Dôchodkový efekt investícií je kľúčovým konceptom v makroekonómii, ktorý opisuje, ako zmeny v investíciách ovplyvňujú celkový dôchodok, zamestnanosť a spotrebu v ekonomike. Tento efekt je obzvlášť dôležitý pre pochopenie hospodárskych cyklov a nástrojov hospodárskej politiky.
Definícia a mechanizmus dôchodkového efektu
Zvyšovanie investícií spôsobuje zvyšovanie dôchodku, čo následne vedie k zvýšeniu zamestnanosti. Platí to aj naopak - znižovanie investícií spôsobuje znižovanie dôchodku a znižovanie zamestnanosti.
Dôchodkový efekt je koncept, ktorý kvantitatívne vyjadruje prírastok dôchodku a prírastok investícií. Rast dôchodku, zamestnanosti a spotreby je násobkom prírastku investícií. Veľkosť tohto prírastku závisí od veľkosti sklonu k spotrebe, príp. k úsporám. Dôchodkotvorný efekt má krátkodobejší charakter.
Keynesovská teória a dôchodkový efekt
John Maynard Keynes, významný ekonóm, zdôrazňoval kľúčovú úlohu investícií a dopytu v ekonomike. Vychádzal z kritiky neoklasickej teórie zamestnanosti, ktorá okrem frikčnej a štrukturálnej nezamestnanosti uznáva iba tzv. dobrovoľnú nezamestnanosť.
Keynesova teória „plnej zamestnanosti“ predpokladá určitú „dobrovoľnú nezamestnanosť“ a tzv. frikčnú nezamestnanosť. Snažil sa odhaliť príčiny nevyužitia výrobných síl a nezamestnanosti, pričom za neoddeliteľnú časť tejto úlohy pokladal nájdenie prostriedkov, ktoré majú zmenšiť nezamestnanosť. Jeho teória je postavená na myšlienke, že politika plnej zamestnanosti predpokladá znižovanie miezd.
Ústredné miesto v Keynesovej teórii zamestnanosti patrí dopytu, ktorý delí na dopyt po spotrebných statkoch a dopyt po investičných statkoch. Tento dopyt potom určuje kapitalistickú výrobu a teda aj dynamiku zamestnanosti a využitia výrobných zdrojov kapitalistickej spoločnosti.
Multiplikátor investícií
Vplyv Kahnovej koncepcie multiplikátora, ktorý Keynes prevzal, trochu zjednodušil a využil na podporu svojich hospodárskopolitických návrhov, je evidentný v jeho neskorších prácach. Kahn rozlišoval prvotnú zamestnanosť, ktorá vzniká bezprostredne pri verejných prácach, a druhotnú, vznikajúcu ako dôsledok zvýšených výdavkov na spotrebu.
Pomer druhotnej zamestnanosti k prvotnej určil za multiplikátor zamestnanosti, ktorý je tým väčší, čím sú štrbiny menšie. Za štrbiny určil napr. úspory zo ziskov, ktoré sa dosahujú pri zamestnaní dodatočných pracovníkov. Jeho argumentácia sa opierala najmä o Kahnov multiplikátor, ktorého určenie vraj predpokladá iba správne odhadnúť proporcie, v akej sa dodatočný dôchodok delí na úspory (S) a spotrebu (C).
Úspory a investície
Sporenie je predpokladom investovania. Bez sporenia nemožno investovať. Podľa keynesovstva by sa úspory mali rovnať investíciám. Ak uvažované investície sú nižšie ako úspory, nastáva medzera úspor. Ak sú uvažované investície vyššie ako úspory, hovoríme o medzere investícií.
Časť národného dôchodku sa vynakladá na spotrebu (C) a druhá časť sa usporí (S). Časť dôchodku vynaložená na spotrebu predstavuje dopyt po spotrebných predmetoch (C) a časť, ktorá sa usporí, predstavuje dopyt po investíciách (I).
Keynes trval na téze o nevyhnutnej rovnosti úspor a investícií.
Role štátu v regulácii investícií
Dôležitú úlohu pri zaistení plnej zamestnanosti a úspešného rozvoja kapitalistickej ekonomiky pripisuje Keynes štátnym intervenciám. V prípade poklesu alebo nedostatočnej úrovne súkromných investícií, pôsobiacich negatívne na výšku celkového dôchodku a zamestnanosti, má zasiahnuť štát tým, že zvýši verejné výdavky a kompenzuje tak nedostatočné súkromné investície.
Vláda môže svojimi opatreniami a zásahmi do ekonomiky regulovať hospodársky cyklus spomalením alebo urýchlením expanzie alebo recesie. Robí to dvoma spôsobmi: reguláciou daní a reguláciou množstva peňazí v obehu. Tieto zásahy nazývame hospodárskou politikou vlády.
Ekonomický rast a hospodárske cykly
V ekonomike dochádza k striedaniu vzostupných a zostupných fáz vývoja - k ekonomickému pohybu. Jeho jednotlivá vlna sa nazýva ekonomický cyklus (podnikateľský cyklus). Rýchlejšie tempo rastu dôchodkov je sprevádzané ešte rýchlejším rastom investícií. Prírastok dôchodkov a teda rast dopytu vyvolá rast zrýchlenia dopytu po investíciách.
Fázy ekonomického cyklu
- Recesia: Dva až štyri roky /6 mesiacov/ klesajúceho HDP. Firmy prepúšťajú zamestnancov, redukujú nákup výrobného materiálu a výrobu. Niektoré podniky a spotrebitelia zredukujú svoju spotrebu. Po období recesie ekonomika dosiahne svoje dno.
- Expanzia: Po recesii ekonomika opäť ožíva. Nastáva fáza expanzie ekonomického cyklu. Spotreba podnikov a spotrebiteľov rastie. Produkcia sa postupne zvyšuje, nezamestnanosť klesá, keďže sa prijímajú noví zamestnanci. Zvýšenie investícií vytvára nové pracovné miesta, zvyšuje produktivitu a kúpnu silu spotrebiteľov.
- Vrchol: Na vrchole ekonomickej aktivity ekonomika kvitne. Výroba dosahuje svoju kapacitu a ľudia nemajú problém nájsť si prácu. Počas tohto obdobia investície a celková spotreba dosahujú vysokú úroveň.
tags: #dochodkovy #efekt #investicii