Zmysly a starostlivosť o prírodu: Prepojenie pre zdravie a trvalo udržateľný rozvoj

Kontakt so živou prírodou je pre ľudské zdravie blahodarný. Nie náhodou sa v poslednej dobe rozširujú služby ponúkajúce psychoterapiu v prírode. V príručkách zdravého životného štýlu nájdete odporúčania, aby ste trávili čas vonku v prírode čo najčastejšie. Takisto zooterapia využíva liečivý vplyv kontaktu so zvieratami na naše duševné i telesné zdravie.

Pobyt v lese má priaznivé účinky na naše fyzické aj mentálne zdravie, čo je jasné hádam každému milovníkovi prírody či nadšencovi outdooru. Do lesa chodíme na vychádzky, na túry, na bicykel či na bežky, zabehať si, zbierať plody alebo pozorovať divú zver. Vyberáme sa tam z rôznych príčin, s rozličnými cieľmi.

Shinrin-Yoku: Umenie lesného kúpeľa

Lesný kúpeľ, známy ako Shinrin-Yoku, má ako uzdravujúca technika svoj pôvod v Japonsku, no rýchlo sa rozširuje po celom svete. To, že má príroda pozitívny vplyv na naše zdravie, nie je žiadnym tajomstvom. Vzduch v lese obsahuje podstatne viac kyslíka a tiež fytoncídov - látok, ktoré fungujú ako prírodné antibiotiká, ničia škodlivé mikroorganizmy, potláčajú infekcie a pôsobia protizápalovo. Tieto látky produkujú samotné rastliny, najmä ihličnany. Okrem toho je vzduch v lese čistejší, obsahuje menej škodlivín a patogénov, ktoré bežne vdychujeme v meste. Silice v lesnom ovzduší, naopak, dýchanie uľahčujú. To všetko podporuje imunitný systém, zvyšuje vitalitu a dodáva nám energiu.

Navyše, pobyt v prírode výrazne znižuje hladinu stresu v organizme, napomáha tomu aj kombinácia zelenej a modrej farby, ktoré na nás pôsobia uvoľňujúco. Lesný kúpeľ má blahodárne účinky na našu psychickú pohodu, znižuje napätie, zmierňuje duševné poruchy, zvyšuje prah bolesti, zlepšuje spánok, koncentráciu a pamäť. Taktiež znižuje vysoký krvný tlak, pomáha pri prevencii kardiovaskulárnych ochorení (podporuje tvorbu látok na ochranu srdca), respiračných ochorení, cukrovky (znižuje hladinu cukru v krvi) alebo rakoviny (zvyšuje produkciu protirakovinových proteínov), a všeobecne podporuje obranyschopnosť organizmu. Pri Shinrin-Yoku sa nesústreďte na výkon, prejdené kilometre, tempo či spálené kalórie. Hoci to znie banálne, v dnešnej dobe žije mnoho z nás uponáhľaný mestský život, priemerný Európan trávi v interiéri až neuveriteľných 90% času a kontakt s prírodou sa tak vytráca. Pritom ide o jednu z najprirodzenejších a najľahšie dostupných terapií pre naše zdravie. Ak sa už do prírody vyberieme, nebýva to len tak, väčšinou máme aj nejaký zámer - napr. prejsť istú trasu, zabehnúť niekoľko kilometrov či urobiť pekné snímky. Sme zvyknutí niečo neustále riešiť a častokrát je ťažké našu myseľ izolovať. Pri shinrin-yoku je však jediným cieľom vnímať prírodu okolo nás naplno, bez akýchkoľvek iných ruchov. Jediné, čo pre lesný kúpeľ potrebujete, je les. Skúsme ho pri našej najbližšej návšteve sledovať, počúvať, ovoňať, ochutnať aj ohmatať.

Prepojenie s prírodou prostredníctvom zmyslov

Viac ako kedykoľvek predtým trávime čas v interiéroch a pripojení na digitálne zariadenia. Dlhé a náročné obdobie sociálnej izolácie zapríčinené pandemickou situáciou výrazne ovplyvnilo duševné zdravie. Množstvo smutných správ, psychická záťaž v práci aj doma, online stretnutia a nekonečné scrollovanie na sociálnych sieťach prispievajú k únave a vyčerpaniu. Rastúci počet výskumov potvrdzuje, že pobyt v prírode podporuje zdravie a duševnú pohodu. Mnohé zo štúdií sa zaoberali časom a frekvenciou pobytu v prírode, ktoré sa dajú jednoducho zmerať. Vedci však začali skúmať aj psychologický koncept „spojenia s prírodou“, ktorý rozlišuje medzi kontaktom so svetom prírody a emocionálnym vzťahom jednotlivca k prírode.

Spojenie s prírodou je širší pojem než len kontakt s prírodou. Znamená to, že sa skutočne naladíte na svoje okolie a všímate si, čo sa v prírode deje. Nemusíte pritom objímať stromy v lese alebo sa kúpať v ľadovom jazere. Ak sa pohybujete, čím pomalšie pôjdete, tým lepšia príležitosť na vnímanie prítomného okamihu. Témou prepojenia s prírodou sa systematicky zaoberá profesor Miles Richardson na Univerzite v Derby.

Päť ciest k prepojeniu s prírodou:

• Zmysly - Vnímať prírodu prostredníctvom zmyslov. Zamerať svoju pozornosť na vtáčí spev, vôňu kvetov, štruktúru listov či západ slnka.
• Emócie - Pozorovať emócie, ktoré pociťujeme v prírode. Zastaviť sa a všimnúť si v prírode to dobré, aj v náročných životných situáciách.
• Krása - Všímať si krásu prírody aj v maličkostiach. Zachytiť ju pomocou umenia, maľovaním, fotografovaním alebo písaním.
• Význam - Premýšľať, čo pre nás príroda znamená.
• Súcit - Chápať seba samého ako súčasť prírody.

Prvým krokom je všímať si okolitú prírodu. Spomalenie nám umožňuje zapojiť zmysly, oceniť krásu prírody a precítiť emócie. Spolu s poznaním hodnôt to vytvára predpoklady pre starostlivosť o prírodu a jej ochranu. V dnešnom uponáhľanom a digitálnom svete pribúdajú programy poskytujúce štruktúrované aktivity, ktoré vedú k spojeniu s prírodou. Cieľovou skupinou sú najmä ľudia žijúci v silne urbanizovaných oblastiach. Zámerom je rozvíjať outdoorové aktivity s merateľným pozitívnym sociálnym vplyvom, ako napríklad ekoterapia, lesné kúpele, záhradná terapia a ďalšie.

Vo viacerých krajinách sa takéto riešenia založené na prírode uplatňujú v prevencii ochorení súvisiacich so stresom a ako doplnok k odbornej zdravotnej starostlivosti. Vedecké výskumy dokazujú ich potenciál pomáhať pri zmierňovaní stresu a úzkosti, pri zotavovaní sa a budovaní psychickej odolnosti. Podpora duševnej pohody je nesmierne potrebná a nevyhnutná aj v post-pandemickom období. Zároveň čelíme globálnym problémom ako sú klimatická zmena a strata biodiverzity. Je viditeľné, že ako ľudstvo žijeme značne odpojení od prírody. V tomto kontexte sa zdá ťažko pochopiteľné, ak chceme od prírody, aby nám bolo dobre a súčasne ju ničíme.

Trávenie času v prírode samo osebe nevedie k zodpovednému správaniu a záujmu o ochranu životného prostredia. Výsledky štúdií ukazujú, že aktivity zamerané na spojenie s prírodou majú popri zlepšení duševnej pohody aj potenciál viesť k pro-environmentálnemu správaniu. Podporiť zdravie ľudí a ekosystémov tak môžeme cez zážitkové vzdelávanie a vytváranie podmienok pre interakciu s prírodou v každodennom živote. Od inovatívnych prístupov pri aktivitách v prírode, cez zelenú infraštruktúru, dizajn a strategické plánovanie miest až k tvorbe verejných politík pre prírode blízke riešenia.

Starostlivosť o prírodu v každodennom živote

Prírodu si tiež často nosíme domov. Pestujeme rastliny, chováme zvieratá. Deti tak môžu odmalička pozorovať, že o život je potrebné sa starať. Pes, mačka, škrečok alebo izbová rastlina neprežijú, ak im nevenujeme dostatočnú pozornosť. Uvedomia si, že si nemôžeme dovoliť na ne zabudnúť, pretože sú na nás závislí. Zároveň deti zisťujú, že za svoju starostlivosť získavame niečo naspäť. Kvety nám skrášľujú byt, zvieratá sú milými a zábavnými spoločníkmi. Starostlivosť o rastliny a zvieratá je výborný spôsob, ako deti viesť k zodpovednosti a zmyslu pre povinnosť. Menšie deti môžu so starostlivosťou pomáhať. Starším deťom môžete starostlivosť zveriť. Udelenie samostatnej úlohy deti často uvítajú, posilňuje to ich sebavedomie - sú už dosť veľké na to, aby sa mohli o niekoho alebo niečo starať samy.

Najprv bude potrebné deťom ukázať, ako sa o zviera či rastlinku starať, čo všetko potrebuje, ako jednotlivé úkony vyzerajú a spoločne ich natrénovať. U náročnejších úloh vytvorte deťom zoznam krokov, ktoré je potrebné vykonať. Počiatočné nadšenie z toho, že sa deti môžu o zvieratko či rastlinku starať samy, väčšinou skôr či neskôr opadne a pravidelná starostlivosť môže pokrivkávať. Podporte deti, aby na svoje povinnosti nezabúdali.

Tým starším je možné zaobstarať kalendár, do ktorého si úlohy vopred poznačia. Po ich splnení si môžu do kalendára nakresliť usmievavú tváričku alebo nalepiť samolepku. Posilňujú tak svoje organizačné schopnosti. Mladším deťom môže dobre poslúžiť obrázok na nástenke či chladničke. Nakreslite na obe strany kartičky kanvicu, ktoré symbolizuje polievanie. Na jednej strane ju dajte do zeleného rámčeka, na druhej strane do červeného. Keď dieťa úlohu splní, otočí kartičku zelenou stranou nahor. Keď bude potrebné kvet poliať, obrátite kartičku na červenú stranu.

Domáci miláčik prináša deťom množstvo benefitov. Nielenže v ňom často nájdu blízkeho kamaráta, učia sa zároveň aj rešpektu a citlivosti. Pri starostlivosti o neho a spoločných hrách si deti navyše precvičujú pohybové schopnosti, hrubú i jemnú motoriku. Nie vždy je ale možné zaobstarať si zvieratko. Ak vás príbeh Domáci miláčik, akého nemá nikto inšpiruje a budete chcieť deťom nejakú domácu rastlinku zveriť alebo im kúpiť úplne novú, pozrite sa na pokojovky.co. Nájdete tam množstvo tipov, ako sa o izbové rastliny starať, vrátane informácií, ktoré z nich sú vhodné pre deti.

Environmentálna výchova: Viac než len učenie o prírode

Environmentálna výchova je kľúčovou prierezovou témou, ktorá sa prelína celým vzdelávacím systémom. Jej cieľom je rozvíjať u detí a študentov pozitívny vzťah k životnému prostrediu, učiť ich chápať komplexné vzťahy v prírode a viesť ich k zodpovednému konaniu.

V rámci environmentálnej výchovy je dôležité utvárať a rozvíjať environmentálne cítenie a správanie v súčinnosti s kultúrnym a etickým správaním, ktoré smeruje k trvalo udržateľnému rozvoju a k zachovaniu života na Zemi. Prostredníctvom jednoduchých a dieťaťu blízkych činností prispievať k ochrane rastlinnej a živočíšnej ríše, k starostlivosti o svoje okolie atď.

My, ľudia, sme navzájom prepojení a sme súčasťou prírody. Preto máme zodpovednosť jeden voči druhému aj voči životnému prostrediu. Vždy sa pozeráme na veci v širších súvislostiach a snažíme sa porozumieť ich rozmanitosti. K sebe aj k svojmu okoliu pristupujeme vedome a s rešpektom. Konáme zámerne a zohľadňujeme vplyv našich činov na svet okolo nás.

Preberáme zodpovednosť za svoje činy, čo zahŕňa aj budovanie dlhodobých partnerstiev. Uvedomujeme si vplyv našich rozhodnutí a prijímame svoju úlohu priekopníkov a tvorcov trendov. Naša komunikácia je otvorená, úprimná a vedomá. Usilujeme sa o čo najväčšiu transparentnosť a preberáme zodpovednosť za chyby.

Zmyslové vnímanie ako kľúč k environmentálnemu cíteniu

Deti sa môžu učiť vnímať prírodu, poznávať ju a vytvárať si k nej postoje rôznymi spôsobmi, napríklad cez zmyslové vnímanie a poznanie. Zmysly zohrávajú v environmentálnej výchove kľúčovú úlohu. Umožňujú nám priamo vnímať krásu a komplexnosť prírody, vytvárať si k nej emocionálny vzťah a prehlbovať naše chápanie ekologických procesov. Aktivizácia zmyslov vo výučbe environmentálnej výchovy vedie k hlbšiemu porozumeniu, zapamätaniu si informácií a formovaniu trvalých postojov.

Využitie zmyslov v environmentálnej výchove:

• Zrak: Pozorovanie prírody, detailov rastlín a živočíchov, zmien v krajine, využívanie fotografií a videí.
• Sluch: Počúvanie zvukov prírody, spevu vtákov, šumu lesa, zvukov zvierat, nahrávanie a analýza zvukov.
• Čuch: Rozpoznávanie vôní rastlín, kvetov, pôdy, lesa, využívanie aromatických bylín a esenciálnych olejov.
• Chuť: Ochutnávanie plodov prírody (s opatrnosťou a pod dohľadom), rozpoznávanie chutí bylín a korenín, príprava jedál z lokálnych surovín.
• Hmat: Dotýkanie sa rôznych povrchov (kôra stromov, kamene, listy, pôda), práca s prírodnými materiálmi (hlina, drevo, piesok), vytváranie hmatových pomôcok.

Príklad aktivity: "Pošteklime naše zmysly" - žiaci so zaviazanými očami ochutnávajú kúsky ovocia a zeleniny z prírodnej záhrady, ovoniavajú bylinky vo vrecúškach, počúvajú zvuky zvierat a následne vyjadrujú svoje pocity a chute.

Environmentálna výchova v predprimárnom vzdelávaní

Environmentálna výchova v materských školách poskytuje priestor a neohraničené možnosti na vytváranie základov zodpovedného vzťahu človeka k životnému prostrediu. Dieťa sa oboznamuje s podstatou ekologických zákonitostí, rozvíja si estetické cítenie a formuje humánny a morálny vzťah k ochrane a tvorbe životného prostredia. V rámci environmentálnej výchovy materská škola poskytuje dieťaťu možnosť rozvíjať sa integrovane vo všetkých oblastiach rozvoja:

• V oblasti kognitívnej: Získať primerané poznatky o ochrane prírody, vypestovať si základné návyky ekologického konania, spoznávať prírodu a jej význam.
• V oblasti sociálno-emocionálnej: Rozvíjať emocionálny vzťah k prírode, ochrane života, vnímať krásy prírody, vyjadriť svoje city k okoliu, naučiť sa niesť zodpovednosť za svoje konanie.
• V oblasti perceptuálno-motorickej: Rozvíjať zmyslové vnímanie, koordináciu zmyslových a pohybových orgánov, rozvíjať motorické zručnosti a sebaobslužné pracovné návyky potrebné pri ochrane prírody a životného prostredia.

Príklady aktivít a projektov:

• Prírodná záhrada: Vytvorenie školskej prírodnej záhrady, kde sa žiaci učia o rastlinách, živočíchoch a ekologických princípoch. Žiaci pracujú na vytváraní jazierka, bylinnej špirály, vyvýšených hriadok, chodníka, lavičiek, pri vysádzaní stromčekov a kríkov.
• Minimalizácia odpadu: Realizácia aktivít zameraných na znižovanie množstva odpadu v škole a domácnostiach, separovanie odpadu, kompostovanie.
• Šetrenie vodou a energiou: Vzdelávanie o dôležitosti šetrenia vodou a energiou, hľadanie spôsobov, ako znížiť spotrebu v škole a doma.
• Exkurzie: Návšteva miestnej zberne separovaného odpadu, čističky odpadových vôd, farmy s ekologickým hospodárením a pod.
• Projekt "Trhanie Zeme": Na pripravenú kresbu Zeme nakreslí každý žiak to, čo má najradšej. Pre každého žiaka alebo skupinu sa pripraví aspoň jeden druh odpadu. Žiaci hovoria, čo by s ním urobili. Ak ich riešenie zahŕňa minimalizáciu, znovupoužitie alebo separáciu, Zem ostáva celá.

Budovanie prírodnej záhrady v škole predstavuje komplexný projekt, ktorý integruje environmentálnu výchovu do rôznych oblastí vzdelávania.

Ochrana prírody a biodiverzity

Každému dnes musí byť jasné, že naša príroda je na tom zle. Z tohto pohľadu je potrebné zaviesť také opatrenia, ktoré by prispeli k zlepšeniu podmienok pre niektoré vtáky, motýle, ryby, hmyz a rastliny. Pri pohľade na to, ako konajú, môžeme vidieť, ako zásadne odlišne chcú riešiť výzvy, týkajúce sa biodiverzity. Aj keď v niektorých veciach môžu mať dokonca zhruba rovnaký konečný cieľ, ich pohľady na to, ktorá cesta k cieľu je najlepšia, sa diametrálne odlišujú, čo prispieva k vzájomnému konfliktu medzi nimi.

Ďalšou deliacou čiarou je, že pri pohľade na environmentálne organizácie a na tých, ktorí prírodu využívajú, objaví sa viditeľný rozdiel. Základným znakom environmentálnych organizácií je teda ochrana, legislatíva a kontrola voči všetkým, teda aj jednotlivcom. No využívatelia chcú inú podporu, rady alebo lepšie podmienky. Aj keď je jasné, že je potrebná legislatíva, ale zákazy a pravidlá sa nemôžu stať univerzálnym riešením na všetko. V príliš jednostrannej túžbe po angažovanosti štátu takmer vždy chýba pochopenie pre ľudí, ktorých sa zákony dotýkajú, teda tých, ktorí sú nútení meniť seba alebo svoje návyky. Potom sa nemôžeme diviť tomu, že si ľudia kladú otázky: Chce niekto žiť v takejto spoločnosti? Vytvára to pozitívne stimuly pre rozvoj krajiny?

Ak by bolo jednoduchšie a výnosnejšie vybrať si metódy, ktoré uprednostňujú rozmanitosť, mnohí ľudia by chceli zmeniť svoje postupy; či už rúbu stromy, chovajú sliepky alebo pestujú repku. Používatelia chcú robiť správnu vec, ak len dostanú podmienky, aby to mohli urobiť. Aj potom sa celá diskusia posúva od „za zmenu alebo proti“ k tomu, ako tú zmenu čo najlepšie zrealizujeme.

Existuje veľa vysvetlení, prečo sme stratili veľkú časť biologickej diverzity, ktorá existovala pred 100 rokmi. Namiesto hádzania viny sa musíme pozrieť na to, ako sa zmenili podmienky pre poľnohospodárstvo. Preto ak nedokážete napr. V kultúrnej krajine sa viac biologickej diverzity nevytvára automaticky ochranou území. Ochrana je potrebná, ale nie vždy a nie všade. EÚ chce obnoviť prírodu a chrániť oblasti rovnako ako OSN vo svojej stratégii biodiverzity do roku 2030. Už dnes môžeme zodpovedne povedať, že mnoho organizácií a ľudí sa bude dožadovať legislatívy ako jedinej cesty vpred. Niekto zabúda, že príroda a svet vo všeobecnosti je príliš komplikovaný na jednoduché riešenia. Namiesto nátlaku musíme stimulovať iniciatívy a ľudí, ktorí chcú robiť správnu vec. Ak máme byť schopní povedať, že výzvy súvisiace s klímou a biologickou diverzitou berieme vážne, vyžaduje sa odlišný prístup od všetkých organizácií, priemyselných odvetví, úradov a ľudí, ktorí konajú v záležitostiach životného prostredia. Rozhodnutia, ktoré treba urobiť, musia byť v oveľa väčšej miere založené na získaní ľudí a na tom, aby sme sa začali uberať správnym smerom, nie na tom, že musíme momentálne všetko zmeniť.

Legislatívna ochrana prírody na Slovensku

Príroda slúži nám všetkým a máme právo na jej užívanie. Avšak povinnosťou každej osoby je ju chrániť a podľa svojich možností sa o ňu starať. V prípade, že došlo k jej poškodeniu pričinením určitej osoby, je na nej, aby sa postarala o nápravu. Na Slovensku máme 5 stupňov ochranných pásiem krajiny. V prvom sa nachádza celé územie Slovenskej republiky. Na Slovensku sú chránené i dreviny, o ktoré sa majitelia pozemkov, na ktorých sa nachádzajú, musia starať. Po získaní súhlasu je žiadateľ o výrub povinný dreviny nahradiť novou výsadbou. Niektoré stromy majú obzvlášť veľkú spoločenskú hodnotu, a preto sú chránené. Lesy sú legislatívne chránené pred nezákonným používaním. Lesný porast môže byť využívaný na iné účely len so súhlasom orgánov ochrany krajiny. Do lesného porastu, s výhradou vyznačených častí, má právo na vstup každý. K lesu sa však musí správať s rešpektom a okolité prostredie musí chrániť. Zakázané je akékoľvek ničenie a neoprávnené používanie lesa. Významné európske a národné druhy rastlín a zvierat patria pod ochranu štátu a je na každom občanovi, aby ich chránil. Je zakázané ich ničiť či zabíjať. V prípade skamenelín a nerastov je zakázaný ich zber a poškodzovanie.

tags: #zmysly #a #starostlivost #o #prirodu