V súčasnom digitálnom veku, kde sociálne siete a online diskusie dominujú nášmu komunikačnému priestoru, sa čoraz častejšie stretávame s negatívnymi prejavmi, ktoré presahujú hranice slušnej debaty. Anonymita internetu, ako aj algoritmy sociálnych sietí, vytvárajú živnú pôdu pre šírenie nenávisti, dezinformácií a radikalizácie. Tento článok sa zameriava na komplexnú analýzu tohto fenoménu, jeho príčin, dôsledkov a možných riešení, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na problematiku negatívnych ľudí v diskusných príspevkoch.
Anonymita a jej vplyv na správanie
Internet a s ním spojená anonymita často vedú k tomu, že ľudia ventilujú svoje negatívne emócie a názory bez zábran. Nadávky, špinavosti a agresívne vyjadrenia sú bežnou súčasťou mnohých online diskusií. Človek by si mohol myslieť, že to vypisujú samí alkoholici či sfetovanci, no v skutočnosti ide o prejav toho zlého, čo je v nás, a čo internet iba zosilňuje.
Príkladom sú skúsenosti, kedy sa človek stretol s vlnou útokov v internetovej diskusii pri téme vodoochranárskych opatrení na Hrone, kde sa do neho pustilo vyše 50 odporcov užitočného vodohospodárskeho diela. Podobná zúrivosť a nenávisť sa objavila pri negatívnom názore na stránku Mladí proti fašizmu. Zaujímavé je, že v oboch prípadoch išlo o občianske aktivity, pričom v jednom prípade bolo známe aj zahraničné napojenie.
Robí z nás internet zvieratá, alebo len využívame príležitosť ventilovať to zlé, čo je v nás? Táto otázka zostáva otvorená, no je zrejmé, že anonymita v online priestore znižuje zábrany a uľahčuje šírenie agresívnych prejavov. Pre mnohých je používanie blogu užitočné pre ich duševné zdravie, no zároveň ich to oberá o časť názorov, ktoré by získali v interaktívnejšej diskusii.
e-Demokracia a jej tiene
e-Demokracia, chápaná ako implementácia informačných a komunikačných technológií do tradičných demokratických procesov, prináša aj svoje negatíva. Odvrátená strana týchto aktivít môže viesť k šíreniu demagógie a populizmu, čoho sme svedkami v súčasnosti.
Výskumná štúdia „Mladí ľudia v kyberpriestore - šance a riziká pre demokraciu“ poukázala na aktuálne negatívne trendy, ako je šírenie konšpiračných teórií, hejtovanie, trollovanie alebo príklon k politickému extrémizmu. Z 1083 respondentov vo veku 18-39 rokov vyplynulo, že nenávistné správanie na sociálnych sieťach, prevládajúce v diskusiách pod článkami online médií, je negatívny fenomén, voči ktorému mladá generácia zostáva pasívna.
Pasivita mladých voči nenávisti na internete
Údaje z výskumu odhaľujú alarmujúce fakty:
- 33% považuje „hejtovanie“ za prejav slobodnej vôle.
- 28% si myslí, že zasiahnuť voči nenávisti na internete nemá význam.
- 15% si takéto správanie nevšíma.
Osobná angažovanosť pre verejné veci, ktorá si vyžaduje odhalenie postoja, mienky alebo identity, je vlastná sotva 9% používateľov internetu. Naopak, čítanie príspevkov v diskusných fórach, blogov a lajkovanie statusov si nevyžaduje osobný vklad, čo prispieva k pasivite.
Konšpiračné weby a „ničím neobmedzovaná sloboda“
Horúcou témou súčasnosti sú konšpiračné weby. Výsledky štúdie odhaľujú, že mladá generácia si vyberá „ničím neobmedzovanú slobodu“ a zavádzajúce informácie z konšpiračných webov toleruje. Až 86% si myslí, že na základe slobody slova a prejavu môžu takéto weby existovať a sú alternatívou pre tradičné médiá (73%).
Mladí sa pritom zaujímajú o politiku málo. Domácu politickú scénu sleduje len 60% opýtaných, pričom prevažuje téma korupcie a klientelizmu. Štúdia ukázala, že mladá generácia sa láme na „liberálov a radikálov“, pričom väčšinu liberálov tvoria sympatizanti strany Sloboda a Solidarita a radikáli sympatizujú s Ľudovou stranou Naše Slovensko.
Podpora extrémizmu medzi mladými
Výskum sa zameral aj na vnímanie aktivít, programu a hodnôt Kotlebovej ĽSNS. Medzi mladými ľuďmi má podporu 30% M. Kotleba, no samotní prívrženci strany tvoria 28%. Viac ako štvrtina sympatizantov iných strán potvrdila, že prejavuje súhlas s hodnotami, aktivitami a programom Kotlebovej strany. Súhlas s aktivitami ĽSNS vyplýva z frustrácie opýtaných zo súčasnej politiky. Medzi riešeniami, s ktorými mladá generácia súhlasí, patrí napríklad znižovanie platov politikov, zníženie počtu poslancov NR SR zo 150 na 100 (70%) alebo obmedzenie sociálnych dávok pre Rómov (dve tretiny opýtaných).
Postoje mladých ľudí k politickým riešeniam
| Riešenie | Podiel súhlasiacich |
|---|---|
| Znižovanie platov politikov | N/A |
| Zníženie počtu poslancov NR SR zo 150 na 100 | 70 % |
| Obmedzenie sociálnych dávok pre Rómov | 2/3 |
| Elektronické hlasovanie vo voľbách | 83 % |
Až 83% opýtaných by využilo možnosť elektronického hlasovania v akýchkoľvek voľbách. Štúdia je súčasťou dlhodobého projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku.
Sociálne siete ako droga: Bublina a radikalizácia
Sociálne siete sú ako droga, ktorá dávkuje príťažlivý obsah v čoraz silnejších dávkach. Ich algoritmy, riadené umelou inteligenciou, sú navrhnuté tak, aby maximalizovali čas, ktorý strávime online. Zhromažďujú obrovské množstvo osobných údajov - od zdravia a kondície, cez finančné operácie a históriu prehliadania, až po kontakty, fotografie, videá a citlivé údaje.
Umelá inteligencia, ktorá o nás vie takmer všetko, servíruje obsah šitý na mieru, aby nás udržala pripojených. Niekedy je to však obsah, ktorý v nás prebúdza tie najtemnejšie stránky, vrátane nenávistného obsahu, hoaxov, podpory terorizmu, fašizmu, konšpirácií a sexuálne ladeného obsahu. Psychológovia pracujú na tom, aby sa ľudia stali závislými od používania sociálnych sietí.
Temné stránky personalizovaného obsahu
Vedľajším efektom je tzv. informačná bublina, do ktorej sa nevyhnutne dostávame. Ocitáme sa v izolácii od alternatívnych informácií, prestávame vnímať iné názory a strácame pochopenie pre ľudí iného presvedčenia. Stávame sa súčasťou „sekty“, ktorá radikalizuje spoločnosť. Politici a influenceri sa v honbe za lajkmi a zdieľaniami chytili na tento lep a ponúkajú čoraz radikálnejší obsah, ktorého správanie je takmer nerozoznateľné od dílerov drog.
Vplyv sociálnych sietí na psychiku
Sociálne médiá, hoci prinášajú veľa pozitív ako možnosť spojiť sa so starými priateľmi, urýchliť tok informácií, či poskytovať podporné skupiny, majú aj tienisté stránky. Súvisia s depresiou, úzkosťou a pocitmi izolácie. Tínedžeri trávia online neraz až 9 hodín denne, čo zvyšuje pravdepodobnosť problémov duševného zdravia, ako sú problémy so spánkom, depresie, úzkostné stavy a pocit menejcennosti. Kyberšikana je ďalší negatívny faktor, ktorý ničí psychiku. Aktivita na sociálnych sieťach súvisí aj s nárastom samovražedných sklonov.
Sociálne médiá vyvolávajú pocity nedostatočnosti, nedokonalosti a pocit, že ste horší ako ostatní. Stupňujú sa pocity závisti, nespokojnosti, nízkej sebaúcty a menejcennosti. FOMO (strach, že budete pri niečom chýbať) je jednou z foriem nelátkovej závislosti. Ak svoju „dávku“ nedostanete, prepadnete stresu, nervozite, úzkostiam, môže nastať potenie rúk a búšenie srdca. Preto sú dôležité limity. Keď si začnete viac uvedomovať čas, ktorý trávite na sociálnych sieťach, a skracovať ho, zlepší sa vám celková nálada, koncentrácia a vráti sa vám pozitívny náhľad.
Dva svety: Realita a virtuálna realita
Žijeme v dvoch svetoch - v realite a vo virtuálnej realite. V realite riešime konflikty osobne, zúčastňujeme sa udalostí a komunikujeme zoči-voči, pričom vnímame fyziognómiu tváre, reč tela a výšku hlasu, čo nám pomáha vytvárať hodnotný obraz o výpovedi človeka.
V druhej realite, vo virtuálnej, existujeme prostredníctvom sociálnych sietí, kde sa naše zmysly nezapájajú tak aktívne. Informácie sa vyhodnocujú pomocou predstavivosti. Sledujeme ostatných, závidíme, vytvárame si názory o osobách podľa toho, čo zdieľajú. Hodnota prejavu osoby klesá na našu predstavivosť, napriek tomu ju prijímame ako spoľahlivý zdroj informácií. Náš mozog je zaplavovaný informáciami, ktoré nestíha vyhodnocovať, vyhodnocuje z minimálnych zmyslových impulzov a utvára názor, z čoho neskôr vyvodí postoj a správanie voči danému subjektu.
Skreslená prezentácia a pokles sebavedomia
Druhá strana mince sa priamo konfrontuje so zníženým sebavedomím, sebahodnotením a sebareflexiou. Prípady s týmito psychickými ťažkosťami stále stúpajú. Častokrát si to ľudia ani neuvedomujú a ventilujú to obrannými mechanizmami. Priemerný človek strávi denne 1 hodinu a 40 minút neustálym pobytom vo virtuálnom priestore. Snažíme sa prezentovať seba najlepšie, ako vieme, v najlepších podmienkach, aby sme vzbudili pocit, že náš život je dôležitejší a lepší ako život iných.
Kameňom úrazu je, keď svoje „sociálne ego“ začneme prezentovať skreslene, nereálne. Vytvárame si vo virtuálnej realite vlastný ideál, tak ako by sme chceli vyzerať a kde by sme chceli byť. Náš mozog však nedokáže spojiť ideál s realitou, čo vedie ku kolízii. Napriek krásnym ilúziám a klamstvám, ktoré svet ideálov ponúka, sa ho musíme vzdať aspoň do takej miery, aby nezasahoval do našej skutočnej reality. Dnes už nie sú sociálne siete súčasťou nášho života, dovolili sme, aby sa náš život stal súčasťou sociálnych sietí.
Diskusný príspevok ako nástroj dialógu
Diskusný príspevok je dôležitý nástroj na vyjadrenie vlastného názoru, zapojenie sa do debaty alebo prezentáciu argumentov k určitej téme. Patrí do rečníckeho štýlu a vyjadruje sa v ňom vlastný názor účastníkov diskusie. Musí byť stručný a vecný a môže riešiť problém ako celok alebo jeho časť. Môže byť vopred pripravený, ale aj nepripravený, spontánny.
Štruktúra a štýl diskusného príspevku
Efektívny diskusný príspevok má jasnú štruktúru:
- Oslovenie: Rešpektuje princíp zdvorilosti.
- Úvod: Nadväzuje na predchádzajúci príspevok alebo vysvetľuje dôvod zapojenia sa do diskusie.
- Jadro: Prezentuje argumenty a názory s logickou štruktúrou a podporou dôkazov.
- Záver: Stručne zhrňuje hlavné body a prípadne navrhuje riešenie.
Štýl diskusného príspevku by mal byť rečnícky (kratšie a jednoduchšie vety), zdvorilý (bez nespisovných a vulgárnych slov) a tvorivo využívať lexiku (rečnícke otázky, citovo zafarbené slová).
Kritický pohľad na blogovanie a dezinformácie
Fenomén blogovania priniesol so sebou aj dobu dezinformácií. Blogeri, ktorí nemajú žurnalistické vzdelanie, môžu ovplyvňovať verejnú mienku bez toho, aby boli zodpovední za presnosť a objektivitu svojich informácií. Je dôležité rozlišovať medzi faktami a názormi a overovať si informácie z dôveryhodných zdrojov. Ak používame svoj názor namiesto faktov, hovoríme o konšpirácii.
Niektorí blogeri dokážu upútať pozornosť natoľko, že čitatelia prestanú rozmýšľať a preberajú ich názory bez kritického myslenia. Iní sa zameriavajú na zárobok a ignorujú dôsledky svojich činov. Blogeri nám niekedy poskytujú nepravdivé informácie, ktorým uveríme a riadime sa nimi, čo môže viesť k sklamaniu.
Na druhej strane existujú aj prospešné a spoľahlivé blogy, napríklad kuchárske blogy, kde si ľudia vymieňajú recepty a informácie. Tieto blogy sú často písané s cieľom pomôcť a zdieľať skúsenosti.
Cenzúra a sloboda slova v online diskusiách
V online diskusiách sa často stretávame s cenzúrou a obmedzovaním slobody slova. Administrátori webových stránok a sociálnych sietí majú právo odstraňovať príspevky, ktoré porušujú pravidlá diskusie alebo zákony. Dôvody na zmazanie príspevkov môžu byť rôzne, často ide o porušenie kódexu diskutujúceho.
Niektorí používatelia sa sťažujú na príliš prísnu cenzúru, ktorá obmedzuje slobodu slova. Iní argumentujú, že cenzúra je potrebná na udržanie poriadku a zabránenie šíreniu nenávisti a dezinformácií. Príkladom cenzúry je odstraňovanie príspevkov s urážkami, vulgarizmami, hanobením rasy, národa či náboženstva, blokovanie používateľov a mazanie nepravdivých informácií.
Zodpovednosť blogerov a médií
Blogeri majú vplyv na verejnú mienku a nesú zodpovednosť za obsah, ktorý zdieľajú. Mali by sa snažiť poskytovať presné a overené informácie, vyhýbať sa šíreniu dezinformácií a nenávistných prejavov a rešpektovať práva a súkromie ostatných. Rovnako aj médiá a diskusné príspevky majú významný vplyv na spoločnosť, formujú názory, ovplyvňujú správanie a podnecujú diskusiu.
V súčasnosti, keď je internet plný násilností a dezinformácií, je dôležité kriticky pristupovať k informáciám a overovať ich pravdivosť. Médiá môžu mať pozitívny aj negatívny vplyv, no je dôležité uvedomiť si, že sú len nástrojom, ktorý môže byť použitý na dobré aj zlé účely.
Ako na negatívnych ľudí v diskusiách?
Pretože sa v diskusiách stretávame s negatívnymi prejavmi, je dôležité zamyslieť sa nad tým, ako sa s nimi vysporiadať. Príkladom je diskusia o anonymných „palcoch dolu“ pod príspevkami. Niektorí navrhujú zverejnenie autorov nesúhlasov a zdôvodnenie ich rozhodnutia, aby sa predišlo šikane a zlepšilo sa renomé stránky. Iní argumentujú, že to by viedlo k väčšiemu haštereniu a slovným útokom.
Anonymita je v online priestore častým problémom. Ak niekto používa pseudonym ako „Androiduser12345“, je stále anonymný. Navrhované riešenia zahŕňajú vyžadovanie zdôvodnenia nesúhlasu pri zachovaní anonymity, čo by aspoň čiastočne zvýšilo hodnotu spätnej väzby. Ak niekto napíše len „lebo“, je to síce bez hodnoty, ale aspoň je zrejmé, že nesúhlas nie je podložený relevantným argumentom.
Dôležité je tiež uvedomiť si, že cieľom online komunít by malo byť zdieľanie záujmov a nie útočenie na seba. Konštruktívna diskusia môže viesť k lepšiemu porozumeniu a k hľadaniu spoločných riešení. Ak sa namiesto toho objavuje anonymná šikana a degradácia diskusie, je to signál, že je potrebné zmeniť prístup. Ako národ by sme nemali podporovať negatívne javy, ale snažiť sa ich minimalizovať.