Pojem autorita je v živote každého z nás prítomný. Stretávame sa s ňou v odbornej aj laickej verejnosti, kde sa diskutuje o prirodzenej, osobnej, pravej, skreslenej, mocenskej, direktívnej, rodičovskej či výchovnej autorite. Niektorí autori ju vnímajú ako antropologickú konštantu, ktorá formuje pravidlá skupinového života a podmieňuje biologické prežitie i rozvoj jednotlivcov. Iní ju definujú ako rešpektovanú vážnosť osobnosti, uznanie jej vedomostí, taktu a skúseností. Jedno je však isté: autorita každého človeka pramení z jeho osobnosti, morálnych a charakterových vlastností.
Mať pred vlastným dieťaťom autoritu je snom mnohých rodičov. Často si ju však vykladajú chybne, čo vedie k neúspešnej snahe o jej vybudovanie. Pod pojmom rodičovská autorita sa myslí prirodzená prevaha skúsenejšieho a zrelšieho rodiča nad dieťaťom. Táto autorita by mala byť založená na citovom vzťahu, pričom dieťa potrebuje a má právo na autoritu oboch rodičov - otca i matky. Ak majú rodičia prirodzenú autoritu, dieťa väčšinou neskúma účelnosť požiadaviek a rovnocenné pôsobenie oboch rodičov rozvíja nielen nadanie, ale aj duchovné hodnoty ako tolerancia, láska a rešpekt.
Skôr než dieťa začne rešpektovať autoritu rodičov, pozorne skúma ich osobnosť a hodnotí ju. Autorita sa nededí, ale dá sa získať správnym úsilím. „Správna rodičovská autorita má pre úspešnú výchovu mimoriadny význam.“
Čo je to rodičovská autorita?
V rumunskom občianskom zákonníku sa používa pojem rodičovská autorita, ktorá zahŕňa všetky práva a povinnosti týkajúce sa dieťaťa a jeho majetku. Tieto práva a povinnosti náležia rovnocenne obom rodičom a vykonávajú sa v záujme dieťaťa. Medzi ne patrí:
- Právo a povinnosť vytvoriť a chrániť identitu dieťaťa (meno, občianstvo).
- Právo a povinnosť vychovávať dieťa.
- Právo a povinnosť poskytovať dieťaťu podporu (výživu).
- Právo prijať určité disciplinárne opatrenia voči dieťaťu.
- Právo rodičov na zlúčenie s dieťaťom a osobné väzby.
- Právo určiť domov dieťaťa.
- Správa majetku dieťaťa a zastupovanie v občianskoprávnych dokumentoch.
Rodičia vykonávajú rodičovskú autoritu spoločne a rovnocenne. V prípade rozvodu náleží rodičovská autorita obom rodičom spoločne, prípadne iba jednému z nich, ak na to existujú oprávnené dôvody v záujme dieťaťa. Notár môže stanoviť rozvod so súhlasom manželov aj vtedy, keď majú maloleté deti, ak sa manželia dohodnú na všetkých aspektoch súvisiacich s výchovou a starostlivosťou o deti.
Autorita a jej podstata
K porozumeniu pozemskej a duchovnej autority rodičov treba pochopiť podstatu autority ako takej. Autorita sa vyznačuje „mravným právom riadiť a viesť druhých a povinnosťou poslušnosti z ich strany“. Jej význam sa opiera o vzťah k ľuďom či veciam. Je tiež akýmsi garantom pozitívnych hodnôt, čím ovplyvňuje rozvoj potenciálu človeka. Autorita dáva právomoc zaviazať druhého vo svedomí, hoci žiaden človek inak nemá, len na základe toho, že je človekom, právo ostatných viazať na svedomí.
Všetka autorita pochádza istým spôsobom od Boha. Svätý Pavol v Liste Rimanom hovorí: „Každý nech je poddaný vrchnostiam, lebo nie je vrchnosti inej ako od Boha; a tie, ktoré sú, sú zriadené Bohom.“ Učiteľský úrad Cirkvi to potvrdzuje slovami: „Riadna moc je od Boha.“ Tieto úryvky zo Svätého Písma sa týkajú aj rodičov, čo potvrdzuje aj prirodzený zákon. U detí vidíme prirodzený sklon podvoliť sa rodičom. Pokiaľ dieťa jedná podľa prirodzeného zákona a rodičia mu niečo oprávnene prikážu, dieťa cíti povinnosť rodičov poslúchnuť.
Typy rodičovskej autority a chyby rodičov
Mnohí rodičia si autoritu vymáhajú nevhodnými spôsobmi, ktoré vedú k narušeným vzťahom a negatívnym dôsledkom pre deti. Psychológovia dnes dokážu presne poradiť, čo nemajú robiť, aby autoritu nestratili. Najčastejšie chyby sú:
- Utláčanie: Rodičia si autoritu vymáhajú vyhrážaním, krikom alebo bitkou pre každú maličkosť. V takejto rodine prevláda atmosféra strachu a neistoty, čo vedie k neúprimnosti a pretvárke u detí.
- Odstup: Častejšie sa vyskytuje v rodinách intelektuálov, kde rodičia nemajú na deti čas kvôli budovaniu kariéry. Starostlivosť o deti prenechávajú starým rodičom alebo opatrovateľkám, čím vytvárajú prostredie typické pre neúplnú rodinu.
- Moralizovanie: Rodičia využívajú každú maličkosť na káranie a napomínanie detí, pričom sa sami cítia neomylnými. Toto správanie sa deťom čoskoro sprotiví a pôsobí na ne negatívne.
- Prehnaná láska a dobrota: Rodičia dovolia deťom všetko, čo im napadne, a neustále im dokazujú svoju lásku. Deti však rýchlo zistia, že lásku stačí predstierať, aby získali výhody, čo vedie k neúprimnosti, pretvárke a sebectvu.
- Nejednotnosť rodičov: Čo jeden rodič prikáže, druhý to zruší, čím podrýva autoritu toho druhého a vytvára zmätok u detí.
- Podplácanie: Rodičia si vykupujú poslušnosť sľubmi a darčekmi, čo učí deti manipulácii a nepripravuje ich na zodpovednosť.
Benedikt XVI. poukazuje na to, ako riešiť dilemu medzi stanovením pravidiel a úsilím, aby ich deti slobodne prijímali. Tajomstvo spočíva v tom, že „Výchova nemôže... zľavovať z osobnej prestíže, ktorá umožňuje uplatňovanie autority. Toto je ovocím skúsenosti a kompetencie, ale predovšetkým sa získava koherenciou vlastného života a osobnou angažovanosťou, ako vyjadrením opravdivej lásky.“
Ako získať zdravú rodičovskú autoritu?
Zdravá autorita sa nezískava manipuláciou strachom alebo panovačným prístupom. Je to stav, keď rodič rozhodne v prípade nebezpečenstva pre dieťa a zakročí, ak s ním dieťa zaobchádza neúctivo. Rodičovská autorita by sa nikdy nemala zamieňať s jednoduchým uplatňovaním našej vôle voči inej osobe alebo snahou, aby nás poslúchali za každú cenu. Svetlo autority spočíva v jej vnímaní ako služby, ktorá vedie k cieľu, ku ktorému chce dospieť.
Kroky k zdravej autorite:
- Stanovte si cieľ: Čo chcete dieťa naučiť, vštepiť mu a k čomu ho chcete vychovávať? Napríklad úprimnosť, láskavosť, vďačnosť, morálne a duchovné hodnoty, schopnosť komunikovať a riešiť konflikty.
- Stanovte si hranice: Na základe cieľa si určite mantinely, za ktoré už nechcete ísť. Hranica nie je trest, ale jasné pravidlo. Napríklad: „Klamstvo netolerujem.“
- Efektívna komunikácia: Naučte sa riešiť spory vysvetlením svojho postoja, pocitov a kladením správnych otázok. Veronika a Mark, manželia s rôznymi rodnými jazykmi, si vybudovali tento zvyk. „Našou veľkou výhodou je, že máme rôzne rodné jazyky. Viem, že to znie paradoxne a niekto by to mohol považovať za nevýhodu, no kľúč je v tom, že do rozhovorov vždy vstupujeme s vedomím, že s veľkou pravdepodobnosťou ma môj partner nepochopí na prvýkrát. Nemám netrpezlivé očakávanie, že Mark porozumie hneď všetko ako myslím, cítim a prežívam. Som pripravená vec vysvetliť rôznymi spôsobmi, hľadať iné slová pre pomenovanie problému.“ Mark to potvrdzuje: „Povedal by som, že naše povahy a temperament nie sú výbušné a konfliktné. Čo sa týka jazyka, už od úplného začiatku nášho vzťahu sme pristupovali ku komunikácií tak, že sa pravdepodobne úplne hneď nepochopíme. A tento zvyk pestujeme ďalej.“
- Dôslednosť a dodržiavanie slova: Stojte si za svojím slovom a dávajte dieťaťu na výber z dvoch možností. Tým budujete dôveru a ukazujete, že ním nemanipulujete.
- Dávajte dieťaťu zodpovednosť: Prenechajte zodpovednosť na dieťa, pokiaľ mu patrí. Umožnite mu rozhodnúť sa medzi dvoma možnosťami alebo nájsť riešenia problémov. „Kto chce pokaziť životnú dráhu svojich detí, nech im odstráni z cesty všetky prekážky.“
- Začnite skoro: Už keď dieťa začne prvýkrát vzdorovať, je dobré nepovoliť z vašej hranice. „Pouč chlapca na začiatku jeho cesty a neodchýli sa od nej ani v starobe.“ (Príslovia 22/6)
- Pozerajte sa na veci z pohľadu dieťaťa: Snažte sa pochopiť jeho motivácie a pocity.
- Milosť: Niekedy treba dieťaťu prepáčiť veci len tak. „Príliš veľa myslíme a príliš málo cítime. Viac ako stroje potrebujeme ľudskosť. Viac ako rozum potrebujeme láskavosť a miernosť.“
- Úcta: Rodič potrebuje úctu a rešpekt od dieťaťa a dieťa potrebuje úctu a rešpekt od rodiča. Nebite svoje deti, nezhadzujte ich pred kamarátmi, rešpektujte ich právo na názor. „Pamätajte na úctu k sebe, na úctu k druhým a na zodpovednosť za vaše správanie.“
- Ospravedlnenie: Ak spravíte chybu, ospravedlňte sa dieťaťu. Tým mu ukážete príklad a budujete si jeho úctu. Rovnako vyžadujte ospravedlnenie aj od detí.
Výchova detí a rola rodičov
Úlohou rodičov je ukazovať deťom príklad vlastným životom a hodnotami. Deti si všímajú všetko, čo robia ich rodičia, a majú tendenciu ich v tom napodobňovať. Rodičovská autorita zahŕňa usmerňovanie detí pri udržiavaní srdečnej rodinnej atmosféry a pomoc, aby dospeli k poznaniu, že viac radosti je v dávaní než v prijímaní. To si vyžaduje tráviť čas doma a vytvárať rodinnú atmosféru preniknutú láskou, zbožnosťou a starostlivosťou o iných ľudí.
Veronika a Mark so svojimi tromi synmi pestujú ranné modlitby, čítanie z Biblie a spoločné rozhovory o viere. „Každý deň začínam s deťmi rannou modlitbou v našom domácom modlitebnom kútiku; máme čítanie z Biblie a prosby na ten deň; po obede máme hodinu ticha, kedy každý z nás ide do svojej izby. Ja si môžem chvíľu oddýchnuť, čítať si a pomodliť sa; deti sa môžu hrať tiché hry alebo si tiež čítať. Každý večer sa spoločne modlíme ruženec.“ Mark dodáva: „Ráno mám svoju osobnú kratšiu modlitbu. Ďalej, tým, že pracujem z domu, každý deň spoločne celá rodina obedujeme. Pred obedom sa pomodlíme a potom sa rozprávame aj o viere a rôznych veciach. V nedeľu spolu chodíme sláviť liturgiu.“
Domáca škola a zodpovednosť
Veronika a Mark sa rozhodli pre domácu školu pre svoje deti. Veronika vysvetľuje: „Mark bol vychovávaný v domácej škole a pre neho to bolo niečo prirodzené. Opýtal sa ma, čo by som povedala na to, že by sme mali aj my domácu školu. Odhodlala som sa ísť do toho s jednou podmienkou, a to - že na všetko nechcem byť sama.“ Jednou z dôležitých vecí je, že každé z detí má svoje denné školské povinnosti a tiež povinnosti v domácnosti, za ktoré je zodpovedné. Chlapci sú raz ročne preskúšaní cez americký systém - robia online testy, ktoré odovzdávajú škole na Slovensku. Výhodou domácej školy je, že rodina môže byť spolu, majú čas pre seba a rodičia môžu vidieť deti rásť, viac im rozumieť a viac ich poznať. Deti sa učia aj prostredníctvom spoločných hier a domácich prác. „Radi sa spolu hrávame stolové hry. Nie je to na nejakej pravidelnej báze, no je to taký náš spoločný čas. Ja som mal rád tieto hry už od detstva a teraz môžem túto svoju vášeň zdieľať so svojimi synmi, čo je skvelé.“ hovorí Mark. Veronika dopĺňa: „Robia spolu aj chlapské domáce práce, naposledy kompost. Alebo keď Mark niečo doma opravuje, vŕta, pribíja, chlapci sú vždy okolo neho ochotní pomôcť, pridržať, podať náradie.“
Teológia tela a rodičovstvo
Teológia tela Jána Pavla II. dáva rámec pre vnímanie manželstva a rodičovstva. Jeden z kľúčových konceptov je, že Boží plán pre manželstvo je to, aby bolo obrazom lásky svätej Trojice a obrazom lásky Boha voči Cirkvi. Preto je naším povolaním dosiahnuť svätosť prostredníctvom manželstva, a nie napriek nemu.
Úcta medzi manželmi je veľmi dôležitá a odráža sa v každodennom správaní sa k sebe navzájom. V každej maličkosti. Veronika hovorí: „Každý deň mi totiž po jedle povie „ďakujem za obed“, „ďakujem za večeru“. Tento pekný zvyk si priniesol zo svojej rodiny a mňa to skutočne stále teší, keď vidím, že je vďačný za to, čo robím a že si to všíma. Každý deň mi povie, že ma ľúbi. Aj niekoľkokrát. Tiež sa cítim byť ctená tým, že keď ma chce upozorniť na nejakú chybu alebo nedostatok, robí to veľmi rozvážne; dlho hľadá správne slová a formuláciu a ja už len tým, že vidím tú snahu mi to povedať mierne a láskavo, sa cítim byť milovaná a prijatá.“ Mark dodáva: „Čo sa týka úcty, ide o to nekritizovať a nesťažovať sa zbytočne. Hlavne nie pred cudzími ľuďmi a ani pred deťmi. Ďalej s trpezlivosťou pristupovať k chybám toho druhého. Deti sú plnohodnotní ľudia, ktorí si rovnako zaslúžia úctu. Keďže chceme byť pre nich vzormi, nemôžeme byť k nim neúctiví len kvôli tomu, že sa nevyrovnáme vekom.“
Právomoc otca nad rodinou
Podriadenosť manželky manželovi je zásadou, ktorú spoznávame nielen z prirodzeného zákona, ale aj z pozitívneho Božieho zákona. Pán Boh prostredníctvom sv. Pavla hovorí: „Ženy buďte poddané svojim mužom ako Pánovi, pretože muž je hlava ženy, ako je Kristus hlavou Cirkvi.“ Manželovi ako hlave rodiny prislúcha pozemská autorita, pretože je jeho právom a povinnosťou hmotne zaistiť a fyzicky chrániť rodinu. Má tiež duchovnú autoritu, keďže jeho povinnosti vzhľadom k deťom nie sú len hmotného rádu, ale tiež duchovného. Otec duchovne zabezpečuje svoju rodinu tým, že získava milosť pre manželku a deti, aby viedli cnostný život. K jeho povinnostiam patrí duchovne ochrániť svoje deti pred vecami, ktoré môžu citovo, mravne a duchovne ublížiť rodine, ako aj držať diabla ďalej od rodiny modlitbou, znášaním protivenstiev a dobrými skutkami.
Autorita a dôvera
Súčasťou rodičovskej autority je aj pomáhať deťom pochopiť hodnoty, ktoré im chceme odovzdávať, pričom vždy rešpektujeme ich nezávislosť a samostatnosť. Vyžaduje si to, aby deti cítili, že ich rodičia bezpodmienečne milujú, že majú s nimi harmonické vzťahy, poznajú ich a dôverujú im. Rodičovskú autoritu, ktorú si výchova vyžaduje, možno dokonale zharmonizovať s priateľstvom, to znamená istým spôsobom sa vložiť do roviny a úrovne svojich detí. Keď deti dorastajú, rodičovská autorita je stále závislejšia od vzťahov založených na dôvere. Dôležité je venovať deťom všetok potrebný čas a kreatívne vyhľadávať príležitosti, ako spolu s nimi stráviť čas. Rodičia by mali dávať najavo, že chcú byť blízki svojim deťom, byť k dispozícii a hovoriť o ich starostiach. V konečnom dôsledku ide o dôveru voči každému dieťaťu, ochotu „akceptovať riziko ich slobody a sústavne byť v bdelej pozornosti, aby mohli pomôcť deťom napraviť nesprávne postoje a voľby.“
Výchova detí je záležitosťou oboch rodičov, aj otca, aj matky. Boh im zveril poslanie viesť ich deti do neba a poskytuje im aj pomoc pre splnenie tejto úlohy. Preto povolanie k rodičovstvu so sebou prináša aj potrebu modliť sa za svoje deti. Rodičia pri výchove detí „dostávajú osobitú milosť vo sviatosti manželstva, ktorú ustanovil Ježiš Kristus... Mali by si uvedomovať, že založenie rodiny, výchova detí a uplatňovanie kresťanského vplyvu v spoločnosti sú nadprirodzené úlohy.“ Ak budú konať s ľudskou jemnosťou a nežnosťou, s istou dávkou chytrosti a ak zveria svoje úsilie do Božích rúk, potom aj ich deti dozrejú, lebo v konečnom dôsledku každé dieťa patrí Bohu.
tags: #diskusny #prispevok #rodicovska #autorita