Exekúcia predstavuje nútený výkon súdneho rozhodnutia, ktoré ukladá účastníkovi konania povinnosť niečo plniť, konať alebo sa zdržať určitého konania. Ak povinný neplní dobrovoľne to, na čo ho súd zaviazal, oprávnený má možnosť obrátiť sa na súdneho exekútora a prostredníctvom neho sa domôcť núteného splnenia povinnosti uloženej rozhodnutím súdu. Podkladom pre vykonanie exekúcie je tzv. exekučný titul, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Exekútor určí aj predbežnú výšku trov exekúcie s rozlíšením, aké trovy exekúcie bude vymáhať od povinného v prípade, ak uhradí vymáhaný nárok do uplynutia lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii a aké budú predbežné trovy exekúcie v prípade, ak povinný nesplní vymáhaný nárok a exekúcia bude proti nemu pokračovať. K príslušenstvu pohľadávky patria okrem úrokov, úrokov z omeškania aj trovy konania či náklady spojené s uplatnením nároku a aj trovy exekúcie. Po vymožení týchto nárokov oprávneného exekútor nemôže ďalej v exekúcii pokračovať a exekúcia je týmto faktickým splnením všetkých nárokov oprávneného vykonaná.
Právna úprava a základné pojmy
Základná právna úprava problematiky exekučných zrážok je obsiahnutá v Zákonníku práce a exekučnom poriadku. Okrem tohto základného právneho predpisu je zákonná úprava exekučného konania, resp. exekučných zrážok zo mzdy a z iných príjmov upravená aj v ďalších právnych predpisoch, ako sú daňový poriadok, Občiansky súdny poriadok a správny poriadok. Zrážky zo mzdy ako spôsob vykonania exekúcie vykonáva súdny exekútor na základe poverenia vydaného súdom. Exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomuje o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného. Následne zašle zamestnávateľovi žiadosť o poskytnutie súčinnosti a príkaz na začatie exekúcie, v ktorom sú uvedené bližšie údaje o pohľadávke. Príkaz platiteľovi mzdy na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného doručí konajúci exekútor platiteľovi mzdy do vlastných rúk. Príkaz na začatie exekúcie sa nedoručuje oprávnenému ani povinnému. Platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného vykonávať zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácať zrazené sumy povinnému. Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.
Exekútor vydá exekučný príkaz, ak povinný nepodal do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie alebo po tom, čo mu súd doručí rozhodnutie, ktorým sa takýto návrh zamietol. Exekučný príkaz sa doručuje povinnému a zamestnávateľovi (platiteľovi mzdy) do vlastných rúk. Od tohto momentu je platiteľ mzdy povinný vyplácať exekútorovi sumy zrazené zo mzdy povinného. Účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný; pokiaľ súd rozhoduje o trovách exekúcie, je účastníkom konania aj poverený exekútor. Platiteľ mzdy nie je účastníkom exekučného konania, ale zákon mu ukladá povinnosti, ktoré musí plniť, a to pod hrozbou sankcií zo strany oprávneného aj exekútora, resp. súdu.
Zrážky zo mzdy a iných príjmov
Zrážky zo mzdy a z iných príjmov možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky a jej príslušenstva. Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítavajú sa však do nej sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách. Rovnako sa do čistej mzdy nezapočítava prídavok na dieťa a daňový bonus. Za mzdu sa podľa Zákonníka práce nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažné náhrady podľa ustanovení Zákonníka práce a pod. Keďže sa tieto plnenia nepovažujú za mzdu, nie je možné ich postihnúť exekúciou zrážkami zo mzdy. Musíme si ale uvedomiť, že Exekučný poriadok v § 89 upravuje aj exekúciu zrážkami z iných príjmov, kde zákon priamo definuje, že ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z iných príjmov.
Zrážky zo mzdy môže nariadiť exekútor aj v prípade skráteného pracovného úväzku. Ak zamestnanec, ktorému majú byť vykonané zrážky zo mzdy, poberá mzdu od viacerých zamestnávateľov, príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje na všetky mzdy. Celkovo zrazená suma nesmie prevyšovať hodnotu pohľadávky a jej príslušenstvo. Exekučné zrážky je možné vykonať aj z dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou.
TOTO zabíja autonabíjačky (a výrobca o tom vie) !
Nepostihnuteľná suma a výpočet zrážok
Pri exekúcii zrážkami zo mzdy sa vždy najprv určuje tzv. nepostihnuteľná suma, ktorú musí zamestnávateľ ponechať a zvyšok môže byť predmetom zrážok. Nepostihnuteľná suma sa vypočíta podľa životného minima a počtu vyživovaných osôb. Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému bez ohľadu na výšku jeho mzdy, je 60 % zo sumy životného minima. Suma životného minima je pre každý kalendárny rok upravená v zmysle zákona o životnom minime v platnom znení vždy k 1. júlu. Z uvedeného vyplýva, že základom pre ich výpočet je aktuálna výška životného minima. Zmena výšky nepostihnuteľných súm sa vykonáva k 1. júlu každoročne. Napríklad, k 1. 7. 2024 je životné minimum pre jednu plnoletú fyzickú osobu 383,58 € mesačne. Ak má povinný vyživované osoby (napr. deti), táto suma sa zvyšuje o 25 % životného minima na každú vyživovanú osobu.
Prehľad výšky základnej sumy (nepostihnuteľnej) - s účinnosťou od 1. 7. 2024 je napríklad nepostihnuteľná suma na povinného (140 % životného minima plnoletého FO) 397,78 eura. Na vyživovanú osobu (25 % alebo 50 % zo základnej sumy na povinného) je to 99,45 eura alebo 198,89 eura (pre poberateľa dôchodku). Pri zrážke výživného na maloleté dieťa na povinného je to 119,34 eura a na vyživovanú osobu (70 % z 25 % alebo 50 % životného minima plnoletého FO) 49,72 eura alebo 99,45 eura.
Tretinový systém zrážok
Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky uvedené v Exekučnom poriadku sa zrážajú dve tretiny. Tretia tretina ostáva dlžníkovi. Pri uplatňovaní zrážok sa používa tzv. tretinový systém. To znamená, že pri výpočte sa z čistej mzdy odpočíta základná nepostihnuteľná suma a zvyšok čistej mzdy sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú tromi. Ak je po odpočítaní nepostihnuteľných častí zvyšok čistej mzdy zaokrúhlenej na eurocenty smerom nadol menší ako 300 % základnej sumy na povinného, táto suma sa delí na tretiny. Ak zvyšok presahuje 300 % základnej sumy na povinného, tak sa suma presahujúca túto hodnotu zrazí bez obmedzenia a hodnota 1 150,74 eur (platí pre rok 2025) sa rozdelí na tretiny.
Pri rozhodovaní aká časť (tretina) sa zo mzdy zrazí, je nevyhnutné rozlišovať, o aký typ pohľadávky ide:
- Neprednostná pohľadávka: exekútor môže zraziť najviac jednu tretinu zo zvyšku čistej mzdy.
- Prednostná pohľadávka: exekútor môže zraziť dve tretiny (napr. úhrada výživného, poistného, dane, súdne pohľadávky).
Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a ak táto nestačí na úhradu, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Tretia tretina sa z mesačnej mzdy nezrazí, ale ostáva povinnému. Platiteľ mzdy prestáva vykonávať zrážky zo mzdy v okamihu splatenia pohľadávky.
Špecifiká pre dôchodcov
Poberatelia dôchodkových dávok majú pri uspokojovaní pohľadávok osobitné postavenie, ktoré spočíva v tom, že majú zvýšenú exekučnú ochranu. Ide o poberateľov dôchodkových dávok zo starobného poistenia (napr. starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok) a dôchodkových dávok z invalidného poistenia (napr. invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok), ďalej o poberateľov dôchodkov starobného dôchodkového sporenia, doplnkového výsluhového dôchodku alebo poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia. Pre dôchodcov sa niektoré nepostihnuteľné sumy na vyživovanú osobu môžu líšiť (napríklad 198,89 eura namiesto 99,45 eura).
| Kategória | Povinný nie je poberateľ dôchodku | Povinný je poberateľ dôchodku |
|---|---|---|
| Základné nepostihnuteľné sumy na povinného (140 % životného minima plnoletej FO) | 397,78 eura | 397,78 eura |
| Na vyživovanú osobu (25 alebo 50 % zo základnej sumy na povinného) | 99,45 eura | 198,89 eura |
| Pri pokutách za priestupky na povinného (50 % životného minima plnoletej FO) | 142,07 eura | 142,07 eura |
| Na vyživovanú osobu (25 % životného minima plnoletej FO) | 71,03 eura | 71,03 eura |
| Pri zrážke výživného na maloleté dieťa na povinného (70 % zo 60 % životného minima plnoletej FO) | 119,34 eura | 119,34 eura |
| Na vyživovanú osobu (70 % z 25 % alebo 50 % životného minima plnoletej FO) | 49,72 eura | 99,45 eura |
| Pri zrážke prednostných pohľadávok na povinného (100 % životného minima plnoletej FO) | 284,13 eura | 284,13 eura |
| Na vyživovanú osobu (25 alebo 50 % životného minima plnoletej FO) | 71,03 eura | 142,07 eura |
| Suma, nad ktorú sa zráža bez obmedzenia (300 % základnej sumy na povinného) | 1 193,34 eura | 1 193,34 eura |
Odpočet na manželku pri exekúcii
Ak sa vykonávajú zrážky zo mzdy oboch manželov, respektíve rodičov (rodičia nemusia byť manželia), započíta sa na dieťa, ktoré manželia vyživujú spoločne, suma 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu každému manželovi osobitne. Obaja manželia majú totiž vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Manžel a manželka sú považovaní za vyživované osoby aj v prípade, ak poberajú vlastný príjem bez ohľadu na jeho výšku. Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu sa počnúc 1. 1. 2022 uplatní aj na osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného (vypustenie § 1 ods. 4 nariadenia vlády s účinnosťou od 1. 1. 2022).
Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (NČZD)
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu. Túto nezdaniteľnú časť si môže daňovník uplatniť až po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. ak je už známa výška dosiahnutých príjmov obidvoch z manželov a tiež splnenie ostatných podmienok na uplatnenie tejto odpočítateľnej položky základu dane. Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku musia byť splnené určité podmienky, napríklad, ak sa manželka starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti (podľa zákona o prídavku na dieťa) do dovŕšenia 3, resp. 6 rokov života, alebo poberala peňažný príspevok na opatrovanie.
Do úhrnu vlastného príjmu manželky vstupuje napríklad príjem zo zamestnania a materské. Peňažný príspevok na opatrovanie tiež vstupuje do úhrnu vlastného príjmu manželky, ktorý priamo ovplyvňuje výšku NČZD na manželku. Výška vlastného príjmu sa v podávanom priznaní nepreukazuje, nie je potrebné ako prílohu daňového priznania prikladať doklady o skutočnom vlastnom príjme manželky. S účinnosťou od 1.7.2024 je 13. dôchodok dôchodková dávka vyplácaná z dôchodkového poistenia a nie je štátna sociálna dávka, z uvedeného dôvodu sa 13. dôchodok nezapočítava do vlastného príjmu manželky.
Dôležité informácie a povinnosti
Zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia zákona, možno vykonávať len na základe písomného súhlasu povinného. Zrazenú sumu vypláca platiteľ mzdy exekútorovi a to aj v prípade, ak má voči oprávnenému peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať. Zrážky zo mzdy je každý platiteľ mzdy povinný vykonávať odo dňa, keď sa mu doručil príkaz na začatie exekúcie.
Informačné povinnosti
Ak povinný prestal pracovať u doterajšieho platiteľa mzdy, musí to oznámiť do jedného týždňa exekútorovi, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie. Platiteľ mzdy musí do jedného týždňa oznámiť exekútorovi, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, že povinný u neho prestal pracovať. Nový platiteľ mzdy je povinný vykonávať zrážky zo mzdy od okamihu, ako sa dozvie (od exekútora, povinného alebo predošlého platiteľa mzdy), že bol vydaný príkaz na začatie exekúcie a špecifikáciu pohľadávok - najneskôr však po doručení príkazu na začatie exekúcie alebo exekučného príkazu od exekútora. Ak dočasná práceneschopnosť povinného trvá viac ako 10 dní, platiteľ mzdy musí bezodkladne oznámiť túto skutočnosť exekútorovi. Platiteľ mzdy je zároveň povinný označiť príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, ktorá bude povinnému vyplácať nemocenské. Exekútor potom doručuje exekučný príkaz danej pobočke Sociálnej poisťovne a pokračuje v zrážkach z dávok nemocenského. Nedodržanie týchto informačných povinností zákon sankcionuje - možnosťou ukladania poriadkových pokút zo strany súdu na návrh exekútora alebo tzv. donucovacími pokutami.
Možnosti riešenia a ochrana povinného
Odporúča sa, aby ste sa obrátili na advokáta za účelom posúdenia exekučného konania hlavne z hľadiska jeho zákonnosti, či tento bol vydaný v súlade so zákonom, boli dodržané všetky náležitosti zákona, či nie je premlčaný a podobne. Ak výška dlhu je do 2000 €, má povinný možnosť podľa ust. § 61g/ exekučného poriadku požiadať exekútora o splnenie vymáhaného nároku v splátkach. Aj ak by prípad nespĺňal uvedené, so súhlasom oprávneného exekútor splnenie vymáhaného nároku v splátkach povolí aj bez splnenia podmienok. Odporúčame tiež upozorniť zamestnávateľa na jeho povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy v súlade s exekučným poriadkom.
Platiteľ mzdy po doručení upovedomenia o odklade exekúcie prestane vykonávať zrážky zo mzdy povinného, a to až do času, kým mu exekútor nedoručí príkaz, aby sa v zrážkach pokračovalo. Ak súd povolí odklad exekúcie z dôvodu, že možno očakávať zastavenie exekúcie, platiteľ mzdy pokračuje v zrážkach zo mzdy povinného, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Po zastavení exekúcie platiteľ mzdy vyplatí zrazené sumy povinnému. Súd môže povoliť zastavenie exekúcie zrážkami zo mzdy na základe návrhu povinného v prípade, ak došlo k vyplateniu nedoplatku na výživnom a zrážky sa vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.