Sociálna práca zohráva kľúčovú úlohu v podpore a posilňovaní rodín. V kontexte rodičovstva sa sociálni pracovníci zameriavajú na posúdenie a rozvoj rodičovských kompetencií. Tento článok sa venuje definícii rodičovských kompetencií a ich významu v práci sociálneho pracovníka, ako aj úlohám sociálneho pracovníka v školskom prostredí a v kontexte včasnej intervencie pre rodiny.
Čo sú kompetencie?
Pojem kompetencia je pomerne nejednoznačný, pričom rôzni autori sa zameriavajú na rôzne aspekty. Zatiaľ čo jedni sa pri použití pojmu zameriavajú na potenciál indivídua, iní sledujú určité konkrétne správanie, príp. jeho dôsledky. Ak vezmeme do úvahy konštatovanie Goldrieda a DeZurilla (2019), ktorí sa pripájajú skôr k druhému menovanému prístupu a považujú kompetenciu za efektívne fungovanie indivídua, potom by sme tú istú osobu mohli označiť raz ako kompetentnú a inokedy ako nekompetentnú, a to podľa toho, aké dôsledky vyplývajú z jej správania v konkrétnej situácii. Pri tomto chápaní pojmu kompetencia sa v rozpore s realitou prisudzuje zodpovednosť za dôsledky správania a konania aktérovi určitej udalosti. To platí aj v prípade, že výsledok správania vysvetlíme objektívne ako náhodu.
Kompetencie možno chápať aj ako potenciál, kde sa odlišujú schopnosti a zručnosti indivídua viažuce sa k danej situácii a správanie a konanie v rôznych situáciách. Rozhodujúce je, či daná osoba je schopná prejavovať zodpovedajúce správanie.
Naše konanie a správanie sa takmer vždy odohráva v sociálnom kontexte. Poznanie sociálnych kompetencií a možností ich diagnostikovania sú predpokladom predikcie a efektívneho formovania a ovplyvňovania osobnostne relevantných sociálnych zručností, hodnôt a postojov s dôrazom na úspešné dosahovanie vlastných cieľov pri rešpektovaní záujmov a potrieb zúčastnených strán. Manažment sociálnych kompetencií nachádza svoje opodstatnenie v každodenných situáciách. Pojem sociálne kompetencie sa vzťahuje na široké spektrum ľudských schopností a zručností. Pokiaľ by sme pátrali po ich „spoločnom menovateli“, potom by bolo možné v súlade so všetkými relevantnými teóriami povedať, že sociálne kompetencie sa vzťahujú na medziľudské interakcie a synergujú v troch oblastiach.
Rodičovské kompetencie
Rodičovské kompetencie predstavujú súbor schopností, vedomostí, postojov a správania, ktoré umožňujú rodičom efektívne sa starať o svoje deti, uspokojovať ich potreby a podporovať ich vývoj.
Oblasti rodičovských kompetencií:
- Starostlivosť a ochrana: Zabezpečenie základných potrieb dieťaťa, ako je strava, ošatenie, bývanie a zdravotná starostlivosť. Ochrana dieťaťa pred nebezpečenstvom a zabezpečenie jeho bezpečnosti.
- Emocionálna podpora: Poskytovanie lásky, prijatia, bezpečia a istoty. Reagovanie na emocionálne potreby dieťaťa a budovanie silného vzťahu.
- Výchova a vedenie: Stanovovanie hraníc a pravidiel, ktoré sú primerané veku a vývoju dieťaťa. Učenie dieťaťa sociálnym zručnostiam, hodnotám a postojom. Podpora samostatnosti a zodpovednosti.
- Podpora vývoja: Podpora kognitívneho, emocionálneho a sociálneho vývoja dieťaťa. Poskytovanie príležitostí na učenie a rast. Podpora záujmov a talentov dieťaťa.
- Stabilita a konzistentnosť: Zabezpečenie stabilného a predvídateľného prostredia pre dieťa. Konzistentné uplatňovanie výchovných postupov a pravidiel.
Úloha sociálneho pracovníka v posudzovaní a rozvoji rodičovských kompetencií
Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu v posudzovaní a rozvoji rodičovských kompetencií. Ich práca zahŕňa:
- Posudzovanie rodičovských kompetencií: Sociálni pracovníci používajú rôzne metódy a nástroje na posúdenie rodičovských kompetencií, vrátane rozhovorov, pozorovaní, analýzy dokumentácie a psychologických testov. Cieľom posúdenia je identifikovať silné stránky a oblasti, v ktorých rodičia potrebujú podporu.
- Plánovanie a realizácia intervencií: Na základe posúdenia sociálni pracovníci vypracovávajú individuálne plány intervencií, ktoré sú zamerané na rozvoj rodičovských kompetencií. V prípade potreby upravujú plány intervencií, aby lepšie vyhovovali potrebám rodiny.
- Spolupráca s ďalšími odborníkmi: Sociálni pracovníci spolupracujú s ďalšími odborníkmi, ako sú psychológovia, pediatri, učitelia a právnici, aby zabezpečili komplexnú podporu pre rodinu.
Sociálny pracovník a včasná intervencia
Poskytovanie sociálnej služby včasnej intervencie je pre rodiny s deťmi, ktoré sa ocitli v krízovej situácii, kľúčové. Narodenie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením je pre každú rodinu krízová situácia, ktorá im prináša množstvo situácií, s ktorými sa nikdy nestretli a nedokážu ich riešiť. Naše centrum poskytuje službu včasnej intervencie od roku 2017 pre rodiny s deťmi do 7 rokov veku, kde nosnými aktivitami sú komplexná stimulácia vývinu dieťaťa, špecializované sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, komunitná rehabilitácia, preventívna aktivita. Od 9/2021 poskytujeme špecializované sociálne poradenstvo ako samostatnú odbornú metódu, kde klientom môže byť každý človek a jeho rodina, bez obmedzenia veku so zdravotným znevýhodnením, rizikovým vývinom, úrazom alebo chorobou, ktoré sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, choroby alebo dôchodkového veku.
Poslaním špecializovaného sociálneho poradenstva je podpora nielen rodičov, ale aj samotného dieťaťa alebo dospelého, ktorí musia čeliť každodenným prekážkam v bežnom živote z dôvodu ich zdravotných obmedzení. Ponúkame partnerský prístup k rodinám aj k iným odborníkom a organizáciám, kladieme dôraz na spoluprácu a sieťovanie. Našou víziou je prispievať k dosahovaniu takého stavu v spoločnosti, aby rodiny s dieťaťom/členom domácnosti s rizikovým vývinom alebo zdravotným postihnutím, dostali potrebnú odbornú podporu včas, s cieľom ich plnohodnotného života a zapojenia sa do spoločnosti.
Sociálna práca v školskom prostredí
Napriek tomu, že deti a mládež tvoria významnú cieľovú skupinu sociálnych pracovníkov, tak pôsobenie sociálneho pracovníka v školskom prostredí na Slovensku nie je rozšírené. Jednou z možných príčin, ktoré pôsobia ako prekážka v rozvoji sociálnej práce v škole na Slovensku, môže byť neukotvenie tejto oblasti praxe sociálnej práce v legislatíve SR. Ak chceme, aby sa sociálna práca v školskom prostredí rozvíjala aj na Slovensku, je potrebné venovať sa jej teoretickému rozpracovaniu, ktoré by sa primárne malo sústrediť na kompetencie a uplatnenie sociálnych pracovníkov v školskom prostredí.
Sociálna práca v školskom prostredí je v zahraničí funkčnou a fungujúcou vednou oblasťou. Dlhoročné skúsenosti v zahraničí a vedecké štúdie potvrdzujú účinnosť sociálnej práce v školskom prostredí (Alvarez et al., 2013; Newsome, et al., 2008; Rumberger 2011; Tan et al 2015). Hlavné oblasti, ktoré boli v súvislosti s výkonom školskej sociálnej práce „School Social Work Services“ skúmané sú chudoba, dopad komunity a sociálneho prostredia (Alvarez et al 2013; Tan et al 2015), kde sa potvrdili štatisticky významné súvislosti medzi počtom školských sociálnych pracovníkov a počtom úspešne absolvujúcich žiakov z rizikového prostredia. Tan et al (2015) potvrdili štatisticky významný vzťah medzi dosiahnutými pozitívnymi výsledkami v škole a pôsobením školských sociálnych pracovníkov.
Viacerí autori (Emmerová 2012; Zemančíková 2014; Molentová, Čermák 2014; Redayová 2015; Stehlíková a Pašková 2018) venujúci sa problematike prevencie a intervencie problémového správania žiakov v školskom prostredí poukazujú na to, že pedagógovia nie sú kompetentní na to, aby sa plnohodnotne venovali prevencii a intervencii v rámci vymedzenej problematiky a apelujú na potrebu systematickej a multidisciplinárnej spolupráce pri prevencii a intervencii problémového správania žiakov so zapojením školského a rodinného prostredia.
Legislatívne vymedzenie
Najväčším problémom pri realizácii sociálnej práce v školskom prostredí je chýbajúce jasné vymedzenie kompetencií odborných zamestnancov v školskom prostredí. Odborných zamestnancov škôl vymedzuje Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), kde sociálny pracovník ako odborný zamestnanec úplne absentuje. V súčasnosti je na Slovensku v platnosti Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblastí sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky na výkon sociálnej práce, ako aj postavenie Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.
Kompetencie odborných zamestnancov škôl na Slovensku upravuje Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon okrem iného upravuje primárne kvalifikačné predpoklady, práva a povinnosti pedagogických a odborných zamestnancov škôl, ako aj náplň pracovnej činnosti jednotlivých pedagogických a odborných zamestnancov. V tomto zmysle je zákonom definovaná výchovno-vzdelávacia činnosť, ako aj profesijné kompetencie pedagogických a odborných zamestnancov základných a stredných škôl na Slovensku.
Pre účely tohto zákona je pedagogický zamestnanec charakterizovaný ako fyzická osoba, ktorej hlavnou náplňou je pedagogická činnosť, ktorá je definovaná ako súbor činností vykonávaných výchovno-vzdelávacou činnosťou. Odborný zamestnanec je v zmysle spomínaného zákona definovaný ako fyzická osoba, ktorá v prostredí základnej alebo strednej školy vykonáva odbornú činnosť prostredníctvom psychologickej, špeciálnopedagogickej alebo logopedickej starostlivosti, výchovného a sociálneho poradenstva a prevencie. Dôraz odbornej činnosti je kladený na proces výchovy a vzdelávania v školskom prostredí.
Kategórie odborných zamestnancov škôl
Odborných zamestnancov škôl je možné v zmysle spomínaného Zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch rozdeliť do piatich základných kategórií:
- Psychologické poradenstvo a konzultácie so zákonnými zástupcami žiakov a pedagogickými zamestnancami škôl.
- Poradenstvo a konzultácia zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom v oblasti komunikačných schopností.
- Poradenstvo zákonným zástupcom žiakov a pedagogickým zamestnancom ohľadom reedukácie porúch správania.
- Sociálny pedagóg - sociálna práca a sociálna pedagogika predstavujú dve oblasti pomoci človeku a obe sú zhodne radené medzi pomáhajúce profesie. Kvôli podobnému predmetu záujmu sa sčasti tieto vedné disciplíny prekrývajú (Kaplánek 2013). Sociálny pedagóg je odborník na sociálno-výchovnú činnosť, ktorej cieľom je zvyšovať kvalitu života žiakov a študentov prostredníctvom sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva (Bakošová 2012). Základný rozdiel medzi sociálnym pedagógom a sociálnym pracovníkom je vo všeobecnosti v cieľovej skupine. Sociálny pedagóg sa venuje cieľovej skupine detí a mládeže, sociálna práca sa však orientuje na široké spektrum cieľových skupín. V školskom prostredí sa však v rámci sociálnej prevencie a intervencie môžu zapojiť odborníci z oboch vedných disciplín (Kaplánek 2013). Činnosť zameraná na reedukáciu správania a sociálnu výchovu s dôrazom na podporu prosociálneho a etického správania, sociálno-pedagogická diagnostika, expertízna a osvetová činnosť.
Koncept sociálnej práce v školskom prostredí
Úplnosť multidisciplinarity školských odborných tímov si vyžaduje ako primárnu sociálnu prevenciu a intervenciu na úrovni základného sociálneho poradenstva, tak aj prácu s rizikovými rodinami, rómskymi rodinami, so žiakmi so zdravotným znevýhodnením, so žiakmi s problémovým správaním, s deťmi ohrozenými CAN syndrómom a podobne. Všetky tieto sociálne problémy si však vyžadujú kompetencie na výkon sociálnej prevencie na všetkých jej úrovniach, a teda aj na výkon intervencie a špecializovaného sociálneho poradenstva a s tým spojenú prax na úrovni prípadovej sociálnej práce, sociálnej práce so skupinou a sociálnej práce s rodinou.
V praxi sociálnej práce v školskom prostredí by mal byť dôraz kladený na sociálne prostredie žiaka a z neho plynúcu sociálnu oporu a sociálnu akceptáciu, ako aj na zvyšovanie sociálnych spôsobilostí so zámerom efektívne zvládať školskú záťaž a požiadavky, ktoré sú na žiaka kladené, čo znázorňuje autorský Koncept sociálnej práce v školskom prostredí. Zámerom Konceptu sociálnej práce v školskom prostredí na Slovensku je poukázať na to, že žiaka počas výchovno-vzdelávacieho procesu ovplyvňujú rôzne intrapersonálne (ako napríklad zvládanie respektíve nezvládanie školskej záťaže) a interpersonálne aspekty (napríklad rodinné a školské prostredie, vzťahy medzi spolužiakmi, trávenie voľného času a v súčasnosti je tu možné zaradiť aj virtuálne prostredia a sociálne siete. Jednotlivé intrapersonálne a interpersonálne aspekty, tak môžu spôsobovať sociálne, emocionálne, akademické, behaviorálne, ekonomické, kultúrne a vzdelávanie problémy a predikovať vznik a rozvoj problémového správania detí.
Profesionálne kompetencie sociálneho pracovníka
Kompetencie sociálnych pracovníkov je možné definovať ako funkcionálny prejav uznávanej profesionálnej role sociálneho pracovníka, ktorého súčasťou sú ako odborné znalosti, tak aj schopnosti zhodnotiť problémovú situáciu klienta a vhodne aplikovať zvolené metódy práce, ktoré reflektujú hodnoty sociálnej práce (Havrdová 1999, in: Truhlářová 2013). Levická (2015) poukazuje na komplexnosť uchopenia pojmu kompetencie sociálnych pracovníkov a na základe toho odlišuje kompetencie vzťahujúce sa k vedeckej práci, kompetencie potrebné pre sebareflexiu, profesijné kompetencie a podobne.
Kompetencie sociálnych pracovníkov v školskom prostredí sú definované v štandardoch rôznych asociácii a organizácii, ktoré zastrešujú činnosť sociálnych pracovníkov v školskom prostredí, ako napríklad Americká asociácia školských sociálnych pracovníkov (School Social Work Association of America), Medzinárodná sieť školskej sociálnej práce (International Network for School Social Work) a Národná asociácia sociálnych pracovníkov (National Association of Social Workers), ktorá vydala štandardy pre výkon sociálnej práce v školskom prostredí. Základným cieľom týchto štandardov je vymedziť očakávania od školských sociálnych pracovníkov a ich služieb, ich etický kódex, postupy pre obhajovanie klientových práv (Raines 2013). Od tejto vedomostnej základne sa odvíjajú aj metódy a techniky, ktoré sociálny pracovník vo svojej praxi v škole môže uplatňovať.
Profesionálne kompetencie sociálneho pracovníka zahŕňajú schopnosť sebainštrumentalizácie, čiže schopnosť využívať sám seba ako pracovný nástroj - inštrument, svojimi schopnosťami, vedomosťami, zručnosťami narábať tak, aby ich sociálny pracovník využil v prospech klienta. Ďalšou požadovanou profesionálnou zručnosťou je schopnosť komunikovať a kooperovať. Veľmi dôležitá je schopnosť synchronizácie verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie. Profesionálnou kompetenciou je tiež vedieť iniciovať klienta k spolupráci. Sociálny pracovník sa vie v probléme zorientovať a dokáže plánovať potrebné riešenia v spolupráci s klientom, kde plán práce je cestou k dosiahnutiu stanovených cieľov. Asi najdôraznejšou profesionálnou schopnosťou sociálneho pracovníka je podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti. Súčasťou profesionálnych kompetencií je aj zasahovať a poskytovať služby.
Profesionálnu kompetenciu sociálny pracovník dosiahne až vtedy, keď dokáže spájať nástrojovú, sociálnu a reflexívnu kompetenciu. Základom na dosiahnutie a udržanie kompetencií sociálneho pracovníka je aktívna orientácia na vlastný odborný rast. Sociálny pracovník potrebuje disponovať celým komplexom požadovaných teoretických poznatkov, praktických zručností, osobnostných vlastností. Dôležité je orientovať sociálneho pracovníka na celoživotný proces pozitívneho prístupu k rozvoju vlastnej osobnosti vo všetkých jej sférach. Sociálny pracovník má vedieť využiť svoje vlastné zážitky, skúsenosti a poznatky v prospech klienta.
Požiadavky na osobnosť sociálneho pracovníka
Najviac zdôrazňované požiadavky na osobnosť sociálneho pracovníka sú morálna bezúhonnosť, humánnosť a zrelá osobnosť. Ideálna predstava sociálneho pracovníka je charakteristická komplexnou osobnostnou výbavou. Iniciatíva je dôležitá v preventívnej sociálnej práci pri vyhľadávaní osôb, ktoré potrebujú pomoc sociálneho pracovníka. Morálna bezúhonnosť sociálneho pracovníka je nielen prestížnou záležitosťou profesionálnych zväzov, ale aj legislatívnou požiadavkou, ktorá sa viaže na výkon tejto profesie. Sociálny pracovník na základe osobnej voľby pracuje s ľuďmi a pre ľudí, s cieľom poskytnúť im pomoc na profesionálnej úrovni. Sociálne cítenie nie je v žiadnom prípade súcit! Pomoc sociálneho pracovníka musí byť včasná a adresná, musí odrážať individuálne potreby klienta, musí odrážať optimálnu mieru pomoci. Špecifický význam pre prax sociálnej práce má požiadavka na životný optimizmus a zmysel pre humor, tieto pomáhajú sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu.
Projekt "Šanca na návrat"
Projekt "Šanca na návrat" je národný projekt, ktorého cieľom je pomôcť odsúdeným osobám pripraviť sa na prepustenie z väzenia a úspešne sa začleniť do spoločnosti. Prijímateľom projektu je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže a jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky pripravujú na prepustenie.
Súčasťou projektu je základný (modulový) resocializačný a výchovný vzdelávací program, ktorý je preventívno-informatívny a zameraný na 7 oblastí, ktoré tvoria skupinu významných rizikových kriminogénnych faktorov (závislosti, právne povedomie, rodina, komunikácia, sebapoznanie, finančná gramotnosť a zamestnanosť). Dôležitou časťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.).
tags: #socialny #pracovnik #a #rodicovske #kompetencie