Kyberšikanovanie v online diskusiách: Hrozba, prevencia a riešenia

Agresívne a emocionálne útoky v online diskusiách alebo komentároch môžu pre obeť znamenať vážne následky. Tieto útoky môžu ovplyvniť psychickú pohodu, sociálne vzťahy a dokonca aj kariérne možnosti obete. V digitálnom veku, keď je jedinec neustále zapojený do online interakcií, môže byť zraniteľnosť voči negatívnym komentárom ešte väčšia.

Kyberšikanovanie je nekalý spôsob správania, ktorý sa z bežného prostredia presunul do kyberpriestoru, na internet. Zahŕňa rôzne formy zneužívania, ako je napríklad vydieranie, strápňovanie, ponižovanie, výsmech, obťažovanie, zastrašovanie, vyhrážky a pod. Obetiam takéto konanie výrazne škodí, predovšetkým na psychickom zdraví. Sú pod dlhodobým psychickým tlakom, čo môže mať neskôr následky v podobe problémov so sebavedomím, sústredením alebo výkonom. Dotknutú osobu to môže doviesť až k úzkosti, depresii, v najvážnejších prípadoch až k samovražde.

Kyberšikanovanie je druhom šikany, špecifickým tým, že je realizovaný prostredníctvom informačných a komunikačných technológií. Niekedy sa tiež toto šikanovanie označuje aj ako cyberšikana, cyberbullying, e-šikana alebo onlinešikanovanie. Cieľom kyberšikany je spravidla niekoho ponížiť, raniť, ublížiť alebo sa „pobaviť“ na niekoho účet.

Kyberšikana a bežná šikana majú spoločné to, že obe pôsobia na jednotlivca negatívne a môžu zanechať dlhodobé fyzické a psychické následky. Čo však odlišuje kyberšikanu od bežnej šikany, je spôsob a prostredie, v ktorom k nim dochádza. Kyberšikanovanie sa deje na digitálnych zariadeniach, ako sú mobilné telefóny, počítače, tablety a pod. Moderné technológie umožňujú kyberšikanu rozširovať rýchlo a anonymne, čo sťažuje obetiam sa s problémom vyrovnať.

Klasické šikanovanie sa deje v škole, na ceste zo/do školy. Pri tradičnom šikanovaní sa agresor vyhráža obeti a zakazuje jej o tom niekomu povedať. Pri internetovom šikanovaní sa obeť obáva straty možnosti používať počítač (príp. mobil), čo býva častá reakcia rodičov, keď sa im dieťa zdôverí.

Anonymita v internetovom prostredí znemožňuje obeti určiť, či je útočník sám alebo ide o skupinu, či je to nepriateľ/priateľ, dievča/chlapec, neznámy/známy, starší/mladší, niekto zo školy/mimo nej.

Páchatelia môžu zostať v anonymite: oni sami sa cítia bezpečnejšie a menej si uvedomujú, čo ich správanie spôsobuje, keďže nevidia reakciu obete. Kyberšikanovanie ľahšie prekoná rozdiely: pre anonymitu a použitie technických prostriedkov je pre páchateľov jednoduchšie zaútočiť aj na niekoho, na koho by si v reálnom svete pre jeho autoritu alebo pozíciu netrúfli.

Formy a prejavy kyberšikanovania

Možností, ako šikanovať, je presne toľko, koľko je technických možností. Internet umožňuje vytvoriť si pre svoje činy celé publikum. Kyberšikana môže začať ako sranda, môže to začínať sms-kami, potom to prechádza na čety, sociálne siete. Vydávajú sa rôzne inzeráty. Obeť niekedy netuší, kto je za tým. Ale už to nejde vymazať, je to na sieti, šíri sa to ďalej.

• Útočné blogy a zosmiešňujúce skupiny: Zakladanie skupín alebo blogov s cieľom zosmiešniť konkrétnu osobu.
• Hanlivé texty a hoaxy: Písanie hanlivých textov v mene obete, ktorá o ničom netuší, alebo šírenie hoaxov.
• Ohováranie a šírenie nepravdivých informácií: Asi 43 percent opýtaných v prieskume uvádzalo, že sa stretlo s ohováraním a šírením neprávd.
• Kradnutie fotografií a profilov: Kradnutie fotografií a ich umiestňovanie na erotické zoznamky či kradnutie celých profilov. Agresor sa môže nabúrať do profilu obete, zmeniť jej heslo a následne tento profil upraviť. Vydiera obeť tým, že jej profil vráti pod rôznymi podmienkami.
• Zverejnenie trápnych, intímnych alebo upravených fotografií alebo videí: Môže ísť o fotografie alebo videá, so šírením ktorých obeť nesúhlasí alebo o fotografie, ktoré boli vytvorené fotomontážou. Nebezpečenstvom je, že fotografie sú zneužívané so zámerom dehonestovania a zosmiešňovania jedincov, prípadne vydierania. Ak sa raz fotografia dostane do virtuálneho priestoru, agresor i obeť nad ňou strácajú kontrolu.
• Kyberstalking (kybernetické prenasledovanie): Prenasledovanie niekoho cez sociálne siete, zhromažďovanie informácií, sledovanie aktivity v chatoch či na sociálnych médiách. Môže mať rôzne podoby aj príčiny. Prenasledovateľ chce predovšetkým získať moc nad obeťou, manipulovať ňou. Niekedy prenasledovateľ sleduje svoju obeť cez rôzne vyhľadávače, prezerá si jej profil na sociálnych sieťach, sleduje jej komunikáciu na čete.
• Sexting: Zasielanie správ, fotografií, najčastejšie vlastných, so sexuálnym podtónom. Mladí ľudia si plne neuvedomujú riziká, ktoré z toho vyplývajú.
• Kyberooming: Páchateľ sa snaží od obete vylákať osobné údaje, fotografie so sexuálnou tematikou a podstatné informácie, ktoré ďalej zneužije. Postupne nadväzuje s obeťou citový vzťah, pričom väčšinou s falošnou identitou sa snaží vyvolať pocit dôvery.
• Kyberšikana spojená s obťažovaním cez hry (griefing): Griefing zahŕňa rôzne taktiky, ktorými sa snažia niektorí hráči úmyselne rušiť iných používateľov.

Podľa prieskumu portálu Zodpovedne.sk sa mladí ľudia v roku 2010 najčastejšie stretávali na internete s nadávaním a vysmievaním (50 percent). Okolo 43 percent opýtaných uvádzalo, že sa stretlo s ohováraním a šírením neprávd. Skúsenosť so samotným kyberšikanovaním uviedlo okolo šesť percent opýtaných.

Z výskumu, ktorý realizoval Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave v spolupráci s eSlovensko, o.z. 65,4 % obetí kyberšikanovania vie, kto je agresorom. Najčastejšie je to niekto, koho poznajú naživo, buď zo školy alebo z okolia alebo ich známy z internetu.

Medzi najčastejšie prejavy kyberšikanovania na našich školách v roku 2019/2020 podľa vyššie spomenutého výskumu patrili práve:

1. Ohováranie, šírenie nepravdivých informácií - 62,7%
2. Urážanie a ponižovanie - 50,6%
3. Vyhrážanie a zastrašovanie - 26,4%
4. Sexuálne obťažovanie - 2,5%
5. Iné - 2,4%

Aj keď sú rany od útočníkov iba virtuálne, bolia rovnako, ako tie skutočné. Kyberšikanovanie v sebe nesie hneď niekoľko hrozieb. Napríklad sťahuje psychologický priestor od reality k virtualite. Rodina ani škola, bohužiaľ, nezachytáva roztváranie nožníc medzi tým, čo dieťa vidí a počuje na internete a čo žije v živote a škole. Online šikana je nepretržitá. Do istej miery ju totiž ovplyvňuje skutočnosť, že mladí trávia na internete neúmerne veľa času. Reakcií na daný typ správania môže byť niekoľko. Obeť uteká od internetu alebo zatúži po odplate. Tretia reakcia, človek si to začne brať osobne a začnú komplexy. Vedie to k rezignácii, depresii, nežiaducim psychickým stavom.

Osoby, ktoré sú cieľom takéhoto správania, môžu čeliť pocitom úzkosti, depresie a strate sebavedomia. V dôsledku šikany vynechajú v USA každý mesiac školu až tri milióny detí.

Kyberšikanovanie u dospelých

Kyberšikanovanie často prebieha medzi deťmi a dospievajúcimi. Stáva sa aj to, že žiaci takýmto spôsobom šikanujú učiteľa. Rovnako sa môže kyberšikanovanie objaviť aj medzi dospelými - medzi kolegami v práci, či bývalými partnermi po rozchode.

Keď sme už dospelí, myslíme si, že sa nás šikanovanie netýka. Stačí však zavítať do internetových diskusií. Stačí napísať príspevok do diskusie a už sú tam. Hovoria im trollovia, či hejteri. Väčšinou podpichujú len tak, pre zábavu. Alebo sociálnu sieť. A začne sa opakovane vyhrážať, posmievať sa a útočiť. Zrazu máte pocit, že ste urobili niečo zle a za nič nestojíte. Ale nie ste to vy, kto má problém. Je to človek na druhej strane.

Fenomén menom trolling sa stáva šikanou. Agresormi však nie sú deti, ale dospelí ľudia. Tí, ktorí by už mali mať svoj hnev pod kontrolou. Na internete šikana doslova kvitne. “Najčastejšie sa stretávam s názormi, že určite nemám nič lepšie na práci a len sa vystavujem,” opisuje skúsenosti blogerka Hana. “Vôbec sa netýkali môjho blogu, vysmieval sa mi, že som anorektička bez vkusu a že by som mala radšej rodiť, ako písať. Trvalo to asi mesiac,” dodáva.

Výsmech ženám-blogerkám a odporúčania ich komentátorov, aby sa napríklad “vrátili späť do kuchyne” je materiál na celú knihu. Agresori sa však nevyhýbajú ani útokom na mužov a vlastne, na všetkých a všetko. A nie vždy ostanú virtuálnej realite. Stredoškolský učiteľ a občiansky aktivista Juraj Smatana spomína: “V mojom prípade to došlo aj trochu ďalej, než sú nejaké nepríjemné slovíčka: dvaja maskovaní chlapi s boxerom na ruke, čakajúci na ceste, ktorou chodím z domu do školy.”

Pripomeňme si prípady zo sveta, kedy si obete internetovej šikany siahli na život, alebo nad tým premýšľali. Čo je pre jedného zábavou, môže byť pre druhého veľmi zraňujúce. Takéto osočujúce komentáre môžu byť veľmi frustrujúce najmä pre niekoho, kto sa s nimi doteraz nestretol. “Cieľ útoku, obeť, stráca sebaúctu a cíti sa neprávom obvinený, ukrivdený,” vysvetľuje psychologička Denisa Maderová dôsledky takejto “zábavy”. Internetoví “trolovia” si však neuvedomujú, že kým sa oni zabávajú, druhá strana trpí.

Prípady kyberšikanovania v praxi

• Poľsko, Gdaňsk, 2006: Spolužiaci si ako cieľ šikanovania vybrali 14-ročnú Annu Halman. Vyzliekli ju, obchytkávali a napodobňovali znásilnenie. Asi dvadsaťminútovú scénu nahrávali na mobilný telefón.
• USA, Vermont, 2003: 13-ročný Ryan Halligan bol dlhšiu dobu vystavený kyberšikanovaniu. Spolužiaci o ňom na internete rozšírili, že je homosexuál. Dievča, ktoré sa mu páčilo, si s ním začalo četovať a následne zverejnila jeho ľúbostné vyznania na internete.
• USA, Missouri, 2006: 13-ročná Megan Meiereová sa zoznámila cez internet so 16-ročným Joshom. Nejakú dobu si s ním písala a zaľúbila sa do neho. Josh bola však v skutočnosti 49-ročná Lori Drewová, matka Meganinej kamarátky, ktorá chcela zistiť, čo si Megan myslí o jej dcére. Keď sa jej zdalo, že už zašla vo virtuálnom vzťahu priďaleko, chcela ho ukončiť tak, že sa k Megan začala správať hrubo - nadávala jej, zverejňovala o nej urážlivé komentáre a napísala jej, že tu na svete pre ňu nie je miesto.

Legislatíva a trestné činy

Na Slovensku, rovnako ako v mnohých iných krajinách, je kyberšikana považovaná za trestný čin. Vzhľadom na platnú legislatívu trestného zákona je forma kyberšikany trestným činom. Napríklad šírenie nepravdivých informácií, zverejňovanie hanlivých obrázkov alebo výhražné správy môžu byť považované za trestné činy, ako sú ohováranie, vydieranie alebo ohrozovanie osobnej slobody.

Mladí ľudia často neberú do úvahy, že to, čo považujú za nevinný žart, môže mať vážne právne následky, ako aj poškodiť životy iných. Problematika kyberšikanovania je zahrnutá v Trestnom Zákone č. 300/2005 Z. z.

V súvislosti s kyberšikanovaním sa najčastejšie vyskytujú trestné konania ako:

• nebezpečné prenasledovanie, tzv. kyberstalking - (§ 360a Trestného zákona)
• vydieranie
• nátlak
• ohováranie prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby

Okrem spomenutých trestných konaní v rámci kyberšikanovania sem patrí aj:

• sexuálne zneužívanie
• poškodzovanie cudzích práv
• výroba a rozširovanie detskej pornografie
• ohrozovanie mravnosti
• podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd
• rozširovanie a prechovávanie extrémistických materiálov
• popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov
• hanobenie národa, rasy a presvedčenia, prípadne podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.

Ako sa brániť proti kyberšikanovaniu

Ak sa ti na internete niekto vysmieva, nadáva ti, vyhráža sa ti alebo ti ináč ubližuje, nemá na to právo a ty sa vždy môžeš nejakým spôsobom brániť. Brániť sa kyberšikanovaniu nie je ľahká úloha. Je dôležité vedieť, o aký závažný problém ide a začať s riešením čo najskôr. Šikanovanie agresora neprestane baviť len tak, skôr naopak, pokiaľ vidí, že sa mu darí, motivuje ho to k pokračovaniu a zvyšovaniu agresie.

Obrana pre obete:

1. Zabezpečenie osobných údajov: Je dôležité chrániť svoje osobné údaje na sociálnych sieťach a verejných platformách. Nastavenie silných hesiel a používanie dvoch faktorov autentifikácie pomáha ochrániť online účty.
2. Zodpovedné zdieľanie informácií: Pred zverejnením akýchkoľvek informácií alebo obrázkov si treba dôkladne premyslieť, ako môžu tieto dáta ovplyvniť ostatných. Súkromie by malo byť vždy na prvom mieste.
3. Dôsledné nastavenie ochrany na sociálnych sieťach: Je možné nastaviť ochranu profilov na sociálnych sieťach tak, aby ich videli iba naši priatelia. Týmto spôsobom môžeme obmedziť možnosť zneužitia našich údajov.
4. Pozor na neznámych ľudí: Nikdy nezdieľajte osobné informácie s neznámymi ľuďmi a buďte opatrní pri prijímaní žiadostí o priateľstvo alebo komunikácii s cudzími osobami na internete.
5. Blokovať komunikáciu s páchateľom: Ak je to možné, je vhodné zastaviť komunikáciu so šikanovaním a neodpovedať na výhražné alebo urážlivé správy. Daj agresorovi pokojne a dôrazne najavo, že si takéto správanie neželáš, a ďalej s ním nekomunikuj. Jednoducho povedané, najlepšia zbraň je úplná ignorácia.
6. Zachovať dôkazy: V prípade kyberšikany je dôležité zachovať všetky dôkazy, ako sú snímky obrazovky, správy alebo iné digitálne záznamy, ktoré môžu byť neskôr použité pri vyšetrovaní. Aj keď si agresori myslia, že zostávajú anonymní, nie je to celkom tak. Pri akejkoľvek činnosti vo virtuálnom priestore zostávajú stopy, ktoré môžu poslúžiť buď na identifikáciu páchateľa, alebo ako dôkaz o čine.
7. Nahlásiť kyberšikanu: Žiak môže kyberšikanu nahlásiť svojim učiteľom, školskému psychológovi, rodičom alebo priamo na platformách, kde k šikanovaniu dochádza. Na Slovensku existujú aj linky pomoci a organizácie, ktoré sa špecializujú na riešenie problémov s kyberšikanou. Môžete sa tiež obrátiť na školu, ak sa kyberšikanovanie deje medzi spolužiakmi, na školského psychológa, na Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, kde sú pracovníci vyškolení na riešenie šikanovania alebo na Políciu SR.
8. Požiadať o pomoc: Kyberšikana môže mať vážne psychologické dôsledky, preto je dôležité, aby obete vyhľadali podporu odborníkov, ako sú psychológovia alebo poradenskí pracovníci. Povedz o kyberšikanovaní niekomu dospelému - rodičovi, učiteľovi, psychológovi, polícii, kontaktuj linku Pomoc.sk (116 111).
9. Posilňuj si sebavedomie: Sústreď sa na svoje silné stránky, a nie na svoje nedostatky.
10. Zvážte právne kroky: Ak vášmu stalkerovi nestačí prítmie obrazovky a rozhodne sa, že si to s vami vytmaví osobne, alebo vám pošle odkaz, v ktorom sľubuje vašu likvidáciu, je čas obrátiť sa na políciu. Ak sa vám niekto vyhráža smrťou, či ublížením, je namieste podať trestné oznámenie. Ak útočník prejde od slov k činom, polícia už má záznam o tom, že má k takémuto správaniu sklony.

Rady pre svedkov kyberšikanovania:

Pokiaľ vidíš, že sa niekto opakovane dopúšťa nevhodného správania voči druhej osobe, nehraj sa na mŕtveho chrobáka. Snaž sa pomôcť. Kontaktuj obeť v súkromnej správe a skús sa s ňou o tom porozprávať - možno čaká na podporu, aby sa uistila, v akej situácii sa ocitla. Skúste spoločne vyhľadať pomoc, alebo sa aspoň uistí, že vie, kde ju hľadať. Aj ty môžeš byť tým, kto zabráni ubližovaniu, násiliu a nespravodlivosti.

tags: #diskusny #prispevok #sikanovanie