Dĺžka PN a náhrada príjmu, respektíve nemocenské, má svoje určité zásady a podmienky, ktoré je nutné dodržať. Ak by sa tak nestalo, nárok na vyplácanie dávky počas práceneschopnosti by prestal existovať. Dočasná práceneschopnosť označuje obdobie, kedy zamestnanec nemôže z nejakého zdravotného dôvodu vykonávať svoju prácu. Práceneschopnosť je stav dočasnej neschopnosti vykonávať prácu z dôvodu zdravotných problémov. Tento stav je potvrdený lekárom a slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. PN-ka je spojená s nemocenskou dávkou, čo znamená, že počas práceneschopnosti môžete získať finančnú podporu podľa pravidiel stanovených zákonom.
Práceneschopnosť je upravená v Zákonníku práce a zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a upravuje práva a povinnosti počas pracovného výpadku. Prvý deň PN-ky začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni.
Ako získať PN-ku?
Získanie PN-ky začína u lekára. Navštívite ošetrujúceho lekára, ktorý posúdi, či váš zdravotný stav vyžaduje pracovný pokoj. Na základe prehliadky rozhodne, či vystaví PN-ku. Lekár zaznamená diagnózu, dátum začiatku práceneschopnosti a predpokladanú dĺžku jej trvania. Lekár vám poskytne aj základné pokyny k liečbe a informácie o kontrolách zdravotného stavu. PN-ku odovzdáte zamestnávateľovi čo najskôr, ideálne prvý pracovný deň po jej obdržaní. Počas práceneschopnosti informujete lekára a zamestnávateľa o zmenách, ako je predĺženie PN-ky.
Doba platnosti PN-ky závisí od závažnosti zdravotného stavu a odporúčaní lekára. Maximálna dĺžka trvania práceneschopnosti je 52 týždňov podľa zákona o sociálnom poistení. Táto lehota zahŕňa všetky dni práceneschopnosti, a to aj s prerušeniami. Po ukončení PN-ky vás lekár informuje o spôsobilosti na návrat do práce.
Elektronická PN (ePN)
Od 1. júna 2023 sa proces práceneschopnosti výrazne zjednodušil zavedením elektronickej PN (ePN). Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. januára 2024. Lekár vám ho musí vystaviť elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvoďných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov.
Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa pri ePN
Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN. Pokiaľ máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN.
Ak ste naopak v roli zamestnávateľa, čaká vás niekoľko povinností. Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku? V tomto prípade Sociálnej poisťovni oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.
Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte Sociálnej poisťovni oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.
Papierová vs. ePN
V prípade, že váš lekár neponúka možnosť ePN, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. Pri PN-ke vystavenej v papierovej forme musíte Sociálnej poisťovni zaslať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10. dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti vám pri ePN odpadajú.
Nárok na dávky počas PN
Zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa práceneschopnosti preberá vyplácanie nemocenskej dávky Sociálna poisťovňa. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Každý by však mal vedieť, že náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Okrem toho netreba zabúdať ani na to, že denná výška náhrady príjmu môže byť vďaka dohode v kolektívnej zmluve vyššia. Trochu iná situácia nastáva vtedy, keď osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú. V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.
Výpočet náhrady príjmu počas PN
Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN. Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť.
Miesto určenia a vychádzky počas PN
S dočasnou PN sa úzko spája miesto určenia a vychádzky. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. do 16. hodiny. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Kontroly počas PN
Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok.
V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”. Samostatnou kategóriou sú osamelé osoby, teda osoby bez rodinného príslušníka, ktorého by mohli požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb.
V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu. Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.
Dĺžka trvania PN a krátenie dovolenky
Ak sa pýtate, ako dlho môžete byť na PN, odpoveď nájdete priamo v zákone. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roka na PN. Pamätajte si však, že po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik.
Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi skrátiť vzniknutý nárok zamestnanca na dovolenku. Jedným z dôvodov, pre ktoré to môže urobiť, sú dôležité osobné prekážky v práci. Medzi ne sa zaraďuje aj pracovná neschopnosť. Krátenie dovolenky závisí od počtu dní strávených na PN. Za prvých sto dní sa nárok na dovolenku môže krátiť o dvanástinu ročného nároku a následne za každých ďalších plných 21 dní PN o ďalšiu dvanástinu.
Zákon zakazuje zamestnávateľovi krátiť dovolenku len v dvoch prípadoch: v prípade, že PN vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a pokiaľ ide o nárok na dovolenku za odpracované dni. Tento nárok sa totiž na rozdiel od ročnej dovolenky z praktických dôvodov nekráti a platí pri ňom pravidlo - koľko si odpracoval, toľko dovolenky budeš mať.
Tlačivá spojené s PN
Tlačivo Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti sa skladá z viacerých častí:
- Diel I. s názvom „Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti” si necháva pacient a musí ho mať pri sebe počas trvania celej PN.
- Diel II. s názvom „Žiadosť o nemocenské” musí zamestnanec predložiť svojmu zamestnávateľovi v prípade, že pracovná neschopnosť presiahne 10 dní. Dobrovoľne nemocensky poistené osoby a povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú od prvého dňa PN nárok na nemocenskú dávku, predkladajú druhý diel tlačiva priamo Sociálnej poisťovni.
- Diel IIa., ktorým je „Žiadosť o náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca”, využíva zamestnanec na uplatnenie nároku na príjem pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Diel III. si necháva ošetrujúci lekár a zasiela ho Sociálnej poisťovni.
- Diel IV. predstavuje doklad, cez ktorý poistenec nahlasuje skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri papierovej forme PN: diel I. si zamestnanec necháva a po skončení PN vracia lekárovi. Diel II. a II.a musí bezodkladne doručiť zamestnávateľovi. Po skončení PN musí zamestnanec odovzdať zamestnávateľovi aj diel IV., ktorý mu dá lekár. Pri elektronickej forme: zamestnanec nemusí zamestnávateľovi nič predkladať.
Práceneschopnosť živnostníka (SZČO)
Živnostník má po splnení podmienok počas dočasnej PN nárok na nemocenské dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok. Nárok na nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z.
Podmienky nároku na nemocenské u SZČO
Živnostník má nárok na nemocenské, ak splnil nasledovné podmienky:
- Platenie odvodov: Musí platiť sociálne odvody (nemocenské poistenie) najmenej v rozsahu 180 dní v období dvoch rokov pred vznikom dočasnej PN.
- Dĺžka nemocenského poistenia: Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 270 dní, nárok na nemocenské nevznikne.
- Určenie rozhodujúceho obdobia: Určí sa rozhodujúce obdobie, ktoré sa použije pri výpočte dávky. Pre SZČO je to spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky.
Výška nemocenského pri SZČO sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Výška nemocenského pri SZČO predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je to 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa dočasnej PN.
Povinnosti počas PN (SZČO)
- Dodržiavanie liečebného režimu: Je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.
- Kontroly: Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly dodržiavania liečebného režimu 7 dní v týždni (t. j. vrátane víkendov a sviatkov).
Ako živnostník požiada o nemocenské počas dočasnej PN
Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:
- Elektronicky: V prípade elektronickej PN (ePN) lekár automaticky zaznamená informáciu do systému Sociálnej poisťovne, čo je považované za žiadosť o dávku.
- Papierovo: V prípade papierovej PN živnostník vypĺňa a podáva príslušné časti tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ priamo na pobočke Sociálnej poisťovne.
Poistenec má prístup k informáciám o svojich dávkach a poistení prostredníctvom Elektronického účtu poistenca. Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni, za ktoré nemocenská dávka patrí. V prípade, že si príjemca dávky neurčil spôsob výplaty dávky, vypláca sa na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu alebo na účet uvedený v žiadosti. V niektorých prípadoch i naďalej platí povinnosť platiť zdravotné odvody.
Choroba z povolania
Choroby z povolania sú ochorenia, ktoré vznikajú v priamej súvislosti s výkonom práce alebo pracovnými podmienkami, ktorým je zamestnanec vystavený. Oficiálny zoznam chorôb z povolania sa nachádza v prílohe č. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. Vznikajú však aj kvôli dlhodobému preťaženiu organizmu, ako napríklad chronickému preťaženiu pohybového aparátu pri fyzicky náročnej práci. Faktorom vzniku choroby z povolania môže byť aj dlhodobá monotónna práca, ktorá vedie k svalovým a šľachovým problémom. Z oblasti psychosociálnych faktorov vznikajú choroby z povolania následkom stresu, vysokých pracovných nárokov alebo zlej organizácie práce. Niektoré zamestnania sú viac ohrozené chorobami z povolania kvôli špecifickým pracovným podmienkam a rizikovým faktorom, ktorým sú zamestnanci vystavení.
Príznaky choroby z povolania
Príznaky choroby z povolania sa líšia v závislosti od povahy ochorenia a rizikových faktorov, ktorým je zamestnanec vystavený. Môžu zahŕňať:
- Problémy s dýchacím systémom.
- Poškodenie kože.
- Bolesť pohybového aparátu.
- Nervové a cievne príznaky.
- Príznaky infekčných chorôb.
- Iné špecifické príznaky, napr. strata sluchu (najmä v hlučnom prostredí), závraty alebo migrény.
Postup pri podozrení na chorobu z povolania
Ak máte podozrenie, že trpíte chorobou z povolania, je dôležité postupovať systematicky, aby ste zabezpečili správnu diagnostiku, uznanie choroby a nárok na prípadné odškodnenie. V prvom rade treba identifikovať príznaky a ich spojenie s prácou. Uznanie choroby z povolania je proces, ktorý zahŕňa posúdenie zdravotného stavu zamestnanca a pracovných podmienok a je potrebný na oficiálne uznanie choroby ako choroby z povolania a na uplatnenie nárokov na odškodnenie. Pri podozrení na chorobu z povolania je potrebné v prvom rade navštíviť všeobecného lekára a povedať mu o svojich príznakoch a pracovných podmienkach.
Zodpovednosť a prevencia
Za vznik choroby z povolania je vždy zodpovedný zamestnávateľ. Je tomu tak aj v prípadoch, keď dodržal všetky zákonom stanovené podmienky o ochrane zdravia zamestnanca na pracovisku. Pri niektorých pracovných pozíciách však nie je možné zabezpečiť úplnú ochranu pred zdravotnými komplikáciami. Môže ísť o problematiku:
- hluku,
- vibrácií,
- chemických látok,
- karcinogénnych a mutagénnych látok,
- ionizujúceho a neionizujúceho žiarenia,
- iných škodlivých faktorov pracovného prostredia.
Vtedy je zamestnávateľ povinný podľa určitých noriem jednotlivé povolania rozdeliť do 4 kategórií, ktoré popisujú úroveň vplyvu na zdravotný stav človeka - od nulového rizika až po vysokú mieru pracovného rizika.
Uznanie choroby z povolania
Po uznaní choroby z povolania vypracuje ošetrujúci doktor lekársky posudok, ktorý vyplní na predpísané tlačivo. S výsledkami oboznámi nielen zamestnanca, ale aj samotného zamestnávateľa, ktorý by mal bezodkladne zlepšiť pracovné podmienky, aby zabránil ďalším podobným prípadom.
Po uznaní choroby z povolania je zamestnávateľ povinný ponúknuť zamestnancovi novú pracovnú pozíciu. Tá však nesmie negatívne vplývať na zdravie zamestnanca, ktorý ju musí byť schopný vykonávať aj s nadobudnutými obmedzeniami.
Čo keď zamestnávateľ nenájde vhodnú pracovnú pozíciu? Môže sa so zamestnancom dohodnúť na ukončení pracovného pomeru. Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou, patrí odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku (ustanovenie § 76 ods. 4 Zákonníka práce).
Dávky pri chorobe z povolania
Ak žiadate o dávky pri chorobe z povolania, najprv vyplňte príslušné tlačivo Sociálnej poisťovne. Písomné vyjadrenie od lekára a všetky potrebné dokumenty odnesiete na najbližšiu pobočku sociálnej poisťovne - podľa adresy trvalého bydliska. Poisťovňa vám v určenej lehote pošle vyjadrenie o vzniku nároku na niektorú z dávok. Všetky finančné príspevky hradí sociálna poisťovňa z úrazového poistenia, ktoré odvádza zamestnávateľ.
Na aké jednorazové a opakované dávky máte pri chorobe z povolania nárok?
- Úrazový príplatok - kompenzuje rozdiel medzi mzdou a nemocenskou dávkou. Ak vznikla práceneschopnosť kvôli inému ochoreniu, nárok na príplatok nemáte.
- Úrazová renta - zamestnanec má nárok na tento pravidelný príspevok, ak ho preradili na inú pracovnú pozíciu s nižšou mzdou kvôli chorobe z povolania.
- Jednorazové vyrovnanie - nárok na dávku máte, ak choroba z povolania spôsobila zníženú pracovnú schopnosť o 10 až 40 % a ešte nevznikol nárok na invalidný dôchodok. Ak sa váš zdravotný stav v tejto miere zhoršil časom, nie hneď pri zistení choroby, aj vtedy máte nárok na jednorazové vyrovnanie.
- Pozostalostná úrazová renta - pravidelnú rentu získa partner/partnerka a nezaopatrené deti zamestnanca, ktorý v dôsledku choroby z povolania prišiel o život.
- Jednorazové odškodnenie - tento nárok má opäť partner/partnerka a nezaopatrené deti zamestnanca.
- Príspevok na pracovnú rehabilitáciu.
- Príspevok na rekvalifikáciu.
- Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
- Náhrada nákladov za liečbu.
- Náhrada nákladov za pohreb.
Ak ste SZČO, na žiadne dávky v prípade choroby z povolania nemáte nárok. Jedinou možnosťou a spôsobom ochrany pre vás ostáva klasické komerčné poistenie.
Kedy vám chorobu z povolania neuznajú?
Chorobu z povolania vám nemusia uznať, ak:
- vykonávate nejakú činnosť nad rámec pracovných povinností a práve vtedy dôjde k zhoršeniu vášho zdravotného stavu,
- používate pri práci chemikálie a rôzne zdraviu škodlivé prípravky, ktoré vám neposkytol zamestnávateľ,
- nedodržiavate všetky predpisy o ochrane zdravia na pracovisku, ktoré z vašej pracovnej činnosti vyplývajú (ochranné prvky, obleky, rukavice, okuliare, prilby a podobne).
Prevencia chorôb z povolania
Stále platí, že najlepšou cestou, ako predchádzať rôznym zraneniam na pracovisku a chorobám z povolania, je prevencia a dodržiavanie pravidiel. Zamestnávateľ musí vopred upovedomiť zamestnanca o tom, do ktorej triedy jeho povolanie patrí. Pri nebezpečnejších povolaniach (3. a 4. trieda) musí zamestnanec prejsť vstupnou lekárskou prehliadkou, ktorá vylúči prípadné komplikácie.
Zamestnávateľ je takisto povinný:
- zabezpečovať pravidelné lekárske prehliadky,
- zabezpečiť školenie BOZP v ideálnom intervale 2 rokov,
- zabezpečiť a využívať pracovnú zdravotnú službu.
Všetky školenia vykonáva zamestnávateľ sám alebo ním poverení zamestnanci. Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere a kde pracoval za podmienok, z ktorých vznikla jeho choroba z povolania. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou podľa § 30 zákona č. 355/2007 Z. z., ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie pri expozícii karcinogénnym faktorom, mutagénnym faktorom alebo reprodukčne toxickým faktorom. Tieto lekárske prehliadky sa vykonávajú pred zaradením zamestnanca do práce a opakovane v určenej periodicite.