Dôchodkový vek štátnych zamestnancov je témou, ktorá sa na Slovensku neustále vyvíja a vyvoláva diskusie. Posledné legislatívne zmeny a návrhy prinášajú nové pohľady na ukončovanie pracovného pomeru, princípy štátnej služby a podporu generačnej výmeny na pracovnom trhu.
Ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu veku
V slovenskom právnom poriadku existuje možnosť skončenia pracovného pomeru z dôvodu dosiahnutia určitého veku zamestnanca už od roku 2017, avšak pôvodne sa táto úprava týkala iba štátnozamestnaneckých pomerov. Podľa Zákona o štátnej službe sa štátnozamestnanecký pomer skončí uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov. Tento systém bol zavedený pre štátnych zamestnancov ako povinnosť a automaticky ukončil ich pracovný pomer po dosiahnutí tohto veku.
Novela Zákonníka práce, prijatá zákonom č. 76/2021 Z. z., priniesla nový výpovedný dôvod aj pre zamestnávateľov v súkromnom sektore, ktorý bude účinný od 1. januára 2022. Po novom bude zamestnávateľ oprávnený ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku a zároveň vek potrebný na starobný dôchodok. Na rozdiel od štátnozamestnaneckého pomeru, kde je ukončenie povinné, v súkromnom sektore bude fakultatívne, teda na rozhodnutí zamestnávateľa. Pre pracovné pomery upravované zákonníkom práce budú musieť byť kumulatívne splnené až dve podmienky - dosiahnutie veku 65 rokov a dosiahnutie dôchodkového veku.
Splnenie podmienky dovŕšenia 65 rokov možno posudzovať u všetkých zamestnancov rovnako, keďže ide nepochybne o deň zamestnancových 65. narodenín. Dosiahnutie veku určeného na nárok na starobný dôchodok však treba posudzovať individuálne podľa Zákona o sociálnom poistení, t.j. podľa pohlavia, roku narodenia, či počtu vychovaných detí. Súčasné splnenie obidvoch podmienok však v praxi nebude problém, keďže nárok na starobný dôchodok vzniká zamestnancom v súčasnosti približne okolo veku 62 až 64 rokov.
Výpovedná doba a odstupné
Ak zamestnávateľ ukončí so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z uvedených dôvodov, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby, ktorej dĺžka bude závisieť od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa. Na druhej strane, zamestnávateľ nebude mať tzv. „ponukovú povinnosť“, čiže povinnosť ponúknuť zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce.
Navrhovaná právna úprava v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru zavádza aj novú diferenciáciu výpovednej doby a odstupného v závislosti od dĺžky trvania štátnozamestnaneckého pomeru. Určuje sa, aby nárok štátneho zamestnanca na odstupné vznikol len ak štátnozamestnanecký pomer bude trvať najmenej jeden rok. Podľa dĺžky trvania vzťahu sa určuje aj zvýšené odstupné, a to až do výšky štvornásobku funkčného platu. Navrhovaná právna úprava súčasne ustanovuje poskytnutie odstupného aj pre odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby.
Cieľ legislatívnych zmien
Cieľom novely Zákonníka práce bolo povzbudiť striedanie generácií na pracovisku, ktoré je nepochybne potrebné, avšak na druhej strane toto zákonné riešenie vyvolalo rozpačité postoje so zreteľom na zásadu zákazu diskriminácie. Výpoveď z pracovného pomeru, ako aj ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu dosiahnutia určitého veku sú v súlade so Smernicou Rady 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní. Dôvodom ich zakotvenia bola podpora zamestnanosti, generačná výmena zamestnancov, či zlepšenie zamestnávania mladých ľudí.
Dôchodkový systém
Zákaz diskriminácie a prax v EÚ
Zákonník práce vo svojom § 13 ods. upravuje odstránenie diskriminácie zamestnancov na základe veku. Právo Európskej únie tiež upravuje túto problematiku. Podľa čl. 6 Smernice Rady 2000/78/ES, členské štáty môžu ustanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.
Jedným z argumentov zákonodarcu pri zakotvení nového výpovedného dôvodu bolo aj poukázanie na iné členské štáty Európskej únie, ktorých právne poriadky v určitých formách taktiež umožňujú rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku. Napríklad v Írsku zamestnanci v prípade ukončenia pracovného pomeru po dosiahnutí určitého veku už nemajú nárok na odstupné. V Rakúsku je zase možné v pracovnej zmluve dojednať, že pracovný pomer možno ukončiť po dovŕšení dôchodkového veku zamestnanca. Avšak, podľa rozhodnutia rakúskeho Najvyššieho súdu môžu zamestnankyne takéto ustanovenia napadnúť ako diskriminačné, keďže v súčasnosti dosahujú ženy v Rakúsku dôchodkový vek o 5 rokov skôr ako muži. Naopak, v niektorých iných krajinách Európskej únie dosiahnutie určitého veku zamestnanca nemôže byť dôvodom pre výpoveď zo strany zamestnávateľa, ako napríklad v Česku.
Porovnanie legislatívy v EÚ:
| Krajina | Ukončenie pracovného pomeru z dôvodu veku | Nárok na odstupné po dosiahnutí veku | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Slovensko (štátni zamestnanci) | Povinné (po 65 rokoch) | Áno (po 1 roku trvania pomeru, až 4-násobok platu) | Automatické ukončenie |
| Slovensko (súkromný sektor) | Fakultatívne (po 65 rokoch a dovŕšení dôchodkového veku) | Áno (závisí od počtu odpracovaných rokov) | Rozhodnutie zamestnávateľa |
| Írsko | Možné | Nie | |
| Rakúsko | Možné (dohoda v zmluve po dovŕšení dôchodkového veku) | Áno | Možnosť napadnúť ako diskriminačné (ženy) |
| Česko | Nie je dôvodom pre výpoveď | N/A |
Návrh na obmedzenie veku zamestnancov vo verejnej správe
Poslanec Národnej rady SR Miroslav Kadúc (OĽaNO) navrhol novelu zákona o štátnej službe, ktorá by obmedzila vek zamestnancov vo verejnej správe na 63 rokov. Podľa neho je maximálny vek stanovený v tretine členských štátov Európskej únie. Nadobudnutím tohto veku by sa podľa Kadúcovho návrhu skončil pracovný pomer zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme alebo štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, a to priamo zo zákona.
Kadúc tiež v novele stanovuje povinnosť pre zamestnávateľa a pre služobný úrad v oblasti verejnej správy vyhlásiť výberové konanie na zamestnanecké miesto starobného dôchodcu, ktorý súčasne s platom poberá aj starobný dôchodok. Navrhovanou právnou normou poslanec reaguje na skutočnosť, že veľká skupina osôb v dôchodkovom veku pracuje vo verejnej správe a okrem príjmu poberá aj starobný dôchodok. Na druhej strane, existuje veľmi vysoký podiel nezamestnaných mladých ľudí s dostatočnou kvalifikáciou na výkon týchto činností bez akéhokoľvek príjmu. Kadúcov návrh zasahuje len do pracovnoprávnych vzťahov v oblasti verejnej správy, kde má štát právomoc kontrolovať dĺžku vykonávania určitej činnosti v príslušných zákonoch.
Hoci parlament jeho novelu neschválil, návrh poukázal na potrebu systémového, ústavne konformného a efektívneho zvýšenia zamestnanosti nielen mladých ľudí či absolventov vysokých škôl vo verejnej správe, ale aj bežných ľudí bez práce.
Princípy štátnej služby a modernizácia riadenia ľudských zdrojov
Návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje vzťahy štátnych zamestnancov k štátu pri vykonávaní štátnej služby v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe. Navrhovaná právna úprava vychádza aj zo Stratégie riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe na roky 2015 - 2020. Úprava postavenia štátnych zamestnancov sa považuje za dôležitú oblasť spoločenských vzťahov, keďže štátni zamestnanci sa v podstatnej miere priamo zúčastňujú na tvorbe a realizácii výkonu štátnej správy.
Nový zákon o štátnej službe je budovaný na princípoch politickej neutrality, zákonnosti, transparentného zamestnávania, efektívneho riadenia, nestrannosti, profesionality, transparentného a rovnakého odmeňovania, stability a rovnakého zaobchádzania. V porovnaní s princípmi štátnej služby podľa zákona 400/2009 Z. z. sa počet princípov rozšíril zo šiestich na deväť.
- Princíp politickej neutrality vyzdvihuje verejný záujem nad politické záujmy štátneho zamestnanca a služobných úradov.
- Princíp zákonnosti znamená, že štátny zamestnanec a služobný úrad postupuje vždy v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
- Princíp transparentného zamestnávania zaručuje rovnosť príležitostí pre prijatie do štátnej služby a verejný prístup k informáciám o výberovom konaní.
- Princíp efektívneho riadenia zabezpečuje efektivitu a hospodárnosť v riadení štátnych zamestnancov prostredníctvom systemizácie štátnozamestnaneckých miest a inštitútu služobného hodnotenia.
- Princíp nestrannosti vyzdvihuje verejný záujem nad osobný záujem štátneho zamestnanca a služobného úradu, s dôrazom na vyhýbanie sa konfliktu záujmov.
- Princíp profesionality poukazuje na odborný, svedomitý a etický výkon služby štátnym zamestnancom, podporovaný vzdelávaním a dlhodobým profesionálnym rozvojom.
Centralizovaný informačný systém a vzdelávanie
Z dôvodov súvisiacich s elektronizáciou v oblasti štátnej správy návrh zákona zavádza Centrálny informačný systém štátnej služby pozostávajúci z viacerých registrov (registra výberových konaní, registra úspešných absolventov, registra nadbytočných štátnych zamestnancov, registra štátnozamestnaneckých miest a registra štátnych zamestnancov). Tento systém má viesť k efektivite, stabilite a profesionalizácii služobných úradov v Slovenskej republike.
Vzdelávanie štátnych zamestnancov je priamo úmerne späté s profesionálnym, efektívnym a kvalitným vykonávaním štátnej služby. Navrhovanou právnou úpravou sa pojem „prehlbovanie kvalifikácie“ nahrádza pojmom „kontinuálne vzdelávanie“ a pojmy „priebežné vzdelávanie“ a „špecifické vzdelávanie“ sa nahrádzajú novým pojmom „kompetenčné vzdelávanie“. Adaptačné vzdelávanie absolvujú štátni zamestnanci počas skúšobnej doby pod vedením mentora, ktorý má nárok na príplatok vo výške 10 % z platovej tarify.
tags: #dochodkovy #vek #statneho #zamestnanca