktoré sčasti spadalo aj do času po dovŕšení 18. roku veku života, treba odkázať na § 11 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. účinného v danom čase, podľa ktorého pokiaľ sa kryje doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet je výhodnejší. To isté platilo, ak sa navzájom kryli doby zamestnania. Základná vojenská služba za toto obdobie sa u žalobcu považovala za dobu zamestnania [§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. v spojení s § 168 ods. 2 vyhlášky č. 128/1975 Zb.] a započítala sa mu ako služba I. kategórie funkcií. Aj pokiaľ by sa jeho súbežné štúdium na vojenskej strednej škole [§ 10 ods. 1 písm. d) cit. zák.] posúdilo ako služba vojaka z povolania v I. kategórii funkcií, bolo by to len rovnocenné posúdenie, nie posúdenie výhodnejšie. Uvedené kryjúce sa doby zamestnania by sa tak žalobcovi podľa cit. § 11 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. mohli započítať len raz, ako to aj žalovaná urobila. Na základe toho tak možno uzavrieť, že zaradenie obdobia štúdia žalobcu na vojenskej strednej škole do I. alebo II. kategórie by nezvýšilo žalobcov starobný dôchodok, na ktorý by bol mal nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. Preto by takéto zaradenie nemalo význam ani na účely citovaného § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.