Nevyplatenie mzdy azda nepoteší nikoho z vás. Mzda je základným právom každého zamestnanca a predstavuje odmenu za vykonanú prácu. Napriek tomu sa môže stať, že zamestnávateľ z rôznych dôvodov nevyplatí zamestnancovi mzdu včas alebo vôbec. Je dôležité vedieť, ako v takom prípade postupovať a aké kroky podniknúť na ochranu svojich práv. V prvom rade je potrebné uviesť, že situáciu určite nenechajte len tak a bráňte sa. Pokiaľ by ste si aj povedali, že tie peniaze oželiete (čo nie je správne uvažovanie), iba utvrdzujete nepoctivého zamestnávateľa, aby sa obdobne zachoval aj voči iným zamestnancom. Ak vám zamestnávateľ z nejakého dôvodu nezaplatil za vašu prácu, je dôležité vedieť, aké sú vaše možnosti a práva.
Právny základ a splatnosť mzdy
Slovenská legislatíva chráni zamestnanca širokým spektrom právnych nástrojov od pracovnoprávnych, cez občianskoprávne až po trestnoprávne opatrenia. Právo na mzdu a postup pri jej vyplatení upravuje základný pracovnoprávny predpis, ktorým je Zákonník práce.
Podľa ust. § 118 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce platí, že zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V ďalších ustanoveniach Zákonníka práce sú upravené prípady, kedy je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi náhradu mzdy (napr. za sviatok, dovolenku), odstupné alebo odchodné, cestovné náhrady a pod.
Podľa § 130 ods. 2 Zákonníka práce má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť mzdu zamestnancovi v pravidelných výplatných termínoch, ktoré sú dohodnuté v pracovnej zmluve alebo stanovené v kolektívnej zmluve. Mzda sa spravidla vypláca mesačne, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak to nie je dohodnuté, tak je splatná najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zákon určuje aj tzv. poslednú lehotu splatnosti mzdy.
Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Aktuálna výška minimálnej mzdy je od 1. januára 2025 816 eur mesačne, resp. 4,690 eura na hodinu. Od roku 2026 bude vyššia, a to 915 eur mesačne, resp. 5,260 eura na hodinu.
Príklad:
Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli v pracovnej zmluvy, že výplatný termín bude vždy do 10. kalendárneho dňa príslušného mesiaca. Zamestnanec vykonal za mesiac marec svoju prácu a zamestnávateľ mu vyplatil 10. apríla. Ak zamestnávateľ mzdu nevyplatí do 15 dní odo dňa jej splatnosti, môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer.
Možnosti riešenia nevyplatenej mzdy
Ak sa ocitnete v situácii, keď vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu, je dôležité konať promptne a systematicky. Na začiatok je ideálne pokúsiť sa situáciu riešiť rozhovorom či dohodou, ako aj zistením dôvodov, prečo k nevyplateniu mzdy došlo.
1. Písomná výzva zamestnávateľovi
Prvým krokom je písomná výzva zamestnávateľovi na vyplatenie dlžnej mzdy. V liste by ste mali uviesť, že žiadate o vyplatenie mzdy, ktorá vám patrí za konkrétne obdobie. Uveďte tiež dátum, do ktorého očakávate, že bude mzda vyplatená. Odpoveď advokáta na pracovné právo: "Dobrý deň, áno, adresujte najprv zamestnávateľovi výzvu, nech Vám poslednú mzdu vyplatí, a upozornite ho, že v prípade, ak to neurobí, tak môžete svoje právo uplatniť aj žalobou na súde a od momentu splatnosti žiadať aj úroky z omeškania."
2. Okamžité skončenie pracovného pomeru
Okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje najvýznamnejší pracovnoprávny nástroj zamestnanca v situácii, keď zamestnávateľ závažne porušuje svoje zákonné povinnosti. Zákonník práce umožňuje zamestnancovi jednostranne a okamžite ukončiť pracovnoprávny vzťah v presne vymedzených prípadoch, pričom nevyplatenie mzdy je jedným z nich.
Právo zamestnanca okamžite skončiť pracovný pomer pri nevyplatení mzdy vyplýva zo Zákonníka práce, podľa ktorého môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Nevyplatenie mzdy musí byť objektívne preukázateľné a nesmie ísť o zanedbateľné omeškanie.
Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť vykonané v písomnej forme, musí byť v ňom skutkovo vymedzený dôvod skončenia tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musí byť doručené zamestnávateľovi v zákonom stanovenej lehote. V opačnom prípade bude toto okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Teda buď predaním do vlastných rúk na pracovisku anebo doručením poštou do vlastných rúk.
V liste, na základe ktorého okamžite ukončujete svoj pracovný pomer, zároveň vyzvite zamestnávateľa na úhradu nevyplatenej mzdy v dodatočnej lehote. Zo zákona vám tiež vzniká voči zamestnávateľovi nárok na zaplatenie náhrady mzdy v sume vášho priemerného mesačného zárobku, a to za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Navyše mu náleží náhrada mzdy alebo platu vo výške priemerného výdělku za dobu, ktorá odpovídá délce výpovědní doby. Netreba zabudnúť aj na výplatu náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku zamestnanca.
Ukončení pracovního poměru pro nadbytečnost – důvod nebo výmluva? | Martina Bolčáková | AZ LEGAL
3. Predžalobná výzva
Ak zamestnávateľ na vašu písomnú výzvu nereaguje alebo odmieta vyplatiť mzdu, ďalším krokom je zaslanie predžalobnej výzvy. V rámci predžalobnej výzvy vyzvite zamestnávateľa na úhradu vašich nárokov. Upozornenie: Predžalobnú výzvu zašlite zamestnávateľovi vo forme doporučenej zásielky.
4. Podnet na inšpektorát práce
Ako zamestnanec máte právo podať podnet na príslušný inšpektorát práce. Podnet je možné zaslať na miestne príslušný inšpektorát práce, ktorým je inšpektorát práce podľa miesta podnikania, resp. sídla zamestnávateľa. Aj keď Inšpektorát práce nemôže zamestnávateľa donútiť mzdu uhradiť, je to pre zamestnávateľa ďalšia práca navyše a môže to slúžiť ako dodatočný tlak.
5. Trestné oznámenie
Nevyplatenie mzdy a odstupného je trestným činom, ktorého skutková podstata je upravená v osobitnej časti zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, konkrétne v ust. § 214 ods. 1. Podľa tohto ustanovenia sa dopúšťa trestného činu ten, kto ako zamestnávateľ nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, odstupné alebo iné peňažné nároky z pracovnoprávneho vzťahu, na ktoré má zamestnanec nárok. Za takýto čin hrozí trest odňatia slobody až na tri roky.
Pokiaľ zamestnávateľ spôsobil takýmto konaním väčšiu škodu (tzn. od 2 660 eur), hrozí mu trest odňatia slobody na jeden až päť rokov. V prípade, ak zamestnávateľ spácha trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného a spôsobí tak značnú škodu (tzn. od 26 600 eur), hrozí mu trest odňatia slobody na tri až osem rokov.
Trestný zákon vďaka inštitútu účinnej ľútosti umožňuje, aby trestnosť tohto činu zanikla. Odpoveď možno nájsť v ust. § 86 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ktorý upravuje tzv. účinnú ľútosť. A to v prípade, ak zamestnávateľ dodatočne splnil svoju povinnosť najneskôr do 60 dní a zároveň nezaplatenie mzdy nemalo trvalo nepriaznivé následky pre zamestnanca. Zamestnávateľ musí zamestnancovi takto dodatočne zaplatiť v celom rozsahu, inak nedôjde k naplneniu zákonných podmienok účinnej ľútosti, a trestné konanie bude môcť voči zamestnávateľovi začať, resp. pokračovať.
6. Návrh na vydanie platobného rozkazu (žaloba na súd)
Pokiaľ zamestnávateľ nevyužije účinnú ľútosť a zamestnancove nároky nevyplatí, zamestnanec si môže svoje nároky uplatniť ako náhradu škody v trestnom, tzv. adhéznom konaní, alebo podať civilnú žalobu. V praxi sa zamestnanci najčastejšie obracajú na advokátske kancelárie. Ak zamestnávateľ nereaguje do 10 pracovných dní, podáva sa žaloba k miestne príslušnému súdu.
Ide o žalobu na príslušný súd vo forme tzv. petit, t. j. návrh na vydanie platobného rozkazu. Návrh na vydanie platobného rozkazu je potrebné podať vecne a miestne príslušnému súdu, ktorým je všeobecný súd žalovaného (zamestnávateľa). Návrh doručte súdu v troch vyhotoveniach spolu s príslušnými prílohami.
S podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu je spojená aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Jeho výška predstavuje 6% z hodnoty sporu (nie z hodnoty príslušenstva), min. 16,50 eur. Tip: Ak vám zamestnávateľ dlží nevyplatenú mzdu vo výške 500,- EUR (hodnota sporu) a v rámci žaloby sa domáhate ďalšieho plnenia vo výške 250,- EUR (hodnota príslušenstva - úroky z omeškania, trovy konania a iné), tak súdny poplatok predstavuje 6% zo sumy 500,- EUR, t.j. 30,- EUR.
Pokiaľ nebude zamestnávateľ reagovať ani na rozhodnutie súdu o zaplatení dlužnej mzdy, môže súd využiť radu prostriedkov. Ďalšou možnosťou je podať návrh na exekúciu. O ďalšie kroky sa postará exekutor.
7. Garančné poistenie
Zamestnanci, ktorým zamestnávateľ neuhrádza mzdu a iné platové náležitosti, majú po splnení zákonných podmienok nárok na dávku garančného poistenia zo Sociálnej poisťovne. Garančné poistenie slúži na ochranu zamestnancov pred finančnými stratami spôsobenými platobnou neschopnosťou ich zamestnávateľa. Platí ho len zamestnávateľ a zamestnancovi sa z jeho mzdy poistenie nezráža.
Nárok na dávku im vzniká v prípade, ak sa zamestnávateľ stal platobne neschopným a nemôže uspokojiť ich nároky z pracovnoprávneho vzťahu. Na účely nároku na dávku garančného poistenia sa zamestnávateľ považuje za platobne neschopného, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. Znamená to, že odo dňa doručenia tohto návrhu súdu sa považuje zamestnávateľ za platobne neschopného. Ak však súd začne konkurzné konanie aj bez podania návrhu, za deň vzniku platobnej neschopnosti sa v takom prípade považuje deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania.
Ako požiadať o dávku garančného poistenia:
- Vyplnenie žiadosti: Žiadosť o dávku garančného poistenia je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne v sekcii Formuláre (formulár č. 79) alebo v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne.
- Priloženie potrebných dokumentov: Zamestnanec potrebuje k žiadosti priložiť najmä kópiu pracovnej zmluvy, doklad o skončení pracovného pomeru (ak už skončil), výplatné pásky alebo iné doklady preukazujúce výšku neuhradených nárokov. K žiadosti je tiež potrebné pripojiť Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia, v ktorom zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty potvrdí neuhradené mzdové nároky.
Žiadosť o dávku odporúčame podať do 60 dní od platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo ukončenia pracovnoprávneho vzťahu; premlčacia doba je tri roky. Požadované neuspokojené nároky zamestnanca je možné uspokojiť najviac v rozsahu maximálnej sumy dávky garančného poistenia, ktorá do 30. júna 2025 predstavuje sumu 4 290 eur. Viac informácií o podmienkach nároku na dávku je zverejnených na webovej stránke Sociálnej poisťovne.
tags: #dochodca #nedodrzana #mimimalna #mzda