Dlhodobo nezamestnaný: Definícia a podpora z ÚPSVaR

Strata zamestnania a dlhodobá neschopnosť nájsť si nové pracovné uplatnenie predstavujú náročné životné situácie. Ak sa k tomu pridružia zdravotné komplikácie, ako sú úrazy alebo dlhodobé ochorenia, vzniká množstvo otázok ohľadom nárokov na dávky a podpory. Tento článok sa zameriava na definíciu dlhodobej nezamestnanosti v kontexte Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), podmienky nároku na nemocenské dávky počas nezamestnanosti, aktívnu politiku trhu práce a aktuálnu situáciu na trhu práce na Slovensku.

Definícia dlhodobej nezamestnanosti

Nezamestnanosť je stav, pri ktorom sa časť pracovných síl nezúčastňuje pracovného procesu. Ako nezamestnaní sú označované práceschopné osoby, ktoré si na trhu práce nemôžu nájsť platené zamestnanie. Nezamestnanosť je následkom nerovnováhy medzi dopytom a ponukou na trhu práce. Tých, ktorí pracovnú silu ponúkajú, tzn. predávajú ju na trhu práce, nazývame uchádzači o zamestnanie.

Definícia dlhodobej nezamestnanosti v zmysle ÚPSVaR nie je v poskytnutých informáciách priamo uvedená. Z kontextu je však možné odvodiť, že ide o stav, kedy je občan evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie po určitú dlhšiu dobu, spravidla viac ako jeden rok. Do cieľovej skupiny inkluzívneho trhu patria dlhodobo nezamestnaní (osoby nezamestnané dlhšie ako jeden rok), osoby po výkone trestu a časť ekonomicky neaktívnych v produktívnom veku, ktorí by inak boli dlhodobo nezamestnaní, ale nesplnili niektorú z formálnych podmienok.

Aktivačná činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj je podpora udržiavania pracovných návykov a rozvoj zručností dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi, ktorý ku dňu zaradenia na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb spĺňa podmienku znevýhodnenia podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti, to znamená, že je v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej aj UoZ) najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a súčasne je na základe právoplatného rozhodnutia úradu posúdený ako občan, ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi v zmysle zákona č. 417/2013 Z. z.

Evidencia uchádzačov o zamestnanie

Evidovaní nezamestnaní ľudia registrovaní na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí si chcú nájsť prácu, sa nazývajú uchádzač o zamestnanie. Podmienky registrácie upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Najprv je potrebné, aby si nezamestnaná osoba podala písomnú žiadosť. Po podaní písomnej žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Tento občan nie je v pracovnom, štátnozamestnaneckom alebo členskom pomere, v služobnom vzťahu alebo doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia. Nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, nevykonáva zárobkovú činnosť v cudzine, môže vykonávať zárobkovú činnosť a jeho mesačná mzda za tento výkon nepresahuje 65% zo sumy životného minima. Uchádzačom o zamestnanie nie sú záujemcovia o zamestnanie, ktorí sú zamestnancami, ale hľadajú iné zamestnanie alebo chcú zmeniť či zlepšiť si svoju kvalifikáciu formou vzdelávania a prípravy na trh práce. Záujemca o zamestnanie môže požiadať o sprostredkovanie vhodného zamestnania a tým bude zaradený do evidencie záujemcov o zamestnanie na úrade odo dňa podania žiadosti. Záujemca môže podať žiadosť o sprostredkovanie zamestnania na ktorýkoľvek úrad alebo aj na viac úradov.

Fázy nezamestnanosti

Priebeh nezamestnanosti a jej vplyv na psychiku človeka má svoj zákonitý vývoj:

1. Fáza šoku: Bezprostredne po strate zamestnania prichádza pocit šoku a neistoty.
2. Fáza optimizmu: Nezamestnaný sa zmobilizuje, je aktívny, žije obdobie usilovného hľadania nového zamestnania, viery v budúcnosť.
3. Fáza pesimizmu: Na nezamestnaného doľahne ťarcha opakujúcich sa neúspechov v hľadaní práce, dochádza k poklesu aktivity v hľadaní zamestnania, nastavajú pocity menejcennosti, nastáva strata sebavedomia a sebaúcty, prichádzajú pocity, ktoré sú subjektívne veľmi zničujúce, môžu vyústiť až do samovražedných pokusov.
4. Fáza fatalizmu: Subjektívne sa nezamestnaný začína cítiť lepšie, vyrovnáva sa so situáciou, stráca akýkoľvek záujem o zamestnanie, rastie apatia voči spoločnosti, odmieta základné ľudské a občianske hodnoty.

Dlhodobá nezamestnanosť je častá u osôb, ktoré sú počas svojej pracovnej kariéry opakovane nezamestnaní. Týka sa príslušníkov niektorých sociálnych kategórií (nekvalifikovaní pracovníci, ženy atď.), a tiež aj niektorých regiónov Slovenska. Znovuzaradenie dlhodobo nezamestnaných vyžaduje pre spoločnosť vyššie náklady, ako sprostredkovanie práce krátkodobo nezamestnaným osobám. Pre dlhodobo nezamestnaného znamená komplikácie.

Nárok nezamestnaného na nemocenské dávky

Nezamestnaný má nárok na nemocenské dávky za predpokladu splnenia určitých podmienok. Kľúčovou podmienkou je existencia nemocenského poistenia. Dôležitým faktom je, že štát za osobu evidovanú na ÚPSVaR platí zdravotné poistenie (ZP), ale nie nemocenské poistenie (NP).

Všeobecná podmienka nemocenského poistenia

Aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí splniť všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky pred vznikom práceneschopnosti musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Do úvahy sa berú odvody zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia, pričom je možná ich kombinácia.

Ochranná lehota

Dôležitým faktorom je aj časový úsek medzi ukončením posledného pracovného pomeru (alebo živnosti) a vznikom práceneschopnosti. Po ukončení zamestnania alebo podnikania vzniká tzv. ochranná lehota, ktorá trvá 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas tejto ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky.

Práceneschopnosť po uplynutí ochrannej lehoty

Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nárok na poberanie nemocenských dávok mu nevzniká. V takomto prípade je potrebné informovať úrad práce o tejto skutočnosti. Informácia slúži na to, aby uchádzača ospravedlnila z neúčasti na kontaktoch a nemá vplyv na výplatu dávky v nezamestnanosti, ak na ňu vznikol nárok. PN sa vypláca z nemocenského poistenia a ten štát za nezamestnaného neplatí. Na PN ako takú môže ísť aj nezamestnaný, ale úrad práce to nezaujíma.

Výška a dĺžka poberania nemocenských dávok

Výška nemocenskej dávky predstavuje 55 % z vymeriavacieho základu. Maximálna dĺžka poberania nemocenských dávok je 52 týždňov. Pre porovnanie, dávka v nezamestnanosti je 50 % vymeriavacieho základu a vypláca sa maximálne šesť mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Aktívna politika trhu práce a podpora zamestnanosti

ÚPSVaR poskytuje rôzne formy podpory pre uchádzačov o zamestnanie, vrátane finančných príspevkov a rekvalifikačných kurzov. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš povedal, že nástroje dopĺňajú ponuku podporných opatrení, akými sú projekt Právo na prvé zamestnanie či Prax pre mladých: „Komplexne a systematicky rozvíjame nástroje na priame motivovanie zamestnávateľov, aby vytvárali pracovné príležitosti pre ľudí bez práce, a na podporu nezamestnaných pri ich snahe umiestniť sa na trhu práce. Uvedomujeme si, že každý človek bez práce je jedinečný, prechádza svojou etapou života, má rôzne potreby a čelí rôznym výzvam. Preto každý nástroj vylaďujeme tak, aby bol čo najefektívnejší a najadresnejší, a pritom citlivo reagoval na jedinečné potreby ľudí ale aj zamestnávateľov. Príkladom je podpora práce na skúšku, ktorú sme spustili. „Aktuálne sme pripravení podporiť príspevkom na prácu na skúšku šesťtisíc dlhodobo nezamestnaných a uchádzačov so zdravotným postihnutím. Otvárame im príležitosť nájsť si svoje miesto na trhu práce a vďaka tomu podstatne zlepšiť kvalitu svojho života.

Finančné príspevky

Na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny je oddnes možné podávať žiadosť o príspevok, ktorého cieľom je podporiť vybrané skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie pri získavaní odborných zručností a praktických pracovných skúseností. Nový príspevok je určený nezamestnaným, ktorí sú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny evidovaní najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov ako uchádzači o zamestnanie, a uchádzačom o zamestnanie so zdravotným postihnutím. Hlavnou podmienkou je, aby vykonávali prácu na skúšku u zamestnávateľa. O príspevok žiadajú zamestnávatelia na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V predloženej žiadosti uvádzajú mená uchádzačov o zamestnanie, ktorých si vybrali do práce na skúšku. V prípade, ak zamestnávateľ nemá vybraných konkrétnych pracovníkov, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny mu ponúkne uchádzačov z evidencie. Po uzavretí dohody a splnení všetkých podmienok je zamestnávateľovi po dobu troch mesiacov vyplácaný príspevok vo výške 15% z celkovej ceny práce, pre rok 2024 maximálne 282,54 eura mesačne, a uchádzačovi o zamestnanie príspevok vo výške životného minima, tiež po dobu troch mesiacov.

Štát sa stará o uchádzačov o zamestnanie, ktorí si hľadajú novú prácu. Konkrétne, o náhradu môžeš požiadať v prípade, ak ťa cesta vyjde drahšie ako 4 eurá. V takom prípade sa ti vráti 70 percent preukázaných cestovných výdavkov. O náhradu požiadaš písomne, k žiadosti priložíš potvrdenie o absolvovaní vstupného pohovoru alebo výberového konania, ktoré spĺňa vyššie uvedené podmienky. Štát ti dá 200-eurové príspevky na dochádzanie za prácou. Na bývanie získaš ešte omnoho viac.

Úrad práce taktiež informuje o poskytovaní mesačného príspevku na dochádzku za prácou. Musíš však spĺňať dôležitú podmienku. Ak si bol najmenej tri mesiace uchádzačom o zamestnanie v evidencii uchádzačov a následne si si našiel prácu, máš na tento príspevok právo. Najvyššia suma, ktorú môže príspevok dosiahnuť, predstavuje 200 eur. Nakoniec, úrad mesačne poskytuje aj príspevok na podporu mobility za prácou. Tu ide o úhradu časti výdavkov na bývanie súvisiacich so zmenou pobytu kvôli novému zamestnaniu. Opäť však platí, že si musel byť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.

Môžete získať aj príspevok na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaného. Ten sa poskytuje občanom, ktorý sú na úrade práce evidovaný nepretržite aspoň 12 mesiacov. Pracovný pomer je na trvalý alebo na polovičný pracovný úväzok. Zároveň však musí byť uzavretý na minimálne 15 mesiacov. Výška príspevku pre zamestnanca, ktorý bol na úrade práce aspoň 12 mesiacov je 80 % z celkových nákladov na zamestnanca. V prípade evidencie viac ako 24 mesiacov je to 95 %. Všetky príspevky poskytuje príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Každý z príspevkov slúži najmä na čiastočnú úhradu nákladov na zamestnanca. Takisto nie je možné na jedného zamestnanca získať všetky príspevky. Plánujete žiadať o niektorý z príspevkov? Všetko vybavíte na príslušnom Úrade práce, kde vám poskytnú aj presné informácie o podmienkach, ktoré musíte spĺňať.

Rekvalifikácia

Rekvalifikácia je príprava uchádzača o zamestnanie na uplatnenie sa na trhu práce s cieľom nadobudnutia teoretických a praktických vedomostí, schopností a zručností vo vybranom akreditovanom/osvedčenom vzdelávacom kurze, ktoré zrealizuje poskytovateľ rekvalifikácie. Rekvalifikáciu je možné absolvovať len na území SR. Nie je možné, aby si uchádzač o zamestnanie zvolil rovnakú rekvalifikáciu, na ktorú mu v priebehu predchádzajúcich 5 rokov poskytol úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok v zmysle § 46 zákona č. 5/2004 Z. z.

Poskytovateľ rekvalifikácie je vzdelávacia inštitúcia, ktorá zrealizuje rekvalifikáciu. Poskytovateľ rekvalifikácie bude akceptovaný len v prípade, ak má vydanú akreditáciu na vzdelávací kurz, resp. osvedčenie o spôsobilosti vykonávať rekvalifikáciu.

Keďže príspevok na rekvalifikáciu nie je právny nárok, úrad požiadavku na rekvalifikáciu zhodnotí z hľadiska účelnosti a efektívnosti a schváli alebo neschváli ju. Ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny predloženú požiadavku schváli, uzatvorí s uchádzačom o zamestnanie dohodu o úhrade príspevku na rekvalifikáciu a vystaví RE-PAS. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uhradí uchádzačovi o zamestnanie 100 % nákladov na rekvalifikáciu (kurzovné), maximálne však len do výšky uvedenej v dohode o úhrade príspevku na rekvalifikáciu a v RE-PASe, na základe písomnej žiadosti o úhradu finančných prostriedkov.

Inkluzívne zamestnávanie

Inkluzívne zamestnávanie je implementácia sociálnej ekonomiky, ktorá zabezpečuje dlhodobé financovanie integrácie ľudí dlhodobo bez práce cez integračnú sumu ako sociálnych aspektov verejného obstarávania. Ide o systém dávania šance každému, komu sa dlhodobo nedarí zamestnať sa. Dáva rovnakú šancu Slovákovi, Maďarovi, Rómovi… Nie je dôležité, akej národnosti či etnicity človek je, ale či pracuje a tvorí hodnoty.

Cieľom tohto nástroja je dať dlhodobo nezamestnaným reálne pracovné skúsenosti. V podmienkach SR nie je problém ani tak v nedostatočnom počte voľných pracovných miest ako v nesúlade medzi kvalifikáciou dopytovanou a požadovanou. Na to, aby osoby disponovali kvalifikáciou, ktorú otvorený trh požaduje, je nevyhnutné ich preškoliť alebo dať pracovné skúsenosti tým, ktorým chýbajú. Toto je úlohou inkluzívneho zamestnávania.

Fungovanie inkluzívneho podniku

Práca v inkluzívnom podniku bude časovo obmedzená a po skončení výkonu tejto práce bude stanovené dostatočne dlhé obdobie, počas ktorého sa osoba nebude môcť opätovne zamestnať v inkluzívnom podniku - každá osoba tak dobre zváži, či si zvolí cestu riadnej, dlhodobej, prípadne i lepšie platenej práce alebo opäť skončí na úrade. Na inkluzívnych zamestnancov sa vzťahuje Zákonník práce (štandardná pracovná zmluva). Na odskúšanie zamestnanca slúži skúšobná doba. Mzda inkluzívnych zamestnancov bude zdola ohraničená minimálnou mzdou - rovnako ako na otvorenom trhu práce.

Motivácia cieľovej skupiny spočíva v tom, že zamestnať sa v štandardnom a inkluzívnom podniku nie je rovnako jednoduché. Zatiaľ čo otvorený trh práce dáva prednosť osobám s pracovnými skúsenosťami, na inkluzívnom trhu budú zamestnávané práve osoby, ktoré pracovné skúsenosti nemajú. Medzi inkluzívne služby budú patriť prevažne manuálne exteriérové služby (zametanie ulíc, kosenie trávnikov, výsadba kvetov, údržba turistických chodníkov a pod.), keďže dlhodobo nezamestnané osoby sú prevažne osoby nízko vzdelané. Osoby s terciárnym vzdelaním majú na celkovom počte dlhodobo nezamestnaných zanedbateľný podiel, preto sa koncepcia inkluzívneho zamestnávania na ne nezameriava.

Riešenie geografických nesúladov

Výhodou inkluzívneho zamestnávania je, že zákazky môžu byť realizované aj ľuďmi, ktorí bývajú mimo mesta, čo prispieva k ich mobilite. Môže ísť o ľudí zo spádových obcí alebo ľudí dochádzajúcich na týždňovky a pod. Je úlohou inkluzívnych podnikov tento geografický nesúlad vyriešiť. V rámci inkluzívneho zamestnávania neexistuje geografické previazanie medzi miestom realizácie práce a miestom bydliska pracovníkov. Môžete realizovať služby aj mimo svojej obce (napríklad v okresnom alebo krajskom meste alebo v lese v katastri susednej obce).

Aktuálna situácia nezamestnanosti na Slovensku

Firmy na Slovensku plánujú ku koncu roka významné nábory zamestnancov, ktoré by mali byť najsilnejšie za posledné dva roky. Miera evidovanej nezamestnanosti však naznačuje, že uchádzačov nebudú davy. Podľa údajov ÚPSVaR bola v septembri miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 5,21 %. V polovici krajov - v západnej časti našej krajiny, sa tento údaj dokonca blíži k 3 %.

Hlavný ukazovateľ nezamestnanosti PDU sa v júli medzimesačne mierne zvýšil a dosiahol úroveň 3,86 percenta. Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, v skratke PDU, dosiahol v júni 3,86 percenta, medzimesačne sa zvýšil o 0,08 percentuálneho bodu, medziročne klesol o dve stotiny percentuálneho bodu. Celkový počet uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny stúpol v porovnaní s júnom o 2 940 osôb a ustálil sa na úrovni 165 725.

Pozitívom je pretrvávajúci trend poklesu počtu uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny viac ako 12 mesiacov. Ich počet klesal sedem mesiacov po sebe a v júli dosiahol úroveň 61 477, čo je medziročne o 4 953 menej. Kým ešte pred desiatimi rokmi tvorili títo dlhodobo nezamestnaní viac ako 53 percent z celkového počtu ľudí bez práce, posledný rok sa ich zastúpenie znížilo pod 40-percentnú hranicu a naďalej pomaly klesá. V júli bol na Slovensku aj mimoriadne vysoký počet voľných pracovných miest - 107 033, čo je druhá najvyššia hodnota za posledných 25 rokov. Spomedzi krajov zaznamenal rezort práce najnižšiu nezamestnanosť v Trnavskom kraji. PDU sa tu v júli ustálil na úrovni 2,70 percenta. Najvyšší PDU bol evidovaný v Prešovskom kraj s hodnotou 5,83 percenta.

Zmeny v požiadavkách zamestnávateľov

Nedostatok talentov dosiahol v globálnom meradle 17-ročné maximum a bojujú s ním aj firmy, ktoré podnikajú na Slovensku. Zamestnávatelia preto svoje nároky na uchádzačov o prácu znižujú, respektíve upravujú. Približne štvrtina zamestnávateľov je dnes ochotná akceptovať aj kandidátov, ktorí nemajú potrebné vzdelanie alebo technické znalosti. Pre firmy sú čoraz dôležitejšie tzv. mäkké zručnosti - najvyššiu váhu v tomto smere prikladajú zodpovednosti a spoľahlivosti, ale aj schopnosti riešiť problémy, komunikovať a spolupracovať v tíme.

Časy, keď bolo vzdelanie kľúčovým údajom na filtrovanie uchádzačov, sú aj podľa slov Petra Uličného za nami, čo môže byť pre zamestnávateľov prospešné z viacerých hľadísk: „Pri jednoduchom triedení na základe dosiahnutého vzdelania by napríklad uchádzači bez vysokoškolského titulu nemali k niektorý pracovným pozíciám prístup, i keď by mali adekvátne zručnosti a skúsenosti. Čoraz viac zamestnávateľov preto dnes znižuje alebo ruší požiadavky na konkrétne vzdelanie a zameriava sa skôr na spomínané mäkké zručnosti uchádzačov, na ich skúsenosti, ktoré získali v rámci svojej predchádzajúcej práce, na ochotu učiť sa nové veci a podobne. Najmä pri pracovníkoch, ktorí nemajú potrebné vzdelanie alebo technické zručnosti, bude však pre firmy dôležité do svojich zamestnancov investovať. Spoločnosti, ktoré kladú dôraz na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu, si tým zároveň zlepšujú svoju konkurencieschopnosť.“

Prezentácia dlhodobej nezamestnanosti na pohovore

Štúdia švédskych ekonómov Dana-Olofa Rootha a Stefana Erikssona hľadala odpoveď na otázku, či zamestnávatelia používajú nezamestnanosť ako triediace kritérium pri prijímaní zamestnancov. Na základe výskumu dospeli k hodnotným, i keď nie úplne prekvapivým výsledkom.

• Uchádzači nezamestnaní 3 mesiace nepociťujú žiadnu nevýhodu pri hľadaní zamestnania. Platí to najmä pre pracovné miesta, ktoré si nevyžadujú veľké množstvo špecializovaných zručností.
• Nezamestnanosť kratšia ako 6 mesiacov tiež nemá veľký vplyv na hľadanie práce. Toto šesťmesačné obdobie však posúva hranice, pokiaľ ide o udržanie si šancí na pohovor. Po tomto prvom polroku nezamestnanosti sa šance na úspech znižujú.
• Podľa výsledkov štúdie, keď ste nezamestnaní dlhšie ako 9 mesiacov, môžete očakávať výrazný pokles žiadostí o pohovor. Falošné životopisy zaslané výskumníkmi zaznamenali 20-percentný pokles reakcií zo strany potenciálnych zamestnávateľov.
• Poslednou fázou je nezamestnanosť dlhšia ako 12 mesiacov. Z výskumu vyplynulo, že životopisy s prebiehajúcim dlhým obdobím nezamestnanosti zaznamenali len malý úspech pri získavaní pohovorov. Akonáhle však získate prvé zamestnanie po tom, čo ste boli rok alebo viac nezamestnaní, vaše vyhliadky pri hľadaní práce sa v budúcnosti výrazne zlepšia. Táto medzera teda nemá ďalej vplyv na váš kariérny život.

Nech už je príčina vašej dlhodobej nezamestnanosti akákoľvek, je veľmi dôležité vedieť ju správne odprezentovať či už v životopise alebo na výberovom konaní. Ak vaše zamestnanie skončilo bez vášho zavinenia, môžete to uviesť v životopise a motivačnom liste. Stručné vysvetlenie, prečo ste skončili posledné zamestnanie, personalistov zaujíma. V životopise uveďte aj všetky aktivity z obdobia nezamestnanosti, ktoré vám poskytli viac zručností alebo relevantných skúseností, ako napríklad dobrovoľníctvo, práca na voľnej nohe a vzdelávanie.

Ak si vás spoločnosť pozvala na pohovor, znamená to, že vaša dlhodobá nezamestnanosť nevnímajú negatívne. Pripravte sa však na to, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa vás osoba, ktorá vedie pohovor, bude pýtať na medzeru vo vašom profesijnom živote. Odpovedajte úprimne a zároveň preukážte pozitívny pohľad na vec. Podeľte sa o to, čo ste sa naučili, akú radu by ste mohli dať niekomu v podobnej situácii a ako ste využili voľný čas. Rozhodne neočierňujte predchádzajúceho zamestnávateľa a nič si nevymýšľajte. Náboroví manažéri chcú poznať tieto podrobnosti, aby lepšie pochopili vašu motiváciu a úroveň angažovanosti.

Čo robiť, ak ste dlhšie nezamestnaný

Tu sú kroky, ktoré vám pomôžu nájsť si novú prácu ak ste dlhšie nezamestnaný:

1. Aktualizujte svoj životopis a motivačný list. V súčasnosti väčšina spoločností skenuje váš životopis pomocou softvéru ATS (Application Tracking System). ATS dokáže automaticky skenovať životopisy, extrahovať z nich informácie ako vzdelanie, skúsenosti a zručnosti. Používajte kľúčové slová zo zamestnávateľovej pracovnej ponuky. Názov pozície, požadované zručnosti či skúsenosti zahrňte priamo do životopisu.
2. Rozvíjajte nové zručnosti. Počas hľadania práce si nájdite spôsoby, ako byť pre potenciálnych zamestnávateľov atraktívnejší. Absolvujte kurz, prihláste sa ako dobrovoľník a naštudujte si nové zručnosti. Nezabudnite si to potom pridať do svojho životopisu a spomeňte to aj v motivačnom liste.
3. Zvážte zmenu odvetvia. Ak máte problém nájsť si prácu vo svojom sektore, možno je čas začať rozmýšľať inak. Najskôr si urobte prieskum, ktoré spoločnosti vo vašom okolí prijímajú zamestnancov a aké zručnosti by ste si mohli osvojiť, aby ste u nich prácu získali.
4. Navštevujte odborné podujatia. Účasť na konferenciách alebo seminároch vo vašom okolí vám pomôže udržať si aktuálne informácie o vašom odbore a nadviazať kontakty s inými odborníkmi.
5. Majte stratégiu hľadania práce. Nezačnite sa uchádzať o každú pracovnú ponuku, ktorú vidíte na internete. Sledujte stav svojich žiadostí. Po niekoľkých dňoch a opäť po niekoľkých týždňoch kontaktujte spoločnosť. Na vyhľadávanie nových pracovných príležitostí používajte rôzne burzy práce.
6. Nájdite si kariérneho poradcu či mentora. Iste, nebude to zadarmo, ale investícia do kariérneho poradcu sa vám môže vrátiť. Kariérny poradca vám pomôže identifikovať vaše silné a slabé stránky, objaviť príležitosti, pripraviť životopis a motivačný list. Jeho rady a podpora môžu byť pre vás kľúčové pre prekonanie dlhodobej nezamestnanosti.
7. Nečakajte so založenými rukami na dreamjob. Môže trvať dlho kým sa vám podarí získať prácu, ktorá vám bude vyhovovať po všetkých stránkach. Kým sa tak stane, zoberte aj inú prácu. Možno za menší plat, nie na vhodné miesto, no získate tým naspäť svoje sebavedomie. Popritom si môžete hľadať lepšie možnosti.

Inšpiratívne príbehy slávnych nezamestnaných

Ak sa ocitnete bez práce a bez inšpirácie, majte na pamäti, že niektorí z najúspešnejších ľudí mali svoje temné obdobia a zažili nezamestnanosť rovnako ako my ostatní. Nezamestnanosť a chudoba nemusí byť konečným stavom. S trpezlivosťou, odhodlanosťou a vierou vo svoj talent a sny môžu ľudia nájsť cestu k úspechu aj z tých najťažších situácií.

• J.K. Rowlingová: Pred tým, než sa stala svetoznámou autorkou knižnej ságy Harry Potter, J.K. Rowlingová zažila dlhé obdobie nezamestnanosti a biedy. Po rozvode zostala sama s malou dcérkou a musela sa spoliehať na sociálne dávky. Jej rukopis bol odmietnutý 12 vydavateľstvami, no Rowlingová nikdy nestrácala vieru. Jej knižná séria sa napokon stala globálnym hitom.
• Steve Jobs: Spoluzakladateľ Apple Steve Jobs bol kedysi nezamestnaným vysokoškolákom. Po roku na Reed College odišiel kvôli finančným ťažkostiam a neskôr sa venoval len príležitostným prácam. Spolu so Stevom Wozniakom zostrojili prvý úspešný osobný počítač priamo v garáži Jobsových rodičov. Apple sa nakoniec stal jednou z najväčších technologických firiem súčasnosti.
• Harrison Ford: Mladý Harrison sa v roku 1964 presťahoval do Los Angeles, aby sa stal hercom. Po niekoľkých prácach na filmoch, ktoré sa nikdy nedostali na strieborné plátno, bol pripravený hodiť uterák do ringu. Keď pracoval na natáčaní filmu The Doors ako stolár, George Lucas ho požiadal, aby mu u neho doma urobil skrine. Zvyšok je história.

tags: #dlhodobo #nezamestnany #definicia #upsvar