Diskusný príspevok o ochrane prírody a udržateľnom rozvoji

Životné prostredie je základom existencie všetkých organizmov na Zemi, vrátane človeka. Zabezpečuje nám zdroje, ktoré potrebujeme na prežitie, ako sú voda, vzduch, potrava a suroviny. Dlhodobé poškodzovanie životného prostredia má negatívny dopad na naše zdravie a kvalitu života. Preto je nevyhnutné, aby sme si uvedomili dôležitosť ochrany prírody a aktívne sa zapájali do diskusií a iniciatív, ktoré smerujú k jej zlepšeniu.

V dnešnej dobe sa do popredia stále častejšie dostáva otázka ekológie a s ňou súvisiaca otázka prírody. Čoraz viac počúvame z rádia a televízie, čítame na stranách novín, že naša planéta je ohrozená. Človeku, ako obyvateľovi Zeme, je jasné, že takýmto sledom udalostí spejeme k zániku našej planéty a v dôsledku toho i ľudskej populácie.

Globálne hrozby a lokálne dopady

V Južnej Amerike hrozí zničenie dažďových pralesov - zásobárne kyslíka na zemi, nad južnou pologuľou sa vytvára ozónová diera prepúšťajúca nebezpečné ultrafialové žiarenie, Severné more je opäť v ohrození, pretože tu havaroval ďalší tanker s ropou, v Afrike v dôsledku veľkého dlhotrvajúceho sucha panuje hladomor, v Číne sú znovu veľké záplavy.

Dnes žijeme v pretechnizovanom storočí, v ktorom dominuje jadrová problematika, či už v podobe jadrových elektrární alebo v podobe hrozby atómovej vojny. Na Slovensku stojí jadrová elektráreň, ktorá je predmetom medzinárodných diskusií. Na jednej strane je pravda, že je to veľmi ekologický spôsob získavania energie, ktorý na rozdiel od tepelných elektrární neznečisťuje ovzdušie, ale na strane druhej tu je hrozba. Čo s rádioaktívnym odpadom, ktorý má životnosť niekoľko tisíc rokov? Sme ochotní vystavovať sa prípadnému unikajúcemu žiareniu? A čo ak ochranný systém jadrovej elektrárne pri havárii zlyhá? Na tieto a mnoho ďalších otázok sa snaží odpovedať medzinárodná komisia a nám ostáva len čakať, ako sa táto kauza skončí. Bezpečný život totiž neznamená len vyriešenie problémov s jadrovým odpadom, ale je to predovšetkým čisté prostredie.

Lokálne problémy a iniciatívy: Príklady z regiónu Detva

Situácia so znečisťovaním životného prostredia je vážna, o čom svedčí pribúdanie odpadkov a čiernych skládok. V regióne Detva je situácia alarmujúca. Rieka Detvianka bola v nedávnej dobe kontaminovaná kritickým množstvom nebezpečných látok, čo spôsobilo úhyn viac ako 450 rýb. Rybársky zväz zorganizoval brigádu na riešenie situácie. Závody vysýpajú chemický odpad do riek a potokov. Keď im na to ministerstvo príde, naparí im vysoké pokuty. Oni ich zaplatia a akoby sa nič nestalo, odpad tam vysýpajú naďalej.

Možné riešenia lokálnych problémov:

• Zníženie nákladov na odvoz a likvidáciu odpadu.
• Zvýšenie počtu odpadkových košov.
• Organizovanie brigád s účasťou dobrovoľníkov na čistenie a skrášľovanie okolia.
• Posilnenie hliadok mestskej polície v oblastiach s častým výskytom čiernych skládok.
• Zvýšenie pokút za znečisťovanie životného prostredia a vyhadzovanie odpadkov mimo odpadkových košov.

Príklad dobrej praxe: Rómovia triedia odpad v Raslaviciach

Na východnom Slovensku sa podaril unikátny projekt v obci Raslavice, kde miestni Rómovia triedia svoj odpad. Okrem toho, že sa tým v ich osade zvýšila čistota a poriadok, táto aktivita poskytuje jednému z nich prácu. Projekt, ktorý spolu pripravili starosta obce Anton Lamanec a organizácia Priatelia Zeme, sa začal aj vďaka prostriedkom z Európskeho sociálneho fondu. Do triedenia odpadov sa zapája až 70 percent Rómov, čím sa výrazne znížili náklady obce na odstraňovanie čiernych skládok, ako aj riziko vzniku infekčných ochorení.

Zaujímavosťou je, že rómska menšina triedi viac druhov komunálnych odpadov ako väčšinové obyvateľstvo - aj bioodpady. Len vďaka triedeniu a kompostovaniu 30 ton bioodpadov v roku 2006 - z rómskej časti (9,1 ton) a z verejnej zelene (20,9 ton) - sa znížilo množstvo odpadov odvážaných na skládku o 12,5 %. Vďaka tomu Raslavice ušetrili takmer 52 000 Sk na poplatku za odvoz a zneškodnenie odpadu na skládke. Ak k tomu pripočítame triedenie a recykláciu ďalších druhov komunálnych odpadov, papiera, plastov, skla, ide o významné šetrenie životného prostredia i peňazí v obci. Príkladné triedenie rómskej časti občanov je jedným z dôvodov, vďaka ktorým sa poplatky za odpad v obci nemuseli dvíhať.

Pre efektívne fungovanie triedeného zberu a kompostovania bolo dôležité uskutočniť rôzne informačné aktivity. Nezisková organizácia Priatelia Zeme - SPZ v rámci pomoci usporiadala preto okrem prednášok pre verejnosť, školu, školenia “kompostmajstrov” aj osvetu “od domu k domu”. Projekt v Raslaviciach je inšpiratívny tým, že ukazuje, ako sa dajú riešiť sociálne problémy pomocou environmentálnych projektov. Zároveň plní legislatívne povinnosti obce - zákaz zneškodňovania zelených bioodpadov a povinnosť znižovať biologicky rozložiteľné odpady na skládkach. Je aj ukážkou, ako sa dajú zmysluplne využívať eurofondy.

Udržateľné poľnohospodárstvo a potravinová sebestačnosť

Všetci chceme, aby pôdohospodárstvo Slovenska bolo konkurencieschopné a prosperujúce, v harmónii s prírodou. Je to podstata prosperity celej spoločnosti a znak kultúrnej spoločnosti. Slovenská vláda pripravuje Koncepciu pôdohospodárstva SR, ktorá umožní potravinovú sebestačnosť Slovenska. Zároveň pripravuje slovenský návrh Stratégie novej SPP (Spoločnej poľnohospodárskej politiky) a súvisiacich dokumentov. Novými prioritami SPP sa stávajú ekológia a klimatická zmena. O podiele človeka a pôdohospodárstva v týchto oblastiach existujú protichodné názory. Zhoda je len v tom, že bude treba pokračovať v skúmaní a hodnotení týchto javov.

V intenciách novej SPP bude EK (Európska komisia) koordinovať a členské štáty budú vykonávať ekologizáciu poľnohospodárstva. Má sa tak naplniť litera a duch Parížskej dohody, Zelenej dohody, Stratégie z farmy na stôl, Stratégie pri biodiverzite a súvisiacich národných priorít. Slovensko sa konštruktívne zapája do prác súvisiacich s prípravou Stratégie SPP po roku 2021. Podľa Programového vyhlásenia Vlády SR prioritou Slovenska je zabezpečiť potravinovú sebestačnosť.

Čo je trvalo udržateľné poľnohospodárstvo?

Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo je „systém, ktorý je ekonomicky životaschopný, nepoškodzuje životné prostredie, je technologicky možný a sociálne akceptovateľný“. Zohľadňuje sociálne potreby farmárov a vidieckych komunít a nárok budúcich generácií na zdravú pôdu a zdravé potraviny. Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo je aktuálny pojem pre stav dostatočnej výživy obyvateľstva. Znamená to, že v prípade nedostatočného zabezpečenia výživy obyvateľstva, trvalá udržateľnosť prestáva platiť. Na Slovensku vyplýva z toho jednoznačné riziko nezvládnutia trvalej udržateľnosti, v dôsledku nízkej ekonomickej výkonnosti.

Hospodársky nefunkčný systém nie je schopný plniť ani klimatické a environmentálne funkcie, nebude ani sociálne akceptovateľný, ani technologicky možný. Identifikácia a eliminácia možných rizík a odbúravanie bariér je všeobecne považované za najefektívnejšiu cestu napredovania. Na nasledujúcich príkladoch faktov vidíme, že hodnotenia prírodných javov treba brať do úvahy komplexne. Inak vznikajú nové riziká a bariéry, namiesto príležitostí pre pokrok.

Ekologický paradox a komplexné hodnotenie prírodných javov

Z pokračujúceho skúmania sa očakávajú aj závery znamenajúce nové riešenia. Ekologický paradox je nedoceňovaný argument dezinterpretácie reality. Pri ekologickom poľnohospodárstve je spotreba energie na 1 hektár síce menšia, ale pokles úrody je oveľa väčší. V konečnom dôsledku je ekologická stopa uhlíka pri ekologickej výrobe, oproti konvenčnému poľnohospodárstvu, 1,5 krát väčšia.

Vplyv prežúvavcov na zmenu klímy treba posudzovať komplexne. Poukazuje sa na metán, ktorý sa rozloží za niekoľko rokov a redukciou stavov dobytka sme jeho množstvo podstatne znížili za posledných 30 rokov. Je preukázané, že krava z intenzívneho chovu, kŕmená kvalitným krmivom, vypúšťa až o tretinu menej metánu ako ekologická krava, kŕmená krmivom z ekologickej lúky, s vysokým obsahom vlákniny. Intenzívne rozširovaná pravda, že prežúvavce produkujú CO2 je násilné prekrúcanie faktu, pretože prežúvavce nevytvárajú CO2, ale uvoľňujú CO2, ktorý predtým prijali cez fotosyntézu rastliny z atmosféry.

Vplyv skleníkových plynov na klímu je označovaný za fatálny faktor, ktorým môže ľudstvo spôsobiť úplné zničenie života na Zemi. Bez skleníkových plynov by bola Zem zmrznutá planéta, s teplotou -18°C. Za posledných 150 rokov sa zvýšila teplota Zeme o 0,6°C. Atmosféra je zložená zo 70 % - N, 21 % - O2 a ostatných plynov, vrátane skleníkových. CO2 je v atmosfére 0,03 %, metánu 0,00018 %. Na skleníkovom efekte sa podieľa väčšinou CO2, štvrtinou halogén a šestinou metán. Najväčší skleníkový efekt má však vodná para, ktorej je v atmosfére do 4 %. Zadržuje teplo vyžarované zo Zeme a na druhej strane oblaky odrážajú slnečné lúče, čím znižujú teplotu planéty.

Kolobeh uhlíka v rôznych formách je rozhodujúci pre život. Uhlík je chemický prvok, ktorý tvorí základ všetkých organických zlúčenín, a tým aj všetkých organizmov. Je viazaný v rôznych formách v litosfére, v oceánoch, vo fosílnych palivách, v pôde, v atmosfére a v najmenšej miere v rastlinách. Medzi jednotlivými formami dochádza k vzájomným cyklickým výmenám. Geochemický cyklus uhlíka je pomalý a závisí na biologickom cykle, ktorým prejde cca za 20 rokov. Biologický cyklus prebiehajúci medzi biosférou a atmosférou zahŕňa aj potravinový reťazec. Základnou hnacou silou biologického cyklu uhlíka je fotosyntéza a dýchanie živých organizmov. Hnacou silou fotosyntézy je slnečná energia a fotosyntéza je hnacou silou kolobehu kyslíka v prírode. Rozkladom organickej hmoty sa získava akumulovaná slnečná energia a CO2 sa vracia späť do atmosféry.

Nedostatočná diskusia a potreba zmien

Chýbajú kompletné dopadové štúdie a dôsledné komparácie finálnych kvantitatívnych aj kvalitatívnych parametrov východísk a dopadov ekologického a konvenčného poľnohospodárstva. Odborná diskusia a informačná kampaň vo verejnosti, o celom komplexe faktorov ekológie a zmeny klímy je nedostatočná. Očakávanie veľkých zmien na vidieku a záujem ľudí sťahovať sa na vidiek plniaci environmentálne funkcie pre trávenie voľného času narastá. Paradoxne chcú vidiek bez vidieka. Vadí im však trocha blata, zápach hospodárskych zvierat, ruch počas sezónnych prác. Je im ľahostajný záber pôdy, urýchľovanie odtoku vody z ekologických lúk.

Slovenské pôdohospodárstvo je v súčasnosti vo veľmi zložitej situácii. Stratou sebestačnosti v potravinách zároveň stráca schopnosť plniť funkcie trvalej udržateľnosti. Prvotná príčina je najnižšia ekonomická výkonnosť slovenského pôdohospodárstva na 1 hektár v rámci EÚ. Z toho vyplýva nevyhnutná potreba orientovať sily, zdroje a inštrumentárium na zdvojnásobenie tejto výkonnosti. Z ekonomických zákonitostí vyplýva potreba mobilizovať účinnosť faktorov pôda, práca a znásobiť faktor kapitál.

Prekážky a riešenia pre slovenské poľnohospodárstvo

SPP sme zaviazaní rešpektovať, ale sa prednostne orientuje na podporu opatrení v prospech životného prostredia, ekológie a na spomalenie klimatických zmien. Cesty a nástroje tejto politiky (napríklad aj postupy a ekoschémy) však jednoznačne smerujú k extenzifikácii. Sebestačnosť v potravinách je prioritný národnoštátny záujem SR. Občania Slovenska si aj pod vplyvom Kovid-19, výraznejšie uvedomujú, že potravinová sebestačnosť je otázka prežitia v časoch krízy a má preto dominovať v záujmoch štátu. Presadzovanie záujmov je politika. Pôdohospodárska politika Slovenska je teda rozhodujúca pre presadenie potravinovej sebestačnosti Slovenska. Vychádza z princípu Potravinovej suverenity Slovenska. Kontinuita a stabilita perspektívnej agrárnej politiky je kľúčovou podmienkou úspešného napĺňania cieľov tejto politiky.

Slovenská krajina má produkčný potenciál potravín pre 6 miliónov ľudí. Podstata úspešnosti agropolitiky v zabezpečovaní potravinovej sebestačnosti spočíva v účinnej motivácii poľnohospodárov a potravinárov, účinnými nástrojmi k využitiu tohto potenciálu. Podnikatelia v pôdohospodárstve na Slovensku dosahujú porovnateľné hospodárske výsledky. Agrárnou politikou, ktorá dlhodobo garantuje parametre konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia SR aspoň na úrovni priemeru štátov EÚ, sú schopní vytýčené ciele dosiahnuť. Dokázali pred tridsiatimi rokmi zabezpečiť mieru sebestačnosti nad 100 percent v komoditách mierneho pásma. Niet pochýb o tom, že parametre trhového prostredia Dánska či Rakúska, alebo aj Poľska uplatnené na Slovensku, nám umožnia dosiahnuť potravinovú sebestačnosť v priebehu 7-8 rokov.

Kroky pre dosiahnutie potravinovej sebestačnosti:

• Vyrovnanie podpôr z fondov EÚ a najmä zo Štátneho rozpočtu.
• Rovnaké podmienky v daniach a odvodoch.
• Totožné uplatnenie finančných nástrojov úverovej a úrokovej politiky.
• Rovnaké legislatívne a organizačné podmienky.
• Dlhodobá stabilita agrárnej koncepcie.

Dopady diskriminácie a kolonializácie

Súčasný stav straty sebestačnosti a nedostatočnej výkonnosti spôsobili diskriminujúce poľnohospodárske politiky niektorých vlád Slovenska, ktoré výrazne zhoršili podmienky pre konkurencieschopnosť podnikania slovenských subjektov. Extrémny postoj liberálnej vlády SR „nepotrebujeme poľnohospodárstvo, vo svete je prebytok ponuky potravín, keď si ich nevyrobíme na Slovensku, tak si ich dovezieme“ mal devastujúci dopad. Rovnako, priam neuveriteľne, vyznieva výrok pracovníka Inštitúcie EK v roku 2004, v čase nášho vstupovania do EÚ: „Naordinovali sme vám podmienky, ktoré vás zložia na kolená, lebo k vám chceme vyvážať naše prebytky potravín. Keď budete na kolenách, tak vás lacno skúpime.“

K tomu je možné dokladovať konkrétne kroky našej diskriminácie v rámci SPP a práve tak, úpadok spôsobený seba diskrimináciou, národnou poľnohospodárskou politikou. Treba to neustále pripomínať, lebo rozhodnutia vyvolávajúce úpadok sa diali najmä v obdobiach, pri vstupe do SPP a pri reformách SPP. Súčasná reforma SPP má, žiaľ, tiež výrazne kampaňovitý charakter s rizikom prehĺbenia našej diskriminácie.

Málo si uvedomujeme hĺbku kolonizačných dopadov na slovenské pôdohospodárstvo a ich dlhodobé pôsobenie. Nevieme a nesnažíme sa sústrediť na konštruktívne riešenie strategickej úlohy akou je trvalo udržateľné pôdohospodárstvo s produkčnou, ekologickou a sociálnou funkciou. Už si nemôžeme dovoliť ustupovať dvojitej podobe SPP, pri najnižšej výkonnosti už nemáme kde ustúpiť. Oprávnene naše stanoviská majú byť principiálne. Naši partneri v EÚ sú zároveň naši konkurenti a prostredníctvom väčšieho kapitálu sa aj mocensky presadzujú. Fakt, že podporujeme ekologizáciu pôdohospodárstva a prispôsobovanie sa k zmene klímy, neznamená, že nevidíme riziká zo súčasného hurá postupu.

Odporúčania pre budúcnosť

• Dôsledné analýzy doterajších koncepcií, prognóz a konkrétnych pozitív a rizikových vplyvov na sebestačnosť a vyvodenie konštruktívnych záverov je prvoradá úloha.
• Neodkladne treba zosúladiť faktory určujúce konkurencieschopnosť agrárneho trhového prostredia SR na úroveň našich konkurentov.
• Prioritne treba pomôcť revitalizovať produkciu komodít pod 85 % mierou sebestačnosti. Najmä potraviny živočíšneho pôvodu, zelenina, ovocie a zemiaky.
• Reštrukturalizáciu foriem podnikania robme v rozsahu, ktorý nenaruší výkonnosť tých podnikov, ktoré zabezpečujú výkonnosť trvalo udržateľným spôsobom.
• Investovať treba prednostne a všetkými cestami do ľudí.
• Súčasný spoločenský status pôdohospodárstva je potrebné naprávať. Predstavovať odborné informácie, predstavovať pozitíva a vzory riešenia problémov.
• Podporu na podobnej úrovni, aká sa dostáva malým farmám, sa oplatí venovať oživeniu záhradkárskych a drobnochovateľských aktivít, vrátane podpory predaja z dvora.
• Agrárna diplomacia potrebuje rezortnú koordináciu pre plynulú informovanosť a spoluprácu vo veciach spoločného záujmu. Napríklad pri formovaní aktuálnych stratégií, pri 14 radách EK a v postupoch pri ekoschémach.
• Máme konkrétne problémové oblasti, ale aj rozvojové projekty VTR (vedecko-technický rozvoj), kde môžeme efektívne spolupracovať.

tags: #diskusny #prispevok #priroda