Diskusný príspevok je formou písomného alebo ústneho prejavu, ktorý slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme. Diskusný príspevok patrí do rečníckeho štýlu, vyjadruje sa v ňom vlastný názor účastníkov diskusie. Musí byť stručný a vecný. Môže riešiť problém ako celok alebo jeho časť. Diskusný príspevok môže byť vopred pripravený, ale aj nepripravený, spontánny. Diskusný príspevok je hybridný žáner, ktorý kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu, pričom v určitých častiach môžu prevažovať úvahové prvky. Diskusia je organizovaná výmena názorov na istú tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého problému, ku kompromisu. Cieľom tohto článku je poskytnúť návod, ako vytvoriť efektívny diskusný príspevok na tému rodiny, ktorý zaujme a inšpiruje.
Ako písať diskusný príspevok
Písanie diskusného príspevku nie je vôbec až také náročné. Môže byť naopak celkom zábavný a kreatívny proces. Úspešný diskusný príspevok však má svoje presné zásady.
Základné znaky diskusie a diskusného príspevku
- organizovaná výmena názorov na istú tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého problému, ku kompromisu.
- využíva prostriedky odborného štýlu a rečníctva.
- autor musí zaujať postoje k problematike, svoje názory sa snaží podoprieť množstvom rozumných tvrdení (argumentov) alebo príkladov, nadväzuje na ostatných účastníkov diskusie, neodbočuje od témy.
Štruktúra diskusného príspevku
Efektívny diskusný príspevok by mal mať jasnú a logickú štruktúru.
- Oslovenie: Rešpektuje princíp zdvorilosti (napr. "Vážení prítomní!").
- Nadviazanie na tému/predchádzajúceho diskutujúceho: V úvode nadviažte na predchádzajúci príspevok alebo vysvetlite, prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie. Ak nenadväzujete na predchádzajúci príspevok, v úvode povedzte, o čom budete hovoriť, o akom probléme, prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie. Príklady úvodných fráz:
- „Nie som presvedčený o tom, že...“
- „Prepáčte, ale nemôžem súhlasiť...“
- „Z vášho pohľadu sa vám to zdá tak, ale...“
- „Som proti, nesúhlasím s tým, veď...“
- „Ja to vidím trochu inak...“
- „Plne súhlasím...“
- „Beriem váš návrh, lebo...“
- „Pozdáva sa mi tento prístup...“
- „Čiastočne máte pravdu, no podstatné je niečo iné...“
- „Vôbec s vami nemôžem súhlasiť...“
- „Prepáčte, ale ja mám úplne iný názor...“
- „Podľa môjho názoru...“
- „Nemôžem súhlasiť s myšlienkou, že...“
- „Dovolím si nesúhlasiť s názorom, že...“
- „Dovolím si nadviazať na myšlienku pána XY...“
- „Rád by som uviedol, že...“
- „Dovoľte mi zareagovať na údaje, ktoré zazneli v referáte môjho spolužiaka...“
- „Chcel by som oceniť referát môjho spolužiaka a zareagovať hlavne na tú časť, v ktorej hovoril o... Aj ja som toho názoru...“
- „Dovoľte mi vyjadriť sa k poslednému príspevku dnešnej diskusie. Môj spolužiak... uviedol viacero tvrdení, ktoré dôsledne podložil argumentáciou. “
- „Veľmi rád by som zareagoval a vyjadril svoj názor na problematiku, ktorú rozoberal môj predrečník v hlavnom referáte.“
- „Dovolím si nadviazať na myšlienku predrečníka...“
- „Dovoľte, aby som sa aj ja zapojil do diskusie o ... K tejto téme sme si už vypočuli mnoho príspevkov, napriek tomu sa chcem s vami podeliť aj ja o môj názor na...“
- „ Ja to vidím tak...“
- „Z môjho pohľadu...“
- „Nazdávam sa, že...“
- „Som presvedčený...“
- „Rád by som sa aj ja vyjadril k problematike ...“
- Jadro: Stručný opis problému. V jadre uvažujete, vysvetľujete, hovoríte za seba, prezentujete svoje názory. Snažte sa vyprovokovať počúvajúcich, aby sa zamýšľali, neboli ľahostajní, provokujte ich. Pokúste sa vzbudiť u poslucháčov záujem. Musíte vedieť, čo chcete povedať a k čomu chcete dospieť. Podstatnou časťou nech je vaše osobné vyjadrenie, vysvetľujte svoj osobný názor. V hlavnej časti prezentujte svoje argumenty a názory. Používajte logickú štruktúru a podporujte svoje tvrdenia dôkazmi alebo príkladmi. Príklady fráz pre jadro:
- „Pri tejto príležitosti by som rád zdôraznil fakt, prečo...“
- „Príkladom nám môže byť...“
- „Rád by som uviedol, že...“
- „Nemôžem súhlasiť s myšlienkou...“
- Záver: Opakované oslovenie. Zdôraznenie významu navrhovaných aktivít, riešení. Výzva. V závere stručne zhrňte svoje hlavné body a prípadne navrhnite riešenie problému. Príklad záveru: „Vážení prítomní.“
- Poďakovanie za pozornosť/slovo: Ako osobitný odsek.
Jazyk a štýl diskusného príspevku
Štýl diskusného príspevku by mal byť jasný, presný a presvedčivý. Je dôležité používať jazyk, ktorý je zrozumiteľný pre cieľovú skupinu a zároveň rešpektuje princípy zdvorilosti. Tvorivé využitie lexiky (slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov) typických pre daný štýl - rečnícky. Použitie presvedčovacích prvkov, napr. rečnícke otázky. Citovo zafarbené slová. Umelecké prostriedky: metafory, metonymie. Knižné slová: velebiť. Neukončená výpoveď. Sugestívnosť - rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča. Opakovanie slov. Antonymá, synonymá, kontrast (na hranici, ktorá nerozdeľuje ale spája). Ustálené spôsoby vyjadrovania: pálčivý problém, medziľudské vzťahy, záujem verejnosti, zdvihnúť hlas.
Typy diskusií
Súhrn všetkých diskusných príspevkov sa nazýva diskusia. Diskusia sa realizuje v malej skupine ľudí, ktorá si vymieňa názory, prípadne hodnotí prednesené myšlienky na porade, seminári, konferencii, schôdzi, v parlamente. Diskusia je zvyčajne riadená vedúcim diskusie. Vedúci diskusie nastolí problém a vyzýva jednotlivých diskutujúcich, aby prezentovali svoj názor. Po odznení príspevkov vedúci sumarizuje - zhŕňa výsledky, napr. pomenúva problém, na ktorom sa diskutujúci nezhodli.
Rozhodovacia, administratívna diskusia
Je to výmena názorov na istú tému, s cieľom dospieť k jednotnému záveru, k dohode, ku kompromisu, na základe vzájomných ústupkov. Na záver sa hlasuje o väčšinovom názore (napr. v triede diskutujete o tom, kam pôjdete na výlet. Na záver musíte odhlasovať väčšinový názor). Diskusia sa teda organizuje preto, aby sa našli čo najlepšie riešenia problému, ktorý sa týka väčšieho okruhu ľudí.
Vedecká diskusia
Má poznávací zámer, nehlasuje sa tu za väčšinový názor. Výstupom z vedeckej konferencie je zborník príspevkov, ktorý slúži ako študijný materiál pre mnoho ľudí. Vo vedeckom diskusnom príspevku často absentuje časť nadviazania, pretože všetci účastníci sú oboznámení s témou vedeckej konferencie a môžu si pripraviť svoje príspevky a nachystať rôzne materiály.
Ako písať presvedčivé argumenty
Argumentácia je kľúčovou súčasťou diskusného príspevku. Dobre formulované argumenty podporené dôkazmi a príkladmi zvyšujú presvedčivosť vášho prejavu.
Tipy na tvorbu argumentov
- Jasne definujte svoj postoj.
- Používajte logické argumenty.
- Podporte svoje tvrdenia dôkazmi.
- Zohľadnite protichodné názory.
- Používajte rečnícke otázky.
Praktické tipy pre písanie diskusného príspevku
- Príprava: Pred písaním si dôkladne preštudujte tému.
- Štruktúra: Dodržiavajte jasnú štruktúru príspevku.
- Jazyk: Používajte jasný, presný a zrozumiteľný jazyk.
- Argumentácia: Podporte svoje tvrdenia logickými argumentmi a dôkazmi.
- Rešpekt: Prejavujte rešpekt voči názorom ostatných účastníkov diskusie.
- Dĺžka: Dodržiavajte stanovenú dĺžku príspevku.
- Korektúra: Pred odoslaním si príspevok dôkladne prečítajte a opravte prípadné chyby.
- Využite možnosti platformy: Ak píšete príspevok do online fóra alebo na sociálne siete, využite možnosti platformy (napr. formátovanie textu).
Najčastejšie chyby pri písaní diskusného príspevku
Pri písaní diskusného príspevku je možné urobiť viacero chýb, ktoré môžu ovplyvniť jeho efektivitu a účinnosť. Tu sú najčastejšie z nich:
- Nedostatočná jasnosť a zrozumiteľnosť: Ak nie je váš príspevok jasný a zrozumiteľný, môže sa stať, že ostatní účastníci diskusie nebudú schopní pochopiť vaše stanovisko alebo argumenty.
- Nedostatočná podpora: Je dôležité podporiť svoje tvrdenia a argumenty dôkazmi, príkladmi alebo odkazmi na relevantné zdroje. Bez primeraného dôkazového materiálu môže váš príspevok pôsobiť slabšie a menej presvedčivo.
- Nerešpektovanie iných stanovísk: Pri diskusii je dôležité byť otvorený názorom a perspektívam ostatných. Nesprávne prezentované alebo znevažované názory protistrany môžu viesť ku konfliktom a znehodnocovať kvalitu diskusie.
- Nedostatočná reakcia na komentáre: Ak zverejníte diskusný príspevok a ostatní účastníci začnú komentovať, dôležité je reagovať na tieto komentáre a zapojiť sa do dialógu. Ignorovanie komentárov môže pôsobiť nezainteresovane a znížiť vašu dôveryhodnosť.
- Chýbajúca štruktúra: Príspevok by mal byť dobre štruktúrovaný s jasným úvodom, hlavnou časťou a záverom. Chýbajúca štruktúra môže viesť k zmätku a ťažkostiam pri sledovaní vašich argumentov.
- Pravopisné a gramatické chyby: Pravopisné a gramatické chyby môžu odviesť pozornosť od obsahu vášho príspevku a zhoršiť celkový dojem.
- Nedostatočná príprava: Ak sa vám nedarí dostatočne pripraviť na diskusiu alebo ste nedostatočne informovaný o téme, o ktorej diskutujete, váš príspevok môže byť povrchný alebo neinformatívny.
Snažte sa vyhnúť sa týmto chybám a venujte pozornosť kvalite a presvedčivosti vášho príspevku. Dbajte na jasnosť, rešpektovanie názorov ostatných a dôslednú podporu svojich argumentov. Takto zvýšite svoje šance na úspech.
Rodina ako základ spoločnosti
Rodina je základom našej spoločnosti. Najmodernejšie psychologické výskumy potvrdzujú, že práve rodina je prvým a jedinečným miestom, kde sa dieťa učí láske, úcte a rešpektu. Rodina je prirodzenou sociálnou skupinou, základnou bunkou spoločnosti. Združuje ľudí v intímnej jednote na podklade pokrvnej príbuznosti. Všade tam, kde muž a žena žijú spolu, bývajú pod jednou strechou, spoločne hospodária a vychovávajú deti, hovoríme o rodine. Pokrvná príbuznosť, rodinné ekonomické záujmy ako aj výchova detí nevystihujú však ešte dostatočne podstatu rodiny. Rodina totiž nie je schopná existovať izolovane od spoločnosti, vždy je súčasťou širšej sociálnej jednotky, ktorej normy, kultúra, tradície a náhľady zasahujú aj rodinu. Mnohí z nás považujú rodinu a život v nej za samozrejmosť. Pokiaľ žijeme obklopení láskou svojich príbuzných a nevyskytujú sa vážne problémy, nepotrebujeme sa touto témou zaoberať. Až keď sa táto pohoda naruší, vynárajú sa tu viaceré otázky, na ktoré potom ťažko hľadáme odpoveď. Rodina je založená na manželstve, ktoré predstavuje vzájomný vzťah muža a ženy. Pre ňu je najdôležitejšia stabilita manželského vzťahu, teda jeho trvácnosť až do smrti jedného z manželov. A práve takáto rodina môže vytvoriť najvhodnejšie podmienky pre zdravý duševný a telesný vývoj detí. Preto je veľmi dôležité, aby deti vyrastali v rodine, ktorá sa právom pokladá za základnú bunku spoločnosti.
Prof. RNDr. Helena Illnerová, DrSc. - význam světla a vnitřních hodin v životě člověka
Význam lásky v rodine
Človek sa nestane rodičom tým, že dá živelne a nevedomky vznik novému životu. Rodičovstvo je aj proces rastu srdca ako nepotlačiteľného impulzu dávať lásku a skrze toto dávanie zažívať radosť. Antoine de Saint-Exupéry povedal: ,,Pravá láska sa nikdy nerozdá. Čím viac dávaš, tým viac ti zostáva“. Láskou sa rodina utvára, rozvíja a udržuje. V žiadnej rodine by nemala chýbať dobrosrdečnosť, ohľaduplnosť, vzájomná tolerancia medzi partnermi. Jedným z dôležitých znakov lásky je trpezlivosť. Treba zhovievavo čakať, kedy dieťa, žena, muž pochopí a prijme, čo sa od neho očakáva. Tam kde je láska nie je napätie medzi manželmi, rodičmi a deťmi. Dôležitú úlohu v živote rodiny zohráva spolupráca matky a otca. Vzájomné vzťahy medzi rodičmi veľmi pôsobia na psychiku dieťaťa, na postoj, ktorý nadobudne dieťa k svojmu okoliu. Pokojné rodinné prostredie je prvým predpokladom na to, aby deti vyrastali vyrovnané a spokojné. Láska, ktorú dávajú rodičia svojim deťom je rovnaká bez ohľadu na to, či sú deti malé alebo už dospelé. Je úžasné, že rodičovská motivácia srdca je dať 100% svojho srdca všetkým svojim deťom. Preto jeden pár môže dať život, lásku a vedenie veľa deťom. Láska matky a otca je pre dieťa koreňom ich vlastného života, zdrojom ich vlastného ja, motiváciou pre ich vlastný život. Rodičia majú veľkú zodpovednosť voči svojim deťom a potomkom.
Čo je najlepším darčekom, ktorý môžu venovať dieťaťu?
Dom? Dobré meno? Sociálne postavenie? Najdôležitejšia je pravá láska. Dokonca aj novorodenec neočakáva od maminky iba mlieko, ale rodičovskú lásku. Dokáže rozoznať svoju matku od inej, aj keď mu dá mlieko. Z psychologického hľadiska má obrovský význam pre utváranie hlbokého vzťahu medzi matkou a dieťaťom už prvé priloženie dieťaťa k prsníku matky tesne po narodení a veľký význam má tento vzťah aj pri kojení. Dieťa hľadá takýto veľký cit lásky. Osobnosť dieťaťa sa rodí a rozvíja napodobňovaním vlastných rodičov bez toho, aby si to uvedomovalo. To, čo dieťa skutočne očakáva a potrebuje je skutočná láska. Takáto rodina sa potom môže stať základným stavebným kameňom zdravej osobnosti človeka.
Výchova v rodine
J. A. Komenský: ,,Chyby prvej výchovy nás sprevádzajú po celý život. Preto najprednejšia stráž ľudského pokolenia je pri kolíske“. Výchova predstavuje protirečivý proces a preto sa stáva, že vytýčené výchovné ciele sa nepodarí v plnosti dosiahnuť. Sebalepšie rady, poučenia nemusia vždy zabezpečovať úspech. Nemusia správne vystihovať aké metódy a prostriedky v procese výchovy dieťaťa využívať. K tomu, aby bola rodina šťastná, musí predovšetkým prispievať každý člen rodiny, matka aj otec, každý človek, ktorý sa hrdí tým, že je rodič. Ako? Predovšetkým svojim spôsobom života, postojom, svojimi vedomosťami a poznatkami v tejto oblasti. Výchova detí je jedným zo zdrojov ľudského šťastia, naplnením života, hlbokým uspokojením, ale i zdrojom silných citových vzťahov, zážitkov a starostí. V rodinnom prostredí sa formujú aj charaktery ľudí, ich postoje k ostatným ľuďom, k práci, k spoločnosti. Rodina je prostredím, v ktorom dieťa trávi väčšinu svojho života. V nej sa vytvára hodnotová orientácia človeka, v nej dieťa získava základné poznatky, v nej sa dieťa pripravuje na školu, v nej sa formujú vzťahy k iným ľuďom. V rodinnom živote je potrebné rešpektovať určité pravidlá spolužitia rodinných príslušníkov. Výchova detí v rodine pri jej veľkom vplyve na mládež si vyžaduje teoretické rozpracovanie a zabezpečenie systematickej a cieľavedomej pedagogickej výchovy rodičov, lebo dnešná rodinná výchova má dosť veľké nedostatky. Vo výchove by nemala v žiadnom prípade chýbať láska.
Podiel na výchove detí majú obaja rodičia. Jeden na to nestačí. Dieťa pre svoj správny vývoj potrebuje mať vždy pri sebe vzor mužskej, ale aj vzor ženskej osobnosti. Úlohy otca a matky vo výchove sú navzájom nezastupiteľné. Vo výchove oboch pohlaví sú rovnako potrebné láska a neha, citlivosť matky, tvrdá ruka a racionálnosť otca. Rodičia sú považovaní za prvých a hlavných vychovávateľov svojich detí. Rodina zasa za prvotnú inštitúciu, v ktorej prebieha proces výchovy. Napriek tomu, že na správnu výchovu neexistuje jednotný, optimálny návod, musí sa uskutočňovať premyslene a cieľavedome. Východiskom pre konanie dieťaťa sa stáva správanie rodičov. Ním je možné docieliť, aby naše deti boli čestné, mali úctu k iným ľuďom, aby boli pravdovravné, vedeli rozlíšiť dobro od zla a podobne. Cieľom rodinnej výchovy je vychovať z dieťaťa mravného a charakterného človeka, ktorý sa bude vedieť o seba postarať, obstojí v rodinnom a spoločenskom živote. Na to aby rodina mala právo označiť svoju výchovu za dobrú, musí splniť veľa kritérií. Príchod dieťaťa do rodiny vyžaduje od rodičov, aby prestali byť egocentrickí, aby si uvedomili, že pod ich rukou vyrastá človek, samostatná ľudská osobnosť, ktorú by mali čo najlepšie pripraviť do života, za ktorú sú zodpovední aj pred vlastným svedomím, aj pred spoločnosťou, že v záujme dieťaťa musia modifikovať aj svoje myslenie, správanie, životný štýl. Dobrá výchova v rodine je vždy spojená so sebavýchovou rodičov, preto je veľmi náročná. Napriek všetkým starostiam berieme rodičovstvo ako úlohu radostnú, no je to i úloha zodpovedná a treba k nej aj zodpovedne pristupovať.
Prof. RNDr. Helena Illnerová, DrSc. - význam světla a vnitřních hodin v životě člověka
Alternatívne metódy výchovy
Výchova detí je dôležitou súčasťou rodinného života. V súčasnosti sa čoraz viac upúšťa od fyzických trestov a uprednostňujú sa metódy založené na porozumení, komunikácii a rešpektovaní dieťaťa. Existuje mnoho alternatívnych metód výchovy, ktoré sa zameriavajú na rozvoj dieťaťa a jeho schopnosti samostatne sa rozhodovať a riešiť problémy. Medzi tieto metódy patrí napríklad:
- Prirodzené následky: Nechajte dieťa znášať prirodzené následky svojho správania. Ak si dieťa nechce obliecť kabát, nechajte ho ísť von bez neho. Ak čmára na stenu, nechajte ho pomôcť s upratovaním.
- Možnosť výberu: Dajte dieťaťu možnosť vybrať si z dvoch vhodných alternatív. Namiesto zákazu hádzania predmetov, dajte dieťaťu možnosť hádzať loptu alebo vankúš.
- Rutiny a príprava: Dajte deťom šancu pripraviť sa na to, čo príde. Používajte kuchynské stopky alebo budík, aby ste deťom pomohli pripraviť sa na odchod.
- Pozitívna pozornosť: Venujte deťom pozitívnu pozornosť, keď sa správajú dobre. Chváľte ich za pomoc s domácimi prácami alebo za upratanie si izby.
- Pochopenie: Snažte sa pochopiť, prečo sa dieťa správa zle. Väčšinou sa deti správajú zle preto, lebo sa so situáciou ešte nevedia vysporiadať.
Rozdiel medzi týmto prístupom a klasickým trestom je, že keď deti rastú, ho netreba stupňovať, lebo od malička im pomáhame chápať naše pravidlá a prečo tieto pravidlá máme. Ak je nejaké správanie nevhodné, dajte dieťaťu možnosť zvoliť si z dvoch vhodných alternatív. Zákazy nefungujú, deťom vôbec nepomôžu naučiť sa vhodné správanie. Správajte sa tak, ako si to predstavujete od vášho dieťaťa. Dajte im ich vlastné úlohy, niečo, čo im dodá pocit dôležitosti. Zariaďte si rutiny tak, aby príjemné veci nasledovali až keď sú nepríjemné za nami. Niekedy stačí problém postaviť tak, aby ho deti vedeli vyriešiť samé. Deti potrebujú pochopenie a kladnú pozornosť od rodičov práve keď nám pripadá, že si to najmenej zaslúžia. Naša láska má predsa byť bezpodmienečná. Ak už cítite, že ste s nervami na konci, na chvíľu sa vzdiaľte. Netrieskajte dverami, deti budú vaše správanie opakovať! Keď si vaše nervy trošku odpočinuli, s kľudom sa vráťte k riešeniu situácie. Ak je takýto výlev pocitov spôsobený niečím, čo sa nedá napraviť (napríklad hlad a smäd), nechajte deti, nech sa vyzúria. Ukážte im, že ich ľúbite, aj keď revú na plné pľúca. Obnáša to veľa krvopotného opakovania, prízvukovania, opravovania a hlavne dobrého prístupu k deťom za predpokladu, že v drvivej väčšine prípadov sa deti správajú zle, alebo neposlúchajú preto, lebo sa so situáciou ešte nevedia vysporiadať.
Výchovné prostredie
Rodina má medzi výchovnými prostrediami osobitný význam pre vývoj a výchovu mladej generácie. V rodine dieťa dostáva základnú výchovu a uvádza sa do širších spoločenských stykov a kruhov. Auguste Comte nazval rodinu spojovacím mostíkom medzi jedincom a spoločnosťou a tak poukazoval na jej základnú úlohu v spoločnosti. Túto rolu neraz podčiarkovali pedagógovia, psychológovia, sociológovia, ktorí vysvetľovali funkciu rodiny v spoločnosti a v procese výchovy z rôznych hľadísk. Už Platón považoval rodinu za základnú bunku spoločenského života a hlavnú výchovnú inštitúciu. Zmenila sa aj výchovná funkcia rodiny, najmä jej úloha v procese učenia a výchovy mladej generácie. Rodina, domácnosť sa stala inštitúciou výchovy, ktorú uzákonil zvyk i právo. Prostredie, v ktorom dieťa žije, nemusí na jeho rozvoj pôsobiť iba pozitívne, ale aj negatívne. Aj medzi rodičmi sú ľudia, ktorí môžu mať škodlivý vplyv na rozvoj osobnosti dieťaťa. Pedagogicky nevhodné, na výchovné podnety nedostatočné prostredie vytvárajú deťom takí rodičia, ktorí sú na výchovu nepripravení, ľahostajní alebo ju dokonca odmietajú. V takýchto rodinách vyrastajú deti výchovne zanedbávané. Za nevhodné prostredie treba pokladať naproti tomu i prostredie s nadmernou výchovou a prehnanou starostlivosťou o dieťa. Výsledkom takejto výchovy je nesamostatnosť spojená s deformáciou duševného života dieťaťa. Ani prípady negatívneho vplyvu ulice, kamarátstva spolužiakov, nie sú ojedinelé. Preto je dôležité, aby vychovávateľ poznal charakter bezprostredného prostredia dieťaťa, v ktorom dieťa žije. Je dôležité poznávať a analyzovať predovšetkým tie vplyvy prostredia, ktoré sú z hľadiska pozitívneho vývoja osobnosti najdôležitejšie.
Teda pojem ,,výchovné prostredie“ môžeme popísať ako také sociálne prostredie, ktoré pozitívne vplýva na utváranie a rozvoj osobnosti človeka, kde je dostatok výchovných podnetov a pozitívnych podmienok pre rozvoj osobnosti v jej celistvosti. Pretože rodina tvorí pre dieťa primárne prostredie, ktoré má veľký vplyv na vývin osobnosti, je úlohou rodičov vytvoriť v nej vhodné podmienky preň. Dieťa vidí vo svojich rodičoch dokonalé bytosti, rodičia preň predstavujú prirodzenú autoritu, ktorej sa musí podriaďovať, od ktorej a kvôli ktorej sa učí kontrolovať svoje správanie a konanie. V rodine sa uskutočňuje prvý stupeň jeho socializácie, dieťa si postupne uvedomuje, že musí brať ohľad na ostatných ľudí vo svojom prostredí a prispôsobovať sa. Povinnosťou rodičov je teda pripraviť a udržiavať pre dieťa, ktoré vychovávajú, najvhodnejšie a najlepšie výchovné prostredie.
Ktoré prostredie je pre dieťa najvhodnejšie?
V prvom rade to má byť kompletná rodina: matka, otec a podľa možnosti súrodenec, či súrodenci. Najdôležitejšia osobnosť je matka, ktorá svojou láskou, starostlivosťou a opaterou poskytuje pocit bezpečnosti a istotu, že sa oň starajú. Matkino láskanie a prihováranie sa dieťaťu, jej láskyplný úsmev má význam už vtedy, keď dieťa ešte nie je schopné reagovať naň alebo reaguje len tým, čoho je schopné: svojím nevinným úsmevom. Druhou osobou je otec, ktorý by mal byť pre dieťa vzorom pracovitosti, autoritou a prameňom hrdosti. Dieťa obyčajne trávi vačšinu času v rodine, vedome alebo nevedome si v nej hľadá svoj model, vzor správania a napodobňovania. Osobný príklad je najlepšia, ale najťažšia výchovná metóda. Byť vzorom a vhodným príkladom pre svoje deti si vyžaduje značné úsilie, zmysel pre sebakritiku, otvorenosť, prísnosť k sebe, osobnú disciplínu, sebakontrolu rodiča tak, aby splnil všetky spoločenské požiadavky. Morálnou povinnosťou každého rodiča je byť vhodným a veľkým vzorom pre svoje dieťa. Žiaľ v mnohých rodinách robia rodičia vo výchove chyby, ktoré sa potom prejavujú v povahových defektoch ich nesprávne vychovaných detí.
Násilie v rodine
Celá naša spoločnosť a svet okolo nás je plný násilia v rôznych formách. Ľudstvo je sprevádzané násilím už od jeho počiatkov a násilné správanie nenachádzame len u ľudí. Kým platí pravidlo silnejší prežíva, má násilie svoje opodstatnenie, ale v súčasnej spoločnosti nepotrebujeme byť agresívni, aby sme prežili, ale aj tak celý náš život je plný násilia. Ale čo je zarážajúce, násilie je páchané aj v inštitúciách, ktoré pôvodne vznikli na ochranu svojich členov, a kde sa nepredpokladá agresia voči členom, no predsa je to tak. Máme na mysli domáce násilie, čiže násilie páchané v kruhu rodiny. Domáce násilie je fenoménom súčasnej doby, ale aj dôb predchádzajúcich. Rodina tvorí základ spoločnosti a predpokladá sa, že v rodine sa jej členovia budú navzájom rešpektovať, a že v nej bude zaručená bezpečnosť pre každého, no žiaľ tomu tak nie je.
Alternatívne pohľady na rodinu
V súčasnosti existuje množstvo alternatívnych pohľadov na rodinu. Niektorí ľudia nachádzajú naplnenie v priateľstvách, komunitách alebo iných formách vzťahov. Pre iných je dôležitá sebarealizácia a osobný rast, ktoré uprednostňujú pred založením rodiny. Dôležité je rešpektovať rôzne životné štýly a rozhodnutia jednotlivcov.
Ľubica Kováčiková: Sme tá najnormálnejšia rodina, akú si viete predstaviť
Ľubica Kováčiková sa so svojou partnerkou a deťmi pripája k reťazovej hladovke za rovnaké práva pre všetkých. Vo svojom príspevku zdieľa svoj pohľad na rodinu a život v slovenskej spoločnosti. "Volám sa Ľubica a som z toho „druhého brehu“. Svoju homosexualitu som si uvedomovala od útleho detstva, bola mi prirodzená a bola mojou súčasťou podobne ako pohyby pri dýchaní." Ľubica opisuje svoju cestu k seba-prijatiu a hľadaniu lásky. "Prvú a veľmi intenzívnu lásku som zažila v šestnástich a svoju poslednú a osudovú lásku som stretla pred šiestimi rokmi, keď som mala dvadsaťdva. Vtedy som spoznala ženu, ktorá bola nie len krásna, ale aj múdra, inteligentná, spoľahlivá, zodpovedná… jednoducho mala všetky vlastnosti, ktoré som si na človeku vážila a vážim a ktoré som vždy u svojej potenciálnej partnerky hľadala." Ľubica zdôrazňuje, že ich rodina je úplne bežná. Na záver dodáva: "Je pre nás ako rodinu ťažké žiť v tejto našej slovenskej spoločnosti. Nemáme žiadne istoty, istoty ktoré „tradičné manželstvá“ a „tradičné rodiny“ majú. Chýbajú nám a keby sme to mohli, zmenili by sme to. Bohužiaľ, my to privilégium nemáme…”
Diskutujúci: Rozmanité názory na rodinu a spoločnosť
V diskusii na internete sa objavujú rôzne názory na tému rodiny, manželstva a výchovy detí. Niektorí diskutujúci kritizujú zasahovanie štátu do osobných záležitostí a právo jednotlivcov rozhodovať o svojom živote. Iní vyjadrujú obavy z vplyvu LGBTI agendy na tradičné hodnoty a výchovu detí.
Obavy z vplyvu LGBTI agendy
Niektorí diskutujúci vyjadrujú obavy z toho, že presadzovanie práv LGBTI komunity ohrozuje tradičné hodnoty a rodinu. Poukazujú na prípady zo zahraničia, kde sa deťom údajne vnucuje rodová identita a mení sa pohlavie. "Dovolím si uverejniť diskusný príspevok, ktorý je uverejnený pod nickom "agsdfghdsfhsd". Čiže ženského mužského a detského. Súbežne bude prebiehať na školách a škôlkach sexuálna výchova ktorá má za úlohu zobudiť u detí sexuálne pudy (deti prejavia záujem o sex). Následne sa začne presadzovať v rámci rodovej rovnoprávnosti právo detí na sex a nekoniec finále - právo adopcie detí polygamnými "pármi" a pedofilmi. Tuto zákernú obkľuku vymyslel sám satan. Celý ten humbuk okolo adopcie detí homosexuálnymi pármi (mnoho homosexuálov je zároveň aj latentnými pedofilmi) je len medzistupeň na postupné otupenie verejnosti Že aha Cool Nápad (februárové referendum je prevenciou proti tejto zvrhlosti)".
Kritika pokrytectva a zasahovania do ľudských práv
Iní diskutujúci kritizujú pokrytectvo niektorých občanov a zasahovanie do ľudských práv. Pýtajú sa, prečo by sme mali rozhodovať za ľudí a ľudské práva a vykazovať zákony, ktoré si sami vytvoríme a neskôr sa proti nim chceme postaviť. "V dnešnom svete sú ľudia ovládaní masami a skupinami, ktoré využívajú silu médií a podprahových reklám k svojim vlastným účelom a potrebám. Najviac ma však udivuje pokrytectvo, niektorých občanov Slovenskej republiky - ich osočovanie a nadávanie na cirkev a politické strany, ktoré ovládajú hneď niekoľko prostoduchých a nesebestačných bytostí zároveň. Paradoxom však zostáva, že zatiaľ čo každým dňom bojujú proti ich silným vplyvom na ich život, postavia sa za nich vo chvíli, kedy to niektorí z nás čakali najmenej. Prečo by sme mali rozhodovať za ľudí a ľudské práva? Prečo by sme si mali vykazovať zákony, ktoré si sami vytvoríme a neskôr sa proti nim sami chceme postaviť? Všetci by sme mali začať premýšľať sami za seba a rozhodovať sa tak, aby sme neskôr svoje rozhodnutie nemuseli ľutovať."
Riešenie problémov detských domovov
Niektorí diskutujúci poukazujú na problémy detských domovov a navrhujú, aby sa finančné prostriedky určené na referendum radšej investovali do zlepšenia podmienok pre deti v týchto zariadeniach. "Detské domovy na Slovensku sú podľa MPSVR plné na 97%, v BB a PO kraji dokonca prekročili 100%. "Nie je to naivné, i keď v našej krajine sa radšej vyhodí kopec peňazí za nezmysel, ktorý nič nevyrieši a nikoho neochráni, pretože nikto nie je ohrozený. Ako si spomenul, počet detí / výdavky na referendum, mini. na slušné vzdelanie by im prispeli. Ale niééé, netreba, však to sa vsákne. Tradičné rodiny to zacvakajú z daní."
Porovnávanie homosexuality a pedofílie
V diskusii sa objavuje aj neopodstatnené porovnávanie homosexuality a pedofílie. Je dôležité zdôrazniť, že ide o dve úplne odlišné veci. Pedofília je sexuálna deviácia, ktorá je vysoko trestná a neospravedlniteľná. Homosexualita je sexuálna orientácia, ktorá nie je chorobou a nemala by byť dôvodom na diskrimináciu. "Porovnávanie homosexualov a pedofilov mi príde úplne scestné. Len pre poriadok, čo má na konci -filia značí chorobu a chorí ľudia sa musia buď liečiť, alebo byť umiestnení v zariadení na tom určenom a preto plašenie, ako ich spoločnosť akceptuje je scestná."
Sloboda a tolerancia
Niektorí diskutujúci zdôrazňujú, že sloboda platí pre všetkých, a že by sme mali byť tolerantní voči iným sexuálnym orientáciám. Poukazujú na to, že v mnohých krajinách sú homosexuáli diskriminovaní a nemajú rovnaké práva ako heterosexuáli. "Prečo by homosexuáli nemali mať nárok na normálny život? A kto im ten nárok na normálny život upiera? Čo je normálne na obcovaní chlapa s chlapom? Keď chcú žiť spolu dvaja homoši alebo lesby, nech žijú! Prečo ale robia po celom svete tzv. Pride-parády doprevádzané často krát obscénnymi výjavmi? Aby ukázali svoju inakosť? Kto je na nich zvedavý, nech ich navštívi a trebárs s nimi aj žije. Vysvetlite mi odkiaľ berú tú drzosť nárokovať si osvojenie detí, ktorým potom "svoju prirodzenú sexuálnu orientáciu" vnucujú? Rád by som si tu prečítal od Vás RACIONALNE argumenty!" "Homosexualita je vrodená, a keď Vaše dieťa také sklony prejaví, tak ak svoje dieťa milujete, čo u každého predpokladám, nič Vám nepomôže, keď sa budete snažiť to dieťa prevychovať. O tom to všetko je. Dieťaťu v jeho ďalšom vývoji, musíte poskytnúť lásku a porozumenie. To nie je žiadna zhovadilá morálka ako sa tu snaží pár ľudí dokazovať."
Rodová rovnosť a identita
V súčasnosti sa čoraz viac diskutuje o rodovej rovnosti a identite. Niektorí ľudia sa necítia byť identifikovaní so svojím biologickým pohlavím a hľadajú spôsob, ako vyjadriť svoju rodovú identitu. Je dôležité rešpektovať právo každého človeka na sebaurčenie a vyjadrenie svojej identity.
Prípady zo zahraničia
V zahraničí sa objavujú prípady, keď rodičia podporujú svoje deti v ich rodovej identite a žiadajú, aby sa s nimi zaobchádzalo v súlade s ich rodovou identitou aj v školách. Tieto prípady vyvolávajú kontroverzie a diskusie o tom, ako by sa mala spoločnosť správať k deťom s rodovou identitou. "Najnovší prípad rodín s deťmi, ktoré vraj pociťujú, že ich rod je iný než biologické pohlavie, prichádza zo Španielska. Ako uvádza El País “prokuratúra v Andalúzii začala vyšetrovanie proti trom školám v Malage - dvom kresťanským a jednej štátnej, nakoľko preukázali rezervovanosť voči rodičom, ktorí naliehali, aby sa rešpektovala gender identita ich detí”. Matka tohto posledného obvinila školu, že učitelia nechcú priznať chlapcovi dievčenskú uniformu. Tri sťažnosti podala ATC (Asociácia Transexuáli Andalúzia), ktorá rodičom odporúča, aby sa nebáli dať zmeniť deťom pohlavie a presvedčila 12 rodičov, aby začali právne konať v tejto veci proti školám. Španieli sú len poslední na zozname, ktorí je čoraz dlhší a dlhší. V Kolorade rodičia malého Coy-a vyhrali spor so školou, ktorá mu nedovoľovala užívať dievčenské WC. Coy od svojich 18. mesiacov bol rodičmi vychovávaný ako dievča len preto, že bral sestrine hračky. Tiež mama a otec Wrenny z Kanady sa rozhodli, že ich dcéra bude chlapec, lebo sa tak vraj cíti. Nazdávam sa, že hovoriť na tému zdvorilosť je v dnešnej dobe veľmi dôležité."