Dlhodobá liečba a invalidita: Komplexný pohľad na systém posudzovania na Slovensku

Invalidita predstavuje komplexnú problematiku, ktorá ovplyvňuje životy mnohých ľudí. Tento článok sa zameriava na dlhodobú liečbu invalidity a podmienky, ktoré sú s ňou spojené, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť.

Invalidita je významná sociálno-ekonomická udalosť v živote jednotlivca. Vzhľadom na jej závažnosť je dôležité, aby proces posudzovania invalidity bol spravodlivý, transparentný a efektívny.

Definícia a posudzovanie invalidity

Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať. Osoba je invalidná, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom.

Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Miera funkčnej poruchy

Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách.

Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách.

Posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.

Tú možno potom navýšiť najviac o 10 percent, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktorými človek trpí, ovplyvňuje pokles schopnosti pracovať. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).

Pri posudzovaní všetkých pacientov s poruchami imunity sa uplatňuje tzv. všeobecné posudkové hľadisko, podľa ktorého stupeň a rozsah komplikácií, ktoré vznikli ako dôsledok porúch imunity, musí mať vplyv na celkovú telesnú výkonnosť človeka.

Špecifické prípady posudzovania invalidity

Pacient s primárnou imunodeficienciou môže byť uznaný za invalidného iba v prípade, ak je výkonnosť jeho organizmu "ťažkým" spôsobom obmedzená. "Podstatné" zníženie celkovej výkonnosti organizmu nestačí, je ohodnotené na 20 - 30 %.

Zákon o sociálnom poistení však neuvádza, čo presne je možné chápať pod pojmom celková výkonnosť organizmu a ako konkrétne je možné odlíšiť jej „ťažké“ a „podstatné“ obmedzenie.

Žiadateľ o invalidný dôchodok trpiaci primárnou imunodeficienciou, ktorá nespôsobuje ťažký pokles výkonnosti organizmu by mohol byť uznaný za čiastočne invalidného, ak by jeho imunodeficientný stav bol ohodnotený na maximálne možných 30% a zároveň by trpel iným ochorením (alebo ochoreniami), za ktoré by mu bolo možné pridať ďalších 10%. Týchto 10 % predstavuje najvyššie možné navýšenie, t. j. aj keby človek trpel piatimi ďalšími ochoreniami, za všetky spolu mu možno priznať najviac 10%.

Opačná situácia by nastala vtedy, ak by u pacienta s primárnou imunodeficienciou prepuklo iné, ešte závažnejšie, ochorenie, napríklad zhubný lymfóm v akútnom stave, ktorý možno ohodnotiť na 70-80%. Takýto pacient by mohol byť uznaný za plne invalidného kvôli lymfómu, nie primárnej imunodeficiencii. „Za“ primárnu imunodeficienciu by pacientovi bolo pridaných 10 %, ak by to ochorenie, ktoré je rozhodujúcou príčinou zníženia výkonnosti organizmu nedosahovalo 70%.

Kombinované zdravotné postihnutia

Kombinované zdravotné postihnutia znamenajú, že osoba trpí viacerými druhmi postihnutia naraz.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nie je možné priznať počas liečby ochorenia, ktorá trvá menej ako rok, ak je predpoklad, že po ukončení tejto liečby bude človek opäť schopný pracovať.

V takejto situácii má pacient možnosť poberať nemocenské dávky, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. V prípade, ak zhoršenie zdravotného stavu má trvať dlhšie ako rok, môžete žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti.

Obdobie dôchodkového poistenia

Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z vášho príjmu odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, a teda ste boli zamestnaný, podnikali ste, boli ste inak zárobkovo činní alebo ste platili dôchodkové poistenie dobrovoľne.

Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je človek nezaopatreným dieťaťom.

Ďalšie podmienky

Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný alebo predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný príslušný percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Invalidný dôchodok nemôžete poberať v prípade, ak ste k dátumu vzniku invalidity boli starobným dôchodcom alebo ste splnili podmienky nároku na starobný dôchodok, teda ste boli dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšili ste dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov, neplatí to však pre ženy narodené pred rokom 1962, tým sa dôchodkový vek odvodzuje od roku narodenia a počtu detí. Invalidný dôchodok nemôžete poberať ani v prípade, ak vám bol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Výpočet invalidného dôchodku

Invalidný dôchodok má ľuďom, ktorí pre svoj zdravotný stav nie sú schopní pracovať, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdraví.

Žiaden zákon však nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Faktory ovplyvňujúce výšku invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca, ktorý zohľadňuje priemerný osobný mzdový bod (POMB), obdobie dôchodkového poistenia (ODP) a aktuálnu dôchodkovú hodnotu (ADH).

• POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer vašich osobných mzdových bodov za obdobie, kedy ste boli dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že váš hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme ročnou priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak teda Váš príjem v určitom roku bol na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak ste zarábali polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5.
• ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku.

Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Proces podania žiadosti o invalidný dôchodok

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti je veľmi komplikovaný, spíše ho s vami zamestnanec Sociálnej poisťovne.

Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.

Medzi potrebné doklady patria:

• Rodné listy detí (ak žiadate o zahrnutie obdobia starostlivosti o deti do dôchodkového poistenia).
• V prípade úmrtia dieťaťa pred dosiahnutím 18. roku veku je potrebné predložiť potvrdenie.
• Potvrdenie o všetkých obdobiach, v ktorých ste boli evidovaný v evidencii nezamestnaných občanov pred 1. januárom 2001 alebo ste poberali podporu v nezamestnanosti v čase od 1. januára 2001 do 31. decembra.
• Doklad o zamestnaní, t. j. potvrdenie zamestnávateľa o dobe zamestnania pred 1. januárom 2001.

Ak doklady so sebou nemáte, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne s vami dokončí žiadosť až keď ich predložíte. Deň spísania žiadosti sa považuje za deň jej podania.

V ten istý deň spravidla prebehne aj posúdenie invalidity posudkovým lekárom, ktorý svoju činnosť vykonáva v pobočke Sociálnej poisťovne. Posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia.

Od podania žiadosti máte právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie. O invalidných dôchodkoch rozhoduje Ústredie Sociálnej poisťovne (teda nie pobočka).

Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni.

Preukaz ŤZP a peňažné príspevky

Okrem invalidného dôchodku môžu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) požiadať aj o preukaz ŤZP a rôzne peňažné príspevky.

Priznanie statusu občana s ŤZP

Status občana s ťažkým zdravotným postihnutím priznáva Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Priznanie invalidity a priznanie statusu občana so ŤZP sú dve na sebe nezávislé konania. Jedno konanie sa uskutočňuje v rámci Sociálnej poisťovne a druhé sa uskutočňuje v rámci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Rovnako tak rozhodnutia vychádzajúce z posudkov nebývajú identické. Percentuálna miera poklesu schopnosti pracovať sa totiž nemusí zhodovať s mierou funkčnej poruchy v percentách.

O vydanie preukazu pre ŤZP osobu treba požiadať na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na odbore sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Tlačivo vypisuje obvodný lekár a treba ho doložiť s kópiami všetkých potrebných nálezov odborných lekárov. Vyplnené tlačivá treba odovzdať na odbore sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR.

Nárok na preukaz vzniká vydaním posudku, kde miera funkčnej poruchy musí byť minimálne 50%. Ak nie je, preukaz nemôže byť vystavený a nebudete považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz ťažko zdravotne postihnutej osoby je bez sprievodcu alebo so sprievodcom.

Ďalšie benefity a zľavy pre osoby s ŤZP

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom).

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Patrí sem napríklad oslobodenie od koncesionárskych poplatkov, zníženie dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.

Pri posudzovaní miery funkčnej poruchy sa posudzujú sociálne dôsledky v jednotlivých oblastiach, s prihliadnutím na rodinné a životné podmienky a osobnostné predpoklady. Úradu z týchto skutočností môžu vyplynúť formy kompenzácie (podľa splnenia potrebných kritérií) v oblasti mobility, oblasti komunikácie, oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti, oblasti zvýšených výdavkov.

Sociálne dôsledky ŤZP sa kompenzujú peňažným príspevkom. Na poskytnutie peňažného príspevku je potrebné požiadať takisto na príslušnom Úrade práce a sociálnych vecí a rodiny. Potrebná je žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu, ktorú Vám poskytne ÚPSVaR. Peňažný príspevok a jeho výška sa priznáva alebo nepriznáva rozhodnutím Úradu práce, soc.

Kontaktujte najbližší Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Mali by vám poskytnúť odborné poradenstvo, vysvetliť, na čo máte nárok, a pomôcť s vyplnením žiadostí. Môžete žiadať napríklad o asistenciu, opatrovateľskú službu, kompenzačné pomôcky, sprevádzanie, príspevok na auto, o umiestnenie v domove sociálnych služieb, o peňažné príspevky - podľa miery a typu vášho postihnutia. Neváhajte požiadať o to, na čo máte nárok.

Reforma posudzovania invalidity od roku 2025

Na Slovensku prebiehajú a plánujú sa zmeny v systéme posudzovania invalidity, ktorých cieľom je zlepšiť a zjednotiť tento proces.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) plánuje rozsiahlu reformu posudzovania invalidity, ktorá by mala vstúpiť do platnosti od 1. septembra 2025. Cieľom tejto reformy je zjednotiť a zefektívniť posudkový systém, ako aj zrýchliť proces posudzovania na úradoch práce.

Kľúčové aspekty reformy:

• Jeden posudok pre viaceré účely: Reforma má zabezpečiť, aby jeden posudok slúžil na viaceré účely, čím sa zníži administratívna záťaž pre osoby so zdravotným znevýhodnením.
• Sociálna posudková činnosť v domácom prostredí: Podľa návrhu MPSVR by sa mala najskôr vykonávať sociálna posudková činnosť v domácom prostredí žiadateľa a až potom lekárska posudková činnosť.
• Zastupovanie pri žiadosti o posudok: Zmena by mala nastať aj v prípade, keď si osoba zo zdravotného dôvodu nemôže sama požiadať o integrovaný posudok. Po novom by to mohla za ňu urobiť iná fyzická osoba na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára.

Prehodnocovanie invalidity Sociálnou poisťovňou

Sociálna poisťovňa (SP) pravidelne prehodnocuje percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (percento invalidity) u poberateľov invalidných dôchodkov. Toto prehodnocovanie vyplýva z novely zákona o sociálnom poistení a jej Prílohy č. 4.

Dôvody prehodnocovania:

• Aktualizácia medicínskych poznatkov: Príloha č. 4 sa mení a dopĺňa, aby percentá invalidity zodpovedali najnovším medicínskym poznatkom.
• Zobjektívnenie posudzovania invalidity: Cieľom je zabezpečiť, aby posudzovanie invalidity bolo čo najobjektívnejšie a aby sa predišlo nutnosti porovnávania niektorých chorôb s inými.

Zmeny v Prílohe č. 4:

Príloha č. 4 obsahuje rozsiahly zoznam ochorení a zdravotných postihnutí s priradenými percentami invalidity. Po novele obsahuje 654 položiek.

• K zvýšeniu percenta invalidity dochádza v 141 položkách.
• Do jednotlivých kapitol boli zaradené nové oddiely a vytvorené nové kapitoly, napríklad Kapitola XVI - Zhubné nádory iných a nepresne určených lokalizácií, sekundárne a nešpecifikované zhubné nádory a Kapitola XVII - Iné ochorenia, ktoré nie sú zahrnuté v predchádzajúcich kapitolách a svojim klinickým priebehom sa dajú ťažko prirovnať k niektorej chorobe.

Príklady zmien:

• Mozgové obrny s ťažkou parézou dvoch končatín: Hranica sa zvýšila zo 70 % na 75 %.
• Ľahká mentálna retardácia: Pri IQ 50-54 môže byť posúdená až na 75 %.
• Trvalá tracheostómia, stavy po operačnom odstránení hrtana: Hranica sa zvýšila zo 70 % na 75 %.
• Chronické ochorenia podžalúdkovej žľazy - ťažké poruchy výživy až kachektizácia, zníženie výkonnosti organizmu: Maximálna hranica sa zmenila zo 70 % na 75 %.
• Chondrodystrofia: Jednotná hodnota 75 % pre prípady s ťažkými deformáciami končatín, hrudníka a obmedzením výkonnosti organizmu.

Proces prehodnocovania:

• Sociálna poisťovňa bude prehodnocovať percento invalidity tých poberateľov invalidného dôchodku, ktorých sa zmena Prílohy č. 4 týka, a to z vlastného podnetu (EX OFFIO).
• Nie je potrebné, aby si poberatelia invalidného dôchodku podávali vlastnú žiadosť.
• Sociálna poisťovňa bude mať na prehodnotenie percenta invalidity tých, ktorých sa zmeny týkajú, dva roky.
• Ak poberatelia invalidného dôchodku chcú mať informáciu, či sa zmena Prílohy č. 4 týka aj ich zdravotného postihnutia, môžu sa obrátiť priamo na posudkového lekára v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde bol posudzovaný ich zdravotný stav.
• Po prehodnotení percenta invalidity Sociálna poisťovňa vydá v lehote 90 dní rozhodnutie.
• Právna úprava garantuje, že ak v dôsledku zmeny Prílohy č. 4 dôjde k zníženiu percenta invalidity, výška invalidného dôchodku sa nezníži.

Dopady novely:

Novela by sa mala dotknúť približne 21 tisíc poberateľov invalidných dôchodkov. Sociálna poisťovňa predpokladá, že prehodnotí zdravotný stav u približne 20-25 % dotknutých poberateľov invalidného dôchodku do konca roka 2023. V priebehu roku 2024 to bude ďalších 50 % a do 30. júna 2025 zvyšných 25 %.

Nové žiadosti o invalidný dôchodok sa budú posudzovať automaticky už podľa novej Prílohy č. 4.

Zmeny by sa mali týkať približne 5 300 súčasných poberateľov tzv. čiastočných invalidných dôchodkov (v kategórii „do 70 %“). V priemere si k dôchodku mesačne prilepšia o vyše 22 eur.

Okrem toho sa ďalších 16 100 súčasných poberateľov tzv. čiastočných invalidných dôchodkov stanú poberateľmi plného invalidného dôchodku, teda dôjde k ich „preklasifikácii“ z kategórie „do 70 %“ do kategórie „nad 70 %“.

Novela zákona o sociálnom poistení zároveň predpokladá nárast novopriznaných invalidných dôchodkov, a to ročne o 476 nových poberateľov.

Zníženie miery invalidity a odôvodnenie

Zníženie invalidného dôchodku je rozhodnutím, ktorým sa významnou mierou zasahuje do nadobudnutých sociálnych práv poberateľa tejto dávky. Tento zásah (do sociálnych práv poberateľa) je obzvlášť citeľný pri znížení invalidity, ktorá spôsobí prechod z tzv. „celej invalidity“, kedy miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť presahuje 70%, do čiastočnej invalidity, kedy je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť „len“ na úrovni 70% a menej. Uvedené zníženie má samozrejme výrazný dopad na výšku dôchodkovej dávky poberateľa, aj s ohľadom na rozdielny mechanizmus výpočtu dôchodkovej dávky.

Zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je možné, avšak musí byť náležite odôvodnené. Zmena invalidity na čiastočnú invaliditu musí byť v posudku náležíte odôvodnená a vyvodená z porovnania zdravotného stavu dôchodcu v čase uznania invalidity so zdravotným stavom v čase jej zániku.

Povinnosť orgánov verejnej moci riadne odôvodňovať svoje rozhodnutia je jednou zo záruk vylúčenia ľubovôle pri rozhodovaní. Odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia správneho orgánu.

Dlhodobá starostlivosť a rehabilitácia

V Európe sa v prvom rade štát snaží človeka postaviť na nohy, aby ďalej nevytváral stratu, že ho musia celý život dotovať. Pritom mu môžeme dať rehabilitáciu a postaráme sa o neho v menšom rozpočte ako všetky invalidné poplatky. Pacient sa po rehabilitácii bude vedieť sám obliecť, postaviť, najesť, zapnúť televízor či otvoriť návšteve dvere. V rehabilitačných zariadeniach sa ho snažia znova naučiť bežné životné návyky.

Nedostupná paliatívna starostlivosť na Slovensku

Na Slovensku zomierajú dve tretiny ľudí v nemocniciach, tretina dožíva v prirodzenom prostredí doma alebo v sociálnom zariadení. Dôvodom je nedostupná mobilná paliatívna a ošetrovateľská starostlivosť, ktorá dokáže zachovať dôstojnosť človeka a zvýšiť kvalitu života v jeho terminálnom štádiu.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský priznáva, že dlhodobá starostlivosť chýba. „Preto je na Slovensku vysoká invalidita. To však znamená, že Slovensko bude v blízkej budúcnosti potrebovať viac fyzioterapeutov, viac špecializovaných lekárov na dlhodobú starostlivosť.“

Vláda v stredu schválila novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, vďaka ktorej by sa mala zlepšiť dostupnosť, kvalita a efektívnosť dlhodobej paliatívnej zdravotnej starostlivosti.

Súčasná verejná minimálna sieť mobilných hospicov, hospicov a paliatívnych oddelení nezodpovedá odporúčaniam medzinárodných odborných organizácií ani potrebám obyvateľstva. Aktuálne je na Slovensku jediné akútne paliatívne oddelenie, a to v rámci Kliniky klinickej onkológie Národného onkologického ústavu, ktoré má k dispozícii iba 19 lôžok. Slovensko má pre 79 okresov k dispozícii 8 mobilných hospicov, len v siedmich z nich pracujú lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore paliatívna medicína.

Ministerstvo zdravotníctva však tvrdí, že zmenu by mala priniesť dlhoočakávaná reforma dlhodobej a paliatívnej starostlivosti. Novela zákona bola predložená v januári a ak ju schváli parlament, mala by byť účinná od júla tohto roka. Reforma je primárne postavená na financiách z plánu obnovy.

Primárna imunodeficiencia a World PI Week

Diagnóza primárnej imunodeficiencie môže byť pre pacienta aj jeho rodinu náročná a často prináša mnoho otázok, obáv a neistoty. Je prirodzené cítiť strach alebo neistotu, najmä na začiatku.

V roku 2025 si počas World PI Week - Svetového týždňa primárnych imunodeficiencií pripomíname dôležitosť včasnej diagnostiky, správnej liečby a podpory pacientov s primárnou imunodeficienciou.

Diagnostika primárnych imunodeficiencií (PID), ktoré sa dnes odborne označujú aj ako vrodené chyby imunity (Inborn Errors of Immunity - IEI), zaznamenala po roku 2023 významný pokrok. Každý rok sa na celom svete koná World PI Week - Svetový týždeň primárnych imunodeficiencií.

tags: #dlhoba #liecba #invalidita