Diskusný Príspevok: Podrobný Sprievodca Tvorbou a Vzorovou Štruktúrou

Diskusný príspevok je špecifická forma prejavu, ktorá má svoje charakteristické znaky a odlišuje sa od iných slohových útvarov. Ide o písomný alebo ústny prejav, ktorého cieľom je vyjadriť vlastný názor, postoj alebo reakciu na určitú tému.

Patrí medzi náučné útvary rečníckeho štýlu, no zároveň ide o hybridný žáner, ktorý kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva najmä výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu, pričom v určitých častiach môžu prevažovať úvahové prvky. Diskusný príspevok má subjektívno-objektívny ráz.

Základné znaky diskusného príspevku

Čo je diskusný príspevok?

Diskusný príspevok je formou písomného alebo ústneho prejavu, ktorý slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme. Má špecifické znaky, ktoré ho odlišujú od iných druhov prejavov.

Základné znaky diskusie a diskusného príspevku:

  • Organizovaná výmena názorov na istú tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého problému, ku kompromisu.
  • Využíva prostriedky odborného štýlu a rečníctva.
  • Autor musí zaujať postoje k problematike, svoje názory sa snaží podoprieť množstvom rozumných tvrdení (argumentov) alebo príkladov, nadväzuje na ostatných účastníkov diskusie, neodbočuje od témy.
  • Autor hodnotí určitý problém, jav, pričom využíva aktuálne poznatky o danej problematike.
  • Objasňuje, vysvetľuje, vyjadruje svoj názor a zaujíma určité stanovisko, ktoré však musí byť podložené rozumnými argumentmi - autor sa snaží presvedčiť prijímateľa o pravdivosti svojich tvrdení.
  • Pri dokazovaní tvrdení sa využíva napríklad citácia, štúdium materiálov, argumenty podložené odbornou literatúrou.
  • Ide o útvar rečníckeho štýlu - využívajú sa kratšie a jednoduchšie vety (adresátom je skupina poslucháčov - text nie je napísaný, teda poslucháč sa k nemu nemôže vrátiť. Ak je veta dlhá a má komplikovanú stavbu, poslucháč ju nemusí zachytiť a môže stratiť pozornosť), rešpektuje sa princíp zdvorilosti (autor prejavuje úctu prijímateľovi dôsledným výberom výrazových prostriedkov, nepoužíva nespisovné a vulgárne slová, neznevažuje názory, činy, vlastnosti iných).

Harvardský vyjednávač vysvetľuje, ako argumentovať | Dan Shapiro

Kompozícia diskusného príspevku

Kompozícia diskusného príspevku je dôležitá pre jeho zrozumiteľnosť a účinnosť. Odporúčaná štruktúra je nasledovná:

  1. Oslovenie: Príspevok by mal začať oslovením prítomných, napríklad: "Vážení prítomní!" Dodržiavame spoločenskú hierarchiu, hostia majú vždy prednosť pred domácimi, ženy pred mužmi. V texte ho môžeme niekoľkokrát zopakovať, vždy ho však v texte oddelíme čiarkami - napr.: ...,milí poslucháči,...
  2. Úvod: Krátke uvedenie do témy, prípadne nadviazanie na predchádzajúceho rečníka. Dôležité je nadväzovať na ostatných účastníkov diskusie a neodbočovať od témy. Pokiaľ nenadväzujeme na predchádzajúci príspevok, v úvode povieme, o čom budete hovoriť, o akom probléme, prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie.
  3. Jadro: Vyjadrenie vlastného názoru na daný problém. Vlastné hodnotenie problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike. Autor sa snaží poučiť adresáta a potvrdiť pravdivosť svojich tvrdení prostredníctvom objasňovania a dokazovania.
  4. Záver: Konštruktívne navrhnutie riešenia problému, výzva, stručné zhrnutie (2-3 vety).
  5. Poďakovanie za pozornosť: Napríklad: Ďakujem Vám za pozornosť. Ďakujem za slovo. Ďakujem za možnosť vyjadriť sa k problému...
Štruktúra diskusného príspevku

Jazyk a štýl diskusného príspevku

Pri tvorbe diskusného príspevku sa využíva odborný štýl a prvky rečníctva. Jazyk výkladu je vecný a neutrálny, s využitím lexiky náučného štýlu, termínov, bibliografických údajov a skratiek. Vyjadrovanie je neosobné, často sa používa trpný rod a 3. osoba singuláru. Používajú sa zložené súvetia, polovetné konštrukcie a pestrá modalita.

Dôležitá je logickosť textu a jeho členenie na oslovenie, úvod, jadro, záver a poďakovanie. Pri hodnotení sa dôraz kladie na vlastné hodnotenie problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike a na subjektívno-objektívny prístup, použitie 1. osoby jednotného alebo množného čísla, argumentácia a citáty s cieľom presvedčiť poslucháčov. Subjektívna interpretácia objektívnych faktov (použitie 1. os. sg. alebo 1. os. pl.).

Slovná zásoba by mala obsahovať slová spisovnej formy národného jazyka. Tvorivé využitie lexiky (slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov) typických pre daný štýl - rečnícky. Použitie presvedčovacích prvkov, napr. rečnícke otázky, citovo zafarbené slová, umelecké prostriedky ako metafory, metonymie. Knižné slová, neukončená výpoveď, sugestívnosť - rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča. Opakovanie slov, antonymá, synonymá, kontrast. Ustálené spôsoby vyjadrovania: pálčivý problém, medziľudské vzťahy, záujem verejnosti, zdvihnúť hlas. Frazeologizmy: skočiť do jamy levovej, zvládnuť problém, vykročiť pravou nohou, vykročme oboma nohami, nebojme sa budúcnosti, máme plné ruky práce, Damoklov meč.

Príklady rečníckych prostriedkov

Príklady diskusných príspevkov

Pre lepšiu predstavu o tom, ako by mal diskusný príspevok vyzerať, uvádzame niekoľko príkladov tém a úvodných viet:

Témy pre diskusné príspevky:

  • Od septembra v školách po novom
  • Rodičia a deti
  • Dom bez kníh je ako telo bez duše
  • Zachráňme lesy
  • Umenie dokáže človeka zmeniť
  • Základný zdravotnícky výcvik by mal byť povinný
  • Zmeny v spoločnosti sú rýchlejšie než naša schopnosť adaptovať sa na ne
  • Rodičia a deti - detské domovy a domovy dôchodcov
  • Jeden deň bez zlozvyku/zlozvykov!
Témy pre diskusie

Ukážka diskusného príspevku

„Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom.“ (A. Einstein)

Drahí priatelia!

Azda budete súhlasiť, ak popriem niektoré tvrdenia môjho predrečníka, ktorý vystúpil so slovami: „Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom,“ citujúc tak A. Einsteina. Náš kolega vymenoval typy ľudí, ktorí „srdcom takzvane nežijú.“ Uviedol nám aj niektoré príklady, pri ktorých sme miestami až onemeli od úžasu. Nezabudol ani na Róberta, milovníka rýchlych áut, ktorý sa riadi iba svojimi potrebami, rýchlu jazdu zbožňuje a vraj to robí bez srdca, bez potešenia, iba pre peniaze. Je to naozaj tak? Všetci robia niečo iba pre peniaze? Je to skutočne pravda, ako poznamenal môj kolega, že tí ľudia srdce nemajú a ani ho k svojmu šťastiu nepotrebujú?

Myslím si, že to tak nie je a čierno-biele videnie je určite scestné. A preto mi nedá, aby som nedoplnila jeho slová. Drahí priatelia, milý kolega! Naozaj si všetci myslíte, že ten tenis, obchod, rýchla jazda, že to všetko je len o peniazoch? Verím, že nie! Možno, že ide „aj“ o peniaze, ale určite robia hlavne to, po čom túžia, čo im vychádza zo srdca, a preto nikto nemá právo povedať, že tí dotyční nemajú srdce, pretože každý človek ho má. Keby ho nemali, určite by neboli šťastní.

Povedzme si otvorene, že niekedy je to aj slepá závisť, keď si niekto myslí, že všetci úspešní a bohatí sú bez srdca. V jednej knihe som sa stretla s citátom, ktorý mi hlboko utkvel v pamäti a dovolím si ho uviesť, dokonca považujem za potrebné, aby som vás s ním oboznámila. Ide o slová Matky Terezy, citujem: „Kto nemá peniaze je chudobný, kto nemá priateľov je chudobnejší, ale kto nemá srdce je najchudobnejší na svete.“ Je to určite jedna obrovská pravda. Ale kto má právo posudzovať iných? Aj v Biblii sa predsa hovorí: „Hoď kameňom, ktosi bez viny!“ má teda niekto posudzovať ľudí podľa vzhľadu, majetku, postavenia? Zamyslite sa, prosím, nad tým, kým niekoho unáhlene odsúdite. Keď A. Einstein vyslovil myšlienku: „Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom,“ určite nepochyboval, že svet takých ľudí má. Uvedomme si, že aj my medzi nich môžeme patriť!

Ďakujem za pozornosť!

Harvardský vyjednávač vysvetľuje, ako argumentovať | Dan Shapiro

Diskusia a jej druhy

Súhrn všetkých diskusných príspevkov sa nazýva diskusia. Diskusia sa realizuje v malej skupine ľudí, ktorá si vymieňa názory, prípadne hodnotí prednesené myšlienky na porade, seminári, konferencii, schôdzi, v parlamente. Diskusia je zvyčajne riadená vedúcim diskusie. Vedúci diskusie nastolí problém a vyzýva jednotlivých diskutujúcich, aby prezentovali svoj názor. Po odznení príspevkov vedúci sumarizuje - zhŕňa výsledky, napr. pomenúva problém, na ktorom sa diskutujúci nezhodli.

Druhy diskusií:

  • Rozhodovacia, administratívna diskusia: Je to výmena názorov na istú tému, s cieľom dospieť k jednotnému záveru, k dohode, ku kompromisu, na základe vzájomných ústupkov. Na záver sa hlasuje o väčšinovom názore (napr. v triede diskutujete o tom, kam pôjdete na výlet. Na záver musíte odhlasovať väčšinový názor). Diskusia sa teda organizuje preto, aby sa našli čo najlepšie riešenia problému, ktorý sa týka väčšieho okruhu ľudí.
  • Vedecká diskusia: Má poznávací zámer, nehlasuje sa tu za väčšinový názor. Výstupom z vedeckej konferencie je zborník príspevkov, ktorý slúži ako študijný materiál pre mnoho ľudí. Vo vedeckom diskusnom príspevku často absentuje časť nadviazania, pretože všetci účastníci sú oboznámení s témou vedeckej konferencie a môžu si pripraviť svoje príspevky a nachystať rôzne materiály.
Typy diskusií

Užitočné frázy pre diskusný príspevok

Pri písaní diskusného príspevku je vhodné používať špecifické frázy, ktoré pomôžu pri vyjadrovaní súhlasu, nesúhlasu, nadväzovaní na iných rečníkov alebo pri predstavovaní vlastného názoru:

Vyjadrenie nesúhlasu:

  • „Nie som presvedčený o tom, že...“
  • „Prepáčte, ale nemôžem súhlasiť...“
  • „Z vášho pohľadu sa vám to zdá tak, ale...“
  • „Som proti, nesúhlasím s tým, veď...“
  • „Ja to vidím trochu inak...“
  • „Vôbec s vami nemôžem súhlasiť...“
  • „Prepáčte, ale ja mám úplne iný názor...“
  • „Podľa môjho názoru...“
  • „Nemôžem súhlasiť s myšlienkou, že...“
  • „Dovolím si nesúhlasiť s názorom, že...“

Vyjadrenie súhlasu:

  • „Plne súhlasím...“
  • „Beriem váš návrh, lebo...“
  • „Pozdáva sa mi tento prístup...“
  • „Čiastočne máte pravdu, no podstatné je niečo iné...“

Nadviazanie na predchádzajúceho rečníka:

  • „Dovolím si nadviazať na myšlienku pána XY...“
  • „Rád by som uviedol, že...“
  • „Dovoľte mi zareagovať na údaje, ktoré zazneli v referáte môjho spolužiaka...“
  • „Chcel by som oceniť referát môjho spolužiaka a zareagovať hlavne na tú časť, v ktorej hovoril o... Aj ja som toho názoru...“
  • „Dovoľte mi vyjadriť sa k poslednému príspevku dnešnej diskusie. Môj spolužiak... uviedol viacero tvrdení, ktoré dôsledne podložil argumentáciou.“
  • „Veľmi rád by som zareagoval a vyjadril svoj názor na problematiku, ktorú rozoberal môj predrečník v hlavnom referáte.“
  • „Dovolím si nadviazať na myšlienku predrečníka...“

Predstavenie vlastného názoru v úvode, ak nenadväzujete na predchádzajúci príspevok:

  • „Dovoľte, aby som sa aj ja zapojil do diskusie o ... K tejto téme sme si už vypočuli mnoho príspevkov, napriek tomu sa chcem s vami podeliť aj ja o môj názor na...“
  • „Ja to vidím tak...“
  • „Z môjho pohľadu...“
  • „Nazdávam sa, že...“
  • „Som presvedčený...“
  • „Rád by som sa aj ja vyjadril k problematike ...“

Frázy pre jadro príspevku:

  • „Pri tejto príležitosti by som rád zdôraznil fakt, prečo...“
  • „Príkladom nám môže byť...“
  • „Rád by som uviedol, že...“
  • „Nemôžem súhlasiť s myšlienkou...“

Frázy pre záver príspevku:

  • „Vážení prítomní.“

tags: #diskusny #prispevok #sloh #sablona