Sú mladí ľudia slušne vychovaní? Pohľad na generáciu Z a výzvy súčasnosti

Výchova mladých ľudí k slušnosti je komplexná a neustále aktuálna téma, ktorá si vyžaduje celospoločenskú diskusiu a aktívny prístup. Nie je to len o napomínaní a poučovaní, ale predovšetkým o vytváraní prostredia, v ktorom sa slušnosť stáva prirodzenou súčasťou správania a hodnotového systému mladých ľudí. Tento diskusný príspevok sa zameriava na rôzne aspekty výchovy k slušnosti, s dôrazom na osobný príklad, komunikáciu a budovanie zodpovednosti, a zároveň ponúka pohľad na mladú generáciu z rôznych uhlov pohľadu.

Generácia Z: Nové výzvy a charakteristiky

Ako sa vraví: každá minca má dve strany. Prvou je, že mladí sa zmenili. Generácia Z, ako ju nazývajú odborníci, je celkom iná ako všetky doterajšie: nezažili život bez internetu, od útleho detstva majú prístup k inteligentným telefónom. Tieto východiská im dávajú mnohé možnosti, na základe ktorých sa mení ich bežné správanie v porovnaní s generáciami pred nimi. Rozdiely medzi vnímaním generácií (napríklad medzi rodičmi a deťmi) sú tak zásadné, že často spôsobujú veľké nepochopenie a ďalšie problémy.

Mladých ľudí rozozná na prvý pohľad každý z nás. V prvom rade sa nám vynorí predstava sviežich, neopotrebovaných tiel, ktoré ešte nezakúsili tvrdé životné skúšky a ktorých jemné rysy nestihli stvrdnúť pod vplyvom ľudských zákonov a pravidiel. To všetko priam vyžaruje z týchto nepokoriteľných tvorov.

Žiadna iná povojnová generácia nevyrastala v takom bezpečí a s takým arzenálom možností ako Generácia Z. Až fanaticky dbajú na seba, pri životných rozhodnutiach sa správajú veľmi opatrne. Vyznačujú sa menšou rebéliou a sú viac tolerantní k menšinám. Na druhej strane, žiadna iná skúmaná generácia neprežívala takú vysokú mieru pocitov osamelosti, izolácie a nenaplneného šťastia. Žijeme v komplikovanom svete, v ktorom je ťažké sa vyznať.

Mladosť v digitálnom veku

Generácia Z, známa aj ako digitálni domorodci, trávi na sociálnych sieťach stále viac času. Hoci sa v digitálnom prostredí pohybujú prirodzene a sú technicky zdatní, politickému obsahu, s ktorým sa tam stretávajú, často nerozumejú. Mladí ľudia nedokážu rozpoznať natívnu reklamu na sociálnych sieťach, pretože príspevkom venujú minimálnu pozornosť a chýbajú im informácie o tom, ako reklamu identifikovať, nedokážu ju teda vedome rozlíšiť. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú influenceri, ktorých si mladí obľúbili a dôverujú im. Väčšina respondentov uviedla, že dôveruje osobe, ktorú sleduje na sociálnych sieťach.

Štúdia „Mladí ľudia v kyberpriestore - šance a riziká pre demokraciu“ poukázala na úroveň praktického využívania digitálnych nástrojov v procesoch demokracie a aktuálne negatívne trendy ako šírenie konšpiračných teórií, hejtovanie, trollovanie alebo príklon k politickému extrémizmu. Výsledky štúdie poukázali na to, že nenávistné správanie na sociálnych sieťach, ktoré prevažuje v diskusiách pod článkami online médií, je negatívny fenomén, voči ktorému mladá generácia zostáva pasívna.

Údaje hovoria o tom, že 33 percent považuje „hejtovanie“ za prejav slobodnej vôle, 28 percent si myslí, že zasiahnuť voči nenávisti na internete nemá význam a 15 percent si takéto správanie nevšíma. Zo súčasného diania v spoločnosti na internete uprednostňujú mladí napríklad svetové udalosti - téma migrácie, boj proti rasizmu a za ľudské práva, prípadne environmentálne témy. Horúcou témou súčasnosti sú konšpiračné weby. Výsledky štúdie odhaľujú, že mladá generácia si vyberá „ničím neobmedzovanú slobodu“ a zavádzajúce informácie z konšpiračných webov toleruje. Až 86 percent si myslí, že na základe slobody slova a prejavu takéto weby môžu existovať a sú alternatívou pre tradičné médiá (73 percent).

Prieskumy a štatistiky o mládeži na Slovensku

Prieskum Iuventy z roku 2021 prináša najaktuálnejšie výsledky z prostredia stredoškolákov. Z nich vyplýva, že mladí v tom majú jasno: „neberú nás vážne“! „Myslia si, že sme nezrelí; ak sa nás aj spýtajú na náš názor, aj tak si veci urobia po svojom,“ vyjadrilo 80 % opýtaných. Mladí ľudia deklarujú, že politickým stranám a štátnym inštitúciám nedôverujú. Osem z desiatich mladých nedôveruje vláde a parlamentu. 92 % mladých na Slovensku je presvedčených, že politici sa o mladých nezaujímajú.

Podľa dotazníka, ktorý spracovala Konferencia biskupov Slovenska pred Synodou o mladých v roku 2017, si polovica mladých uvedomuje, že trávia veľa času online. Priemerný vek, v ktorom napríklad mladý Austrálčan prvýkrát ochutnal alkohol, sa od roku 1998 zvýšil zo 14,4 na 16,1 roka. A keď mladí začnú piť, alkohol vychutnávajú v menších množstvách. V Spojenom kráľovstve pätina ľudí vo veku 16 až 24 rokov nepije alkohol vôbec. Striedmejšie „chodenie von“ spôsobilo, že na Britských ostrovoch zanikajú nočné bary a klasické diskotéky. Psychológ Marek Madro tvrdí, že k prvému pohlavnému styku dochádza čoraz častejšie už v dvanástich rokoch, v priemere v štrnástich. Sex je pre mladých prirodzenou súčasťou života a nepripisujú mu hlbší zmysel. Slúži skôr ako forma pôžitku bez nutnosti sa zaväzovať. Na druhej strane, pribúda mladých, ktorí prvý sex odkladajú. Kým v roku 1991 malo sexuálnu skúsenosť 54 percent amerických tínedžerov vo veku 14 až 18 rokov, v roku 2015 to bolo len 41 percent.

Výskum organizácie IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže zistil, že stredoškoláci, ktorí bývajú zapájaní do rozhodovania, venujú sa aktívnemu využívaniu voľného času či dobrovoľníctvu, pozitívnejšie hodnotia svoj život, školský systém, uplatnenie sa v živote a na trhu práce, trávia menej času na sociálnych sieťach. Asi 13 percent mladých využíva aktivity mládežníckych organizácií, centier voľného času či klubovní pre mladých. Absolútna väčšina mladých ľudí považuje dobrovoľníctvo za dôležité, avšak 30 percent stredoškolákov si zároveň myslelo, že aj keď je dôležité, nemá zmysel sa mu venovať, pretože to spoločnosť neocení.

Až 80 percent mladých ľudí si myslí, že je pre nich náročné prispôsobiť sa rýchlo sa meniacemu svetu. Pre mladých ľudí je dôležitá téma klimatických zmien - až 70 percent mladých ľudí si myslí, že ide o jeden z vážnych problémov do budúcnosti. Sociálne siete a prístup k internetu sú pre mládež veľmi dôležité - vnímajú ich ako dobrý nástroj pre budovanie a udržiavanie vzťahov s kamarátmi. Nadmerné využívanie sociálnych sietí však predstavuje riziko pre mladých ľudí, a preto je dôležité zistenie, že až tretina z nich trávi na sociálnych sieťach viac ako šesť hodín denne. Takmer štyridsiatim percentám spôsobujú niekedy sociálne siete úzkosť. Stredoškoláci vnímali nedostatok sociálneho kontaktu ako jeden z najväčších problémov pandémie. Polovica mladých ľudí plánovala po skončení strednej školy pokračovať v štúdiu na vysokej školy. Na vysoké školy však plánujú ísť najmä mladí ľudia z finančne zabezpečených domácností.

Výchova k slušnosti: Kľúčové aspekty

Výchova mladých ľudí k slušnosti je komplexná a neustále aktuálna téma, ktorá si vyžaduje celospoločenskú diskusiu a aktívny prístup. Nie je to len o napomínaní a poučovaní, ale predovšetkým o vytváraní prostredia, v ktorom sa slušnosť stáva prirodzenou súčasťou správania a hodnotového systému mladých ľudí. Tento diskusný príspevok sa zameriava na rôzne aspekty výchovy k slušnosti, s dôrazom na osobný príklad, komunikáciu a budovanie zodpovednosti.

Osobný príklad ako základný kameň výchovy

Jedným z najdôležitejších faktorov pri výchove k slušnosti je osobný príklad. Deti a mladí ľudia sa učia predovšetkým pozorovaním a napodobňovaním správania dospelých. Preto je kľúčové, aby rodičia, učitelia a ostatní dospelí v ich okolí správali slušne, ohľaduplne a zodpovedne. Slová majú váhu, ale činy majú ešte väčšiu. Ak chceme, aby mladí ľudia boli slušní, musíme im to ukázať vlastným správaním. Rodičia by mali ísť deťom príkladom v bežných situáciách, ako je napríklad používanie slov "prosím", "ďakujem" a "prepáč", ohľaduplné správanie v dopravných prostriedkoch, rešpektovanie osobného priestoru iných a dodržiavanie dohodnutých pravidiel. Učitelia by mali byť vzorom slušnej komunikácie, trpezlivosti a spravodlivosti.

Komunikácia a stanovenie hraníc

Dôležitou súčasťou výchovy k slušnosti je efektívna komunikácia. Je potrebné s mladými ľuďmi otvorene hovoriť o tom, čo znamená slušnosť, prečo je dôležitá a aké sú jej prejavy v rôznych situáciách. Dôležité je nielen vysvetľovať, ale aj počúvať a snažiť sa porozumieť ich pohľadu na vec. Mládež "zbesnie", ak necíti hranice a pravidlá. Preto je dôležité stanoviť jasné a zrozumiteľné pravidlá správania, ktoré sú primerané veku a vývojovému stupňu dieťaťa. Tieto pravidlá by mali byť konzistentne dodržiavané a vysvetlené, aby dieťa chápalo ich zmysel a dôvod. Pri komunikácii s deťmi je dôležité používať pozitívny jazyk a zameriavať sa na to, čo chceme, aby robili, a nie na to, čo nechceme. Dôležité je tiež oceňovať a chváliť slušné správanie, aby sa u dieťaťa posilnilo.

Budovanie zodpovednosti a sebaúcty

Slušnosť úzko súvisí so zodpovednosťou a sebaúctou. Zodpovednosť môžeme budovať tým, že mladým ľuďom zverujeme primerané úlohy a povinnosti, a to už od útleho veku. Dôležité je tiež povzbudzovať ich k tomu, aby sa aktívne zapájali do riešenia problémov a aby preberali zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Sebavedomie a sebaúctu môžeme podporovať tým, že mladým ľuďom prejavujeme úctu a rešpekt, uznávame ich úspechy a povzbudzujeme ich v ich snažení. Dôležité je tiež pomáhať im rozvíjať ich silné stránky a talent a učiť ich, ako sa vyrovnávať s neúspechmi.

Výchova k slušnosti v digitálnom veku

V súčasnosti, keď mladí ľudia trávia veľa času v online priestore, je dôležité venovať pozornosť aj výchove k slušnosti v digitálnom svete. Deti by mali byť poučené o tom, ako sa správať online, ako rešpektovať ostatných a ako sa chrániť pred kyberšikanou. Dôležité je tiež učiť ich kritickému mysleniu a schopnosti rozlišovať medzi pravdivými a nepravdivými informáciami. Rodičia by mali monitorovať aktivity svojich detí online a otvorene s nimi komunikovať o ich skúsenostiach.

Spolupráca rodiny, školy a spoločnosti

Výchova k slušnosti je úloha pre celú spoločnosť. Dôležitá je spolupráca rodiny, školy a ďalších inštitúcií, ktoré sa podieľajú na výchove mladých ľudí. Rodina by mala byť prvým a najdôležitejším miestom, kde sa deti učia slušnosti. Škola by mala pokračovať v tomto procese a dopĺňať ho o ďalšie vedomosti a zručnosti. Spoločnosť by mala vytvárať prostredie, v ktorom sa slušnosť cení a podporuje. Dôležité je, aby médiá propagovali pozitívne vzory a aby sa verejne odsudzovalo neslušné správanie.

Prevencia šikanovania a násilia

Výchova k slušnosti je dôležitá aj ako prevencia šikanovania a násilia. Deti by mali byť poučené o tom, čo je šikanovanie, ako sa mu brániť a ako pomôcť obetiam. Dôležité je tiež viesť ich k empatii a k rešpektovaniu odlišností. Škola by mala mať jasné pravidlá proti šikanovaniu a mala by aktívne pracovať na jeho prevencii. Rodičia by mali so svojimi deťmi hovoriť o šikanovaní a uistiť ich, že sa im môžu zdôveriť, ak sa stanú obeťou alebo svedkom šikanovania.

Podpora empatie a altruizmu

Slušnosť úzko súvisí s empatiou a altruizmom. Ak sa mladí ľudia učia vcítiť do pocitov druhých a pomáhať tým, ktorí to potrebujú, je pravdepodobnejšie, že sa budú správať slušne a ohľaduplne k ostatným. Empatiu môžeme podporovať tým, že mladým ľuďom umožňujeme stretávať sa s ľuďmi z rôznych prostredí a učiť sa o ich živote a skúsenostiach. Altruizmus môžeme podporovať tým, že ich povzbudzujeme k dobrovoľníckej činnosti a k pomoci ľuďom v núdzi. Významným míľnikom pre mladého človeka je prechod od trávenia voľného času k dobrovoľníctvu. Dobrovoľníctvo je pozvanie k službe. Je opakom pasívneho „vegetovania” či pasívneho prijímania. Dáva mladému človeku záväzok. Jeho prijatie bez pochopenia hlbšieho významu zrejme ani nie je možné. Záväzok však so sebou prináša hodnotové ukotvenie, ktoré je najlepšou prevenciou príklonu k radikalizmu.

Mladí ľudia a výzvy dnešného sveta

Názory na mladosť sa líšia. Pre niekoho mladosť znamená zábava s priateľmi, pre iného sú to diskotéky, pre ďalšieho chaty, kde je bez rodičov a môže si naplno užívať život plný alkoholu, cigariet a drog. Všetci by sme si mali svoju mladosť vážiť a využiť ju čo najlepšie, pretože sa už nikdy nevráti. Mladosť je predsa nádherný čas hľadania si miesta v tomto našom veľkom svete, je to čas kedy si nájdeme svoje vysnívané povolanie, či partnera.

Mladí ľudia sú veľmi odvážni, majú veľa rečí, celé dni sedia pred počítačom alebo televíziou. Skoro vôbec nepomáhajú svojim rodičom. Naši starí rodičia majú skúsenosti, vzdelanie, ba dokonca aj historickú pamäť. Takmer všetci starí ľudia si o nás myslia, že sme len nevychovaná generácia bez disciplíny a budúcnosti. Všetci sme sa zhodli na názore, že odkedy sú tieto siete, svet mladých ľudí sa úplne zmenil. Deti už nechodia tak často von, pretože stále sedia len pri počítači. Prestali robiť veci, ktoré robievali úplne bežne, napríklad boli vonku alebo čítali knižky.

Tento tlak je jedným z faktorov, ktoré spôsobujú, že mladých ambície v dnešnom svete stresujú. „Makajú“ na sebe aj za cenu potláčania pubertálnych rebélií, ktoré boli pre iné generácie typické. Poháňa ich strach zo zlyhania, že sa nedostanú na vysnívanú vysokú školu, a hlavne nechcú sklamať okolie. Dôsledkom je, že medzi tínedžermi pribúda prípadov porúch spánku, depresií a samovrážd (hlavne u chlapcov). V Nemecku stúpol počet psychicky chorých vo veku 18 až 25 rokov od roku 2005 o 38 percent, v prípade depresií až o 76 percent. Pocity vylúčenia živí aj to, že mladí si zážitky dokumentujú a zdieľajú na sociálnych sieťach, čo môže negatívne vplývať na ich priateľov, ktorí trčia doma.

Slušnosť ako celoživotný proces

Výchova k slušnosti nie je jednorazová záležitosť, ale celoživotný proces. Je dôležité neustále sa učiť a zlepšovať a byť otvorený novým poznatkom a skúsenostiam. Ak máte doma teenagera v našom veku, rozprávajte sa s ním o jeho problémoch, vám sa totižto môže zdať, že je úplne v poriadku, ale verte nám, pravda môže byť častokrát úplne iná. A hlavne mu všetko nezakazujte, pretože potom ho to bude ešte viac lákať. Veď ako sa hovorí, zakázané ovocie chutí najlepšie.

tags: #diskusny #prispevok #su #mladi #ludia #slusne