Plánovanie odchodu do dôchodku je pre mnohých Slovákov jednou z najdôležitejších finančných otázok života. V kontexte slovenského dôchodkového systému nejde len o čas strávený fyzicky v práci, ale o obdobia, počas ktorých bolo za vás (alebo ste si sami) platili odvody na dôchodkové poistenie. Od roku 2023 rezonuje najmä možnosť odchodu do penzie po 40 odpracovaných rokoch. Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.
Dôchodkové poistenie vs. „odpracované roky“
Medzi ľuďmi sa často skloňuje pojem „odpracované roky“ ako hlavné meradlo nároku na starobnú penziu. V praxi však Sociálna poisťovňa nepočíta dni, ktoré ste strávili fyzicky v práci, ale tie, za ktoré bolo zaplatené dôchodkové poistenie. Reálne odpracovaný čas vyjadruje obdobie, kedy ste vykonávali nejakú činnosť - či už ako zamestnanec, dohodár alebo podnikateľ. Problém nastáva, ak toto obdobie nie je pokryté odvodmi. Typickým príkladom je „práca načierno“ alebo práca na niektoré typy dohôd v minulosti, z ktorých sa dôchodkové poistenie neodvádzalo.
Na druhej strane, obdobie dôchodkového poistenia zahŕňa všetky dni, kedy bolo do systému zaplatené poistné. Sem patria nielen obdobia štandardného zamestnania, ale aj takzvané náhradné doby. Ide o časy, kedy ste reálne nepracovali, no štát za vás platil odvody (napríklad počas vojenskej služby do roku 2004 alebo počas starostlivosti o dieťa).
Historický vývoj započítavania štúdia
Najväčšie rozdiely pocítili ľudia po reforme v roku 2004.
- Do 31. decembra 2003: Za obdobie dôchodkového poistenia sa považovalo aj štúdium na strednej alebo vysokej škole, pričom sa započítavalo do výpočtu dôchodku. Toto štúdium sa zohľadnilo každému, kto v tom čase študoval, avšak bolo potrebné ho preukázať príslušnými dokladmi. Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.
- Od 1. januára 2004: Od tohto dátumu sa štúdium už nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a pri výpočte dôchodku sa automaticky nezohľadňuje. Študent si však môže po dovŕšení 16 rokov platiť dobrovoľné poistné, čím sa mu toto obdobie do dôchodku započíta. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO.
Kým pred rokom 2004 sa napríklad štúdium na strednej či vysokej škole do dôchodku započítavalo automaticky, dnes už štúdium poistným obdobím nie je (pokiaľ si ho študent neplatí dobrovoľne).
Príklad pani Alice
Pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.
Štúdium na strednej škole
V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole. Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).
- Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978: Bol účinný zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov. Výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do 1. ročníka ZŠ pred školským rokom 1961/1962.
- Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984: Bol účinný zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. júna 1978.
- Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008: Bol účinný zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky. Od školského roku 1990/1991 po novelizácii zákona č. 29/1984 Zb. a ďalších novelách, občania narodení v období po 31.8.1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.
V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.
Pravidlá pre štúdium po 18. roku života (pred rokom 2010)
Dnešným päťdesiatnikom alebo šesťdesiatnikom, ktorí pôjdu do dôchodku v najbližších rokoch, sa každopádne štúdium strednej a vysokej školy počítalo. Tu sú pravidlá, ktoré platili v minulosti:
- Do konca roku 1995: Štúdium do 18 rokov sa hodnotí plne. Štúdium po 18. roku života sa hodnotí tiež, ale s určitými obmedzeniami.
- Od roku 1996 do konca roku 2009: Štúdium do 18 rokov sa nehodnotí vôbec. Štúdium po 18. roku života sa hodnotí s určitými obmedzeniami.
Tieto pravidlá platia vždy pre dobu, keď štúdium prebiehalo. Ak ste teda napríklad študovali strednú školu v rokoch 1980 až 1984 (4 roky), bude sa vám započítavať ako doba medzi 15 až 18 rokmi, tak aj rok po dosiahnutí dospelosti. Je dôležité pamätať na už spomínané znižovanie na 80 %, ktoré sa týka štúdia po 18. roku života. Všetka započítaná doba podľa pravidiel vyššie sa pre potreby dôchodku znižuje na 80 %, takže za každých 100 dní štúdia sa vám započíta 80 dní náhradnej doby.
Máme informácie, že prezident chce vyhlásiť...
Príklad pani Heleny
Pani Helena sa narodila 1. 12. 1959 a študovala strednú školu s maturitou od 1. 9. 1974 do 30. 6. 1978. Štúdium do 30. 11. 1977, teda do dosiahnutia 18 rokov, sa jej počíta v plnej výške, a celkom ide o 1187 dní. Štúdium od 1. 12. 1977 až do konca augusta 1978 (prázdniny sa počítajú) sa počíta z 80 %. Vzhľadom na to, že ide o 274 dní, započíta sa do dôchodku 219 dní (zaokrúhľuje sa na celé dni nahor).
Štúdium na zahraničných školách
Do dôchodku sa počíta štúdium na verejných i súkromných školách, a to dokončené i nedokončené. Školy v zahraničí ale musia spĺňať platné pravidlá Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy, či je dané štúdium rovné štúdiu v Česku. Ak sa vás zahraničné štúdium týka, je dobré túto skutočnosť overiť priamo na ministerstve a prípadne si vyžiadať potvrdenie o uznaní školy v správnom konaní.
Čo sa nezapočítava do dôchodkového poistenia
- Evidencia na úrade práce: Obdobie, kedy ste boli evidovaní na úrade práce (či už s podporou alebo bez nej), sa do 40 rokov nezahrnie. Ak ste nezamestnaný, čas, počas ktorého ste evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto sa nezapočítava do dôchodku. Toto pravidlo platí pre obdobie nezamestnanosti po 31. decembri 2003. Počas evidencie štát za nezamestnaného hradí iba zdravotné poistenie, nie však dôchodkové.
- Nezamestnanosť v minulosti: Ak bola osoba nezamestnaná v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, do dôchodkového poistenia sa započítava len tá časť evidencie na úrade práce, počas ktorej poberala podporu v nezamestnanosti. Ak nezamestnanosť nastala pred 1. januárom 2001, platia pre započítavanie iné pravidlá.
- Práceneschopnosť, OČR, invalidný dôchodok mimo pracovného pomeru: Doby práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny (OČR) alebo poberania invalidného dôchodku, ak tieto doby neboli získané počas trvania pracovného pomeru, resp. počas trvania dôchodkového poistenia.
- Doba dodatočného doplatenia poistného: Ak si spätne doplatíte poistné za školu alebo nezamestnanosť, pri 40 rokoch vám to nepomôže (tieto roky sa započítajú len pre výšku dôchodku, nie pre splnenie podmienky „odpracovania“).
Overte si svoju osobnú situáciu
Zjednodušene povedané: na to, aby ste v roku 2026 získali nárok na starobný dôchodok, musíte mať aspoň 15 rokov poistenia. Spoliehať sa na to, že „však som robil celý život“, sa nevypláca. Archívy firiem zanikajú, dochádza k chybám v nahlasovaní údajov a spomienky môžu klamať. Preto je potrebné overiť si vašu osobnú situáciu čo najskôr.
Ideálnym nástrojom je Elektronický účet poistenca (EUP) na portáli Sociálnej poisťovne. Tam si môžete skontrolovať, či sú všetky vaše zamestnania správne zaevidované a či váš zamestnávateľ skutočne odvádzal to, čo mal. K tomu môžete využiť informatívny osobný list dôchodkového poistenia (IOLDP), o ktorý možno bezplatne zažiadať. Evidencia môže byť pomenovaná rôzne. Spravidla tam uvidíte položku ND - štúdium, ale v niektorých prípadoch je označené súhrnne ako zamestnanie. Je preto dôležité sa riadiť hlavne dobou a tým, či štát štúdium vôbec eviduje.
Započítavanie prázdnin
Do dôchodku sa počíta aj obdobie po skončení štúdia, teda prázdniny. Po strednej škole sa počítajú celé prázdniny, pri nástupe do práce až do konca augusta, pri pokračovaní na vysokej škole až do zápisu. S evidenciou prázdnin pred rokom 1989 a v 90. rokoch býva problém a často sa stáva, že toto obdobie nemajú ľudia v informatívnom výpise evidované. Občas sa stáva, že v evidencii štúdium celkom chýba, napriek tomu, že ste riadne študovali. V takom prípade je dôležité, aby ste pri žiadosti o dôchodok predložili dokumenty, ktorými toto svoje štúdium dokážete.