Invalidný dôchodok má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé. Ide o druh poistenia - pokiaľ osoba pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie, a v prípade, že je uznaná za invalidnú a zároveň spĺňa podmienku potrebných rokov dôchodkového poistenia k dátumu priznania invalidity, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok.
Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok
Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri podmienky:
- Byť uznaný za invalidného.
- Získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
- Ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Kedy je osoba invalidná?
Osoba je invalidná, ak má predlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok. Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať.
V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti, podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca (osoby, ktorá poberá nemocenské) pri splnení zákonnej podmienky aj predĺžiť.
Upozornenie - predĺženie podpornej doby
Predĺženie podpornej doby je viazané na splnenie zákonom stanovenej podmienky: poistenci, ktorých dočasná pracovná neschopnosť trvá a zároveň im v dôsledku krízovej situácie (napr. sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti) hrozí, že po jej skončení budú mať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. O predĺženie podporného obdobia je potrebné požiadať prostredníctvom určeného tlačiva pobočku Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa posúdi splnenie podmienok a určí dĺžku predĺženia. Podporné obdobie sa môže predĺžiť maximálne o ďalší rok.
Ak je predpoklad, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti (/“PNky“/). Uvedené v praxi znamená, že na základe novely Zákona o sociálnom poistení je možné poberať invalidný dôchodok súčasne s nemocenským. Pre uznanie invalidity nie je dôležité, či žiadateľ o invalidný dôchodok pred podaním žiadosti alebo v čase podania žiadosti bol na PN-ke.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).
V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10% za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.
Potrebné obdobie dôchodkového poistenia
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.
Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity. Je to:
- menej ako jeden rok, ak ide o osobu do 20 rokov,
- najmenej jeden rok, ak ide o osobu vo veku nad 20 rokov do 24 rokov,
- najmenej dva roky, ak ide o osobu vo veku nad 24 rokov do 28 rokov veku,
- najmenej päť rokov, ak ide o osobu vo veku nad 28 rokov do 34 rokov veku,
- najmenej osem rokov, ak ide o osobu vo veku nad 34 rokov do 40 rokov veku,
- najmenej desať rokov, ak ide o osobu vo veku nad 40 rokov do 45 rokov veku,
- najmenej 15 rokov, ak ide o osobu vo veku nad 45 rokov veku.
Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.
V prípade, že pre priznanie invalidného dôchodku chýba nejaká časť potrebnej doby zamestnania, odporúčame kontaktovať Sociálnu poisťovňu, za účelom možnosti dodatočného spätného zaplatenia poistného na toto chýbajúce obdobie.
Starobný a predčasný starobný dôchodok
Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Na webovej stránke Sociálnej poisťovne je kalkulačka dôchodkového veku. O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najviac 24 mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom výška predčasného dôchodku musí dosahovať aspoň 1,6 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Výška invalidného dôchodku
Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:
POMB x ODP x ADH - ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% (plný invalidný dôchodok).
- POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme ročnou priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5.
- ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
- ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2025 je 18,7434 eur.
Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40%, ale menej ako 70% (ide o čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí ako:
(POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.
Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trvanie invalidity skúma posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Kontrolné lekárske prehliadky sa uskutočňujú v termíne určenom na predchádzajúcej kontrolnej prehliadke, alebo na základe podnetu poberateľa invalidného dôchodku alebo jeho ošetrujúceho lekára.
Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Význam to má len ak je priznaný čiastočný invalidný dôchodok, pretože zvýšením percenta invalidity sa zvýši aj samotný invalidných dôchodok. Pri plnom invalidnom dôchodku už ďalšie zvýšenie invalidity výšku dôchodku neovplyvní.
Invalidný dôchodok možno znížiť alebo odňať výlučne na základe zmeny zdravotného stavu.
Ako si vybaviť invalidný dôchodok
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Ak sa prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého bydliska, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu.
Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Vhodné je sa na spísanie žiadosti v pobočke vopred objednať, napr. prostredníctvom rezervačného systému Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.
Žiadosť o invalidný dôchodok odporúčame podať po uplynutí aspoň 6 mesiacov od začatia onkologickej liečby /okrem onkologických ochorení vo vyššom štádiu a niektorých onkohematologických ochorení/. Pri skoršom podaní tejto žiadosti sa totiž môže stať, že posudkový lekár vo svojom posudku vysloví záver, že nejde o dlhodobý zdravotný stav a nedokáže vyhodnotiť mieru poklesu schopnosti.
Zoznam dokladov nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak žiadateľ doklady so sebou nemá, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne dokončí žiadosť, až keď ich predloží.
Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne.
V prípade, že je žiadateľ predvolaný do posudkovej komisie, posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá je súčasťou spisu. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie.
Po posúdení invalidity príslušná pobočka žiadosť spolu s dokladmi postúpi Ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.
Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.
Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni.
Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.
Radikulopatia - definícia, symptómy a súvis s invaliditou
Ischias a radikulopatia vysvetlené za 10 minút
Diagnóza M54 1 Radikulopatia definuje akútny bolestivý stav postihujúci miechové nervy chrbtice. Príčinou sú zväčša degeneratívne ochorenia segmentov chrbtice, inaktivita a ochabnutie svalov. Radikulopatia vzniká následkom útlaku a kompresie nervov prepájajúcich miechu, centrálny nervový systém a stavce chrbtice. Radikulopatiu môžeme ďalej kategorizovať na cervikálnu (krčná chrbtica), lumbálnu (drieková chrbtica), lumbálnosakrálnu (driekovokrížová oblasť).
Symptómy radikulopatie sa rozdeľujú na iritačné (prenos vzruchov bolesti) a zánikové príznaky (poruchy neurologického poľa). Medzi iritačné symptómy zaraďujeme vystreľovanie bolesti do končatín, vyžarovanie bolesti, mravčanie a tŕpnutie končatín. Zánikové symptómy sú charakterizované najmä anestetickým stavom - porucha vnímania bolesti.
Liečba spočíva v podávaní analgetík a významnou behaviorálnou liečbou (rehabilitáciou). Fyzioterapeutická prax využíva mäkké techniky, fyzikálnu terapiu, postizometrickú relaxáciu a podobne.
V prípade radikulopatie, ak dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vedie k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%, môže vzniknúť nárok na invalidný dôchodok. Posudkový lekár posudzuje mieru poklesu na základe lekárskych správ. Napríklad, v jednom z prípadov súdneho konania bol po úraze krčnej chrbtice v roku 1989 u invalidného dôchodcu preukázaný recidivujúci syndróm s poruchou funkcie krčnej chrbtice, ktorý bol spolu s ostatnými zdravotnými poruchami ohodnotený na 55% poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdôrazňuje sa, že ide o chronický stav vyžadujúci občasné preliečenie, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje najmä jednoduchšie manuálne práce bez dvíhania bremien a ťažkej fyzickej námahy.
Právne konanie a posudzovanie invalidity
V súdnom konaní týkajúcom sa invalidného dôchodku, ako v prípade opísanom Najvyšším súdom Slovenskej republiky, došlo k preskúmaniu rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Navrhovateľ žiadal o zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na nové konanie. Súd poukázal na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia a na lekárske posudky posudkových lekárov.
V jednom z prípadov bol navrhovateľ uznaný za čiastočne invalidného na základe dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55%. Toto rozhodnutie bolo následne preskúmané podľa zákona o sociálnom poistení účinného od 1. januára 2004.
Navrhovateľ v odvolaní namietal rozdielne označenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia posudkovými lekármi, poukazujúc na rôzne diagnózy a ich klinické prejavy, ktoré podľa neho nemožno stotožňovať. Tvrdil, že spĺňa podmienky uvedené v príslušných kapitolách prílohy zákona o sociálnom poistení.
Odvolací súd zistil, že žiadosťou o prehodnotenie zdravotného stavu doručenou odporkyni dňa 13. mája 2015 bola posúdená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003.
Podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.
V jednom z posudzovaných prípadov sa rozhodujúce zdravotné postihnutie posudzovalo podľa kapitoly XV, oddiel E položka 4 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu 45%, pričom táto miera bola zvýšená o ďalších 10% za ostatné choroby, čím sa dosiahla celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%.
Navrhovateľ ako baník utrpel v roku 1989 pracovný úraz. Pre stále obtiaže bol preradený na ľahšiu prácu. Od apríla 1993 bol uznaný za čiastočne invalidného dôchodcu. V roku 2015 bol na základe lekárskych vyšetrení (neurologických, EMG, neurochirurgických a psychiatrických) opätovne uznaný za čiastočne invalidného pre stav po fraktúre tela stavca C5 postraumatický vertebrogénny algický syndróm s poruchou dynamiky C chrbtice.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
V prípade, že sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, môže kedykoľvek požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie.
Minimálny invalidný dôchodok v roku 2025 sa pohyboval približne na úrovni 324,50 eur mesačne. Priemerná výška plného invalidného dôchodku (nad 70 % uznanej invalidity) je v súčasnosti 574 eur. Sociálna poisťovňa eviduje okolo 79 280 ľudí, ktorí tento typ dôchodku poberajú.