Dôchodcovia ako časovaná bomba: Systém na pokraji kolapsu?

Diskusie o budúcnosti dôchodkového systému na Slovensku sú čoraz vyhrotenejšie a téma „dôchodcovia ako časovaná bomba“ sa stáva realitou, ktorú už nemožno ignorovať. Pokles počtu pracujúcich v národnom hospodárstve zarábajúcich na jedného dôchodcu, demografický vývoj a obavy z nízkej valorizácie dôchodkov vytvárajú obraz nestabilného sociálneho systému. Zatiaľ čo sa štát chváli rastom HDP a ekonomikou, kritici upozorňujú na prehlbujúce sa problémy a navrhujú radikálne riešenia.

Problematika veku odchodu do dôchodku

Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku je jednou z najkontroverznejších tém. Mnohí ho vnímajú ako „jemnú frázu“, ktorá v skutočnosti znamená rušenie dôchodkov, pretože drvivá väčšina ľudí sa tohto veku nedožije.

• „DOKEDY chcú zvyšovať odchod do dôchodku? Nemá to žiadny zmysel. 90% sa toho veku už ani nedožije, okrem toho KTO zamestná 70-ročného deduška???? Veď väčšina ľudí trpí zdravotnými ťažkosťami už od 50-ky, tak ako budú pracovať v 70-ke?? Celé zle.“

• „A zvyšovanie veku odchodu do dôchodku je len nadväzná snaha nevyplácať ich a dosiahnuť stav, aby ľudia umreli skôr ako sa dožijú dôchodku.“

Argumentuje sa, že ľudia už od 50 rokov trpia zdravotnými problémami a práca vo vyššom veku je pre nich neudržateľná. Súčasná hranica 62 rokov sa od januára 2017 navyšuje o dva a pol mesiaca, čo je dôsledkom zákona z apríla 2012 schváleného jednofarebnou vládou Smeru-SD, napriek predošlým vyhláseniam, že sa vek odchodu do dôchodku zvyšovať nebude.

Spravodlivosť dôchodkového systému

Ďalším horúcim bodom je nespravodlivosť v systéme, kde tí, ktorí „celý život v práci oddychovali a brali vysoký plat, berú teraz vysoký dôchodok, a tí, ktorí sa dreli za pár supiek počas komunizmu, majú zas len pár supiek.“ Táto disproporcia vedie k frustrácii, pretože pracovití ľudia často zomierajú skôr, zatiaľ čo tí, čo „oddychovali“, si užívajú vysoké penzie dlhé roky.

• „Pre tých mudrcov, ktorí vidia LEN čísla, povedzte mi... ak človek celý svoj život makal len za 500 eur, tak AKO si mal nasporiť na dôchodok??? AKO???“

Riešením by mohla byť zmena systému, aby bol spravodlivejší voči všetkým, bez ohľadu na ich platové ohodnotenie počas komunizmu, a zároveň umožnil ľuďom tvoriacim hodnoty adekvátne si odkladať na starobu.

Rast miezd v zdravotníctve a neistota valorizácie

V zdravotníctve síce priemerné mzdy rastú a je zachovaný valorizačný mechanizmus, ktorý garantuje každoročné zvyšovanie miezd zdravotníckych pracovníkov, ale pre kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre verejnú a štátnu službu na rok 2026 už nie je garantovaná dohodnutá valorizácia 5 %.

Tabuľka 1: Porovnanie platov a valorizácie v zdravotníctve a verejnej službe

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a SK8 odmietli podpísať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, argumentujúc krátenými financiami a požadujúc doplnenie finančných prostriedkov od štátu. Táto situácia trvala pol roka, čo spôsobilo neistotu medzi zamestnancami.

II. pilier ako „nasávacia pumpa“ a kritika dividend

Druhý pilier je mnohými vnímaný ako „nasávacia pumpa a pijavica pre nenažrancov“, a len pre pár naivných, ktorí v snahe zabezpečiť si lepší dôchodok do neho vstúpili. Kritici žiadajú jeho zrušenie a prevod financií späť do Sociálnej poisťovne, pretože „väčšina aj tak dostáva dôchodok zo Sociálnej poisťovne“.

Rovnako sa diskutuje o nezdaňovaní dividend, keďže „všetky štáty naokolo zdaňujú“ a „nikam investori neodídu“. Tieto miliardy unikajú do zahraničia, zatiaľ čo sa hovorí o potrebe nižšej valorizácie dôchodkov a nedostatku financií. Odhaduje sa, že ročne zo Slovenska uniká 12 miliárd eur, čo by v ekonomike Slovenska rapídne polepšilo situáciu.

Demografická kríza a možné riešenia

Problémom je aj demografický vývoj, pokles pôrodnosti a nedostatočná podpora mladých rodín.

• „To je taký problém podporiť mladé rodiny mať deti??? Problém podporiť ľudí, aby založili rodiny??? Prečo kedysi bolo možné dostať nenávratnú pôžičku a dnes to možné nie je? Prečo kedysi človek k práci dostal byt a dnes nie? Prečo kedysi žene za každé dieťa boli odpočítané roky do dôchodku a dnes tomu tak nie je???“

Niektorí navrhujú „fínsky model“, kde výška dôchodku závisí od počtu detí: kto má dve deti, má nárok na plný dôchodok, kto jedno, musí robiť na jedného dôchodcu, a kto žiadne, na dvoch. Tento model by údajne „vystrelil“ pôrodnosť, ako tomu bolo vo Fínsku po vojne. Kritizuje sa aj sociálny systém pre „Cigánov, ktorí nerobia“, s návrhom vziať im sociálne dávky a prinútiť ich pracovať.

Vplyv robotizácie a technického pokroku

Úvahu o budúcnosti dôchodkov zásadne mení automatizácia a robotizácia, ktorá nahrádza ľudí.

• „Majiteľov robotov treba zdaňovať, pretože pripravujú ľudí o prácu. Keď nebudú mať ľudia prácu, nebudú mať peniaze a nebudú odvody... môžete to zabaliť...“

Na druhej strane, technický pokrok by mal priniesť dostatok produktov, aby ľudia mohli pracovať len tri dni v týždni. Problémom je však koncentrácia profitu z technického pokroku v rukách 1% ľudí sveta. Riešením by bolo spravodlivejšie rozdelenie vytvorenej hodnoty, kde by tvorcovia hodnot dostávali adekvátny podiel na mzde a mohli si odkladať na starobu.

Historické porovnanie a frustrácia

Mnoho starších ľudí si pamätá časy, keď „desiatové polievky za pár halierov, významne dotované obedy, rekreácie, dovolenky príspevky na liečebné pobyty siahajúce až na 100 percentné prefinancovanie“ boli každodennou realitou. Lieky a zdravotná starostlivosť boli bezplatné.

• „Povolenná generácia dávala peniaze zo svojich platov, aby sa vystavali všetky hotely a chaty v Tatrách a neviem kde o celom Českoslovenku. Sama suseda, ktorá má 78 rokov, mi to hovorila, že šéfovia im všetkým hovorili len dávajte peniaze, ako dôchodci budete chodiť zadarmo na rekreácie a teraz je to ako??? Všetko si musíš platiť aj dôchodca.“

Dnes musia dôchodcovia za všetko platiť, čo vyvoláva pocit nespravodlivosti a straty sociálnych výhod, ktoré boli kedysi samozrejmosťou.

tags: #dochodcovia #ako #casovana #bomba