Dobrý deň, v prípade skončenia pracovného pomeru je najčastejšia situácia taká, že zamestnávateľ nechá zamestnanca čerpať zvyšok jeho dovolenky do skončenia výpovednej lehoty. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ. Posledný pracovný deň môže zamestnanec čerpať dovolenku.
Čerpanie zostávajúcej dovolenky počas výpovednej doby je bežný a plne zákonný postup. Zákonník práce tento súbeh nevylučuje.
Určovanie dovolenky
Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce, "Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca."
Zamestnávateľ musí určiť čerpanie dovolenky tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Zamestnanci si často myslia, že to oni určujú, kedy budú čerpať dovolenku. Avšak, je to zamestnávateľ, ktorý určuje, kedy bude zamestnanec čerpať dovolenku. Je to priam jeho povinnosťou, aby vysporiadal všetky nároky vyplývajúce z pracovného pomeru zamestnanca, s ktorým ukončuje pracovný pomer.
Možnosti zamestnávateľa pri určovaní dovolenky
- Obvykle čerpanie dovolenky funguje tak, že si zamestnanec naplánuje dovolenku a dohodne sa s kolegami, kto ho zastúpi.
- Podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ prihliadať na prevádzkové dôvody a dovolenku zamestnancovi zamietnuť.
- Zamestnávateľ tiež môže určiť čerpanie dovolenky, teda dovolenku zamestnancovi prikázať. Oznámiť mu to však musí písomne aspoň 14 dní vopred.
Kolektívne čerpanie dovolenky
Podľa § 111 odseku 2 Zákonníka práce "Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov". Hromadné čerpanie dovolenky môže zamestnávateľ určiť najviac na dva týždne.
Nárok na dovolenku a jej výpočet
Každý zamestnanec, ktorý v danom kalendárnom roku odpracoval aspoň 60 pracovných dní pre jedného zamestnávateľa, má nárok na dovolenku. Bez ohľadu na vek či pracovnú pozíciu upravuje Zákonník práce základnú, minimálnu, výmeru dovolenky za kalendárny rok v rozsahu 4 týždňov. Od 1. 1. 2012, podľa nového § 103 ods. 2 Zákonníka práce, dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov.
Pomerná časť dovolenky
Pokiaľ váš pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočíta sa Vám pomerná časť dovolenky. V prípade, že zamestnanec nastúpi do práce v priebehu roka, nárok na dovolenku sa mu pomerovo znižuje podľa toho, v akom mesiaci nastupuje a koľko dní do konca roka odpracuje. V tomto prípade totiž nemáte nárok na celých 20 či 25 dní dovolenky. Bude sa vám pomerne krátiť.
Ak vám výpovedná lehota začne 1. februára 2025 a skončí 30. apríla 2025, znamená to, že v roku 2025 odpracujete 4 mesiace (január, február, marec, apríl) a tým vám vznikne nárok na pomernú časť dovolenky. Zaokrúhľovanie počtu dní dovolenky Zákonník práce neupravuje. Zamestnávateľ môže upraviť spôsob zaokrúhľovania v pracovnom poriadku, príp. v internej smernici o dovolenke. V praxi sa uplatňuje najčastejšie matematické zaokrúhľovanie tak, že nad hodnotou 0,25 do 0,49 sa hodnota zaokrúhli smerom nahor na 0,5. A preto by ste mali mať nárok na 8,5 dňa dovolenky.
Dovolenka by sa mala čerpať po celých dňoch.
Dodatková dovolenka
Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa.
Dovolenka z predchádzajúceho kalendárneho roka
Podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce,"Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená."
Dovolenka za minulý rok sa nemôže zarátať do dovolenky za tento rok. Pri výpočte dovolenky za kalendárny rok sa zohľadňuje skutočnosť, že dovolenka sa čerpá z nového nároku za súčasný kalendárny rok, a nie z minuloročného.
Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Váš zamestnávateľ postupuje v súlade so Zákonníkom práce a môže vám preplatiť iba 5 dní dovolenky, ak ide o časť presahujúcu 4 týždne.
Náhrada mzdy za dovolenku
Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."Pokiaľ ide o nevyčerpanú dovolenku, tak pri skončení pracovného pomeru vám patrí náhrada mzdy za nevyčerpané dni dovolenky. Pravidlá a výpočet priemerného zárobku upravuje § 134 zákona č. 311/2001 Z. z.
Čerpanie dovolenky a skončenie pracovného pomeru
Dali ste výpoveď a zostala vám nevyčerpaná dovolenka. Aké sú vaše možnosti? Ak však plánujete dať v práci výpoveď, tak nezabudnite, že to ovplyvní aj počet dní dovolenky. Stane sa aj to, že si dovolenku nebudete môcť vyčerpať zo svojich osobných dôvodov.
Nakoľko, keď Váš pracovný pomer skončí a neodpracujete u tohto zamestnávateľa celý kalendárny rok, tak máte nárok na pomernú časť dovolenky.
Prekážky v práci na strane zamestnávateľa nebránia nariadiť zamestnancovi čerpanie dovolenky. Práve naopak, obdobie prekážok sa využije na dočerpanie dovolenky. V Zákonníku práce nie sú uvedené inštitúty, ktoré by mali prednosť pred čerpaním dovolenky alebo ktoré by boli druhoradé. Zároveň, ani nie je v zmysle ustanovení Zákonníka práce zakázané, počas prekážok na strane zamestnávateľa nariadiť čerpanie dovolenky. V súvislosti s prekážkami na strane zamestnávateľa je riešená len náhrada mzdy zamestnanca.
Ako je to s dovolenkou?
Nedodržanie výpovednej doby
Čo sa týka žalovania pre ušlý zisk, mal zamestnávateľ možno na mysli nedodržanie výpovednej doby. Ak by ste celú výpovednú dobu nedodržali a neprišli už vôbec do práce. Pri nedodržaní výpovednej doby zamestnancom, má zamestnávateľ nárok na peňažnú náhradu (§ 62 ods. 8 Zákonníka práce).
Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná."
Skontrolujte si teda znenie Vašej pracovnej zmluvy, či tam predmetné ustanovenie máte dohodnuté. Ak nie, zamestnávateľ nemá nárok od vás žiadať peňažnú náhradu. Účelom tohto ustanovenia je ochrana zamestnávateľa a kompenzácia škody, ktorá zamestnávateľovi vznikla, ak zamestnanec svojvoľne prestal chodiť do práce.
V praxi sa často vyskytujú prípady, kedy zamestnanci počas trvania výpovednej doby nastúpia do nového zamestnania napriek tomu, že ich pôvodný pracovný pomer stále trvá a majú povinnosť plniť všetky povinnosti, t. j. odpracovať výpovednú dobu.
tags: #ma #zamestnanec #narok #na #dovolenku #vypovednej