Psychopédia: Komplexný pohľad na pedagogiku mentálne postihnutých

Psychopédia, alebo pedagogika ľudí s mentálnym postihnutím, je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním ľudí s mentálnym postihnutím. Jej predmetom je skúmanie javov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia, psychopedická diagnostika a prognostika a socializácia postihnutých. Pojem pochádza z gréckych slov psyché (duša) a paideia (výchova).

Psychopédia sa študuje na pedagogických fakultách univerzít a absolventi tohto štúdia sa nazývajú psychopédi. Priekopníkmi psychopédov na Slovensku boli V. Gaňo, V. Predmerský a G. Rehuš.

Definícia a predmet psychopédie

Pedagogika mentálne postihnutých je špecifická oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním jednotlivcov s mentálnym postihnutím. Jej cieľom je rozvíjať ich schopnosti a zručnosti, aby sa mohli čo najviac integrovať do spoločnosti a viesť plnohodnotný život.

Psychopédia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť transformovať poznané veci do myšlienok a udalostí. Podľa Vančovej (2005) je pedagogika mentálne postihnutých vedným odborom špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb.

Objektom pedagogiky mentálne postihnutých sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu. Podľa Baja (in Bajo - Vašek, 1994) je psychopédia vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia.

Mentálne postihnutie (retardácia)

Mentálne postihnutie (retardácia) je stav oneskoreného, zastaveného alebo neúplného vývinu intelektu, pre ktorý je charakteristická podpriemerná inteligencia. Postihnutie nie je ustálené, nemenné a definitívne ukončené a daný stav sa dá zlepšovať. Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie (IQ pod 70), ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku.

Charakteristickým znakom mentálnej retardácie je nedostatok rozumových schopností, poruchy pohybového ústrojenstva, poruchy pozornosti, pamäti, citov, vôle atď. Tieto nedostatky vznikajú na základe neplnohodnotného mozgu, ktorý sa poškodil tak vážne, že sa natrvalo znížila jeho intelektová činnosť.

Typy mentálnej retardácie

Mentálna retardácia sa delí na oligofréniu a demenciu.

Oligofrénia (slabomyseľnosť)

• Je to obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenie intelektu.
• Je zdedená alebo vrodená, prípadne vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života.
• Tento stav je trvalý, trvá počas celého života a nemožno ho odstrániť.
• Príčiny môžu byť biologicky podmienené (súvisia s poškodením mozgu) alebo sociálne podmienené (extrémna výchovná zanedbanosť).
• Oligofrénia pri Littleovej chorobe: Vyznačuje sa príznakmi ložiskového poškodenia mozgu, hlavne obrnami.
• Oligofrénia pri Mongolizme (Downov syndróm): Príčinou sú poruchy v sklade chromozómov v zárodočných bunkách. Stupeň slabomyseľnosti je rôzny, typ je väčšinou v ranom veku kľudný a neskôr až nekľudný.
• Oligofrénia metabolická: Je charakterizovaná väčšinou ťažkou slabomyseľnosťou. Vyznačuje sa zvláštnym držaním tela, svalovou stuhnutosťou a neusporiadanými pohybmi.

Demencia

• Je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností.
• Vzniká ako následok nejakého ochorenia, úrazov po 2. roku života.
• Má progresívny charakter - zhoršuje sa, je pozvoľné, až k rozpadu osobnosti, alexia, agrafia, akalúlia, strata schopnosti naučiť sa písať, počítať.

Sociálne podmienená mentálna retardácia

Dieťa je izolované od spoločnosti, nepodnetné prostredie (nemajú dostatok podnetov na rozvoj osobnosti). Príkladom je pseudooligofrénia (zdanlivá slabomyseľnosť), ktorá môže vznikať z dôvodu nedostatku výchovných podnetov potrebných k rozvoju osobnosti, zanedbanosti alebo hospitalizmu.

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu platí hodnota IQ okolo 100.

Na základe IQ rozlišujeme:

Príčiny vzniku slabomyseľnosti

Vznik slabomyseľnosti sa viaže na obdobie pred narodením, čiže sa nedá vylúčiť úloha dedičnosti. Vyvíjajúci sa plod môže byť poškodený. Príznaky vystupujú najjasnejšie v oblasti rozumovej ako obmedzenie, prerušenie alebo zastavenie vývoja.

• Predkoncepčné príčiny: pred oplodnením vajíčka (patrí sem mutácia, zmena génov, aberácia chromozómov).
• Postkoncepčné príčiny: po oplodnení vajíčka.
• Prenatálne poškodenie mozgu: choroby matky v čase tehotenstva, infekčné choroby (rubeola, syfilis), chemické látky, žiarenia.
• Perinatálne poškodenie mozgu: počas pôrodu - abnormalita pôrodu, priečna poloha, zúžená panva, cyanóza, zúžené pôrodné cesty, ťažký pôrod - cisársky rez.
• Postnatálne poškodenie mozgu: po pôrode - úrazy, zápal mozgových blán, ochorenia.

Prejavy slabomyseľnosti

Navodzovanie podmienených reflexov a spojov je predĺžené vzhľadom na stupeň mentálnej poruchy. Aj keď slabomyseľné dieťa dobre počuje a vidí, nedokáže správne načúvať ani pozorovať. Pozornosť, či už je mimovoľná alebo úmyselná je vždy nedostatočne vyvinutá, zameriava sa na pudové potreby, poprípade na životné situácie. Myslenie zostáva na nižšom stupni vývoja. Ak je vytvorené ide o tzv. konkrétne myslenie. Reč sa pri najťažších formách slabomyseľnosti prejavuje len ako pudový a afektívny zvukový prejav. U stredných foriem dospeje k stupňu pomenovania a označenia konkrétnych javov, to znamená, že používajú tzv. významové zvuky. Predstavovanie je rozdielne podľa typu. Najčastejšie je to zrakový typ - deti si dokážu napr. videný obrázok vybaviť takmer s fotografickou presnosťou. Po citovej stránke prevládajú u slabomyseľných afekty nad emóciami. Vyskytuje sa u nich väčšinou citová instabilita čiže nevyváženosť buď ako citová tuposť alebo naopak ako afektívna výbušnosť.

Vekové obdobia v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku až po starobu. Každé vekové obdobie má svoje špecifiká a vyžaduje si individuálny prístup.

• Ranný vek: V tomto období je dôležitá včasná diagnostika a intervencia, zameraná na stimuláciu vývoja a podporu rodiny.
• Predškolský vek: Cieľom je rozvíjať kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, pripraviť dieťa na vstup do školy.
• Školský vek: Dôraz sa kladie na vzdelávanie a rozvoj praktických zručností, ktoré umožnia dieťaťu úspešné zvládanie školských požiadaviek. Deti s ľahkou mentálnou retardáciou patria do špeciálnej školy, kde si osvoja základné vedomosti pre nich primeraným spôsobom. Čím skôr začnú túto školu navštevovať, tým je možné dosiahnuť lepšie výsledky. Na hranici ľahkej mentálnej retardácie a normálu sú deti s podpriemernými rozumovými schopnosťami, ktoré nepatria do špeciálnej základnej školy, ale zostávajú v základných školách. Potrebujú však väčšie pochopenie aj pomoc v škole i doma.
• Adolescencia: V tomto období je dôležité pripraviť mladého človeka na dospelý život, rozvíjať jeho samostatnosť a sebaúctu.
• Dospelosť: Cieľom je umožniť človeku s mentálnym postihnutím plnohodnotné zapojenie do spoločnosti, nájsť si prácu a žiť nezávislý život. Špeciálna andragogika je relatívne nová špecializácia v odbore špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zameriava na vzdelávanie dospelých s mentálnym postihnutím.

Interdisciplinárny charakter pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je interdisciplinárny odbor, ktorý využíva poznatky z rôznych vedných disciplín. Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

• Pedagogika a špeciálna pedagogika: Poskytujú teoretický základ pre edukáciu a výchovu osôb s mentálnym postihnutím.
• Psychológia: Pomáha pochopiť kognitívne, emocionálne a sociálne procesy u osôb s mentálnym postihnutím.
• Sociológia: Poskytuje informácie o sociálnom kontexte, v ktorom žijú osoby s mentálnym postihnutím.
• Biológia a medicína: Pomáhajú pochopiť príčiny a prejavy mentálneho postihnutia. Najdôležitejšími pomocnými disciplínami psychopédie sú medicínske (neurológia, psychiatria), psychológia, špeciálnopedagogická psychológia a patopsychológia, sociológia a sociálna patológia.

Ciele a princípy pedagogiky mentálne postihnutých

Cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s mentálnym postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti. Výchova citová usmerňuje citové vzťahy tým, že žiaduce podporuje a nežiaduce utlmuje. Výchova pohybová je obzvlášť dôležitá, pretože zvýšenou pohybovou činnosťou sa zvyšuje aj aktivita celého mozgu. Rodinná výchova by sa mala riadiť podľa pokynov učiteľov a pomáhať dieťaťu pri učení. Škola sa zase snaží zaujímať povzbudivý postoj aj keď žiak prepadá. Vzájomnou spoluprácou rodiny a školy sa hľadá stredná cesta, aby dieťa nebolo zaťažované ani priveľa, no však ani málo.

Psychopedická diagnostika

Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie. Empirické spracovanie zvolenej problematiky je dôležité pre získavanie relevantných poznatkov a overovanie účinnosti rôznych intervencií. Často sa využíva kvantitatívny výskum (zameraný na meranie a štatistické spracovanie dát) a kvalitatívny výskum (zameraný na hĺbkové porozumenie skúmaného javu).

Špecifické prístupy a metodiky

Pedagogika mentálne postihnutých využíva rôzne špecifické prístupy a metodiky, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám a schopnostiam jednotlivcov.

• Individualizovaný prístup: Každý jednotlivec s mentálnym postihnutím má svoje špecifické potreby a schopnosti. Preto je dôležité prispôsobiť výchovné a vzdelávacie metódy jeho individuálnym potrebám.
• Štruktúrované učenie: Štruktúrované učenie poskytuje jednotlivcom s mentálnym postihnutím jasné a predvídateľné prostredie, ktoré im pomáha orientovať sa a učiť sa nové veci.
• Multisenzorické učenie: Multisenzorické učenie využíva rôzne zmysly (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť) na sprostredkovanie informácií. Tento prístup je účinný najmä u jednotlivcov s ťažkým mentálnym postihnutím.
• Komunikačné stratégie: Komunikácia je kľúčová pre rozvoj sociálnych zručností a integráciu do spoločnosti. Pedagogika mentálne postihnutých využíva rôzne komunikačné stratégie, ako napríklad augmentatívnu a alternatívnu komunikáciu (AAK).

Trendy a výzvy v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa neustále vyvíja a reaguje na nové poznatky a spoločenské trendy. Medzi aktuálne trendy patrí:

• Inklúzia: Snaha o integráciu osôb s mentálnym postihnutím do bežných škôl a spoločnosti. Inkluzívne vzdelávanie je proces, ktorý umožňuje deťom a žiakom s mentálnym postihnutím vzdelávať sa v bežných školách spolu so svojimi rovesníkmi. Tento prístup podporuje sociálnu integráciu a rozvoj sociálnych zručností.
• Podpora samostatného života: Umožnenie osobám s mentálnym postihnutím žiť plnohodnotný a nezávislý život.
• Využívanie moderných technológií: Používanie počítačov, tabletov a iných technológií na podporu edukácie a (re)habilitácie.
• Dôraz na kvalitu života: Zameriavanie sa na zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím v rôznych oblastiach, ako je zdravie, vzdelávanie, práca a voľný čas.
• Podpora celoživotného vzdelávania: Celoživotné vzdelávanie je dôležité pre všetkých, vrátane jednotlivcov s mentálnym postihnutím. Špeciálna andragogika sa zameriava na vytváranie príležitostí pre celoživotné vzdelávanie a rozvoj.

Pedagogika mentálne postihnutých čelí aj rôznym výzvam, ako napríklad:

• Nedostatok kvalifikovaných odborníkov.
• Nedostatočné financovanie.
• Prekonávanie predsudkov a stereotypov.
• Zabezpečenie rovnoprávnosti.

tags: #pedagogika #mentalne #postihnutnych #psychopedia #podobne #vyhladavania