Právne aspekty prevádzky pohostinstiev a čas obsluhy zákazníka na Slovensku

Otvorenie gastronomického zariadenia, ako napríklad reštaurácie, bagetérie, krčmy alebo kaviarne, si vyžaduje splnenie množstva legislatívnych povinností. Tieto povinnosti sú kladené na zariadenia spoločného stravovania, pretože pri svojej činnosti prichádzajú do styku s potravinami, ktoré v konečnom dôsledku požívajú ľudia, čo zvyšuje riziko poškodenia ľudského zdravia. Najdôležitejšími predpismi upravujúcimi osobitné povinnosti gastronomických zariadení sú zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 533/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania.

Na ktoré prevádzky sa vzťahujú špecifické povinnosti gastronomických zariadení?

Zariadeniami spoločného stravovania (gastronomickými prevádzkami) sa podľa zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia rozumejú zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov. Patrí sem napríklad každá jedáleň, reštaurácia, fastfood, kaviareň, bar, cukráreň a mnohé iné, pretože v každom z nich dochádza k výrobe, príprave a podávaniu jedál alebo nápojov.

Uvedenie priestorov gastronomického zariadenia do prevádzky a prevádzkový poriadok

Jednou z povinností je uvedenie priestorov do prevádzky, ktorá vyplýva z § 52 ods. 1 písm. b) v spojení s § 13 ods. 4 písm. a) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Uvedenie priestorov do prevádzky si vyžaduje súhlasné rozhodnutie regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ). Avšak, novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia zakotvila výnimky, kedy nie je rozhodnutie RÚVZ o uvedení priestorov do prevádzky vyžadované.

Špecifickou povinnosťou je vypracovanie prevádzkového poriadku. Podľa § 26 ods. 4 písm. m) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia musia všetky gastronomické zariadenia mať vypracovaný a schválený prevádzkový poriadok. Ide o súhrn opatrení na ochranu zdravia zamestnanca a na ochranu verejného zdravia v zariadení, v ktorom existuje riziko. Tento dokument musí byť taktiež schválený regionálnym úradom verejného zdravotníctva.

Čo musí obsahovať prevádzkový poriadok gastronomického zariadenia?

Hoci povinný obsah prevádzkového poriadku zariadenia spoločného stravovania neupravuje konkrétna vyhláška, je potrebné brať do úvahy požiadavky vyhlášky o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania. Oficiálny vzor prevádzkového poriadku je dostupný na internetových stránkach regionálnych úradov verejného zdravotníctva a je potrebné ho vyplniť podľa podmienok konkrétneho gastronomického zariadenia. Musí obsahovať nasledovné body:

• Identifikácia prevádzkarne (názov a adresa).
• Identifikácia prevádzkovateľa (identifikačné údaje podnikateľa).
• Charakteristika prevádzkarne (typ prevádzky, rozsah činnosti, dispozičné členenie, technologické vybavenie).
• Inžinierske siete a odpady (napojenie na pitnú vodu, kanalizáciu, nakladanie s tuhými odpadmi).
• Personálne zdroje (zodpovednosť zamestnancov).
• Určenie, zavedenie a zachovanie trvalého postupu alebo postupov založených na zásadách HACCP (analýza nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov).
• Sanitačný program (sanitačný plán, čistiace a dezinfekčné postupy, zabezpečenie sanácie technickými prostriedkami a chemickými prípravkami, dezinsekcia a deratizácia).

Najčastejšie nedostatky prevádzkových poriadkov

Najčastejším nedostatkom je, že prevádzkový poriadok nie je konkrétny a je príliš všeobecný. Ďalším nedostatkom je absencia postupov založených na zásadách HACCP, ktoré si podnikateľ musí vypracovať osobitne ako samostatný dokument. Sanitačný program musí byť taktiež "ušitý na mieru" konkrétnemu gastronomickému zariadeniu.

Postup schvaľovania a pokuty

Žiadosť o uvedenie priestorov do prevádzky a žiadosť o schválenie prevádzkového poriadku sa podáva na RÚVZ na špeciálnom formulári. Za podanie žiadosti sa platí správny poplatok vo výške 50 eur, pri elektronickom podaní je poplatok polovičný - 25 eur. Žiadosti je potrebné podať ešte pred začatím činnosti. Ak podnikateľ poruší povinnosť uviesť priestory do prevádzky, vypracovať a mať schválený prevádzkový poriadok, hrozí mu pokuta vo výške od 150 eur do 20 000 eur.

Ďalšie špeciálne požiadavky na gastronomické prevádzky

Gastronomické prevádzky musia priebežne spĺňať aj mnoho iných povinností uvedených vo vyhláške o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania. Tieto povinnosti sa týkajú napríklad:

• Stavebne alebo prevádzkovo oddelených priestorov v závislosti od denného počtu podávaných jedál.
• Skladov potravín s rôznou teplotou a vlhkosťou.
• Vedenia evidencie o vykonávanej dezinfekcii a ničení živočíšnych škodcov.
• Podmienok na umývanie rúk stravníkov a priestorov na odkladanie odevov.
• Šatní pre zamestnancov oddelených pre ženy a mužov, umožňujúcich oddelené uloženie pracovného a civilného odevu.
• Oddelených záchodov pre zamestnancov a stravníkov s príslušenstvom.
• Povinného maľovania vo výrobných a skladovacích priestoroch najmenej jedenkrát ročne.
• Zabezpečenia zdravotnej neškodnosti vyrábaných pokrmov a nápojov.
• Odoberania vzoriek hotových pokrmov s vedením evidencie.

Zdravotná a odborná spôsobilosť zamestnancov

Výroba, manipulácia a uvádzanie do obehu potravín a pokrmov sa považujú za „epidemiologicky závažnú činnosť“. Túto činnosť môže vykonávať len osoba odborne spôsobilá a zdravotne spôsobilá. Odbornú spôsobilosť preukazuje zamestnanec diplomom alebo vysvedčením zo školy uvedenej v prílohe č. 6 vyhlášky o prevencii a kontrole prenosných ochorení, alebo osvedčením o odbornej spôsobilosti vydaným RÚVZ po úspešnom absolvovaní skúšky. Zdravotná spôsobilosť sa preukazuje potvrdením o zdravotnej spôsobilosti, ktoré na základe lekárskej prehliadky vydá všeobecný lekár.

Otváracie hodiny a legislatíva

V kompetencii miest a obcí je určovanie pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb všeobecne záväzným nariadením (VZN). Preto je pred stanovením otváracích hodín potrebné oboznámiť sa s úpravou platnou pre obec/mesto/mestskú časť, v ktorej sa prevádzka nachádza.

Prešov ako príklad

Napríklad v Prešove vstúpilo do platnosti nové VZN, ktoré zavádza jednotné pravidlá o určení času predaja a prevádzky služieb. Podnikatelia už nemusia úrad žiadať o súhlas s otváracími hodinami, stačí ich vyvesiť na viditeľnom mieste. V prevádzkach v centrálnej mestskej zóne (okrem herní) sú otváracie hodiny v dňoch pondelok, utorok, streda, štvrtok, nedeľa a štátne sviatky určené v rozmedzí od 06.00 h do 02.00 h nasledujúceho dňa, v dňoch piatok a sobota v rozmedzí od 06.00 h do 04.00 h nasledujúceho dňa. Prevádzkový čas v prevádzkarniach umiestnených v bytovom dome alebo v polyfunkčnom objekte, kde sú podlažia s bytmi bezprostredne nad alebo pod takouto prevádzkarňou, je v dňoch pondelok až nedeľa a štátne sviatky v rozmedzí od 06.00 h do 22.00 h.

Legislatíva a sviatky

Slovenská legislatíva definuje dni, kedy musia byť maloobchodné prevádzky zatvorené, napríklad počas štátneho sviatku Sedembolestnej Panny Márie. Počas týchto dní je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi zakázaný a zamestnávatelia nemôžu zamestnávať pracovníkov v maloobchode.

Výnimky zo zákazu

Zákaz sa nevzťahuje na všetky prevádzky. Predaj je povolený na čerpacích staniciach, v nemocniciach, na letiskách a v prístavoch. Dôležité je, že zákaz sa vzťahuje výlučne na zamestnancov v pracovnom pomere alebo na dohodu. Prevádzky, ktoré vedú samotní majitelia bez zamestnancov, môžu zostať otvorené bez ohľadu na sortiment. Zákaz sa týka len predaja tovaru konečnému spotrebiteľovi a s tým súvisiacich prác, nie poskytovania služieb.

Ako je to s pohostinstvami?

Z legislatívy vyplýva, že reštaurácie, bary a pohostinstvá nemusia byť počas štátom určených sviatkov zatvorené. Ak však v týchto prevádzkach dochádza aj k predaju tovaru, napríklad tabakových výrobkov alebo fliaš alkoholu, v prevádzke sa nesmie počas sviatku predávať tovar konečnému spotrebiteľovi zamestnancami.

Označenie prevádzkarne a ďalšie oznámenia

Každá prevádzkareň musí byť riadne označená najneskôr v deň začatia prevádzkovania živnosti. Musí byť uvedené obchodné meno podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne. Podľa zákona o ochrane spotrebiteľa musí byť na vhodnom a trvale viditeľnom mieste prevádzkarne uvedené:

• Obchodné meno a sídlo predávajúceho alebo miesto podnikania fyzickej osoby.
• Meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne.
• Prevádzková doba určená pre spotrebiteľa (otváracie hodiny).
• Kategória a trieda ubytovacieho zariadenia, ak ide o ubytovacie zariadenie.

Predávajúci a jeho zamestnanci, ktorí prichádzajú do kontaktu so spotrebiteľom, musia byť odlíšení od spotrebiteľa prostredníctvom označenia (visačka) alebo odevu (firemné tričko). Ak plánuje predávajúci prevádzkareň dočasne uzavrieť na čas dlhší ako jeden deň, je povinný na mieste, kde je uvedená prevádzková doba, označiť začiatok a koniec uzavretia prevádzkarne najneskôr 24 hodín pred jej dočasným uzavretím.

Reklamačný poriadok a evidencia o reklamáciách

Podnikateľ musí vypracovať reklamačný poriadok, ktorý informuje spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie. Reklamačný poriadok musí byť umiestnený na viditeľnom mieste. V súvislosti s reklamáciami musia podnikatelia viesť evidenciu o dátume uplatnenia reklamácie, dátume a spôsobe vybavenia reklamácie a poradovom čísle dokladu o uplatnení reklamácie.

Ochrana pred požiarmi

Podnikateľom vyplývajú povinnosti aj v súvislosti so zabezpečením ochrany pred požiarmi, ktoré upravuje zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi a vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii. Rozsah povinností závisí od charakteru podnikania a rizika nebezpečenstva vzniku požiaru. Medzi povinnosti patrí napríklad vykonávanie preventívnych protipožiarnych prehliadok, určovanie miest so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, školenie zamestnancov a vypracúvanie dokumentácie ochrany pred požiarmi.

Tipy pre zlepšenie pohostinstva

Okrem dodržiavania legislatívy existuje množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú úspech pohostinstva. Zameranie sa na kvalitné suroviny, lokálnych výrobcov, udržateľnosť a kvalitný servis je kľúčové. Dôležité sú aj detaily ako:

• Pozdrav: Personál by mal všímať vchádzajúcich hostí a privítať ich, rovnako ako sa rozlúčiť pri odchode.
• Starostlivosť o hosťa: Personál by mal poznať menu a vedieť poradiť, venovať pozornosť hosťovi počas celej návštevy.
• Dochucovadlá: Kuchár by mal mať možnosť ukázať svoju schopnosť dochutiť jedlo, ak už hosť korenie požaduje, malo by byť čerstvé a v mlynčeku.
• Čistota: Čistota, vôňa toaliet a celkový dojem sú nevyhnutné.
• Hudba a televízia: Rádio a televízia nemajú v reštaurácii čo robiť, pokiaľ nejde o špecifický typ podniku. Hudba by mala byť bez reklám a správ.
• Správanie obsluhy: Obsluha by nemala prenášať zlú náladu na hostí.
• Propagačné materiály: Letáky, reklamy a oznamy o hľadaní zamestnancov patria na iné platformy, nie do prevádzky.

Stánkový predaj potravín a pokrmov

Stánkový predaj potravín a pokrmov, najmä na príležitostných trhoch a festivaloch, podlieha prísnym hygienickým normám a legislatívnym požiadavkám. Je potrebné dodržiavať základné zásady správnej hygienickej praxe, povinnosti personálu a vybavenie stánkov. Prevádzkovateľ musí:

• Oznámiť RÚVZ informáciu o tom, kde a ako bude predávať.
• Získať povolenie na predaj od miestne príslušného Mestského úradu.
• Registrovať prevádzku na RÚVZ a na živnostenskom úrade.
• Vypracovať prevádzkový poriadok s detailným spracovaním technologického vybavenia, sanitačného programu a zásad HACCP.
• Dodržiavať správne teplotné režimy a predchádzať krížovej kontaminácii.
• Používať kvalitné suroviny od spoľahlivých dodávateľov.
• Zabezpečiť čistotu pracovného prostredia a pravidelnú kontrolu teploty potravín.
• Všetky potraviny musia byť jasne označené a predajcovia musia poskytovať informácie o pôvode, zložení a alergénoch.

tags: #do #akej #hodiny #ma #zakaznik #narok