Wilsonova choroba, známa aj ako hepatolentikulárna degenerácia, je zriedkavé progresívne genetické metabolické ochorenie, ktoré je autozomálne recesívne dedičné. Toto ochorenie postihuje približne 1 z 25 000 - 30 000 ľudí na celom svete a je rovnako prítomné u mužov aj žien. Je charakteristické poruchou metabolizmu medi, čo vedie k jej hromadeniu v rôznych telesných tkanivách, najmä v pečeni, mozgu, rohovke oka, obličkách a kĺboch.
Genetické príčiny Wilsonovej choroby
Wilsonova choroba je spôsobená mutáciou génu ATP7B, ktorý sa nachádza na 13. chromozóme (13q14.3-q21.1). Tento gén kóduje ATPázu transportujúcu meď, proteín, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri transporte medi z pečene do ostatných častí tela a taktiež pomáha odstraňovať nadbytočnú meď z tela do žlče, kde sa vylučuje v odpadových produktoch. Identifikovaných bolo viac ako 300 typov mutácií génu ATP7B, ktoré môžu viesť k nesprávnej funkcii tohto génu a následnému hromadeniu medi v tele.
Wilsonova choroba sa dedí autozomálne recesívne. Genetické ochorenia sú determinované dvoma génmi - jedným od otca a druhým od matky. K vzniku recesívnej genetickej choroby dôjde, keď jedinec zdedí dva abnormálne gény pre rovnakú vlastnosť, jednu od každého rodiča. Ak jednotlivec zdedí jeden normálny gén a jeden gén pre túto chorobu, stáva sa prenášačom a obvykle nemáva príznaky. V prípade, že sú obaja rodičia prenášačmi, je riziko narodenia postihnutého dieťaťa na úrovni 25 %. Šanca, že sa dvom prenášačom narodí dieťa, ktoré bude taktiež prenášačom, stúpa na hodnotu 50 % a pravdepodobnosť, že dieťa dostane normálne gény od oboch rodičov, je 25 %.
Ak máte členov rodiny s Wilsonovou chorobou, je obzvlášť dôležité dať sa otestovať, aj keď sa cítite dobre. Genetické testovanie a skríning môžu odhaliť ochorenie skôr, ako sa objavia príznaky, čo umožňuje skorú liečbu, ktorá zabráni poškodeniu orgánov. Vek priamo nespôsobuje Wilsonovu chorobu, ale ovplyvňuje, kedy sa zvyčajne objavia príznaky. Väčšina ľudí vyvinie príznaky medzi 5. a 35. rokom života, hoci v niektorých zriedkavých prípadoch sa príznaky objavia v ranom detstve alebo neskôr v dospelosti.
Príznaky Wilsonovej choroby
Príznaky Wilsonovej choroby sa značne líšia v závislosti od toho, ktoré orgány sú najviac postihnuté hromadením medi. Skoršie príznaky môžu byť nenápadné a ľahko sa môžu zamieňať s inými ochoreniami, preto mnohí ľudia nie sú diagnostikovaní hneď. U každého pacienta sa môže choroba prejaviť iným spôsobom, avšak spoločným znakom všetkých foriem je poškodenie pečene, ktoré sa zvykne prejaviť v detstve, v období dospievania alebo neskôr vo veku 20 až 60 rokov (bežne v rozmedzí 6 až 45 rokov).
Hepatálne príznaky
S poruchou pečene súvisia príznaky ako zažltnuté očné bielka a nažlto sfarbená koža (žltačka). K opuchom nôh a brucha (ascites) dochádza kvôli zadržiavaniu tekutín v tele. Môže sa objaviť nadmerná krvácavosť (kvôli zlému zrážaniu), nevoľnosť, nechutenstvo a únava. Na poškodenie pečene, ktoré sa môže vyskytovať aj u bezpríznakových pacientov, poukážu výsledky kontrolného testovania. Dysfunkcia pečene môže vyústiť až do jej zlyhania, čo sa najčastejšie vyskytuje u adolescentov a žien. K transplantácii sa pristupuje pri zlyhaní pečene alebo v prípadoch, keď pacient nereaguje na klinickú liečbu. Akumulácia medi v pečeni znižuje jej fungovanie a vedie k cirhóze pečene (zjazveniu), kde sú pečeňové bunky poškodené nadmernou koncentráciou medi a pečeň sa pokúša opraviť opotrebované bunky, čo vedie k nadmernému poškodeniu a tvorbe jaziev.
Neurologické a psychiatrické príznaky
V prípade, že sa samotné poškodenie pečene neodhalí dostatočne skoro, začnú sa rozvíjať neurologické symptómy. Títo pacienti súčasne vykazujú aj psychiatrické poruchy. Medzi neurologické symptómy patria poruchy hybnosti, chvenie, mimovoľné pohyby, dysfágia (ťažkosti s prehĺtaním), poruchy reči a artikulácie (dysartria), stuhnutosť, tremor (tras), spasticita a zlá koordinácia. Tieto príznaky môžu byť zamieňané s rôznymi inými poruchami od depresie po schizofréniu a často sú nesprávne diagnostikované ako zneužívanie návykových látok, Parkinsonova choroba (kvôli trasu) alebo Tourettov syndróm. Niekedy sa v ranom štádiu spájajú psychiatrické problémy, ako sú zmeny nálady a zmeny osobnosti. V pokročilom štádiu môžu byť zrejmé problémy súvisiace so svalovým systémom, ako sú svalové kŕče, bolesť a záchvaty.
Očné prejavy
Najcharakteristickejším očným prejavom Wilsonovej choroby je hrdzavohnedý alebo zlatistý krúžok okolo rohovky oka, nazývaný Kayserov-Fleischerov prstenec. Tento prstenec vzniká ukladaním medi v Descemetovej membráne rohovky a je viditeľný pri bežnom oftalmologickom vyšetrení štrbinovou lampou. Hoci nie u každého pacienta s Wilsonovou chorobou sú tieto kruhy prítomné, ich nájdenie silne podporuje diagnózu.
Ďalšie prejavy
Wilsonova choroba môže postihnúť aj obličky, čo vedie k tvorbe obličkových kameňov a poškodeniu renálnych tubulov. Môže dôjsť aj k hemolýze (deštrukcii červených krviniek v krvi), čo znižuje príjem kyslíka v pľúcach. U žien môže dôjsť k poruchám menštruačného cyklu (nepravidelnosť alebo strata menštruácie), spontánnym potratom alebo neplodnosti.
Diagnostika Wilsonovej choroby
Diagnostikovanie zriedkavej genetickej choroby môže byť mnohokrát náročné. Pri vyšetrení je väčšinou preštudovaná kompletná zdravotná história pacienta (anamnéza), symptómy a výsledky laboratórnych testov. Wilsonova choroba teda môže byť diagnostikovaná na základe dôkladného klinického vyhodnotenia a špecializovaných testov.
Medzi najbežnejšie diagnostické testy patria:
- Krvné testy: Analýza množstva ceruloplazmínu (plazmatická bielkovina, ktorá viaže cca 95 % medi v krvnom obehu) a medi v krvi. Nízka hladina ceruloplazmínu v kombinácii s normálnou alebo vysokou koncentráciou medi v sére môže naznačovať nadbytok medi, ktorá nie je viazaná na ceruloplazmín. U detí je potrebné pamätať na to, že u novorodencov je prirodzene nižšia hladina ceruloplazmínu, ktorá sa zvyšuje počas prvých šiestich mesiacov.
- 24-hodinový test medi v moči: Meria množstvo medi vylúčenej močom počas 24 hodín. Vysoká hladina medi v moči spolu s nízkym ceruloplazmínom často naznačuje Wilsonovu chorobu.
- Očné vyšetrenie: Vyšetrenie očí štrbinovou lampou na prítomnosť Kayserových-Fleischerových krúžkov alebo slnečnicového zákalu. Ak je pozorovaná kombinácia nízkej hladiny ceruloplazmínu a prítomnosť Kayserovho-Fleischerovho prstenca, je veľká pravdepodobnosť, že ide práve o Wilsonovu chorobu.
- Biopsia pečene: Odobratie malej vzorky pečeňového tkaniva a jej testovanie v laboratóriu na analýzu medi a prítomnosť jaziev. Pomocou metód molekulárnej genetiky DNA sa zistí, či má súrodenec postihnutého pacienta Wilsonovu chorobu a či je alebo nie je nosičom génu pre toto ochorenie, procedúrou nazývanou „haplotypová analýza“.
- Genetický test: Analýza DNA na prítomnosť mutácie v géne ATP7B sa vykonáva pomocou testu PCR.
- Magnetická rezonancia (MRI): V prípade neurologickej a psychiatrickej symptomatológie je potrebné odlíšenie Wilsonovej choroby od iných neurologických diagnóz (Parkinsonova choroba a i.), doplnenie magnetickej rezonancie, kde sú príznačne zvýraznené bazálne gangliá.
Dôležité je diagnostikovať Wilsonovu chorobu čo najskôr, pretože včasná diagnostika a liečba môžu zabrániť vážnemu dlhodobému zdravotnému postihnutiu a život ohrozujúcim komplikáciám.
Liečba Wilsonovej choroby
Liečba Wilsonovej choroby je celoživotná a jej cieľom je znižovať hladinu medi, zmierniť príznaky a zvrátiť prípadný vývoj choroby. Pri správnej liečbe môžu väčšina ľudí žiť normálny, zdravý život a predísť závažným komplikáciám.
Hlavnými liekmi, ktoré sa používajú, sú:
- Chelatačné činidlá: Penicilamín a trientín sú najčastejšie predpisované chelatačné látky, ktorých úlohou je odstrániť meď z tela močom. Fungujú tak, že sa zachytia na molekuly medi a odvedú ich z vášho systému. Pre pacientov s neurologickými príznakmi nie je vhodné užívanie penicilamínu a trientinu kvôli riziku zhoršenia ich neurologických príznakov.
- Zinočnaté soli: Doplnky zinku predstavujú ďalší liečebný prístup, ktorý funguje tak, že blokuje absorpciu medi v črevách. Namiesto odstraňovania existujúcej medi zinok zabraňuje vstupu novej medi do vášho systému a často sa používa na dlhodobú udržiavaciu terapiu. Terapia zinkom je preferovaná u detí a tehotných žien, pretože má menej vedľajších účinkov.
Váš lekár bude sledovať priebeh vašej liečby pravidelnými krvnými a močovými testami, aby sa ubezpečil, že lieky fungujú efektívne, a aby upravil dávkovanie podľa potreby. Väčšina ľudí musí užívať lieky po celý život, aby udržali hladiny medi pod kontrolou.
Diétne obmedzenia
Dôležitým prvkom v liečbe je aj strava - pacientom je odporúčané obmedziť príjem potravín bohatých na meď, ako sú napríklad pečeň, morské plody, orechy, čokoláda, kakao, kuracie mäso a huby. Tieto obmedzenia sú obzvlášť dôležité počas prvého roka liečby, keď telo pracuje na odstránení prebytočnej medi.
Pre lepšiu orientáciu v potravinách bohatých na meď si pozrite nasledujúcu tabuľku:
| Kategória potravín | Príklady potravín s vysokým obsahom medi (vyhnúť sa/obmedziť) | Príklady potravín s nízkym obsahom medi (povolené) |
|---|---|---|
| Mäso a hydina | Pečeň (akéhokoľvek druhu), kačacie mäso, divinové mäso | Kuracie mäso (bez kože), hovädzie mäso, bravčové mäso (chudé) |
| Morské plody | Ustricie, homáre, kraby, krevety, chobotnice, slimáky | Biele ryby (treska, platýz), tuniak (v konzerve) |
| Orechy a semená | Kešu, mandle, vlašské orechy, lieskové orechy, slnečnicové semená | Arašidy (v miernom množstve) |
| Čokoláda a kakao | Všetky druhy čokolády, kakao, čokoládové dezerty | Biela čokoláda (v malom množstve), vanilkové dezerty |
| Huby | Všetky druhy húb | - |
| Ovocie a zelenina | Sušené ovocie (datle, figy, hrozienka), avokádo | Väčšina čerstvého ovocia a zeleniny (jablká, banány, mrkva, brokolica) |
| Obilniny a pečivo | Celozrnné výrobky (vo veľkom množstve), ovos | Biely chlieb, ryža, cestoviny |
Transplantácia pečene
V závažných prípadoch, keď je poškodenie pečene rozsiahle, môže byť potrebná transplantácia pečene. Toto sa zvyčajne vyhradzuje pre ľudí s akútnym zlyhaním pečene alebo pokročilou cirhózou, ktorí nereagujú na lekársku liečbu. Transplantácia pečene je najlepší spôsob, ako vyliečiť Wilsonovu chorobu.
Možné komplikácie Wilsonovej choroby
Bez správnej liečby môže Wilsonova choroba viesť k závažným komplikáciám, keď sa meď naďalej hromadí vo vašich orgánoch. Dobrou správou je, že väčšine týchto komplikácií sa dá predísť alebo sa dajú zvládnuť vhodnou lekárskou starostlivosťou.
Medzi bežné komplikácie, ktorým môžete čeliť, patria:
- Cirhóza pečene alebo zjazvenie, ktoré ovplyvňuje funkciu pečene.
- Akútne zlyhanie pečene vyžadujúce urgentnú liečbu.
- Trvalé neurologické poškodenie ovplyvňujúce pohyb a reč.
- Problémy s obličkami z toxicity medi (obličkové kamene a vyššia koncentrácia aminokyselín v moči).
- Poruchy srdcového rytmu.
- Problémy s kosťami a kĺbmi.
- Závažné psychiatrické príznaky vrátane psychózy.
V zriedkavých prípadoch môže neliečená Wilsonova choroba spôsobiť život ohrozujúce zlyhanie pečene alebo závažné neurologické zhoršenie. Niektorí ľudia môžu vyvinúť stav nazývaný hemolytická anémia, pri ktorej meď poškodzuje červené krvinky a spôsobuje ich rozklad rýchlejšie ako normálne. Tehotenstvo môže predstavovať špeciálne výzvy pre ženy s Wilsonovou chorobou, pretože sa môžu meniť hladiny medi a môžu byť potrebné úpravy liekov. Avšak s náležitým monitorovaním a starostlivosťou môžu väčšina žien s Wilsonovou chorobou mať zdravé tehotenstvo a deti.
tags: #wilsonova #choroba #postihnutie #sietnice