Na Slovensku sa dlhodobo diskutuje o tom, či je súčasná metodika merania životných nákladov adekvátna a či správne odráža realitu slovenských domácností. Centrálna banka konštatuje, že problém je ešte vypuklejší pod masívnym vplyvom vysokej inflácie a v čase poklesu reálnych miezd, ktoré sa prepadli najnižšie za posledných 22 rokov.
Kľúčový koncept životného minima neodráža reálne náklady slovenských domácností. Dôsledkom „nesprávnej metriky“ je nízka schopnosť koncentrovať pomoc štátu tam, kde je to skutočne potrebné.
Ekonomické životné minimum: Nová metrika nákladov
Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) preto pripravili novú metriku životných nákladov domácností, takzvané ekonomické životné minimum. Tento nový ukazovateľ má za cieľ presnejšie odzrkadľovať skutočné výdavky domácností, najmä tých nízkopríjmových.
Nový ukazovateľ životného minima prioritne zahŕňa potraviny, ktoré prispievajú k inflácii 46-percentným podielom, a to podľa reálnej spotreby najchudobnejšej štvrtiny slovenských domácností. Ďalej je jeho súčasťou ubytovanie v byte mimo centra mesta, pričom kľúčovou zložkou ceny bývania je cena energií.
Na druhej strane položky, predovšetkým služby, ktoré inflácia zasiahla menej, majú výrazne nižší podiel na spotrebnom koši nízkopríjmových domácností.
Vplyv inflácie na životné náklady
Odborníci z NBS tiež vypočítali, ako sa podľa ich novej metriky počas minulého roku zvýšili životné náklady u jednotlivcov a tiež u viacčlenných rodín. V prípade štvorčlennej rodiny (s dvomi deťmi) žijúcej vo vlastnom byte by jej náklady stúpli o 159 eur z 847 na 1 006 eur.
Ak by táto rodina žila v podnájme v Banskej Bystrici, mesačne by potrebovala o 232 eur viac, pretože by namiesto 1 327 eur platila 1 559 eur. Najviac by, samozrejme, vyšli životné náklady rodinu žijúcu v prenájme v Bratislave.
Aké sú životné náklady na Slovensku? Sú dostupné?
Prezentovaná hodnota životného minima by podľa bankových analytikov mohla predstavovať referenčnú hodnotu životného minima.
Príspevky do rozpočtu EÚ a GNI
V roku 2024 dosiahol hrubý národný dôchodok (GNI) Slovenskej republiky 125,9 miliardy eur, čo je o 5,8 % viac ako GNI zaznamenaný v roku 2023. Údaje o GNI boli revidované v časovom rade od roku 2021.
Údaje o GNI sú zverejňované a upravované členskými štátmi EÚ a predkladané Eurostatu v pravidelnom jesennom termíne. Výsledné údaje sumarizujú príjmy subjektov slovenskej ekonomiky z domácich aj zahraničných zdrojov a slúžia ako základ pre určenie súm, ktorými Slovenská republika prispieva do rozpočtu EÚ (vlastný zdroj založený na GNI). Je to tiež kľúčový faktor pri stanovovaní dotácií z rozpočtu EÚ.
Podľa európskej legislatívy členské štáty každoročne do 1. októbra poskytujú Komisii (Eurostatu) údaje o GNI a jeho zložkách, vrátane kvality GNI. V porovnaní s predchádzajúcim zverejnením údajov o GNI v roku 2024 vykonal Štatistický úrad SR iba štandardné rutinné revízie, ktoré zahŕňali predovšetkým zapracovanie nových, presnejších dátových zdrojov.
Primárny príjem zaplatený zvyšku sveta pokrýva kompenzácie zamestnancom, dôchodky z majetku, dane z produkcie a dovozu zaplatené inštitúciám EÚ.