Každý, kto sa stretol so slovenskou literatúrou, pozná novelu Ťapákovci od Boženy Slančíkovej-Timravy. Táto novela predstavuje obraz ľudí obmedzených, lenivých, ktorí sa dennodenne preťapkávajú životom vo svojej rutine a riešia nepodstatné pletky. Mnohí čitatelia sa domnievajú, že ide o problém minulosti, ktorý sa v dnešnej inteligentnejšej a sofistikovanejšej spoločnosti už nevyskytuje. Toto presvedčenie je však mylné a mnohí si ani neuvedomujú, ako veľmi.
Náš svet je do značnej miery ovládaný "ťapákovcami" a tomu zodpovedá aj jeho súčasný stav. Príklady sú všade okolo nás. Netreba sa ani veľmi obzerať, stačí zdvihnúť zrak od vlastných topánok. Nepotrebujeme sa sústrediť len na finančnú krízu, ale aj na vojny, obmedzovanie ľudskej slobody a priepastné rozdiely v životnej úrovni medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami. Problémom nie je len finančná kríza, ale predovšetkým kríza spoločnosti. Častým postojom je: "Mňa sa to netýka." Tento postoj zastáva v podstate každý. Naučili sme sa pripisovať naše problémy všetkému možnému, len nie sebe, odkladať ich na neurčito a dúfať, že zmiznú alebo že ich vyrieši niekto iný.
Jadro všetkých problémov spočíva v neschopnosti vymaniť sa z pavučiny, ktorú si utkali naši vnútorní Ťapákovci. Útek do krutej reality nie je jednoduchý. Minulosť často ovplyvňuje naše súčasné konanie, a preto sa ľahko stávame súčasťou toho, čo sme videli a zažili. Najjednoduchšie je ísť po vopred vyšliapanom chodníku, čo je pre mnohých prirodzené.
Charakteristika diela Ťapákovci
Novela Ťapákovci od Boženy Slančíkovej-Timravy patrí medzi najkritickejšie diela slovenskej literatúry. Autorka v nej kriticky zobrazila zaostalý spôsob života v roľníckom prostredí, zdravotný stav roľníkov, ich hygienické návyky a zvyky. Dielo je napísané veľmi živým jazykom a prináša podnety na zamyslenie aj do súčasných čias.
Obsah novely
Dej novely sa odohráva v malej dedine a zobrazuje život rodiny Ťapákovcov, ktorých život je stereotypný a plný starých zvykov. V rodine žije šestnásť ľudí v jednom dome a ich život je poznačený lenivosťou, konzervativizmom a neochotou čokoľvek zmeniť. Z tohto prostredia sa vymykajú dve postavy: Iľa, žena najstaršieho z bratov Paľa, a Anča, Paľova sestra, ktorá je mrzáčka.
Postavy novely
- Paľo: Najstarší ženatý brat, ktorý je hlavou rodiny. Je žartovník a po otcovej smrti sa stal gazdom.
- Iľa: Paľova žena, ktorá je zo všetkých Ťapákovcov najmodernejšia, najčistotnejšia a najvzdelanejšia. Absolvovala trojmesačný kurz pre pôrodné asistentky. Je hrdá a rozkazuje. Nepáči sa jej lenivosť a nedvižnosť Ťapákovcov. Chce zmeniť staré zaužívané obyčaje tejto rodiny.
- Anča: Jediná sestra Ťapákovcov, ktorá je mrzáčka. Má síce krásnu tvár, ale nohy si vystrieť nemôže. Lámka jej pokazilo telo. Nechodí, len na dlaniach a kolenách. Je síce mrzáčkou, no nemusí ju živiť bratia. Vie krásne vyšívať, a tým si dokáže zarobiť na seba. Je platonicky zaľúbená do Jana Fuzákovie, ktorý si vzal Maru.
V rodine žije šestnásť ľudí v jednom dome, štyria bratia s manželkami a deťmi, najmladší slobodný brat a ich sestra Anča. Všetci sa držia starých tradícií a zvykov. V popredí novely stoja dve ženské postavy: Iľa, manželka najstaršieho brata Paľa, a Anča, jej švagriná. Obe sú silné osobnosti.
Iľa je vzdelanejšia než ostatné švagriné, je v dedine babicou. Absolvovala kurz pôrodnej asistentky, vie o potrebe hygieny a túži po modernejšom, kultúrnejšom spôsobe života. Chce zmeniť Ťapákovcov a ich staré zvyky, vyčíta im, že žijú v neporiadku a v nezdraví. Ťapákovci si z nej robia posmech, nepáči sa im, že ich stále kritizuje. Ostatné nevesty sú urazené, keď o ich deťoch vyhlasuje, že sú choré, celé dni ich nevezmú na slnko a žijú v hlinenom a vlhkom dome. Iľa je v dome prezývaná kráľovnou.
Anču prezývajú zmijou, má ostrý jazyk. Stále provokuje ostatných a snaží sa vyvolať konflikty a hádky. Anča je jednou z najstarších postáv Boženy Slančíkovej Timravy. Anča je pekná do tvári, ale ako dieťa prekonala lámku a nemôže chodiť. Vláči psa po dome iba po dlaniach a kolenách. Kvôli svojmu osudu sa hnevá na celý svet, osobné nešťastie ju robí zlou, zádrapčivou a drsnou. Je plná bolesti a žiaľu. Prežíva vrúcne city a hlbokú lásku k bratrancovi Janovi, na to však nemôže ani pomyslieť, aby ju mal niekto rád. Najtragickejšia scéna plná utrpenia a poníženia je, keď Anča v noci poskakuje na kolenách a dlaniach pred oneskoreným chodcom, práve Janom; jeho otec ju považuje za psa.
Anča jediná vie, že Iľinine pripomienky sú správne, ale zo žiarlivosti ju nepodporí. Ako jediná pracuje, svojou pracovitosťou sa odlišuje od ostatných, ale z trucu chce, aby všetko ostalo po starom (Anča vyšíva čepce pre nevesty, hoci vie, že ona sa nikdy nevydá).
Iľa vidí, že Ťapákovcov nezmení, preto žiada svojho muža Paľa, aby si aspoň oni postavili nový dom a odsťahovali sa z preplnenej chalupy Ťapákovcov. Paľo jej reči neberie vážne, ona sa mu vyhráža, že ho opustí! Napokon tak urobí, začne pracovať ako slúžka u rechtorky. Nakoniec sa Paľo predsa rozhodne postaviť pre ich budúcu rodinu nový dom. Iľa je šťastná a Ťapákovci sú tiež spokojní. Žijú v jednej izbe, štrnásti, ako ich predkovia žili. Sú radi, že im už Iľa nepanuje a nenúti ich zmeniť staré zvyky.
Jazyk a štýl
Timrava vo svojom diele využíva rôzne jazykové prostriedky, ktoré prispievajú k jeho autentickosti a živosti. Používa hovorové výrazy, nárečové slová a frazeologizmy, ktoré charakterizujú prostredie a postavy. Autorka tiež využíva nevlastnú priamu reč, ktorá umožňuje čitateľovi nahliadnuť do vnútorného sveta postáv.
Symbolika a odkaz diela
Názov diela zľudovel a stal sa symbolom lenivosti, zaostalosti, konzervativizmu a neochoty čokoľvek zmeniť. V hovorovej reči sa používajú výrazy: "to je taký ťapák" (nešikovný človek), "žijú ako Ťapákovci" (zaostalým spôsobom, o nič sa nestarajú). V diele je zobrazený rozpad tradičnej patriarchálnej rodiny, v ktorej je vedúcou osobou otec alebo najstarší brat. S príchodom nového ekonomického systému - kapitalizmu - je dôležité prispôsobenie sa novému spôsobu myslenia a novej životnej politike.
Nadčasovosť diela
Ťapákovci sú nadčasovým dielom, ktoré aj v súčasnosti poukazuje na problémy spoločnosti, ako sú lenivosť, konzervativizmus a neochota meniť zaužívané zvyky. Dielo nás núti zamyslieť sa nad tým, či aj my sami nie sme Ťapákovci, ktorí sa vyhýbajú zodpovednosti a radšej sa spoliehajú na iných.
Ťapákovci v nás a okolo nás
Aj dnes sa ľudia radi "ulievajú" a študenti nie sú výnimkou. Neschopnosť upratať si izbu, pokosiť trávnik či pomôcť mame v kuchyni nazývame bežnou záhaľčivosťou, s ktorou sa denne stretávame doma, v škole, práci. Za jej základ považujú psychológovia nedostatok motivácie. Odporúča sa jednoduchý recept: keď sa "leňochovi" opäť nič nechce, mal by si položiť otázku: Z akého dôvodu musím pracovať? Dieťa, ktorému sa nechce čítať noty a hrať na klavíri, preferuje futbal. Nemá chuť dobrovoľne robiť to, čo mu je nepríjemné a čo považuje za nepotrebné. Niekto teda nevie odmietnuť aktivitu, ktorá mu "nevonia", iný kľučkuje, až ho napokon podozrievajú z lenivosti. Takýto "leňoch" však intenzívne pracuje na tom, ako sa vyhnúť povinnostiam. Vymýšľa najkomplikovanejšie cesty, ako uniknúť klavíru, i keď podvedomie mu našepkáva, že zajtra bude potrebné vymyslieť inú výhovorku. Reaguje tak len preto, aby nemusel robiť to, čo sa mu nepáči.
Vedecké fakty čoraz viac poukazujú na to, že telesná lenivosť je nezdravou závislosťou a môže sa prejaviť ako choroba z rôznych príčin. Podľa môjho názoru sa navonok správame ako leňosi, ale v podstate ide o príznaky choroby. Odporúčanie zaradiť lenivosť do pripravovanej klasifikácie duševných porúch podporuje už niekoľko odborných prác. Podľa štúdie psychologičky Ivany Jurkovičovej z roku 2005 je na Slovensku 70 percent ľudí s nedostatočnou telesnou aktivitou. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že telesná lenivosť zvyšuje riziko srdcových chorôb, cukrovky, rakoviny hrubého čreva a prsníka. Je tiež možné, že lenivosť poukazuje na niečo, čo nás baví a ukazuje nám cestu k tomu, čomu by sme sa mohli venovať. Nemusí to byť upratovanie, no tak isto nie je správne celý deň pozerať telenovely či seriály. Môžeme vyraziť do prírody, zašportovať si, prečítať peknú knižku...
Jedno nemecké príslovie hovorí: "Týždeň pracujúceho človeka má sedem dní, týždeň leňocha sedemkrát zajtra." Pozrime sa na lenivosť aj z iného uhla pohľadu. Tajomstvo múdrych ľudí spočíva práve v lenivosti. Namiesto toho, aby išli po vyšliapaných chodníčkoch, rozhodli sa radšej vytvoriť alebo nájsť skratku a objavili niečo nové. Dalo by sa dokonca povedať, že lenivosť je hnacou silou rozvoja. Ak sa ľudia chceli premiestniť z miesta na miesto, mohli to urobiť hneď, ale niekto povedal, že už toho má dosť a vynašiel koleso...
Myslím si, že sme dospeli k tomu, že lenivosť ako taká je zakorenená v človeku. To znamená, že nevymrela, prežila aj do veku počítačov či sociálnych sietí. Dokonca som presvedčená, že ju nemôžeme jednoznačne odsúdiť, pretože má svoje za aj proti. Všetci si občas doprajeme trochu ničnerobenia, ale netreba to preháňať.
Verím, že ste si zobrali z môjho príspevku pár pozitívnych postrehov. Treba oceniť výnimočnú snahu tých, ktorí jej nepodľahli, alebo aspoň nepodliehajú tak často.
Baštrng - Ťapákovci - Michal Kubovčík
