Prečo je dobré mať súrodenca: Výhody súrodeneckého vzťahu a jeho vplyv na osobnosť

Rodina je základná stavebná bunka nášho života a zároveň laboratórium, v ktorom sa učíme všetkému, čo si prenášame do dospelosti. Od toho, aký je svet, akí sú ľudia, kto sme my, akí chceme a máme byť, aké sú medziľudské vzťahy. Súrodenecký vzťah je jedným z najdlhšie trvajúcich vzťahov v živote človeka, sprevádzajúci nás od narodenia až do smrti. Bratia a sestry spolu trávia v detstve najviac času, zdieľajú spoločné zážitky a učia sa prekonávať prekážky. Súrodenci sú akoby primárnymi ukazovateľmi toho, ako vzťahy fungujú, ako sa vzťahovať a správať k iným ľuďom, ako vyzerá medziľudská interakcia či aké sú jej piliere (čo funguje, čo nefunguje).

Vplyv poradia narodenia na osobnosť

S témou súrodeneckých vzťahov ide ruka v ruke téma poradia narodenia. Alfred Adler, odborník ktorý sa venoval problematike rodinných a súrodeneckých konštelácií, tvrdil, že už podľa samotného poradia narodenia vieme predpovedať, aké charakteristiky bude osoba mať. Poradie narodenia rozlišujeme na chronologické a psychologické. Chronologické poradie narodenia je skutočné poradie, v ktorom sa dieťa do rodiny narodí. Hovoríme o prvorodenom, druhorodenom, prostrednom a najmladšom dieťati, a samozrejme, o jedináčikovi. Psychologické poradie narodenia má omnoho väčší vplyv na život človeka a jeho osobnosť. Ovplyvňujú ho faktory ako vekové rozdiely medzi deťmi v rodine, to, ako sa dieťa v rodine cíti, ako naňho dospelí reagujú a pod. To, či máme súrodenca, alebo či je starší/mladší odo nás, ovplyvňuje to, akí sme. Je to preto, pretože vďaka súrodencom, ktorí sú primárnymi ľuďmi okolo nás, sa učíme, ako na svet reagovať, ako zaujať pozornosť rodičov, ako si získať svoje miesto v rodine.

Pozícia najstaršieho dieťaťa

Najstaršie alebo prvorodené dieťa má v rodine špecifickú pozíciu. Je to prvé dieťa svojich rodičov, prvé dieťa v rodine, prvé vnúča. Vo všetkom je prvé. A to sa s ním ťahá svojim spôsobom celý život. Typické pre najstaršie deti je orientácia na pravidlá, niekedy až prílišná rigidita. Často sú orientovaní na výkon, na dosahovanie dobrých výsledkov, sú to tzv. perfekcionisti. Majú vysokú vnútornú motiváciu, sú cieľavedomí a zodpovední. Ako prvé deti v rodine zvyčajne preberajú rodičovské a rodinné hodnoty. Čo im ale ide ťažšie je prijímanie kritiky a neschvaľovania, keďže sa chcú vždy zapáčiť. Pre prvorodených je narodenie súrodenca výzvou, pretože sa doslova cez noc musia začať deliť o rodičov. Môže tak prísť žiarlivosť a pocit odstavenia na druhú koľaj. Najsilnejšie tieto pocity prvorodenec prežíva, keď je vekový rozdiel so súrodencom jeden až sedem rokov. V dospelosti bývajú starší súrodenci zodpovední, pretože sa o mladšieho brata alebo sestru musia občas starať. Majú takisto radi vodcovskú rolu. Na druhú stranu od nich rodičia majú často veľké očakávania a premietajú do nich svoje túžby. Sú takí dobrí študenti, nájdeme medzi nimi mnoho perfekcionistov a na svoje okolie mávajú vysoké nároky.

Pozícia druhorodeného dieťaťa

Druhorodené dieťa má veľkú motiváciu dobehnúť svojho staršieho súrodenca. Deti s týmto poradím narodenia sa rýchlo učia, sú pružné v myslení a správaní, sú dobré napríklad v tímových športoch, pretože vedia, ako spolupracovať, vďaka svojmu staršiemu súrodencovi. Preto sú často aj priateľskí, majú dobrú schopnosť socializácie. Niekedy sa ale stáva, že druhorodené dieťa nechce dobehnúť a nasledovať dieťa nad ním, ale chce robiť presný opak. A tak začína rebelovať - vyberie si záujmy, ktoré súrodenec nad ním nemá, venuje sa tomu, v čom vie byť aj ono špeciálne. Druhorodené dieťa vníma život ako závod a prvého sa častokrát snaží predbehnúť. Vzhliada k nemu a chce vedieť to, čo on. Akonáhle sa ale narodí ešte tretie dieťa, dostáva sa do náročnej situácie. Snaží sa totižto doťahovať najstaršieho a zároveň si udržať svoju pozíciu voči najmladšiemu. Musí sa najviac prispôsobovať a ustupovať. Druhorodení sú niekedy nazývaní ako „sendvičové deti”. Tak trochu unikajú pozornosti rodičov. O to viac sa ale naučia samostatnosti a vyvinú si sociálnu zodpovednosť. Nerobí im problém výjsť s ľuďmi a majú často diplomatickú povahu. Takisto väčšinou ľahšie nájdu v živote svoje miesto.

Pozícia najmladšieho dieťaťa

Najmladšie dieťa je typické tým, že má pozornosť ostatných. Častokrát sa stáva, že bývajú medzi súrodencami vekové rozdiely a tak najmladšie dieťa má, dá sa povedať, už starších rodičov, resp. rodičia ho mali neskôr. To sa ukazuje napríklad v menšom dodržiavaní a stanovovaní pravidiel, preto bývajú najmladšie deti často veľmi kreatívne. Vedia si nájsť cestičky, ako sa vyhnúť povinnostiam či príkazom. Zároveň platí, že nebývajú až tak ambiciózne, nedosahujú tak výkonovo svoje ciele, lebo ich do toho nikto netlačil a naučia sa nepovažovať to za dôležité. Čo však pre najmladšie deti výrazne platí je ich schopnosť veľkej, niekedy až nadmernej empatie a súcitu. Najmladší sú spravidla zvyknutí na starostlivosť a pozornosť ostatných, pretože sa o nich starali ako rodičia, tak súrodenci. Môže tak mať problém s prevzatím zodpovednosti. Na druhú stranu bývajú takisto bezstarostní a skvelo vychádzajú s ľuďmi.

Pozícia jedináčika

Pozícia jedináčika má veľa podobností, ale aj rozdielov, s pozíciou prvorodeného. Sú to jedinci samostatní, zvyknutí na svoj priestor a samotu, nepotrebujú toľko afiliácie. Sú zodpovední, ako deti mávajú v škole dobré známky, sú individualisti a spomedzi všetkých súrodeneckých konštelácií majú najvyššiu potrebu po úspechu. Vedia byť však naozaj vynaliezaví, ak ide o vzťahy s inými ľuďmi - vedia si vycibriť vlastnosti tak, aby si iných ľudí pritiahli a získali. Vyrastať ako jedináčik môže dieťaťu sťažiť prispôsobovanie v kolektíve a nadväzovanie nových vzťahov. A to sa často tiahne až do dospelosti. Preto je dôležité, aby sa jedináčik čo najčastejšie stretával s ďalšími deťmi. V pohľade na jedináčikov sa môžeme stretnúť s množstvom predsudkov, ktoré im môžu znepríjemniť život, napríklad rozmaznávanie alebo všeobecne nezdravý vzťah s rodičmi. To môže byť samozrejme pravda, všetko ale závisí na výchove. Jedináčikovia môžu byť rozmaznaní a fixovaní na rodičov, pokiaľ sa o nich až prehnane starajú, takisto ale môžu byť veľmi samostatní, pretože nemali súrodencov, ktorí by im „kryli chrbát”. Zaujímavé je, že za jedináčikov psychológovia považujú aj súrodencov, ktorí majú medzi sebou vekový rozostup sedem a viac rokov. Dôležité je ale uviesť, že aj pri daných vymedzeniach poradia narodenia existuje možnosť, že dieťa bude iné, nebude podľa týchto škatuliek. A to je spôsobené veľa vecami, napríklad rodinou ako takou, prístupom rodičov k deťom, rodinnými hodnotami a pod. Nikdy nie sú veci čiernobiele, tobôž nie, keď hovoríme o psychike a osobnosti človeka. Čo ale platí je fakt, že najviac nás vždy ovplyvňuje súrodenec nad nami.

Čo všetko ovplyvňuje vzťahy medzi súrodencami?

Ako bolo vyššie uvedené, vzťahy medzi súrodencami vedia byť ovplyvnené viacerými aspektmi. Môže nimi byť napríklad rodina ako ekosystém. Jej hodnoty, čomu sa prikladá dôraz a čomu nie, čo je a čo nie je oceňované. Taktiež to môže byť rodinná atmosféra či očakávania rodičov alebo širšej rodiny. No a v neposlednom rade tieto vzťahy ovplyvňuje samotné chronologické a psychologické poradie narodenia detí. Vplyv rodičov nie je jediným výchovným vplyvom. Vychovávame a vychovávame… ako rodičia robíme, čo môžeme. Avšak, pozor - vplyv rodičov nie je jediným výchovným vplyvom. Svojich súrodencov sme si nevybrali tak, ako si vyberáme našich partnerov a priateľov. A napriek tomu, pokiaľ ide o náš vývin, môžu mať súrodenci väčší vplyv ako rodičia. Časť vplyvu súrodencov súvisí s ich úplnou prítomnosťou. Pozitívne interakcie so súrodencami počas dospievania podporujú empatiu, prosociálne správanie a akademické úspechy. Tento vplyv však môže komplikovať napríklad aj mnohopočetná domácnosť. Keď je súrodenecký vzťah zlý, môže to byť naozaj zlé.

Prečo dopriať dieťaťu súrodenca: Výhody súrodeneckého vzťahu

Zvažujete, či svojmu dieťaťu dopriať súrodenca? Vzťah medzi súrodencami je jedným z najkomplikovanejších. Súrodenec nás sprevádza celým životom, môže byť naším najlepším kamarátom a zároveň aj nepriateľom, veľmi často sa tieto roly počas života menia. Existujú obdobia, keď sa súrodenci približujú, a naopak, keď sa vzďaľujú. V období detstva sú pre každého rodiča dvoch a viac detí súrodenecké hádky bežnou súčasťou dňa. Napriek tomu sú súrodenecké vzťahy mimoriadne dôležité a prinášajú mnoho výhod:

1. Naučia sa deliť

Jedináčik má všetko pre seba a v domácnosti sa nemusí deliť s nikým. Rodičia často nabádajú dieťa, aby svoje hračky požičalo, aj keď ich urputne drží a požičať nechce. Keď sa mu však narodí brat alebo sestra, postupne sa naučí podeliť sa o hračky, sladkosti. Čím bude dieťa staršie, tým ľahšie sa bude vedieť podeliť o rôzne veci aj so svojimi rovesníkmi. Ide o zručnosť, ktorá je v živote dôležitá. Keď máte viac detí, tak sa súrodenci automaticky naučia deliť sa, pretože majú niektoré spoločné hračky, často bývajú spolu v jednej izbe a kvôli tomu musia robiť viac kompromisov.

2. Naučia sa riešiť problémy

Súrodenci dokážu bojovať a hádať sa úplne o všetko. Jeden druhého provokujú, až to skončí bitkou, následne revom a plačom. Deti sa snažia bojovať nielen o hračku či nejakú čokoládu, ale aj o lásku a pozornosť svojich rodičov rôznymi spôsobmi. Je pravdepodobné, že krik z detskej izby budete nenávidieť. No práve tieto situácie vytvoria príležitosti, vďaka ktorým sa deti naučia chápať zmysel pre spravodlivosť, precvičia si hľadanie kompromisov a riešenie problémových situácií. Hlavnou úlohou rodiča je predovšetkým naučiť deti riešiť konflikty bez násilia, aby si vedeli navzájom odpustiť a rešpektovať rozdielnosť názorov. Vďaka konfliktom si predsa deti trénujú riešenie hádok a problémov a sami viete, že správne riešiť konflikty je aj v dospelosti na nezaplatenie.

3. Naučia sa spolupracovať

Súrodenecký vzťah vo veľkej miere ovplyvňujú rodičia. Podľa toho, ako sa správajú, či rivalitu ešte viac podporujú alebo ju utlmujú, deti učia, ako majú vyzerať kvalitné medziľudské vzťahy. Učia sa spolupracovať, komunikovať spolu. Keď máte doma dve alebo viac detí, nielenže sa vedia spolu zahrať, prípadne sa už aj podeliť, ale naučia sa aj tímovej práci.

4. Majú sa o koho oprieť a vyrozprávať sa

Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale súrodenec je tu stále. Či už ide o rozbité koleno alebo zlomené srdce, súrodenci medzi sebou súcitia a vedia si navzájom pomôcť. Dokážu sa navzájom podržať aj v ťažkých chvíľach. Príde vek, keď sa už nezverujú so svojimi problémami rodičom. Ak však majú súrodenca, potom je tu vždy niekto, na koho sa môžu s dôverou obrátiť a požiadať o radu.

5. Navzájom sa posúvajú dopredu

Mladší súrodenec má pred sebou vzor staršieho, ktorého chce napodobniť. Existuje viacero vecí, ktoré sa mladšie dieťa bude učiť od toho staršieho. Starší súrodenci sú pre nich vzorom. Pred očami majú presnú schému na to, ako by sa mali správať k svojim kamarátom. Presne vedia ako sa ľahšie včlenia do kolektívu a aké triky by mali používať v prostredí, kde nepoznajú všetkých ľudí.

6. V neskoršom veku zaplnia pocit samoty

Najväčšiu výhodu svojho súrodenca objavia až v neskoršom veku. Rodičia tu nie sú naveky. Aj keď sa niekedy súrodenci príliš nevyhľadávajú, vzťahy sa často zmenia, keď zostanú na svete už len oni ako najbližší príbuzní. Kamaráti sú na nezaplatenie, ale pocit, že ešte majú niekoho z rodiny pri sebe je nenahraditeľný. Ako sa deti naučia pristupovať ku svojim súrodencom alebo kamarátom v detstve, tak si to prenesú aj do dospelosti. Keď sú neustále obklopení svojou rodinou, tak majú spolu intenzívnejšie vzťahy, ktoré presúvajú aj ďalej. Keď potom vyrastú a osamostatnia sa, majú väčší záujem na tom, aby sa naďalej stretávali. Či sú to súrodenci, rodičia alebo širší rodinný kruh, stále udržiavajú vzájomné spojenie a cítia sa spolu skvele. I v tom im výrazne pomáha skorá socializácia.

Ako pozitívne ovplyvniť vzťahy medzi vlastnými deťmi?

Toto je asi najdôležitejšia oblasť zo všetkého. Pretože to, v ktorom poradí sa dieťa narodí, je dané. Čo máme ale v rukách my ako rodičia sú naše reakcie. A tie formujú psychologické poradie narodenia a to prináša obrovský význam. Súrodenecká žiarlivosť je prirodzená a každé dieťa žiarli na svojich súrodencov. U niektorých detí to je očividné, niektoré to dávajú menej najavo. Dôležité je, aby rodičia dokázali reagovať čo najempatickejšie. Správnym prístupom môžete veľa ovplyvniť. Rodičia si to mnohokrát neuvedomujú, ale to, že medzi sebou deti súperia a žiarlia na seba, býva často len reakcia na to, ako sa oni, ako rodičia správajú k svojim deťom, prípadne, ako sa ako rodičia správajú k sebe navzájom.

Tipy pre budovanie láskyplného vzťahu:

• Buďte vzorom v komunikácii: Deti sa učia napodobňovaním, a to sa týka aj komunikácie. To, ako sa vyjadrujete a ako sa správate, má na nich obrovský vplyv. Ak chcete, aby sa súrodenci k sebe správali s rešpektom, musíte byť pre nich vzorom. Naučte sa prejavovať vlastné emócie, prosby a názory konštruktívne. Skúste sa vyvarovať kriku, ponižovania alebo výbušných emocionálnych reakcií. Užitočné je tiež naučiť deti, že je v poriadku požiadať o pomoc alebo vyjadriť nesúhlas, ale je dôležité robiť to s rešpektom a pochopením pre ostatných. Váš príklad a spôsob, akým komunikujete, budú pre deti vodítkom, ako sa správať a ako reagovať na rôzne situácie.
• Nikdy deti neporovnávajte: Porovnávanie je základom pre pocit menejcennosti, to môže viesť k nežiaducemu správaniu v súrodeneckom vzťahu. Ak ich porovnávate, vždy z toho vyjde niektoré horšie a cíti sa ublížene a menejcenné, môže potom na druhého žiarliť alebo si tiež chcieť získať vašu pozornosť, dokázať vám, že je rovnako dobré ako jeho súrodenec.
• Podpora jedinečnosti každého dieťaťa: Súrodenecká žiarlivosť často pramení z pocitu nedostatočnosti a porovnávania sa. Pomôžte deťom uvedomiť si, že každé z nich je výnimočné svojím vlastným spôsobom. Všímajte si silné stránky a talenty každého dieťaťa a otvorene o nich hovorte. Vyhnite sa porovnávaniu detí navzájom, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Každé dieťa je jedinečné a má svoje silné a slabé stránky. Deti potrebujú cítiť, že on je ON a ona je ONA, že sú jedineční.
• Buďte k obom deťom spravodliví: Aj keď je to niekedy ťažké, zvlášť keď nie ste priamo pri vzniku konfliktu, snažte sa byť spravodliví. Nehádžte vinu ani na jedno z detí, jednoducho im povedzte, aby si skúsili situáciu vyriešiť sami medzi sebou (to sa im napokon zíde v budúcnosti). U menších detí, ktoré to samé ešte nedokážu, môžete napríklad rozdať rovnaké "tresty" a podobne.
• Netrestajte prejavy žiarlivosti: Opäť to len upevňuje pocit nespravodlivosti a vo výsledku zväčšuje rivalitu. Namiesto toho sa skúste s dieťaťom porozprávať a situáciu si vysvetliť.
• Buďte vo svojom konaní konzistentní: To znamená, že je dobré konať vždy rovnako a nemeniť svoje rozhodnutie, deti takéto správanie akurát mätie a potom už vôbec nevedia, ako sa majú správať.
• Snažte sa pochopiť rozdielnosti medzi vašimi deťmi: Každé dieťa je originál, jedno je také a druhé onaké. Majú iné potreby, rozdielnu povahu a temperament.
• Vyhraďte si každý deň nejaký čas pre každé dieťa: Kedy ste s ním ako rodič osamote a môžete sa mu plne venovať. Dieťa tak cíti, že je pre vás dôležité a hlavne má aspoň na chvíľu vašu pozornosť len a len pre seba. Pokúste sa naplánovať si týždeň tak, aby ste s každým dieťaťom mohli aspoň chvíľku tráviť čas osamote, bez ostatných súrodencov alebo iných členov rodiny. Aby to bol iba ten „váš“ spoločný čas, vaša jedinečná spoločná činnosť.
• Dajte deťom možnosť byť aj osamote a mať vlastné súkromie: Skúste dať každý deň nejaký čas každému dieťaťu, kedy si môže hrať osamote a byť len samo so sebou, prispôsobte spoločnú izbu (najmä starším deťom) tak, aby v nej mali pocit súkromia a mali doma ten svoj vlastný kútik.
• Klaďte dôraz na spoluprácu a tímovú prácu: A to nielen pri hre alebo rôznych úlohách, ale snažte sa toto zaviesť aj do bežných každodenných činností.
• Otvorená komunikácia o pocitoch: Je dôležité, aby deti vedeli, ako sa cítia, a vedeli to vyjadriť aj inak ako nežiadúcim správaním. Ak dieťa cíti ohrozenie, alebo neistotu, môže ju prejavovať prostredníctvom žiarlivosti a konfliktov s jeho súrodencami. Ale ak mu pomôžete tieto pocity rozpoznať a vyjadriť, prirodzene sa v ňom zníži vnútorné napätie. Je dôležité, aby deti vedeli, že je úplne v poriadku cítiť hnev a smútok a že tieto pocity sú prirodzenou súčasťou života.
• Empatické reakcie na emócie: Keď je dieťa napríklad nahnevané na svojho súrodenca (alebo všeobecne na kohokoľvek alebo čokoľvek), mali by sme jeho hnev uznať. Empatická reakcia znie: „Vidím, že si nahnevaná.“… „To dokáže človeka naozaj nahnevať.“… „Asi sa teraz veľmi hneváš na svojho brata.“ A podobne aj s inými emóciami: „Musíš byť asi moc smutná, keď tvoja sestra urobila to a to…“ Empatická reakcia umožní dieťaťu, aby pracovalo so svojím pocitom, aby ho dokázalo úplne identifikovať, prežiť tak, aby nemuselo pod jeho tlakom nevhodne reagovať, a nechať pocit odznieť.
• Plnenie citovej nádrže dieťaťa: Hovorte často svojim deťom, že ich máte radi, aké sú pre vás dôležité, ako vám na nich záleží. Dieťa potrebuje počuť slová uistenia a lásky. Veľmi tiež potrebuje fyzický kontakt, objatie, bozk, priateľské potľapkanie, klbčenie…všetko podľa toho, v akom veku dieťa je a akú má povahu. Dôležitý je aj priamy očný kontakt.

Súrodenecká rivalita

So súrodeneckou rivalitou sa stretávajú takmer všetci rodičia, ktorí majú viac ako jedno dieťa. Je to úplne prirodzená vec a vo väčšine prípadov ju možno úspešne riešiť doma v rámci rodiny, najmä správnym prístupom rodičov k deťom. Intenzita rivality sa líši podľa vekového rozdielu. Väčšina z nás počula radu o tom, že je fajn mať deti tesne za sebou, lebo keď povyrastú, tak z nich budú parťáci a spolu sa vyhrajú. Z pohľadu rivality však väčšinou platí pravidlo, že čím väčší je vekový rozdiel medzi súrodencami, tým je žiarlivosť a rivalita miernejšia. Vyplýva to z toho, že deti majú úplne odlišné záujmy, nemajú pocit, že o rodiča musia súperiť a "strhnúť" ho na svoju stranu, celkovo ich zvyčajne oveľa menej trápi pocit, že si v niečom konkurujú. Samozrejme, ako všetko, je aj súrodenecká rivalita individuálna, takže takto to nemusí striktne platiť vo všetkých prípadoch.

Príčiny súrodeneckej rivality:

Podľa vedcov sa na vzniku súrodeneckej rivality podieľa viac faktorov. Ide najmä o tieto:

• pohlavie súrodencov - viac bojujú medzi sebou deti rovnakého pohlavia
• vyšší spomínaný vekový rozdiel medzi deťmi
• osobnosť a temperament detí
• nadanie či vysoký intelekt jedného dieťaťa
• v neposlednom rade býva príčinou nesprávny prístup rodičov k výchove detí

Prejavy súrodeneckej rivality:

Súrodenecká rivalita sa môže prejavovať rôzne, môže ísť napríklad o:

• časté a neustále vyžadovanie pozornosti rodičov, najmä od staršieho dieťaťa
• regresie, počas ktorých sa staršie dieťa vráti k správaniu, ktoré už nezodpovedá jeho veku (napr. si začne cmúľať palec, šušlať ako mladšie dieťa, vyžadovať fľašu s mliekom a podobne)
• dieťa dráždi a provokuje súrodenca
• deti na seba kričia, bijú sa, hádajú sa a podobne
• deti si medzi sebou nechcú požičiavať hračky
• alebo nedokážu primerane prejavovať pozitívne emócie

Do istej miery je toto správanie normálne a ide o bežné správanie. Vo väčšine prípadov sa takéto správanie neprejavuje neustále. Deti sa spolu dokážu aj pekne hrať a je vidieť, že sa majú radi. Problém nastáva v prípade, keď sa takéto správanie stupňuje alebo pretrváva dlhú dobu. Situácia je potom poriadne únavná aj pre rodičov. Príchod mladšieho súrodenca znamená strach zo straty rodičovskej lásky. Pre malé dieťa je táto situácia náročná a nevie, ako sa v nej správať, takže začne žiarliť, vzdorovať a občas sa aj nepekne správať k bábätku. Je preto veľmi dôležité staršie dieťa na súrodenca pripraviť. V priebehu tehotenstva s ním zdieľajte radosť z očakávania súrodenca. Nechajte ho hladkať rastúce bruško alebo napríklad prezerať obrázky z ultrazvuku. Ak je už dieťa trochu väčšie, zapojte ho do rozhodovania o novom vybavení pre miminko. Po narodení od staršieho dieťaťa prijímajte pomoc a vždy ho pochváľte. Nechajte ho napríklad stáť chvíľku u postieľky, kým si zavoláte alebo odniesť špinavú plienku.

Tabuľka 1: Príčiny a prejavy súrodeneckej rivality

Fenomén "sklenených" a "neviditeľných" detí

Súrodenecký vzťah je jedným z najdlhšie trvajúcich vzťahov v živote človeka. Avšak, situácia sa mení, keď do rodiny vstúpi dieťa s postihnutím. Vtedy sa pozornosť rodičov a opatrovateľov prirodzene sústreďuje na jeho potreby, čo môže mať významný dopad na ostatných súrodencov. Títo súrodenci, často označovaní ako „sklenené deti“ alebo „neviditeľní súrodenci“, môžu čeliť špecifickým výzvam, ktoré si vyžadujú porozumenie a adekvátnu podporu. Týmito pojmami sa v odborných článkoch označujú súrodenci detí s postihnutím. Sklenené dieťa je zvyčajne opísané ako dieťa, ktoré vyrastá v tieni súrodenca so závažnými zdravotnými problémami alebo špeciálnymi potrebami. „Neviditeľný súrodenec“ je termín používaný na opis dieťaťa v rodine, ktoré sa cíti prehliadané alebo nedostáva dostatočnú pozornosť a podporu. Je kľúčové venovať pozornosť týmto fenoménom, pretože môžu mať dlhodobé negatívne dôsledky na psychologický vývoj dieťaťa. Štúdie ukazujú, že až 80 percent ľudí s postihnutím má aspoň jedného súrodenca. Títo súrodenci prežívajú obavy, či im nehrozí podobné postihnutie; pocity viny, že oni sú zdraví; zahanbenie, že v ich rodine sa vyskytlo dieťa, ktoré je zjavne postihnuté, čo zneužívajú neraz neprajní rovesníci; utiahnutie sa do seba ako prejav neprimeraného spracovania záťažovej situácie spojenej s opaterou hendikepovaného dieťaťa v rodine. Deti veľmi pozorne strážia prerozdeľovanie rodičovskej lásky a častou príčinou negatívnych súrodeneckých vzťahov býva práve žiarlivosť.

Možné dôsledky pre "sklenené" deti:

• Pocity menejcennosti a nízke sebavedomie: „Sklenené“ alebo „neviditeľné“ deti často trpia pocitmi menejcennosti, nízkym sebavedomím a môžu mať problémy s vytváraním zdravých vzťahov v dospelosti. Vo vzťahoch sa môžu cítiť neistí alebo môžu mať tendenciu k nadmernému prispôsobovaniu sa potrebám druhých.
• Konfrontácia s obmedzeniami: Súrodenec bez postihnutia neraz čelí stresovým situáciám, ktoré súrodenci detí bez postihnutia prekonávať nemusia. Ide napríklad o ťažkosti v spoločnej komunikácii a interakcii, obmedzenia v spoločných aktivitách, posmech zo strany rovesníkov atď. Práve v týchto fázach sa ale dieťa učí prekonávať prekážky, vychádzať s niekým, na koho sa hnevá, s kým sa nemôže zhodnúť, komu sa musí prispôsobiť. Takto si osvojuje rôzne sociálne zručnosti, ktoré preňho budú užitočné vo vzťahoch s rovesníkmi, neskôr s dospelými.
• Nedostatok informácií: Rodičia majú možnosť dochádzať na svojpomocné skupiny, hľadať informácie na internete, kupovať si knihy a dostávať sa k ďalším zdrojom podpory pre dieťa s postihnutím. Na súrodencov bez postihnutia odborníci z praxe často zabúdajú, prehliadajú ich. Tieto deti ešte zvyčajne nemajú dostatok zručností, aby si spoľahlivé informácie vyhľadali sami. Najčastejšie im ich odovzdajú rodičia, nezriedka však nevhodne.
• Starostlivosť o súrodencov na dennej báze: Súrodenec bez postihnutia býva často najbližším rodičovým pomocníkom. Pomáha mu so starostlivosťou o súrodenca, môže ho svojím príkladom rozvíjať atď. Pokiaľ je však vyžadovaná pomoc neprimeraná schopnostiam dieťaťa a pokiaľ dieťa nechápe špecifiká súrodenca s postihnutím, môže byť oná pomoc málo efektívna, dokonca i kontraproduktívna.
• Pokles rodičovskej pozornosti a rozdielnosť hraníc a výchovných štýlov: Dieťa s postihnutím potrebuje vplyvom svojich ťažkostí zákonite viac starostlivosti, v dôsledku čoho môžu rodičia k dieťaťu bez postihnutia pristupovať odlišne a (aj keď si to želajú) nemôžu mu venovať toľko pozornosti. Deti však veľmi pozorne strážia prerozdeľovanie rodičovskej lásky a častou príčinou negatívnych súrodeneckých vzťahov býva práve žiarlivosť.
• Navýšenie domácich povinností, veku neadekvátna zodpovednosť, vyšší tlak na výkon: Tým, že je starostlivosť o súrodenca s postihnutím náročnejšia, rodičom zostáva menej priestoru na všetky domáce povinnosti. Tie potom často prejdú na súrodenca bez postihnutia.

Ako pomôcť "skleneným" deťom: Cesty k emocionálnemu zdraviu

Je dôležité, aby rodičia a opatrovatelia rozpoznali tieto dynamiky a snažili sa zabezpečiť, aby všetky deti v rodine dostali primeranú mieru pozornosti, podpory a uznania. Existuje mnoho detí, ktoré prekonali svoje detstvo v pozícii „skleneného dieťaťa“ alebo „neviditeľného súrodenca“ a našli cestu k emocionálnemu zdraviu a úspechu. Tu je niekoľko stratégií, ktoré im môžu pomôcť:

• Otvorená komunikácia s rodičmi: Deti, ktoré prekonali tieto pocity, často hovoria o dôležitosti otvorenej komunikácie s rodičmi. Povzbudzujú ostatných, aby sa nebáli vyjadriť svoje pocity a potreby.
• Vyhľadanie záľub a talentov: Mnohé deti, ktoré prekonali pocit neviditeľnosti, odporúčajú nájsť si záľuby alebo aktivity, ktoré ich bavia a v ktorých môžu vyniknúť.
• Vytváranie vlastného priestoru: Niektorí ľudia odporúčajú vytvoriť si doma alebo v rámci denného rozvrhu priestor, ktorý je len pre nich. Môže to byť fyzický priestor na relaxáciu alebo čas, ktorý trávia sami so sebou, aby sa sústredili na svoje myšlienky a potreby.
• Začlenenie techník všímavosti: Či už ide o jednoduché dychové cvičenia, alebo riadenú vizualizáciu, sú to techniky na podporu relaxácie, zníženie stresu a napätia.

Dostupné zdroje podpory:

Okrem klasickej podpory, ktorou rozumieme individuálne poradenstvo / terapiu a konzultácie s rodičmi, existuje pri práci so súrodencom bez postihnutia aj viacero takých, ktoré sa dajú použiť v bežnom živote, môžu byť aplikované bez veľkých odborných zásahov a investícií a môžu mať liečivý, ba preventívny vplyv:

• Literatúra: Pomocou kníh môže dieťa reflektovať záťaž, uvedomiť si prežívaný problém, uvoľniť nahromadené napätie a následne situáciu prijať a vyrovnať sa s ňou. Text zároveň slúži ako vhodný edukačný prostriedok. Príklady: Julius Bittman a Lenka Bittmannová v knihe A na mě nikdo nemá čas, Ivona Březinová v Řvi potichu, brácho, Alby v titule Pro koho kvetou stromy. Šárka Kárová zhrnula svoje postrehy a odporúčania v publikácii Skrytí hrdinové… jak můžete podpořit sourozence nemocných dětí.
• Film: Užitočným prostriedkom na odovzdanie informácií, spracovanie náročných tém, uvedomenie si, že v danej situácii sa dieťa nenachádza samotné, je možnosť práce s audio-vizuálnym dielom, ktoré je neraz prijateľnejším a populárnejším než kniha.
• Webové stránky: Množstvo odborníkov vytvorilo stránky, aby mali všetci záujemcovia prístup k overeným informáciám, pozvánkam na najrôznejšie akcie určené (aj) súrodencom detí s postihnutím. Tu majú možnosť klásť otázky, deliť sa so svojimi obavami či problémami.
• Skupinové programy: Cieľom týchto skupín je prostredníctvom hravých, rolových a diskusných aktivít spojených s rovesníckou výmenou skúseností zvýšiť vedomosti o postihnutí, posilniť pozitívne aspekty súrodeneckého vzťahu a harmonizovať psychické fungovanie súrodencov bez postihnutia.

tags: #diskusny #prispevok #preco #je #dobre #mat