V každej ekonomike, či už trhovej alebo inej, je produkcia tovarov a služieb nevyhnutným predpokladom na uspokojovanie ľudských potrieb. Na uskutočnenie tohto procesu sú potrebné vzácne zdroje, ktoré nazývame výrobné faktory. Tieto faktory sú základnými vstupmi do výrobného procesu, z ktorých sa následne vytvárajú finálne produkty.
Výrobné faktory sa delia na dva základné typy: primárne a sekundárne. Primárne výrobné faktory nie sú výsledkom predchádzajúcej výrobnej činnosti, zatiaľ čo sekundárne výrobné faktory sú produktom už prebehnutých výrobných procesov.
Tradičná ekonómia identifikuje tri základné výrobné faktory: prácu, pôdu a kapitál. Každý z týchto faktorov má svoje špecifické vlastnosti a na trhu výrobných faktorov sa stretáva s dopytom zo strany výrobcov (firiem) a ponukou zo strany vlastníkov týchto faktorov (najčastejšie domácností).
Ceny výrobných faktorov sa určujú na základe vzájomného vzťahu medzi dopytom a ponukou, podobne ako ceny tovarov a služieb. Pre vlastníkov výrobných faktorov predstavujú tieto ceny ich dôchodky, ktoré sú motiváciou k ich poskytovaniu do výroby.
Práca
Práca je primárny výrobný faktor. Predstavuje cieľavedomú a účelnú ľudskú činnosť zameranú na tvorbu statkov a služieb. Nositeľom práce je človek, jeho fyzické a psychické schopnosti, ktoré v ekonomickom kontexte môžeme označiť aj ako ľudský kapitál.
Pri analýze práce rozlišujeme množstvo ľudí schopných a ochotných pracovať a úroveň, na ktorej je práca vykonaná. Produktivita práce, teda množstvo výstupu na jednotku vstupu práce, závisí od mnohých faktorov, ako sú vzdelanie, prax, kvalifikácia a tvorivosť pracovníka.
Práca je na trhu predmetom kúpy a predaja, ktorý prebieha na trhu práce. Dopyt po práci je odvodený dopyt - firmy ho vytvárajú preto, lebo potrebujú vyrábať produkty, po ktorých je dopyt na trhu spotrebiteľských tovarov. Ponuka práce predstavuje počet práceschopného obyvateľstva, teda aktívne pracujúcich aj nezamestnaných.

Nezamestnanosť je prirodzeným javom v trhovej ekonomike, kedy práceschopné obyvateľstvo nenachádza na trhu práce uplatnenie. Miera nezamestnanosti sa počíta ako podiel nezamestnaných k celkovej pracovnej sile.
Mzda je cenou práce. Rozlišujeme časovú a úkolovú mzdu. Dôležité je tiež rozlišovať medzi nominálnou mzdou (peniazmi, ktoré pracovník dostane) a reálnou mzdou (výrobkami a službami, ktoré si za túto mzdu môže kúpiť).
Práca vykonaná v zhoršených podmienkach je často vyššie ohodnotená prostredníctvom mzdových (kompenzačných) rozdielov. Ak však za rovnaký výkon dostáva zamestnanec nižšiu mzdu z dôvodu rasy, náboženstva či pohlavia, ide o mzdovú diskrimináciu.
Odbory zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní práv zamestnaných na trhu práce.
Pôda
Pôda patrí medzi primárne výrobné faktory a je priamym produktom prírody. Zahŕňa poľnohospodársku pôdu, pôdu určenú na ťažbu nerastných surovín a pôdu určenú na stavebné účely.
Množstvo pôdy je obmedzené jej rozlohou a má rozdielnu úrodnosť a kvalitu, ktorá je navyše ovplyvnená aj polohou.

Rozdiely v kvalite, polohe či úrodnosti pôdy sa kompenzujú prostredníctvom tzv. diferenciálnej renty. Za užívanie pôdy sa platí poplatok nazývaný pozemková renta, ktorá je dôchodkom vlastníka pôdy.
Trh pôdy je miestom, kde sa pôda predáva, ponúka a kupuje. Dopyt po pôde je rovnako ako dopyt po práci odvodený - stúpa s dopytom po produktoch, ktoré sa na nej dajú vyrobiť. Ponuka pôdy je na trhu obmedzená a má monopolný charakter, keďže jej množstvo je fixné.
Cena pôdy je úzko spojená s rentou a úrokovou mierou a závisí od polohy, úrodnosti a celkového záujmu o danú lokalitu.
Kapitál
Kapitál je sekundárny výrobný faktor, ktorý vzniká ako výsledok predchádzajúcej výrobnej činnosti. Predstavuje súbor statkov, ktoré neboli priamo spotrebované, ale slúžia na výrobu ďalších statkov.
Rozlišujeme rôzne formy kapitálu, napríklad komoditný (tovar na spotrebu), portfóliový (cenné papiere) a produktívny (stroje, budovy). Špecifickou formou kapitálu je technológia, licencie, know-how či receptúry.

Trh kapitálu je miestom, kde sa obchoduje s kapitálom. Ak je východiskovou formou kapitálu peňažná, rozlišujeme potenciálny trh (neinvestované úspory) a reálny trh (kde sa s kapitálom už aktívne pracuje).
Pri požičiavaní kapitálu vzniká úverový vzťah. Suma, ktorú si dlžník požičia, sa nazýva úver a suma, ktorú platí veriteľovi za jeho použitie, sa nazýva úrok. Úrok je dôchodkom vlastníka kapitálu a jeho výška je daná úrokovou mierou.
Dopyt po kapitáli je odvodený a závisí od dopytu po výrobkoch, ktoré kapitál pomáha vytvárať, ako aj od výšky úrokovej miery. Zisk je výsledkom podnikania, ktorý predstavuje rozdiel medzi výnosmi a nákladmi, po odpočítaní daní a odvodov.
Ako Fed riadi úrokové sadzby, aby usmerňoval celú ekonomiku | WSJ
Vlastník pôdy získa rentu, vlastník práce mzdu a vlastník kapitálu zisk. Tieto dôchodky sú nielen odmenou za poskytnutie výrobného faktora, ale aj motiváciou pre ich ďalšie poskytovanie do výroby, čím sa zabezpečuje nepretržitý chod ekonomiky.