V posledných rokoch sme svedkami významného posunu v spôsobe, akým firmy vnímajú svojich zamestnancov. Téma duševného zdravia sa z okrajovej otázky stala absolútnou prioritou, čo je do značnej miery spôsobené globálnymi udalosťami, akými bola pandémia koronavírusu. Táto kríza odhalila zraniteľnosť jednotlivcov a zvýšila výskyt úzkostí, depresií a iných psychických problémov. Napriek vážnosti situácie je pozitívnou správou, že téma duševného zdravia už nie je tabu a firmy si začínajú uvedomovať svoju zodpovednosť v tejto oblasti.
V súčasnosti sa firmy, vrátane globálnych konzultačných gigantov ako McKinsey, Deloitte a PwC, čoraz viac zameriavajú na ochranu duševného zdravia svojich zamestnancov. Tento prístup je revolučný, najmä v európskych krajinách, kde sa ešte plne neujali koncepty ako "dni duševného zdravia", ktoré v anglosaskom svete ponúkajú zamestnancom ako dni voľna navyše. Aj keď psychické problémy zamestnancov predstavujú pre firmy ekonomické náklady, vynára sa dôležitá otázka: má zamestnávateľ právo zasahovať do súkromnej sféry duševného zdravia svojich zamestnancov a môže s tým vôbec niečo urobiť?
Niektoré firmy sa snažia nájsť rovnováhu medzi rolou zodpovedného zamestnávateľa a individuálnou zodpovednosťou zamestnanca. Príkladom je progresívny projekt, kde firma ponúkla svojim zamestnancom konkrétne riešenia v podobe terapeutických sedení, pričom zdôraznila, že všetko ostatné je na každom jednotlivcovi. Táto citlivá rovnováha je dôležitá, pretože príčiny duševných ťažkostí môžu byť komplexné a siahajúce do súkromnej aj pracovnej sféry.
Esther Perelová, renomovaná terapeutka, poukazuje na to, že od práce dnes očakávame príliš veľa - zmysel, uznanie, vzťahy a sebarealizáciu. V minulosti boli tieto potreby uspokojované prostredníctvom občianskej angažovanosti, súkromných vzťahov či náboženských komunít. Dnes sa však zdá, že očakávame, aby práca nielen spĺňala tieto požiadavky, ale aj sa starala o naše duševné zdravie.
Napriek tomu, že firmy môžu ponúkať rôzne služby a aplikácie na podporu duševného zdravia, základom by mali byť predovšetkým príjemné pracovné podmienky. Filozofia "Primum non nocere" - hlavne neublížiť - by mala byť vodidlom. Firmy by mali zabezpečiť také podmienky, aby zamestnanci boli spokojní nielen v práci, ale aby mali plnohodnotný život aj mimo nej. To neznamená málo.
Niektoré krajiny Európskej únie, ako Lotyšsko a Taliansko, už zaradili syndróm vyhorenia medzi choroby z povolania. Stres a syndróm vyhorenia sú vážnymi problémami, ktoré postihujú najmä vysoko motivovaných zamestnancov. Medzi prvými znakmi nepohody v psychickom zdraví v súvislosti s plnením pracovných záležitostí prichádza na scénu stres.
Kľúčom k podpore duševného zdravia na pracovisku je vytvorenie prostredia, ktoré podporuje fyzickú, mentálnu a emocionálnu pohodu zamestnancov. To pozitívne vplýva na pracovné prostredie, výkonnosť a lojalitu zamestnancov. Wellbeing programy nie sú len trendom, ale strategickým prístupom, ktorý môže výrazne ovplyvniť produktivitu a spokojnosť.
Zamestnanci, ktorí cítia podporu a starostlivosť zo strany zamestnávateľa, sú verní. Wellbeing programy podporujú pozitívnu firemnú kultúru, znižujú fluktuáciu a zlepšujú tímovú spoluprácu. Dobré wellbeing programy pomáhajú zamestnancom efektívne zvládať stres a predchádzať syndrómu vyhorenia.
Vytvorenie podnetného a harmonického pracovného prostredia môže zahŕňať koncept biofílie, ktorý spája ľudí s prírodou. Pridanie zelene do kancelárií, použitie prírodných materiálov, zóny s odlišným svetlom a teplotou alebo podpora vychádzok na čerstvý vzduch sú účinné opatrenia. Spoločnosti ako Swiss Re ponúkajú variabilné priestory a relaxačné miestnosti na regeneráciu.
Slabá a nedostatočná komunikácia zo strany manažmentu je rizikovým faktorom pre vznik duševných ochorení. Zavedenie pozície "workplace manažéra" alebo ambasádorov môže pomôcť zlepšiť komunikáciu a osobný prístup k zamestnancom. Sabbatical, teda dlhšie pracovné voľno, môže zamestnancovi pomôcť načerpať nové sily a priniesť inovatívne nápady po návrate.
Dôležitou súčasťou starostlivosti o duševné zdravie je aj možnosť vziať si pár dní voľna nad rámec štandardnej dovolenky v prípade potreby. Spoločnosti ako O2 Slovakia túto možnosť svojim zamestnancom ponúkajú.
Duševné zdravie na pracovisku – všetko, čo potrebujete vedieť (zatiaľ) | Tom Oxley | TEDxNorwichED
Starostlivosť o duševné zdravie zamestnancov je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje zapojenie samotných zamestnancov. Je dôležité nastaviť program starostlivosti o zdravie tak, aby bol pre zamestnancov relevantný. Spoločnosť Accenture napríklad spustila komunikačnú kampaň na scitlivenie zamestnancov a ponúkla bezplatnú psychologickú pomoc aj pre ich rodinných príslušníkov.
Pohyb a fyzická aktivita majú preukázateľný vplyv na duševné zdravie. Intenzívne silové cvičenia môžu zmierniť symptómy depresie a úzkosti. Kombinácia silových a dychových cvičení, ako napríklad v jóge, môže byť tiež prospešná.
Udržanie zodpovednosti a inšpirácie v práci si vyžaduje stratégie ako škrtať si úlohy, nastavovať limity (napríklad "žiadna práca po 19:00") a obmedziť používanie sociálnych sietí. Priradenie si aj najmenších úloh a ich následné odškrtávanie dodáva pocit úspechu.
Nezabúdajte na dôležitosť dychových cvičení. Škatuľové dýchanie (nadýchnutie na 4 doby, zadržanie dychu na 4 doby, výdych na 4 doby) upokojuje telo a myseľ v stresových situáciách.
Ak sa potýkate s pretrvávajúcou zlou náladou alebo depresiami napriek snahám, je načase vyhľadať odbornú pomoc. Problémy duševného zdravia by sa mali posudzovať rovnako ako fyzické choroby.
Spokojnosť zákazníka a lojalita sú priamym dôsledkom spokojnosti zamestnancov a ich produktivity. "Reťazec služba-zisk" hovorí o tom, že zisk a rast sú primárne stimulované vernosťou zákazníkov, ktorú je možné získať vďaka spokojnosti zákazníkov.
Štúdie ukazujú, že zlepšenie duševného zdravia prináša zvýšenie produktivity. Šťastní zamestnanci sú efektívnejší vo svojej práci. Spoločnosti, ktoré sa starajú o zdravie a pohodu zamestnancov, dosahujú lepšie výsledky a vyššiu lojalitu zákazníkov.
Prevencia a riadenie psychosociálnych rizík sú základom duševného zdravia na pracovisku. Účinné stratégie sa zameriavajú na prevenciu, podporu a inklúziu. Dobré riadenie pracovného prostredia môže podporiť duševné zdravie, zatiaľ čo zlé riadenie môže viesť k stresu.
Zamestnávatelia by mali poskytovať podporu a zaviesť nápravné opatrenia hneď po zistení problému, ktorý ovplyvňuje duševné zdravie pracovníka. Od zamestnávateľov sa neočakáva, že budú diagnostikovať alebo liečiť duševné ochorenia, ale v prípade potreby môžu upraviť pracovné podmienky a sprostredkovať externú pomoc.
Vytváranie inkluzívnych pracovísk si vyžaduje riešenie stigmy okolo duševného zdravia. Neurodivergentné osoby, ako sú osoby s ADHD, autizmom alebo dyslexiou, si môžu vyžadovať adaptovanie pracovných podmienok, ktoré maximalizujú ich silné stránky.
Wellbeing je stav šťastia, zdravia alebo prosperity. Je to súbor zručností, ktoré sa možno naučiť a systematicky na nich pracovať. HR manažéri a lídri vo firmách zohrávajú kľúčovú úlohu v implementácii programov zameraných na podporu wellbeingu.
Štúdia britskej národnej organizácie pre duševné zdravie Mind potvrdila, že wellbeing nie je prázdna fráza. Až 70 % zamestnancov pociťuje alebo pociťovalo podlomené duševné zdravie. Je dôležité vytvoriť na pracovisku program duševného zdravia a pohody.
Len keď ste fyzicky aj duševne zdraví, viete v práci podať ten najlepší výkon. Udržať sa v dobrej kondícii si vyžaduje každodenné úsilie.
tags: #starostlivost #o #psychicke #zdravie #zamestnancov