Diskusný príspevok: Peniaze a ich vplyv na náš život a spoločnosť

Vážená pani profesorka, milí spolužiaci!

Diskusný príspevok je dôležitou súčasťou rečníckeho štýlu a efektívnym nástrojom na vyjadrenie vlastného názoru v diskusii. Je to hybridný žáner, ktorý v sebe spája prvky rečníckeho a náučného štýlu. V tomto príspevku sa pozrieme na to, ako písať stručný, vecný a presvedčivý diskusný príspevok, a zároveň sa zamyslíme nad úlohou peňazí v našom živote a spoločnosti.

Diskusný príspevok je prejav, ktorý vyjadruje osobný názor účastníka diskusie. Patrí do rečníckeho štýlu a musí byť stručný a vecný. Môže sa zamerať na riešenie problému ako celku alebo len jeho časti. Dôležité je, že môže byť pripravený vopred, ale aj spontánny, teda nepripravený. Súhrn všetkých diskusných príspevkov tvorí diskusiu.

Znaky a kompozícia diskusného príspevku

Diskusný príspevok má niekoľko základných znakov, ktoré ho definujú:

• Organizovaná výmena názorov: Diskusia je predovšetkým o výmene názorov na danú tému. Cieľom je dospieť k zaujatiu postoja, vyriešeniu problému alebo ku kompromisu.
• Odborný štýl a rečníctvo: Pri tvorbe diskusného príspevku sa využíva odborný štýl a prvky rečníctva.
• Postoj k problematike: Autor diskusného príspevku musí zaujať postoj k danej problematike. Svoje názory by mal podložiť argumentmi a príkladmi.
• Nadväznosť: Dôležité je nadväzovať na ostatných účastníkov diskusie a neodbočovať od témy.

Kompozícia diskusného príspevku je dôležitá pre jeho zrozumiteľnosť a účinnosť. Odporúčaná štruktúra je nasledovná:

1. Oslovenie: Príspevok by mal začať oslovením prítomných, napríklad: "Vážení prítomní!".
2. Úvod: Krátke uvedenie do témy, prípadne nadviazanie na predchádzajúceho rečníka.
3. Jadro: Vyjadrenie vlastného názoru na daný problém. Vlastné hodnotenie problémov: Schopnosť vlastného hodnotenia problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike.
4. Záver: Opakované oslovenie, zdôraznenie významu navrhovaných aktivít alebo riešení a výzva k akcii.

Vnútorná forma a štýl

Vnútorná forma diskusného príspevku sa skladá z obsahu a štýlu.

Obsah

Obsah diskusného príspevku by mal mať nasledujúce prvky:

• Dodržanie témy: Je nevyhnutné, aby príspevok držal tému diskusie.
• Vlastné hodnotenie problému: Autor by mal prezentovať vlastné hodnotenie problému s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike, čím kombinuje subjektívny a objektívny prístup.
• Subjektívna interpretácia objektívnych faktov: Používa sa 1. osoba jednotného čísla alebo 1. osoba množného čísla. Napríklad: "Dovoľte mi zareagovať na údaje, ktoré zazneli v referáte môjho spolužiaka…" alebo "Chcel by som oceniť referát môjho spolužiaka a zareagovať hlavne na tú časť, v ktorej hovoril o… Aj ja som toho názoru…".
• Jadro: Stručný opis problému, kde diskutujúci uvažuje, vysvetľuje, hovorí za seba a prezentuje svoje názory. Snaží sa vyprovokovať poslucháčov k zamysleniu a vzbudiť ich záujem. Podstatnou časťou by malo byť osobné vyjadrenie a vysvetlenie vlastného názoru. Vyjadrenia ako "Myslím si, že…", "Naozaj…", "Nerád by som spochybňoval…", "Považujem za…" sú vhodné.
• Záver: Opakované oslovenie, zdôraznenie významu navrhovaných aktivít alebo riešení a výzva k akcii.

Štýl

Štýl diskusného príspevku by mal obsahovať:

• Tvorivé využitie lexiky: Použitie slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov typických pre rečnícky štýl.
• Použitie presvedčovacích prvkov: Napríklad rečnícke otázky, citovo zafarbené slová a umelecké prostriedky (metafory, metonymie).
• Sugestívnosť: Rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča.
• Ustálené spôsoby vyjadrovania: Napríklad "pálčivý problém", "medziľudské vzťahy", "záujem verejnosti", "zdvihnúť hlas".
• Frazeologizmy: Použitie frazeologizmov ako "skočiť do jamy levovej", "zvládnuť problém", "vykročiť pravou nohou" môže pridať príspevku na atraktivite.

Celkový dojem z diskusného príspevku by mal byť pozitívny a presvedčivý.

Peniaze v našom živote

Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k téme, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou našich životov - peniaze. Náš kolega vymenoval typy ľudí, ktorí „srdcom takzvane nežijú.“ Uviedol nám aj niektoré príklady, pri ktorých sme miestami až onemeli od úžasu. Spomenul obchodníčku Fionu, ktorá svojimi obchodmi škodí sebe aj druhým i tenistku Andreu, pre ktorú je tenis a všetka tá sláva to najcennejšie a neberie ohľad nanič a na nikoho iného. Nezabudol ani na Róberta, milovníka rýchlych áut, ktorý sa riadi iba svojimi potrebami, rýchlu jazdu zbožňuje a vraj to robí bez srdca, bez potešenia, iba pre peniaze. Je to naozaj tak? Všetci robia niečo iba pre peniaze?

Myslím si, že to tak nie je a čierno-biele videnie je určite scestné. A preto mi nedá, aby som nedoplnila jeho slová. Drahí priatelia, milý kolega! Naozaj si všetci myslíte, že ten tenis, obchod, rýchla jazda, že to všetko je len o peniazoch? Verím, že nie! Možno, že ide „aj“ o peniaze, ale určite robia hlavne to, po čom túžia, čo im vychádza zo srdca, a preto nikto nemá právo povedať, že tí dotyční nemajú srdce, pretože každý človek ho má.

Povedzme si otvorene, že niekedy je to aj slepá závisť, keď si niekto myslí, že všetci úspešní a bohatí sú bez srdca. V jednej knihe som sa stretla s citátom, ktorý mi hlboko utkvel v pamäti a dovolím si ho uviesť, dokonca považujem za potrebné, aby som vás s ním oboznámila. Ide o slová Matky Terezy, citujem: „Kto nemá peniaze je chudobný, kto nemá priateľov je chudobnejší, ale kto nemá srdce je najchudobnejší na svete.“ Je to určite jedna obrovská pravda. Ale kto má právo posudzovať iných? Aj v Biblii sa predsa hovorí: „Hoď kameňom, kto si bez viny!“ Má teda niekto posudzovať ľudí podľa vzhľadu, majetku, postavenia? Vidí každý každému do srdca?

Zamyslite sa, prosím, nad tým, kým niekoho unáhlene odsúdite. Keď A. Einstein vyslovil myšlienku: „Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom,“ určite nepochyboval, že svet takých ľudí má. Uvedomme si, že aj my medzi nich môžeme patriť!

Vreckové a finančná gramotnosť u detí

S nástupom školského roka sa do popredia dostáva aj téma vreckového. Nie v každej slovenskej domácnosti je však samozrejmosťou. Podľa prieskumu 2muse pre 365.bank dávajú školákom pravidelne peniaze necelé tri pätiny rodičov. Najčastejšie ide o sumu okolo 20 eur mesačne. Zvyšok detí vreckové nedostáva vôbec. Takmer polovica (45 %) dospelých, ktorí deťom vreckové nedávajú, si myslia, že ho nepotrebujú. 365.bank preto pri príležitosti začiatku školského roka upozorňuje na dôležitosť pravidelného vreckového.

Nástup do školy je v živote dieťaťa dôležitý míľnik, pretože sa začína učiť samostatnosti, dôslednosti aj zodpovednosti. Týka sa to nielen plnenia každodenných povinností, ale aj hospodárenia s prvými vlastnými financiami. Práve školský vek je ideálny čas, kedy začať dávať dieťaťu vreckové. Pre viac ako dve pätiny rodín však nie je samozrejmosťou.

Dôvodov, prečo rodičia nedávajú deťom vreckové, je hneď niekoľko. Počnúc finančnou situáciou rodiny, cez snahu všetko deťom zabezpečiť z vlastnej peňaženky až po domnienku, že deťom peniaze netreba. Časť rodičov im ich dá až vtedy, keď si ich vypýtajú.

„Aby malo vreckové zmysel a nevzťahovalo sa len na konzum, ale aby prinieslo aj výchovný a vzdelávací efekt, je dôležitá jeho pravidelnosť. Pre dieťa tieto peniaze predstavujú akúsi formu výplaty, prostredníctvom ktorej si pestuje svoje návyky a formuje správanie vo finančnej oblasti. Pokiaľ ide o formu vreckového, rodičia dlhodobo preferujú hotovosť. Aj keď vreckové na účet v čase postupne mierne narastá, aktuálne ho využíva len štvrtina rodičov.

Kedy začať posielať deťom vreckové na účet pritom závisí od ich individuálnych schopností, vo všeobecnosti ich však možno s touto formou začať postupne oboznamovať už od veku ôsmich rokov. S pribúdajúcim vekom je dobré, keď začnú rodičia posielať deťom peniaze aj na účet a podporujú ich v tom, aby platili platobnou kartou. Podľa prieskumov totiž tie deti, ktoré majú a používajú kartu na platenie, dosahujú lepšie výsledky finančnej gramotnosti. Ideálne je, ak má dieťa aj vlastnú detskú bankovú aplikáciu, v ktorej následne vidí históriu transakcií. Vďaka tomu si vie aj spätne lepšie predstaviť, za čo platilo, a tak získa komplexnejší prehľad o svojom hospodárení na jednom mieste.

„Vďaka bezhotovostným platbám, prepojeným s mobilnou aplikáciou a push notifikáciám o každej transakcii majú dieťa aj rodič dokonalý prehľad o platbách. Rodič má vďaka tomu lepšiu kontrolu nad výdavkami, než keby dieťaťu zveril hotovosť. Dôležitým momentom vo finančnom vzdelávaní dieťaťa je pochopiť a správne uchopiť nielen princíp príjmov (v podobe pravidelného bezhotovostného vreckového) a výdavkov (v podobe platieb kartou), ale tiež budovať mu návyky ohľadne sporenia. V rámci pochopenia bezhotovostnej problematiky je vhodné, keď aj úspory dostanú rovnakú podobu.

Reality šou a peniaze: Odvrhnutá etika?

Témou tohto prejavu sú reality šou a chcela by som vám ich priblížiť z môjho pohľadu. Najprv by sme si mali nájsť čo vlastne reality šou sú. V preklade tento pojem znamená reálna, skutočná, pravdivá šou. Je to relácia o životoch ľudí, o ich správaní v rôznych, často aj psychicky namáhavých situáciách, ktoré sú zachytené na kameru i mikrofón. Je to forma súťaže, ktorá sa od tej klasickej líši tým, že diváci prostredníctvom esemeshlasovania zasahujú do deja a ovplyvňujú vývoj danej relácie. Každá reality šou je o niečom inom, ale väčšina z nich má jeden jediný cieľ: zarobiť danej televízii čo najvyšší zisk. Tieto programy sú pre veľa ľudí zábavné a možno aj zaujímavé, ale väčšine z nich chýba hĺbka. Všetko je postavené na tom, čo je človek schopný urobiť pre slávu a hlavne pre peniaze.

Na Slovensku práve prebiehali dve veľké, konkurujúce si šou. Prvou z nich boli Vyvolení a druhou Big Brother - súboj. Bola rozbehnutá druhá séria Slovensko hľadá Superstar, ktorá mala toho roku ešte viac prvkov tzv. „reality“. Televízie v snahe víťaziť z programu čo najviac, neváhajú zasahovať do intímneho súkromia súťažiacich, vyvíjajú na ich psychický nátlak, robia z nich medializované, populárne tváre, ktoré sa tzv. prepierajú v bulvári, naschvál a premyslene vytvárajú umelé situácie, kde by sa človek mohol vykresliť v tom najhoršom svetle a nebránia púšťať sporné, chúlostivé scény a nie práve primeraný slovník súťažiacich v hlavnom vysielacom čase, pred 22 hodinou.

Fenomén menom reality šou však zasahuje do života aj tým, ktorí si to neprajú a nemajú o to záujem. Človek už v súčasnosti nemá šancu uniknúť. Všade kam sa pohne sa na neho valia informácie o dianí v súťaži, či už z televízie, tlače, rozhlasu, billboardov, reklám jednoducho zo všetkých možných médií, dokonca i z ulice, školy - všade. A byť izolovaný od celej veci, či byť v nevedomosti jednoducho nejde. Reality šou zahlcuje mysle viac, než sú si ľudia schopní priznať. A to už hraničí s obmedzovaním práva na slobodnú voľbu.

V súčasnosti hrozia reality šou pokuty. Myslím si, že oprávnene, lebo televízie porušili zákon o ochrane ľudskej dôstojnosti a ľudskosti ochrane maloletých a za skrytú reklamu. Komerčným televíziám to zrejme nevadí, a naďalej servírujú svojim neplnoletým divákom nevhodné scény. Najhorší vplyv reality šou majú na deti a mládež. Deti sú ovplyvňované spoločnosťou a sami si nevedia utvoriť názor. Šou sa im podáva ako skutočná realita, ktorá má od tej pravdivej naozaj ďaleko. Zachytávajú sa len ľudia v strese, ktorí sa musia neustále kontrolovať a pre výhru sú schopní urobiť čokoľvek aj na hranici etiky. Ako budú deti môcť rozpoznať reálnu realitu, keď teraz sa im podáva v podobe nezdravých vzťahov, agresie a sexe z nudy? Podľa ankiet deti reality šou pozerajú práve kvôli sexu a vzťahom. Preberajú túto tému s kamarátmi, v škole, vonku. Stávajú sa hlavnou témou ich rozhovorov.

Odborníci sa v názoroch na reality šou nezhodujú. Vytvorili sa 2 skupiny. Prvá z nich tvrdí, že šou majú negatívny vplyv na deti, lebo deti vidia ako sa tam ťaží z utrpenia súťažiacich, dá sa hovoriť aj o generovaní nadľudí a tí sa pre mnohých stávajú vzorom, čo je smutné. Druhá skupina odborníkov si myslí, že reality šou deti negatívne neovplyvnia. Zákaz by pôsobil kontraproduktívne a zakázané ovocie chutí najlepšie. Objavili sa tiež názory, že reality šou by sa dali vyžívať aj na sexuálnu výchovu. Odborníci tejto skupiny taktiež pripúšťajú, že reality šou môžu deti pokaziť, ak sa o situáciách z tohto typu programu nebudú s rodičmi zhovárať. Čo však každý rodič nie je ochotný robiť.

V prípade reality šou možno hovoriť o veľkom neetickom experimente pred kamerou. Ľudia sú tam v izolácii, čo spôsobuje depriváciu (väznený priestorom), sú ochudobnení o vzťahy, sú v neustálej neistote, lebo nevedia ako ich druhí vnímajú. Snažia sa na ostatných niečo hrať, aby sa stali obľúbenými, čo môže v extrémnych situáciách vyústiť až do schizofrénie. Žijú v umelom prostredí, kde sa môžu naučiť chorobným modelom správania sa. Šou si neváži človeka, jeho individualitu a vynucuje si poníženosť. Neistotu pociťujú súťažiaci tiež v noci, keď sa nemôžu pokojne ani len vyspať, lebo vedia, že sú neustále sledovaní. A tomu sa hovorí REALITY ŠOU!!! Je to skutočná realita? Pravda? Nie je to len hra televízie, aby získala čo najviac peňazí? Podľa mňa sú reality šou podvodom. Prinášajú zábavu z ľudského utrpenia, lebo ľudia, ktorí tam sú, naozaj trpia a to nie len fyzicky, ale i psychicky. Vybrali si túto cestu k ľahko zarobeným a nezaslúženým peniazom síce sami, ale to neznamená, že im ten psychický nátlak stojí za to. Nemyslím si, že môj názor na reality šou niekoho z vás ovplyvnil, lebo ak ste ich sledovali doteraz, budete aj naďalej. Je len na vás rozhodnúť sa, či budete reality šou podporovať alebo nie. Ak ste sa rozhodli nedať sa strhnúť fenoménom reality šou, nebojte sa ísť proti prúdu a žiť vlastnú ozajstnú realitu.

tags: #diskusny #prispevok #peniaze