Na pracovnom trhu sa dnes stretávajú štyri generácie, ktoré prinášajú rozdielne hodnoty, pohľady na život i prácu. Medzi nimi je generácia Z (ľudia od 18 do 28 rokov), ktorá je na trhu práce najkratšie, a preto okolo nej vzniká mnoho stereotypov. Skutočne sú mladí pracovníci takí odlišní, ako sa o nich tvrdí? Alebo ide len o mýtus, ktorý nezodpovedá realite? Na prvý pohľad to vyzerá paradoxne. Generácia Z často pracuje menej hodín než staršie generácie, no zároveň hovorí o únave, strese a vyhorení. Tento jav dnes sledujú sociológovia, psychológovia aj ekonomickí analytici.
Ekonomické a spoločenské tlaky ovplyvňujúce generáciu Z
Dôvody nerozumenia však nesúvisia len s pracovným časom. Štatistiky spoločnosti Gallup ukazujú, že pracovníci z generácie Z dnes v priemere odpracujú menej hodín než predchádzajúce generácie. Napríklad v USA sa medzi rokmi 2019 a 2024 týždenný pracovný čas ľudí mladších ako 35 rokov znížil o dve hodiny. University of Virginia označila moderný pracovný deň ako „nekonečný pracovný deň“, keďže mnoho mladých ho opisuje ako neustály prúd notifikácií, správ a úloh, ktoré prichádzajú počas celého dňa. Ako ďalej informuje Gallup, veľkým zdrojom únavy je aj ekonomika. Mnoho mladých ľudí má pocit, že pracujú v systéme, ktorý im ponúka menšiu perspektívu než mali ich rodičia. Ekonomický tlak zároveň spôsobuje, že mnohí mladí pracujú u viacerých zamestnávateľoch. Ceny bývania a každodenných potrieb ako jedla alebo prepravy v mnohých krajinách rástli rýchlejšie než mzdy. Mnohé pracovné pozície dnes vyžadujú neustálu koncentráciu, rýchle rozhodovanie a prácu v online priestore. Zamestnávatelia vďaka „bosswaru“ presne sledujú výkon pracovníkov a očakávajú vyššiu produktivitu v kratšom čase. Tento tlak môže viesť k pocitu, že zamestnanci majú menšiu kontrolu nad vlastnou prácou.
Generácia Z vs. Generácia X: Kto má navrch na trhu práce?
Vplyv sociálnych sietí a finančná gramotnosť
Cyber smile foundation upozorňuje aj na rolu sociálnych sietí. Generácia Z vyrastala v prostredí, kde je neustále vystavená životom ostatných. Napríklad kariérnemu rastu, cestovaniu alebo finančnému úspechu druhých. Tento fenomén pomenovali „upward social comparison“ alebo porovnávanie sa s ľuďmi, ktorí sa na sociálnych sieťach prezentujú za úspešných a šťastných. Toto neustále porovnávanie môže vytvárať tlak a pocit, že človek zaostáva. Niektorí odborníci tvrdia, že mladí ľudia dnes vstupujú do práce s vyššími očakávaniami o tom, ako by mala vyzerať ich kariéra a spokojnosť v živote. Mnohí mladí ľudia odmietajú kultúru neustáleho prepracovania, ktorá bola kedysi typická. Podľa Talker Research problém nie je v tom, že by generácia Z bola menej pracovitá. Skôr ide o generáciu, ktorá otvorene hovorí o únave a vyhorení. Čoraz viac mladých ľudí sa pohybuje na tenkom ľade finančnej nestability. Generácia Z, teda tí, ktorí sa narodili v poslednom desaťročí predošlého storočia a na začiatku tohto, sa často ocitajú v situácii, keď ich príjmy nepokrývajú ani len ich výdavky. Napriek tomu, že Generácia Z vyrástla na digitálnych technológiách, z hľadiska finančných návykov ju môžeme rozdeliť na dve základné skupiny.
Finančná gramotnosť generácie Z
- Finančne gramotná skupina: pomocou technológií (napr. internetbanking, aplikácie na sledovanie výdavkov) riadi svoje financie.
- Finančne negramotná skupina: „žije len raz, práve tu a práve teraz“. Nerozumie základným finančným pravidlám a princípom, akými sú cena peňazí, úroky z dlhov, inflácia, investovanie a pod. Často sa rozhodujú bez zohľadnenia finančných dôsledkov. Robia neuvážené, často zbytočné nákupy nepotrebných vecí.
Zhoršovanie kvality školstva vedie Generáciu Z k hľadaniu kvalitnejšieho vzdelávania. Počas štúdia a na začiatku pracovnej kariéry má Generácia Z nižšie príjmy a vyššie náklady (štúdium, bývanie, cestovanie …), čo ich vedie k zadlžovaniu sa. Toto zadlžovanie však možno vnímať ako efektívne.
Mýty a fakty o generácii Z na trhu práce
Skúsenosti personálnej agentúry Grafton Recruitment ukazujú aj to, že rozdiely medzi generáciami nie sú vždy až také výrazné, ako sa domnievame. Aké sú teda najrozšírenejšie mýty o generácii Z?
Mýtus #1: Generácii Z nezáleží na výške mzdy
Jedným z najrozšírenejších tvrdení je, že mladým nezáleží na plate a dôležitejšie sú pre nich faktory ako work-life balance, firemná kultúra a zmysluplnosť práce, ktorú robia. Realita je však iná. Podľa prieskumu Graftonu je výška mzdy najdôležitejším faktorom pri rozhodovaní sa o práci pre všetky generácie, vrátane najmladšej generácie Z. Navyše, viac ako polovica mladých uchádzačov má prehnané mzdové očakávania, hoci im často chýbajú odborné znalosti a prax. Jitka Kouba z agentúry Grafton upozorňuje: „Podľa našich skúseností je vyššia mzda prvým a najdôležitejším dôvodom na prijatie pracovnej ponuky pre všetky generácie bez rozdielu, generáciu Z nevynímajúc. Tento prístup pritom ostáva dlhodobo nemenný.“
Work-life balance a generácia Z
Work-life balance podľa údajov Graftonu nehrá u príslušníkov generácie Z až takú dôležitú úlohu. „Napríklad flexibilný pracovný čas nie je u dnešných dvadsiatnikov pri rozhodovaní sa o pracovnej ponuke až taký dôležitý, ako u príslušníkov starších generácií. Vysoké miesto v poradí priorít má najmä u tridsiatnikov až štyridsiatnikov, teda u generácie Y,“ uvádza odborníčka z personálnej agentúry. Dôvodom je typická životná situácia, keďže v generácii dvadsiatnikov je väčšina ľudí bez záväzkov, takže im nerobí problém prispôsobiť sa pracovnému času. Naproti tomu generácie Y (29-44 rokov) a X (45-60 rokov) často potrebujú skĺbiť rodinný život s pracovným. Preto chcú byť v zamestnaní časovo flexibilní.
Fakt #1: Polovica mladých má prehnané mzdové nároky
Z dát agentúry Grafton vyplýva, že príslušníci generácie Z majú ohľadne výšky svojej mzdy väčšinou vysoké očakávania. A to bez ohľadu na fakt, že nemajú dostatok praxe a často ani odborných znalostí. Podľa skúseností personalistov má reálnu predstavu o nástupnej mzde len približne tretina uchádzačov z tejto vekovej kategórie. „Veľkým plusom generácie Z je znalosť cudzích jazykov, ktorá je pre nich samozrejmosťou. No napriek tomu, že súčasťou ich sveta je obrovské množstvo informácií, podľa našich prieskumov ako jediná z generácií nemá odborné znalosti na najvyššej úrovni. V kombinácii s najvyššie hodnotenou „schopnosťou učiť sa nové veci“ to môže vyzerať aj tak, že sa domnievajú, že nepotrebujú konkrétnu odbornosť a nahradia ju schopnosťou učiť sa,“ sumarizuje Jitka Kouba.
Nároky generácie Z
Pravdou tiež je, že nároky generácie Z sa netýkajú výlučne iba výšky mzdy. Mnohí z nich nechcú pracovať iba preto, aby si zarobili. Hľadajú zároveň prácu, ktorá ich baví a napĺňa. Od zamestnávateľov tiež častejšie očakávajú etické podnikanie a väčšiu zodpovednosť za riešenie klimatických tém a sociálnych problémov. „Napriek všetkému však dnešní mladí ľudia nie sú ochotní pracovať za minimálnu mzdu. Za svoj pracovný výkon chcú byť patrične ohodnotení. Skôr ide o vyberavosť. Tento ukazovateľ sa veľmi sa nelíši ani od európskeho priemeru, ktorý je približne 11 - 12 %.
Viac než lenivosť je však podľa personalistov dôvodom to, že príslušníci generácie Z sú pri hľadaní práce vyberaví. Žijú obklopení obrovským množstvom informácií a sú zvyknutí na svet sociálnych médií. Aj preto majú vo vzťahu k svojej práci pomerne vysoké očakávania a hľadanie ideálneho zamestnania im tak trvá dlhšie. Navyše, mnohí z nich nemajú finančné záväzky v podobe výdavkov na deti alebo hypotéky, ktoré by ich tlačili do akejkoľvek práce.
Fakt #2: Polovica mladých je ochotná pracovať viac
To, že tvrdenie o „lenivosti“ generácie Z nie je pravdou, dokazujú tiež dáta z Graftonu - až 35 % respondentov z tejto vekovej kategórie v prieskume uviedlo, že sú ochotní tráviť v práci 8 - 10 hodín denne, 18 % dokonca nemá problém pracovať viac než 10 hodín denne. A takmer 70 % respondentov potvrdilo, že sú ochotní urobiť niečo navyše, ak pri tom získajú nové vedomosti a zručnosti. „Celkom prirodzené je aj to, že ľudia v mladom veku, keď sa očakáva zbieranie skúseností, nemajú problém zmeniť prácu. Naopak, ak mladý človek ostane v prvom zamestnaní pridlho, nenazbiera skúsenosti a v jeho životopise to nebude vyzerať dobre. Z pohľadu personalistov je zmena práce u mladej generácie každé 2 - 3 roky úplne v poriadku,“ vysvetľuje odborníčka z personálnej agentúry.
Generácia Z vs. Generácia X: Kto má navrch na trhu práce?
Generácia Y a jej špecifiká
Ján Blažovský, sociológ, priznal, že jeho o dekádu mladší študenti sa mu stávajú až príliš vzdialení a často im nerozumie. A to napriek tomu, že odpovede na väčšinu spomenutých „hádanok“ pozná. Hoci označenie generácie Y predstavuje v angličtine slovnú hračku, ktorú možno čítať aj ako generation why (v preklade „prečo“), samotní jej predstavitelia k nej radi pridávajú aj slovíčko not (teda „prečo nie“) a teoretici sa zas zhodujú, že skutočne výstižným je menej používaný názov generation I (teda „ja“). Ján Blažovský v tejto súvislosti spomína experiment, ktorý vyskúšal na svojich študentoch z Katedry sociológie Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Dal im vypracovať dotazník, v ktorom mali uviesť dobré vlastnosti, ktoré by na sebe pri pracovnom pohovore zdôraznili, a ktoré na svojich spolužiakoch. Výsledok? 47 verzus 10. Inak povedané, u seba ich dokázali nájsť takmer päťnásobne viac. O čom to svedčí? „Najmä o tom, že sa o seba zaujímajú viac než o druhých a že sa výrazne nadhodnocujú,“ tvrdí Blažovský. Samoľúbe sklony potvrdzujú aj odpovede na ďalšiu položenú otázku: keď mali napísať, aký plat by si u nového zamestnávateľa vypýtali ich spolužiaci, bola to podstatne nižšia suma, akú by si vypýtali sami. Táto orientácia na seba má podľa sociológa pomerne ľahko vystopovateľné korene. „Ide totiž o generáciu častého výskytu jedináčikov, ktorí sú od detstva navyknutí, že sa im venuje plná pozornosť. Nájdu sa medzi nimi aj takí, ktorí už nemajú dokonca ani bratancov a sesternice,“ vysvetľuje.
Pohľad personalistov na generáciu Y
Marketéri a personalisti. To sú experti, ktorí sa popri sociológoch analýze generácii Y venujú najväčšmi. Dôvod? Objekt ich výskumu tvorí jednu z najsilnejších spotrebiteľských skupín a viac ako štvrtinu všetkých zamestnancov. Treba si však uvedomiť, že do desiatich rokov ich bude vo firmách a na úradoch až 75 percent. „Sú jednoznačne sebavedomejší a pružnejší. Je to tým, že v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma generáciami boli vychovávaní v relatívnom prebytku, a tak nie sú príliš orientovaní na istoty. Väčšmi dôverujú sami sebe a uvedomujú si svoje schopnosti, s čím súvisia aj vyššie mzdové nároky a niekedy až prehnané sebavedomie, čo je však vlastné asi každej mladej generácii,“ komentuje Radka Blumlová, HR manažérka spoločnosti IBM, ktorá zároveň vyvracia, že by mileniáni boli leniví, sebeckí či povrchní zamestnanci. „Je dôležité, aby robili, čo ich zaujíma, vtedy dosahujú výnimočné výsledky priam s ľahkosťou. Pokiaľ ich však práca nebaví, je náročné udržať ich pozornosť. Strácajú záujem a rýchlo sa vzdávajú.“ Toto pozorovanie potvrdzuje aj najnovší výskum nemeckej univerzity Accadis, podľa výsledkov ktorej považujú zástupcovia generácie Y samých seba za menej cieľavedomých ako svojich rodičov. Peter Sheahan, autor z jednej najrešpektovanejších publikácií o generácií Y, im pripisuje aj nízku lojalitu voči zamestnávateľovi a Ján Blažovský zas spomína potrebu neustálej motivácie a pochvál zo strany zamestnávateľa a zároveň menšiu schopnosť prijímať negatívnu spätnú väzbu.
Finančné návyky generácie Y
Podľa výskumu Deloitte, o ktorom informovali české noviny MF Dnes, sa pod vplyvom generácie Y mení pomer medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Tí druhí sa stále viac dostávajú do pozície klientov a preberajú značnú časť moci. Podľa Uda Bohdala-Spiegelhoffa z Deloitte budú preto hrať čoraz väčšiu rolu takzvané mäkké faktory, ako napríklad podnikateľská kultúra. Záujemcovia o prácu od firiem totiž očakávajú, že sa budú angažovať v rôznych sociálnych témach. Otázka však znie, dokedy bude môcť byť generácia Y taká náročná: zvlášť v atmosfére vysokej európskej nezamestnanosti mladých. „Viacerí experti sú presvedčení, že generáciu Y čaká v blízkej budúcnosti pomerne tvrdý náraz. V porovnaní s predošlými generáciami by si mali oveľa viac šetriť na dôchodok, no v skutočnosti konajú presný opak,“ konštatuje Ján Blažovský.
Generácia Y v kocke
- Podľa väčšiny sociológov ide o ľudí do 30 rokov.
- Typický je pre nich silný individualizmus, posunuté demografické správanie, nízka dôvera v inštitúcie, nízka lojalita a vysoká fluktuácia v zamestnaní, vysoká úroveň spotreby a rast zadlžovania.
- Ovplyvňuje ich detstvo v relatívne stabilnej sociálnej situácii, v budúcnosti sa budú musieť vyrovnať s nepriaznivým demografickým vývojom.
- Usilujú sa o rýchlu kariéru do 30 rokov, hoci pomerne vysoký podiel z nich tvoria absolventi tzv. nadbytočných odborov.
- Charakterizuje ich vysoká sebaistota a ťažké prijímanie zlyhaní, aj paradox odporu k autoritám verzus konformizmus, či rýchle nadšenie verzus rýchle ochabnutie záujmu.
- Sú flexibilní a volia si krátkodobé životné stratégie.
Investičné návyky mladej generácie
Viac ako 35 % mladej generácie investuje aspoň časť svojich úspor, pričom drvivá väčšina ostatných o tom uvažuje. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu investičnej platformy Fondee, na ktorom sa zúčastnilo 524 respondentov vo veku 18 až 26 rokov. Značná časť spoločnosti podľa výsledkov prieskumu začína investovať krátko po oslave 18. narodenín. Nič neušetrí iba každý desiaty a necelá polovica peniaze nazvyš sporí v banke. Viac ako tretina aspoň časť svojich úspor vynakladá na investície. Z tých, čo investujú, si štvrtina každý mesiac na investície odkladá medzi 20 až 39 eurami a štvrtina medzi 40 až 99 eurami. Asi 17 % mesačne investuje od 100 do 199 eur a 16 % až vyše 200 eur mesačne. Práve dosiahnutie nezávislosti od príjmov zo zamestnania je podľa prieskumu jedným z najčastejšie spomínaných cieľov. Druhý cieľ nie je konkrétny, investované peniaze sa podľa respondentov jednoducho "raz budú hodiť", a tretí najčastejší dôvod je vidina kúpy vlastného bývania. "Len veľmi málo respondentov uviedlo ako zmysel investovania kúpu spotrebného tovaru, čo takisto vnímam ako dobrú správu. Asi polovica z tých, ktorí už pravidelne investujú, tak robí prostredníctvom akciových či dlhopisových ETF fondov. Medzi tými, ktorí aktuálne neinvestujú, 45 % uviedlo ako hlavnú bariéru to, že investovaniu dostatočne nerozumie.
tags: #dochodcovia #nerozumie #mladej #generacii