Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je základným pilierom rodinného práva, ktorý má zabezpečiť primeranú životnú úroveň potomkov. Táto povinnosť však nie je viazaná na vek dieťaťa, ale výlučne na jeho schopnosť samostatne sa živiť. Aj v prípade, ak dieťa z dôvodu plnej invalidity nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov trvá po celý jeho život.
Výživovacia povinnosť a jej presah
Samotným priznaním invalidného dôchodku a príspevku na starostlivosť nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Konštrukcia sociálnych platieb, ako sú dôchodky či dávky, objektívne nemôže zohľadňovať všetky individuálne pomery oprávneného príjemcu. Ak dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, napríklad z dôvodu plnej invalidity, vyživovacia povinnosť rodičov bude trvať po dobu celého jeho života.
Teleológia § 85 ods. 1 Zákona o rodine (na Slovensku § 62 ods. 1 ZR) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé.
Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča). Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností.
Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) takéhoto postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet, dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov, priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú.
Výživné a invalidný dôchodok rodiča
Často sa vynára otázka, či má invalidný dôchodok rodiča vplyv na výšku výživného. Odpoveď nie je jednoznačná a závisí od konkrétnych okolností prípadu. Súd pri určovaní výšky výživného prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Invalidný dôchodok je príjmom, ktorý sa zohľadňuje, ale zároveň sa berie do úvahy aj zdravotný stav a prípadné obmedzenia, ktoré invalidita prináša.
Ak sa po určení výšky výživného zmenia pomery (napríklad rodičovi bol priznaný invalidný dôchodok), je možné podať návrh na súd na zmenu výšky výživného. Súd skúma, či aj napriek invalidnému dôchodku je rodič schopný pracovať a dosahovať príjem. Ak je rodič schopný pracovať, súd zohľadní aj jeho potenciálny príjem.
Najdôležitejším kritériom pri určovaní výšky výživného je záujem dieťaťa. Súd musí zabezpečiť, aby dieťa malo zabezpečené všetky potreby pre svoj zdravý vývoj. Rozhodnutia súdov v podobných prípadoch sa môžu líšiť, preto je dôležité poradiť sa s právnikom, ktorý posúdi konkrétnu situáciu a navrhne najvhodnejší postup.
Zvýšenie výživného: Kedy má zmysel podať návrh?
V kontexte invalidného dôchodku rodiča, má zmysel podať návrh na zvýšenie výživného, ak nastala zmena pomerov. Medzi takéto zmeny patrí napríklad:
- Zvýšenie potrieb dieťaťa: S vekom dieťaťa rastú aj jeho potreby (školské pomôcky, záujmy, aktivity).
- Zhoršenie finančnej situácie druhého rodiča: Ak sa zhoršila finančná situácia rodiča, ktorý sa o dieťa stará, môže to byť dôvod na zvýšenie výživného.
- Zlepšenie finančnej situácie povinného rodiča: Paradoxne, aj zlepšenie finančnej situácie povinného rodiča (napríklad vďaka úspešnej liečbe a návratu do zamestnania) môže byť dôvodom na zvýšenie výživného.
Dôležité je zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že rodič poberá invalidný dôchodok, nemusí automaticky znamenať, že súd výživné zvýši. Súd bude skúmať všetky okolnosti prípadu a zohľadní najlepší záujem dieťaťa.
Pomoc v hmotnej núdzi a súvisiace dávky
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.
Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor).
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby. Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.
Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.
Výživné pre rozvedených manželov
Zákon o rodine upravuje aj vyživovaciu povinnosť medzi rozvedenými manželmi. O príspevok na výživu môže požiadať iba ten rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Podmienkou je, samozrejme, právoplatne rozvedené manželstvo. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi (hoci aj výrazne) klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojenie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva.
Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov môže prispievať bývalý manžel na primeranú výživu. Ak sám nemá dostatočné schopnosti, možnosti a ani jeho majetkové pomery by mu neumožňovali a nedovoľovali podieľať sa priznaným príspevkom na primeranú výživu bývalého manžela, súd by nemohol takýto príspevok priznať a bývalého manžela zaviazať na jeho úhradu. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
tags: #subeh #invalidneho #dochodku #a #vyzivneho