Nemocenské poistenie zamestnanca: Dávky, podmienky a zmeny

Nemocenské poistenie zamestnanca je kľúčovým prvkom sociálneho zabezpečenia, ktorý poskytuje finančnú ochranu v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) z dôvodu choroby, úrazu, materskej alebo potreby ošetrovania.

Základná podmienka nároku na nemocenskú dávku zamestnanca je naďalej, a to aj po 1. 1. 2011, nezmenená: zamestnanec nemôže mať v období poskytovania nemocenskej dávky príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ zamestnanca. Môže mu plynúť príjem napr. z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia, resp. z dôvodu potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) ZSP alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) ZSP najdlhšie do 10. dňa.

Nárok na nemocenskú dávku má:

• Zamestnanec
• Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)
• Fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote

Dávky nemocenského poistenia

Nemocenské poistenie zahŕňa viacero dávok, ktoré pokrývajú rôzne životné situácie. Patria sem nemocenské, ošetrovné, materské a vyrovnávacia dávka.

I. Nemocenské

Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Zamestnanec má nárok na nemocenské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Nárok na nemocenské u zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie.

Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nárok na výplatu nemocenského sa uplatňuje predložení žiadosti - II. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ potvrdeného lekárom zdravotníckeho zariadenia. Zamestnanec odovzdá II. Diel potvrdenia pobočke iba v prípade, ak DPN trvala viac ako 10 kalendárnych dní, a to prostredníctvom svojho zamestnávateľa. SZČO a DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia II. Diel potvrdenia ihneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.

Zánik nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. podporné obdobie). Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia DPN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej DPN a poistencovi počas tohto obdobia nevznikla DPN, predchádzajúce obdobia DPN sa do podporného obdobia nezapočítavajú.

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu. Nárok zaniká aj dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal DPN, alebo dňom smrti poistenca.

II. Ošetrovné

Ošetrovné je poskytované z dôvodu celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky) alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku. Od 1. 1. 2011 sa pri nároku na ošetrovné u dobrovoľne nemocensky poistenej osoby vyžaduje podmienka získania 270 dní nemocenského poistenia v posledných 2 rokoch.

Nárok na ošetrovné sa uplatňuje predložením žiadosti - I. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Žiadosť o ošetrovné“, potvrdenej lekárom zdravotníckeho zariadenia a žiadateľ je povinný vyplniť a podpísať vyhlásenie. Zamestnanec predloží žiadosť prostredníctvom zamestnávateľa. SZČO, DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia žiadosť hneď po vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.

Skončenie potreby ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku nahlasuje prostredníctvom druhej časti - II. Potvrdenie o skončení potreby ošetrovania/starostlivosti.

Výška ošetrovného

Ošetrovné sa určuje ako pri nemocenskom z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) a poskytuje sa od 1. dňa vo výške 55 % DVZ alebo PDVZ.

III. Materské

Dávka sa poskytuje z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. "Žiadosť o materské" vystavuje lekár zdravotníckeho zariadenia, pred predložením žiadosti je fyzická osoba povinná vyplniť a podpísať vyhlásenie. Žiadosť o materské sa predkladá prostredníctvom zamestnávateľa u zamestnancov, SZČO, DNPO a fyzické osoby v ochrannej lehote predkladajú žiadosť priamo v pobočke Sociálnej poisťovne.

Podmienky nároku na materské

• Starostlivosť o dieťa
• Poistný vzťah v období dôvodu na poskytnutie materského, prípadne trvanie ochrannej lehoty (8 mesiacov)
• 270 dní poistenia v posledných 2 rokoch pred pôrodom (aj akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia, prerušenie poistenia z dôvodu poberania rodičovského príspevku)
• Absencia príjmu z poistenia zamestnanca, z ktorého si uplatňuje nárok na materské

Doba vyplácania materského sa predĺžila z 28 na 34 týždňov. V prípade osamelej matky ostáva nárok na materské 37 týždňov. V prípade ženy, ktorá porodila naraz 2 a viac detí a aspoň o 2 z nich sa stará, sa bude materské vyplácať 43 týždňov. V prípade iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a o dieťa sa stará, sa doba vyplácania materského predĺžila z 22 na 28 týždňov. Osamelému poistencovi alebo tomu, ktorý prevzal deti do starostlivosti a stará sa aspoň o 2 deti, sa doba nároku na materské predĺžila z 31 na 37 týždňov. Iný poistenec má nárok na materské najviac do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa.

Výška materského

Výška materského sa zvyšuje z 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) na 60 % DVZ od prvého dňa nároku. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. Poistenec si môže uplatniť nárok na materské 6. až 8. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeného lekárom, v prípade nároku na dávku v ochrannej lehote 6. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Ak porodila skôr, odo dňa pôrodu.

IV. Vyrovnávacia dávka

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje zamestnankyni, ak je z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením. Rovnako aj ak je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do 9. mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

Na vyrovnávaciu dávku má nárok len zamestnankyňa, ktorá si uplatňuje nárok na žiadosti „Žiadosť o vyrovnávaciu dávku“ potvrdenom lekárom zdravotníckeho zariadenia.

Podmienky nároku:

• Preradenie na inú prácu počas tehotenstva alebo materstva
• Trvanie nemocenského poistenia
• Existencia príjmu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ zamestnankyne

Výška dávky

Vyrovnávacia dávka sa určuje z mesačného vymeriavacieho základu (MVZ). Je to 55 % z rozdielu medzi MVZ (30,4167- násobok DVZ) a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

Ochranná lehota

Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Od 1. 1. 2011 sa ochranná lehota skrátila zo 42 na 7 dní. Dĺžka ochrannej lehoty trvá spravidla sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Ak ochranná lehota začala plynúť pred 1. 1. 2011 a neskončila do 31. 12. 2010, posudzuje sa podľa predpisov platných do 31. 12. 2010.

Zamestnanec skončil pracovný pomer 28. 12. 2010. Ak pracovný pomer skončil 31. 12. 2010, ochranná lehota je iba 7 dní, a to v prípade, že toľko trvalo zamestnanie. Ak pracovný pomer trval napríklad od 7. 2. 2011 a skončí 31. 3. 2011, ochranná lehota je 7 dní, začne plynúť od 1. 4. 2011.

Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (v niektorých prípadoch z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu - PDVZ).

DVZ sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Zaokrúhľuje sa na 4 desatinné miesta nahor. Pri súbehu nároku na dávku z viacerých poistení nesmie byť vyšší ako DVZ určený z platného maximálneho vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie. DVZ ani úhrn denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z viacerých nemocenských poistení nesmú byť v období od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2011 vyšší ako DVZ určený z maximálneho vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie. Do 31. 12. 2010 nebola výška DVZ obmedzená.

Pre určenie DVZ je potrebné zistiť rozhodujúce obdobie. Rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.

Určenie rozhodujúceho obdobia pre zamestnanca

Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ u všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. rozhodujúce obdobie).

1. Ak nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúcim obdobím je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
2. Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka a trvá nepretržite do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho kalendárneho roka.
3. Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, a trvá nepretržite najmenej 90 dní pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.
4. Ak nemocenské poistenie zamestnanca trvá menej ako 90 dní pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti, rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ)

Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ alebo bola nepretržite nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, pre výpočet dávky sa použije pravdepodobný DVZ. Pravdepodobný DVZ je 1/30 vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 ZSP, ktorý platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Pravdepodobný DVZ poistenca, ktorý mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok, je 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Podľa § 138 ods. 5 ZSP platí v roku 2011 pravdepodobný denný vymeriavací základ, ktorý je odvodený od minimálneho vymeriavacieho základu SZČO, čo je 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2009. Podľa opatrenia MPSVaR SR č. 164/2010 Z. z. je to 337,50 €. Pravdepodobný DVZ u poistenca, ktorý mal prerušené poistenie z dôvodu čerpania rodičovského príspevku, je 1/30 z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (u ostatných poistencov je to 1/30 z minimálneho základu).

Príklady výpočtu DVZ a náhrady príjmu

Príklad 1: Zamestnanec pracuje celý minulý rok

Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. PN začala 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

Rozhodujúce obdobie: 1.1.2022 - 31.12.2022

Súčet vymeriavacích základov: 950 * 12 = 11400 eur

Počet dní v rozhodujúcom období: 365

DVZ = 11400 / 365 = 31,2328 eur

• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa: 3 * (31,2328 * 0,25) = 23,42 eur
• Zamestnanec dostane od 4. do 10. dňa: 7 * (31,2328 * 0,55) = 120,24 eur
• Zamestnanec dostane od 11. do 14. dňa: 4 * (31,2328 * 0,55) = 68,71 eur (nemocenské zo SP)

Príklad 2: Zamestnanec s prerušeným poistením

Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní. PN začala 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

Rozhodujúce obdobie: 1.1.2022 - 31.12.2022 (365 - 35 = 330 dní poistenia)

Súčet vymeriavacích základov: 950 * 12 = 11400 eur

Počet dní v rozhodujúcom období: 330

DVZ = 11400 / 330 = 34,5455 eur

• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa: 3 * (34,5455 * 0,25) = 25,91 eur
• Zamestnanec dostane od 4. do 10. dňa: 7 * (34,5455 * 0,55) = 133,08 eur
• Zamestnanec dostane od 11. do 14. dňa: 4 * (34,5455 * 0,55) = 75,99 eur (nemocenské zo SP)

Príklad 3: Zamestnanec s vysokou mzdou (maximálny DVZ)

Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. PN začala 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur. Maximálna suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987 eur, t.j. použije sa maximálna suma.

DVZ = 74,4987 eur

• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa: 3 * (74,4987 * 0,25) = 55,88 eur
• Zamestnanec dostane od 4. do 10. dňa: 7 * (74,4987 * 0,55) = 286,76 eur
• Zamestnanec dostane od 11. do 14. dňa: 4 * (74,4987 * 0,55) = 163,90 eur (nemocenské zo SP)

Príklad 4: Zamestnanec s poistením menej ako 90 dní

Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní.

Súčet vymeriavacích základov: 950 * 5 = 4750 eur (október, november, december 2022, január, február 2023)

DVZ = 4750 / 151 = 31,45695 eur

• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa: 3 * (31,45695 * 0,25) = 23,59 eur
• Zamestnanec dostane od 4. do 10. dňa: 7 * (31,45695 * 0,55) = 121,18 eur
• Zamestnanec dostane od 11. do 14. dňa: 4 * (31,45695 * 0,55) = 69,21 eur (nemocenské zo SP)

Príklad 5: Zamestnanec v ochrannej lehote

Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10. januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023, t.j. 101 dní.

Súčet vymeriavacích základov: 950 * 4 = 3800 eur (október, november, december 2022, január 2023)

DVZ = 3800 / 101 = 37,62376 eur

• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa: 3 * (37,62376 * 0,25) = 28,22 eur (nemocenské zo SP)
• Zamestnanec dostane od 4. do 10. dňa: 7 * (37,62376 * 0,55) = 144,85 eur (nemocenské zo SP)
• Zamestnanec dostane od 11. do 14. dňa: 4 * (37,62376 * 0,55) = 82,77 eur (nemocenské zo SP)

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií. PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).

Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte prenášať a doručovať žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské, neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.

Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách.

Zamestnávateľovi vzniká oznamovacia povinnosť, a to konkrétne:

• oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti,
• poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN,
• obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).

Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní. Zamestnávateľ môže sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.

Liečebný režim a kontrola

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov: v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.

Kontrolu dodržiavania liečebného režimu vykonáva zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.

Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň môže Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

tags: #do #kedy #trva #nemocenske #poistenie #zamestnanca