Komplexný sprievodca dobrovoľnými príspevkami na Slovensku

Dobrovoľné príspevky predstavujú dôležitý nástroj pre zlepšenie rôznych oblastí, od dôchodkového sporenia až po podporu neziskových organizácií. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na dobrovoľné príspevky, ich význam, možnosti a postupy spojené s ich prijatím a využitím. Dobrovoľné príspevky na Slovensku majú široké uplatnenie a sú regulované viacerými zákonmi.

Dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (SDS)

Starobné dôchodkové sporenie (SDS) v II. pilieri môže byť navýšené o dobrovoľné príspevky. Od 1. januára 2012 vznikla možnosť pre sporiteľov v II. pilieri zvýšiť svoje dôchodkové úspory prostredníctvom dobrovoľných príspevkov na SDS. Tieto príspevky majú priamy vplyv na výšku dôchodku vyplácaného z II. piliera a boli daňovo zvýhodnené v rámci limitu ustanoveného Zákonom o dani z príjmov (ZDP) až do daňového obdobia roku 2016.

Právny rámec a podmienky

Právny stav dobrovoľných príspevkov na SDS bol upravený od 1. januára do 31. decembra 2016. Podmienkou pre platenie dobrovoľných príspevkov na SDS je uzatvorenie dohody s príslušnou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou (DSS) o platení týchto príspevkov. Ak sporiteľ chce platiť príspevky sám, zasiela ich na účet príslušnej DSS.

Úloha zamestnávateľa pri odvádzaní dobrovoľných príspevkov

Podľa § 26 ods. 3 Zákona o starobnom dôchodkovom sporení (ZSDS) môže zamestnávateľ odvádzať dobrovoľný príspevok na SDS za svojho zamestnanca, ak sa na tom so zamestnancom dohodne. Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť so zamestnancom písomnú dohodu a spolu s každou platbou zasielať príslušnej DSS rozpis dobrovoľných príspevkov za jeho zamestnancov v štruktúre, ktorú ustanovuje príloha vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) č. 16/2013 Z. z.

Daňové aspekty dobrovoľných príspevkov

Od 1. januára 2013 bol v § 2 písm. w) ZDP ustanovený pojem dobrovoľný príspevok na SDS. Tento príspevok predstavoval novú nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka podľa § 11 ods. 8 ZDP do 31. decembra 2016. Nezdaniteľnou časťou základu dane je suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na SDS, najviac však do výšky 2 % zo základu dane daňovníka. Podmienkou je, aby suma dobrovoľných príspevkov na SDS na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane nepresiahla výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR.

Postup zamestnávateľa pri zohľadňovaní dobrovoľných príspevkov

Ak zamestnávateľ odvádza dobrovoľné príspevky na SDS za zamestnanca, je povinný postupovať podľa § 38 ods. 4 ZDP a zohľadniť zaplatené dobrovoľné príspevky ako nezdaniteľnú časť základu dane až pri ročnom zúčtovaní za rok 2013. Ďalej je povinný rozčleniť podľa § 39 ods. 2 písm. f) bod 7 ZDP na mzdovom liste zamestnanca sumu pri evidovaní príspevku na starobné dôchodkové sporenie na dve sumy, a to na sumu povinného príspevku a sumu dobrovoľného príspevku.

Praktické aspekty a povinnosti sporiteľa

Kto chce, môže si na svoj dôchodkový účet posielať aj dobrovoľné príspevky. Výšku a frekvenciu dobrovoľných príspevkov určuje sporiteľ podľa vlastného uváženia. Nárok na výplatu dobrovoľných príspevkov vzniká sporiteľovi po dovŕšení dôchodkového veku. Ak sporiteľ žiada zamestnávateľa o odvádzanie dobrovoľných príspevkov, je povinný preukázať svojmu zamestnávateľovi všetky skutočnosti potrebné na odvádzanie dobrovoľných príspevkov (názov DSS, číslo zmluvy, rodné číslo, výšku príspevkov).

Ak sporiteľ zmení priezvisko a neposkytne DSS nový podpisový vzor, dohodu s DSS potvrdí podpisom podľa pôvodného podpisového vzoru a aj novým podpisom, pričom uvedie, že ide aj o zmenu podpisového vzoru.

Ak zamestnanec nesplní túto povinnosť, zamestnávateľ nie je povinný odvádzať dobrovoľné príspevky za svojho zamestnanca (sporiteľa). Sporiteľ 2. piliera môže od 1. 1. 2013 požiadať svojho zamestnávateľa o odvádzanie dobrovoľných príspevkov do 2. piliera. Zamestnávateľ je v takom prípade povinný podľa § 65 ods. 5 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov uzavrieť so zamestnancom o tom písomnú dohodu a je povinný spolu s každou platbou zasielať do DSS rozpis dobrovoľných príspevkov odvedených do tejto DSS za jeho zamestnancov v takom členení, aby bolo možné platbu identifikovať (podľa vyhlášky MPSVaR SR č.16/2013 Z. z.).

Možnosti zasielania príspevkov

Príspevky si chcem posielať sám/sama

• Dobrovoľné príspevky je možné posielať bankovým prevodom na účet IBAN SK74 7500 0000 0002 5514 1403, BIC/SWIFT: CEKOSKBX.
• Ako variabilný symbol je potrebné uviesť rodné číslo sporiteľa.
• Ako špecifický symbol sporiteľ uvádza číslo zmluvy (tento údaj je nepovinný).
• Sporiteľ si môže určiť výšku a frekvenciu svojho dobrovoľného príspevku. Je možné si ho kedykoľvek neobmedzene zmeniť.

Príspevky chcem posielať prostredníctvom zamestnávateľa

• Ako zamestnanec môže sporiteľ so zamestnávateľom uzatvoriť písomnú dohodu o odvádzaní dobrovoľných príspevkov na svoj osobný dôchodkový účet.
• Sporiteľove dobrovoľné príspevky bude zamestnávateľ odvádzať na účet IBAN SK74 7500 0000 0002 5514 1403, BIC/SWIFT: CEKOSKBX.
• Ako variabilný symbol zamestnávateľ uvádza rodné číslo sporiteľa.
• Zmenu výšky príspevku si sporiteľ musí dohodnúť so zamestnávateľom.

II. pilier aj pre živnostníkov

Áno, aj živnostníci si môžu odvádzať dobrovoľné príspevky do II. piliera. A keďže povinné odvody si platia väčšinou z minimálneho vymeriavacieho základu, je pravdepodobné, že z I., ale aj II. piliera dostanú dôchodok adekvátny ich minimálnym odvodom. Môžu to ale zmeniť. Stačí, ak si k povinným odvodom navýšia dobrovoľné príspevky v II. pilieri. Aj čiastka 50 € mesačne môže dôchodok navýšiť aj o niekoľko stoviek eur mesačne.

Povinnosti DSS voči sporiteľovi pri platení dobrovoľných príspevkov

Každá DSS má voči sporiteľovi určité povinnosti pri platení dobrovoľných príspevkov:

• Nesmie voči sporiteľovi uplatňovať sankcie, pokiaľ sa sporiteľ rozhodne prestať platiť dobrovoľné príspevky.
• Raz ročne zasiela sporiteľovi súčet zaplatených dobrovoľných príspevkov.
• Pokiaľ sa DSS nepodarí všetkými dostupnými prostriedkami identifikovať platiteľa dobrovoľného príspevku, tento príspevok musí vrátiť na účet, z ktorého platba prišla.
• V prípade ukončenia postavenia sporiteľa musí vrátiť zaplatené dobrovoľné príspevky na účet sporiteľa.

Dobrovoľné príspevky na podporu neziskových organizácií

Poukázať 2 % (alebo 3 %) zo zaplatenej dane z príjmu na podporu neziskovej organizácie je ďalším významným spôsobom, ako prispieť k verejnoprospešným aktivitám. Darca tak rozhodne o priamom využití tejto finančnej čiastky na aktivity, ktoré sú mu blízke.

Postup pre zamestnancov

1. Požiadajte svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov a o vystavenie tlačiva Potvrdenie o zaplatení dane.
2. Vyplňte vyhlásenie o poukázaní 2 % dane. Uveďte vaše meno, rodné číslo, bydlisko a sumu zodpovedajúcu 2 % zaplatenej dane.
3. Do elektronického vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb doplňte vaše osobné údaje, výšku dane a vypočítanú výšku sumy, ktorú organizácii darujete. Tlačivo si vytlačte.
4. Najneskôr do 30. apríla 2024 pošlite/doručte formuláre daňovému úradu v mieste vášho bydliska.

Postup pre SZČO (živnostníkov)

1. Po ukončení účtovného obdobia 2023 vykonajte účtovnú uzávierku.
2. Z účtovnej uzávierky si vypočítajte 2 % z Vašej zaplatenej dane. Ak ste SZČO, použite vzorec: (Výška dane / 100) × 2.
3. Pre poukázanie 2 % (alebo 3 %, ak spĺňate podmienky) z dane skontrolujte správne vyplnenie príslušných formulárov:
   • Kolónky pre poukázanie 2 % (3 %) v prípade daňového priznania typu A nájdete v VIII. oddiele.
   • Kolónky pre poukázanie 2 % (3 %) v prípade daňového priznania typu B nájdete v XII. oddiele.
4. Následne podajte svoje daňové priznanie v stanovenom termíne. Nezabudnite uviesť údaje o prijímateľovi 2 % z dane.

Postup pre právnické osoby

1. Po ukončení účtovného obdobia 2023 vykonajte účtovnú uzávierku.
2. Z účtovnej uzávierky si vypočítajte 1 % (alebo 2 %) z dane z príjmov právnickej osoby:
   • Ak právnická osoba počas predchádzajúceho kalendárneho roka NEDAROVALA financie vo výške minimálne 0,5 % z dane na verejnoprospešný účel, môže poukázať 1 % z dane.
   • Ak právnická osoba počas predchádzajúceho kalendárneho roka DAROVALA financie vo výške minimálne 0,5 % z dane, môže poukázať až 2 % z dane.
3. V daňovom priznaní pre právnické osoby sú kolónky na poukázanie 1 % (alebo 2 %) z dane v prospech jedného alebo viacerých prijímateľov.

Dobrovoľnícke hodiny a zvýšenie podielu dane

Ak ste boli dobrovoľníkom viac ako 40 hodín v minulom roku, môžete venovať nie 2 %, ale 3 % z dane.

Dobrovoľné príspevky v školstve

V školstve je téma dobrovoľných príspevkov často diskutovaná. Ústava garantuje bezplatné vzdelanie, avšak rodičia sa sčasti podieľajú na jeho financovaní.

Príspevky do ZRPŠ

Príspevok do Združenia rodičov a priateľov školy (ZRPŠ) je asi najznámejším príspevkom. Členom tohto združenia sa automaticky stáva každý rodič, ktorého dieťa školu navštevuje. Z právneho hľadiska však nemožno nikoho nútiť k vstupu do občianskeho združenia. Členstvo i uhradenie príspevku by tak malo byť dobrovoľným rozhodnutím každého z rodičov.

Iné poplatky a dary

Okrem ZRPŠ príspevku sa vyberajú aj iné - zápisné, na údržbu školy, maľovanie, čistiace prostriedky, kúpu počítačov, montáž skriniek na odkladanie vecí pre žiakov, ako dar škole. Dary majú byť dobrovoľné a o výške daru by mal rozhodnúť najmä rodič.

Financovanie škôl a hygienické potreby

Verejné školy sú financované na normatívnom princípe - podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu. Z týchto financií je v prípade každej školy špeciálna čiastka určená na takzvané prevádzkové náklady, medzi ktoré patrí aj vybavenie školy hygienickými potrebami.

Obedy a daňový bonus

Od nového školského roka sa mení aj financovanie stravovania. Namiesto príspevkov na stravu budú mať rodičia nárok na zvýšený daňový bonus. Ak si ho neuplatnia, môžu tiež požiadať o peniaze na obedy.

Dobrovoľné sociálne poistenie

Sociálne poistenie je povinné verejnoprávne poistenie, ktoré zabezpečuje občanov pred rizikovými životnými situáciami. Ak z rôznych dôvodov nemôžete pracovať, stratíte zamestnanie alebo dovŕšite dôchodkový vek, budú vám poskytnuté sociálne dávky. Ak ste zamestnaní, platí vám odvody na toto poistenie zamestnávateľ z vašej hrubej mzdy, v určitých prípadoch tak robí štát, ale sú obdobia, kedy za vás poistenie nikto nehradí a vtedy je dobré vedieť o možnosti platiť si poistenie dobrovoľne.

Druhy dobrovoľného poistenia

Môžete si vybrať jeden samostatný druh poistenia, alebo viaceré poistenia v rámci piatich balíkov, ktoré ponúka Sociálna poisťovňa:

• Nemocenské poistenie
• Dôchodkové poistenie
• Invalidné poistenie
• Poistenie v nezamestnanosti

Kto sa môže a nemôže poistiť

Podmienky pre dobrovoľné poistenie sa líšia v závislosti od druhu poistenia. Vo všeobecnosti platí, že poistiť sa môže nezamestnaný, SZČO, ktorej hrubý príjem nepresiahol stanovenú hranicu a nevznikla jej povinnosť platby povinného poistenia. Naopak, nemôže sa poistiť povinne nemocensky poistený (zamestnanec), osoba s priznaným starobným, predčasným starobným, či invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Vymeriavací základ a platba poistného

Výšku vymeriavacieho základu si určujete sami, avšak musíte sa pohybovať v rozmedzí minimálneho a maximálneho mesačného vymeriavacieho základu. Vymeriavací základ sa každý rok 1. januára mení. Jeho výšku zverejňuje na svojom webovom sídle Sociálna poisťovňa (vychádza z priemernej hrubej mzdy v hospodárstve SR, zisťuje ju Štatistický úrad SR). Poistné sa platí za predchádzajúci kalendárny mesiac - do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak ako dobrovoľne poistená osoba platíte poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatíte do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu.

Dobrovoľné hasičské zbory (DHZ)

Dobrovoľné hasičské zbory (DHZ) zohrávajú na Slovensku kľúčovú úlohu v oblasti požiarnej ochrany a civilnej ochrany obyvateľstva. Ich dlhodobá tradícia siaha až do 19. storočia a v súčasnosti predstavujú neoddeliteľnú súčasť bezpečnostného systému krajiny. Okrem svojho hlavného poslania pri ochrane pred požiarmi a katastrofami prispievajú aj k rozvoju miestnych komunít a udržiavaniu tradícií dobrovoľníctva.

História a Vývoj Dobrovoľných Hasičských Zborov na Slovensku

Prvé dobrovoľné hasičské zbory vznikli na Slovensku už v druhej polovici 19. storočia. V roku 1922 bola založená Ústredná organizácia, ktorá združovala tieto zbory na celonárodnej úrovni. Tieto zbory sú neoceniteľnou súčasťou systému ochrany pred požiarmi a prírodnými katastrofami.

Postavenie a Financovanie Dobrovoľných Hasičských Zborov

Dobrovoľné hasičské zbory sú zvyčajne zriadené pri obecných úradoch a ich fungovanie závisí od podpory miestnej samosprávy, štátu a sponzorov. Podľa §4 ods. 1 písm. a) až d) zákona o dobrovoľnej požiarnej ochrane môžu dobrovoľné hasičské zbory dostávať paušálnu finančnú podporu od štátu, ktorá sa líši v závislosti od ich kategórie a úrovne pripravenosti. Táto podpora je určená na zabezpečenie ich činnosti, nákup výstroja a techniky, ako aj na školenia a údržbu hasičskej stanice.

Súčasný Stav a Význam Dobrovoľných Hasičských Zborov

V súčasnosti pôsobí na Slovensku viac ako 2000 dobrovoľných hasičských zborov, pričom niektoré z nich sú vybavené modernou technikou a školeniami porovnateľnými s profesionálnymi hasičmi.

Prínos Dobrovoľných Hasičských Zborov pre Spoločnosť

Dobrovoľné hasičské zbory na Slovensku predstavujú neoceniteľnú súčasť bezpečnostného systému krajiny.

Verejné zbierky

Podmienky vykonávania verejných zbierok na Slovensku upravuje zákon NR SR č. 162/2014 Z. z. o verejných zbierkach, ktorý nahradil starší zákon č. 63/1973 Zb. Cieľom tohto zákona je zvýšiť transparentnosť pri vykonávaní verejných zbierok a pri využití ich výnosov na všeobecne prospešné účely.

Základné princípy verejných zbierok

• Trvanie zbierky: Zbierku možno vykonávať najdlhšie jeden rok, s výnimkou zbierky do prenosných pokladničiek, ktorá je obmedzená na 14 po sebe nasledujúcich dní v kalendárnom roku.
• Formy zbierky: Zbierka môže byť realizovaná formou výberu do pokladničiek, predajom predmetov a vstupeniek. Tieto formy je možné vykonávať na verejných priestranstvách a v priestoroch právnických osôb prístupných verejnosti, ak s tým vlastník, nájomca alebo správca nehnuteľnosti písomne súhlasí.
• SMS zbierky: Ak sa zbierka vykonáva zasielaním darcovských správ SMS alebo volaním na skrátené číslo, právnická osoba je povinná bezodkladne oznámiť správnemu orgánu príslušné telefónne číslo na účely zápisu do registra zbierok.
• Pokladničky: Pri zbieraní do stacionárnych alebo prenosných pokladničiek je právnická osoba povinná zabezpečiť ich proti násilnému otvoreniu a odcudzeniu príspevkov. Pokladničky musia byť označené názvom právnickej osoby, nápisom "Verejná zbierka", registrovým číslom zbierky a názvom správneho orgánu, ktorý zbierku zapísal do registra. Ak je viac pokladničiek, uvedie sa aj evidenčné číslo pokladničky.
• Otváranie pokladničiek: Pokladničky sa otvárajú do 15 dní odo dňa ukončenia zbierky. O otvorení sa vyhotoví zápisnica, ktorá obsahuje všetky relevantné údaje o zbierke a celkovú sumu získaných príspevkov. Zápisnicu podpisujú najmenej dve poverené osoby, ktoré dovŕšili osemnásty rok a majú spôsobilosť na právne úkony.
• Predaj predmetov: Ak sa zbierka vykonáva predajom predmetov, v cene ktorých je započítaný príspevok, musí byť zreteľne vyznačená výška príspevku. Ak to nie je možné, výška príspevku sa oznámi na viditeľnom mieste, kde sa predmety predávajú.
• Kultúrne a športové podujatia: V prípade získavania príspevkov usporadúvaním kultúrneho, športového alebo iného verejného podujatia sa na vstupenkách uvedie výška príspevku a číslo vstupenky.
• Evidencia a účet: Právnická osoba vedie evidenciu o predmetoch určených na predaj a o vstupenkách. Získané príspevky sa vkladajú na osobitný účet do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

Kontrola a sankcie

Na kontrolu nad vykonávaním zbierok je príslušný správny orgán. Správny orgán môže odmietnuť zapísať zbierku do registra, ak jej účel je v rozpore so zákonom. Za porušenie povinností uložených zákonom o verejných zbierkach môže správny orgán uložiť právnickej osobe pokutu. Medzi priestupky patrí napríklad vykonávanie zbierky bez zápisu do registra, neoznámenie telefónneho čísla pre SMS zbierky, nezabezpečenie a neoznačenie pokladničiek, nepredloženie správ o zbierke, nepoužitie výnosu zbierky na určený účel a ďalšie.

Register zbierok

Register zbierok je informačný systém verejnej správy, ktorý vedie ministerstvo. Register je verejný zoznam, ktorý obsahuje všetky potrebné informácie o verejných zbierkach.

Príspevky zamestnávateľa na rekreáciu a športovú činnosť

Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec, ktorý upravuje dobrovoľné príspevky na rôzne podujatia na Slovensku, ako aj na daňové aspekty príspevkov na rekreáciu a športovú činnosť zamestnancov.

Príspevok na rekreáciu

Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi príspevok na rekreáciu.

Od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku zníži v pomere zodpovedajúcemu kratšiemu pracovnému času. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.

Preukazovanie výdavkov

Zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Pre daňové účely zmeškanie tejto lehoty nemožno považovať za porušenie podmienok.

Účtovné doklady

Všeobecné náležitosti účtovného dokladu sú definované v §10 zákona o účtovníctve. Ak príjmový pokladničný doklad spĺňa všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve, je akceptovateľný aj pre účely poskytnutia príspevku podľa §152a ZP. Za účtovný doklad od zamestnanca je možné považovať aj Zmluvu o ubytovaní uzatvorenú v zmysle §754 a nasl. z. č. 40/1964 Zb. Na účely §152a ZP možno aj takúto zmluvu považovať za relevantný doklad ak obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve. Súčasťou zmluvy však musí byť označenie zamestnanca a iných oprávnených osôb, na ktoré je uplatnený príspevok na rekreáciu a súčasne zo zmluvy musí byť jasné, že došlo k naplneniu zmluvy. Ak zo zmluvy alebo dokladu o zaplatení nevyplýva, že ubytovanie bolo poskytnuté, je potrebné doložiť túto zmluvu aj potvrdením ubytovacieho zariadenia, že ubytovanie bolo poskytnuté.

Platba

Prioritne úhrada oprávnených výdavkov na rekreáciu má byť zaplatená z účtu zamestnanca. Jediný prípad, kedy možno akceptovať úhradu z iného účtu je v prípade manželov, ktorí majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak na účtovnom doklade je uvedené meno a priezvisko zamestnanca, je to na účely §152a ZP postačujúce.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Od 1.1.2020 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov poskytnuté podľa §152b Zákonníka práce. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku zníži v pomere zodpovedajúcemu kratšiemu pracovnému času.

Stravovanie zamestnancov

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.

Príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného.

Zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.

Finančný príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v sume podľa § 152 ods. 5 zákona, ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 zákona, ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo, ak by stravovanie podľa § 152 ods. 2 zákona.

Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ak nejde o prípady podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 prvej vety Zákonníka práce, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného. Okrem sumy podľa prvej vety alebo druhej vety zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi príspevok podľa osobitného predpisu.

Zdaňovanie príspevku na stravovanie

Pri zabezpečení stravovania na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (nepeňažná forma), hodnota stravy už nie je od 01.01.2022 pre zamestnanca v plnej sume oslobodená od dane z príjmov. Pri zabezpečení stravovania takouto formou je v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, pri hodnote stravy, ktorú možno oslobodiť od dane z príjmov, odkaz na hodnotu ustanovenú osobitným predpisom.

Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP nemožno uplatniť na hodnotu stravy, ktorú zamestnávateľ poskytne zamestnancovi po pracovnej zmene a mimo spotreby na pracovisku.

Sociálny fond

Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ - právnická osoba so sídlom na území SR, alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.

tags: #dobrovolny #prispevok #bar