Vesmír, nekonečný priestor plný hviezd, galaxií a záhad, odjakživa fascinoval ľudstvo. Otázky o jeho veľkosti, pôvode a budúcnosti podnecujú filozofické a vedecké diskusie. Tento príspevok sa zameriava na rôzne aspekty vesmíru, od úvah o večnom živote a poslaní ľudstva až po vplyv vedy a technológie na naše vnímanie kozmu.
Večný život a poslanie ľudstva vo vesmíre
Úvahy o vesmíre často vedú k zamysleniu sa nad zmyslom ľudskej existencie. Aký je náš cieľ v tomto obrovskom priestore? Biblia v 1. Mojžišovej 1:28 hovorí: "A Boh ich požehnal a povedal im: Buďte plodní, množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju a vládnite nad morskými rybami a nebeským vtáctvom a každým živočíchom, ktorý sa pohybuje po zemi." Z histórie je zrejmé, že Boh dal ľudstvu približne 7 000 rokov, aby naplnilo túto úlohu.
Čo však bude potom? Bude stačiť celá večnosť na zaľudnenie celého vesmíru? Táto otázka otvára dvere k špekuláciám o budúcnosti ľudstva a jeho potenciálnom osídľovaní vzdialených planét. Ak by sme mali osídliť celý vesmír, bolo by potrebné vyriešiť množstvo problémov, ako sú cestovanie na obrovské vzdialenosti, prispôsobenie sa novým prostrediam a zabezpečenie zdrojov pre život.
Na druhej strane, večný život by mohol viesť k nude a stagnácii. Aby sa tomu predišlo, museli by sme neustále hľadať nové výzvy a ciele. Možno by sme sa zamerali na vedecký výskum, umenie, filozofiu alebo na rozvoj nových technológií. Dôležité je, aby sme mali neustále niečo, čo nás motivuje a napĺňa.
Lokálne problémy a globálne súvislosti
Je zaujímavé, ako sa lokálne problémy prelínajú s globálnymi a kozmickými úvahami. Napríklad, problémy s odpadom a znečistením životného prostredia v Kysaku a Ružínskej priehrade poukazujú na našu neschopnosť efektívne spravovať zdroje a chrániť našu planétu. Navyše, súčasné spoločenské a politické problémy, ako sú obmedzovanie ľudských práv a nerovnaké zaobchádzanie, poukazujú na nedostatok spravodlivosti a rovnosti. Ak chceme vytvoriť lepšiu budúcnosť pre ľudstvo, musíme sa zamerať na riešenie týchto problémov a vytvoriť spoločnosť, ktorá je spravodlivá, inkluzívna a udržateľná.
Ochrana životného prostredia znamená starostlivosť o rastliny, živočíchy, vzduch, vodu a pôdu. Rodičia ma odmalička viedli k tomu, aby som sa staral o prírodu, rastliny a zvieratá. Vysvetlili mi, že lesy sú pre nás veľmi dôležité, pretože stromy vyrábajú kyslík, ktorý dýchame. Na prechádzkach v prírode, ale aj v meste, nikdy nehádžem odpadky na zem. Je to pre mňa samozrejmosť. Veľa sa hovorí a píše o triedení odpadu. Aj naša rodina to zvykne robiť. Papiere, noviny a časopisy nevyhadzujeme, ale ich vždy odkladáme do pivnice, zviažeme a prichystáme do zberu. Ovocie a zeleninu pestujeme bez chemického postrekovania. Autá vypúšťajú do vzduchu škodlivé látky a plyny. Ja chodím do školy peši, aj tým pomáham udržiavať čistejší vzduch. V lete často jazdíme na bicykli a nepoužívame škodlivé spreje. Snažím sa šetriť elektrinu a cez deň zbytočne nesvietim lampou. A keď odchádzam z izby, vypínam zakaždým svetlo. Kupujeme kvalitné šetriace žiarovky.
Voda je nevyhnutná pre život na Zemi. Ja sa snažím ňou neplytvať, nenechávam ju kvapkať z vodovodného kohútika a keď sa sprchujem, tak ju nenechávam zbytočne tiecť. Každý by mal začať od seba, pretože Zem je jedným veľkým domovom a ľudstvo je jeho obyvateľmi.
Vplyv vedy a technológie na vnímanie vesmíru
Veda a technológia zohrávajú kľúčovú úlohu v našom chápaní vesmíru. Vďaka teleskopom a sondám sme schopní pozorovať vzdialené galaxie, skúmať planéty a hľadať známky života mimo Zeme. Nedávne úspechy Spojených Arabských Emirátov, Číny a NASA pri prieskume Marsu sú dôkazom nášho pokroku v dobývaní vesmíru.
Avšak, aj napriek týmto úspechom, sme stále len na začiatku nášho chápania vesmíru. Existuje mnoho záhad, ktoré ešte musíme vyriešiť, ako napríklad povaha temnej hmoty a temnej energie, pôvod vesmíru a existencia mimozemského života.
Okrem toho, veda a technológia majú aj potenciálne negatívne dopady. Vývoj zbraní a technológií na ničenie životného prostredia môže ohroziť našu existenciu. Preto je dôležité, aby sme vyvíjali a používali vedu a technológiu zodpovedne a eticky.
Konšpirácie a dezinformácie
V dnešnej dobe je dôležité rozlišovať medzi faktami a konšpiráciami. Šírenie dezinformácií môže mať negatívny dopad na naše chápanie sveta a na naše rozhodovanie. Napríklad, tvrdenia o vakcínach a testovaní na COVID-19, ktoré sa objavili v súvislosti s pandémiou, boli často založené na konšpiráciách a dezinformáciách. Je dôležité, aby sme sa spoliehali na vedecké dôkazy a rady odborníkov, a nie na nepodložené tvrdenia.
Viera a veda
Vzťah medzi vierou a vedou je komplexný a často diskutovaný. Niektorí ľudia vnímajú vedu a vieru ako protichodné, zatiaľ čo iní veria, že sa môžu navzájom dopĺňať. V každom prípade je dôležité, aby sme boli otvorení novým poznatkom a aby sme rešpektovali rôzne pohľady na svet.
Napríklad, otázka vzkriesenia Ježiša Krista je predmetom mnohých diskusií medzi vedcami a teológmi. Vedci sa snažia vysvetliť túto udalosť pomocou vedeckých metód, zatiaľ čo teológovia sa spoliehajú na biblické texty a vieru. Dôležité je, aby sme si uvedomili, že veda a viera majú rôzne metódy a ciele, a že môžu existovať rôzne spôsoby, ako pochopiť svet.
Svetlo a karma
Úvahy o vesmíre často vedú k zamysleniu sa nad duchovnými otázkami. Koncept karmy, ktorý hovorí, že naše činy majú následky, je prítomný v mnohých náboženstvách a filozofických systémoch. Podľa tohto konceptu, dobré činy vedú k pozitívnym následkom, zatiaľ čo zlé činy vedú k negatívnym následkom.
V kontexte vesmíru, karma môže byť vnímaná ako univerzálny zákon, ktorý riadi naše životy a osudy.
Rodina a ľudský kontakt
V dnešnom svete, ktorý je čoraz viac prepojený prostredníctvom technológií, je dôležité nezabúdať na význam rodiny a ľudského kontaktu. Rodina je základnou stavebnou jednotkou spoločnosti a poskytuje nám oporu a lásku, ktorú potrebujeme na prekonávanie životných ťažkostí.
Slová Andrého Mauroisa, že „bez rodiny sa človek trasie od zimy v nekonečnom vesmíre“, zdôrazňujú dôležitosť rodiny v našom živote.
Perspektívy budúcnosti vesmíru
Podľa novej štúdie má vesmír obmedzenú životnosť. Analýza temnej energie, záhadnej sily zodpovednej za rozpínanie kozmu, naznačuje, že vesmír sa už nachádza približne v polovici svojho života a v budúcnosti sa začne zmršťovať. Tím vedený Henrym Tyeom z Cornellovej univerzity vypočítal, že životnosť vesmíru je približne 33 miliárd rokov.
Hľadanie života mimo Zeme
Objavovanie exoplanét neustále pokračuje a v súčasnosti poznáme už vyše 2000 exoplanét. Zaznamenať vzdialené planéty je oveľa ťažšie ako pozorovať hviezdy, pretože ich svietivosť je často miliónkrát slabšia. Objavom každej ďalšej planéty sa čoraz naliehavejšie vynára otázka, kde sú jej obyvatelia.
Fermiho paradox a "Veľký filter"
Fermiho paradox poukazuje na rozpor medzi vysokou pravdepodobnosťou existencie mimozemských civilizácií a absenciou akýchkoľvek dôkazov o ich existencii. Ekonóm Robin Hanson vo svojej eseji "Veľký filter - sme už takmer za ním?" skúma, či existuje nejaká prekážka, ktorá bráni vývoju civilizácií až po kolonizáciu vesmíru.
Hanson tvrdí, že vývoj od vzniku života až po civilizáciu schopnú kolonizovať vesmír prebieha prevažne plynulo, malými krokmi. Prechod medzi jednou či viacerými fázami však podľa neho predstavuje zásadný skok, ktorý môže byť problematický. Možno nám fyzika iba nedovoľuje efektívne cestovať vesmírom. Nepríjemnejšie vyznieva možnosť, že istý technologický pokrok vedie k náhlemu vyhladeniu celej civilizácie. Z pohľadu "veľkého filtra" je objavovanie exoplanét nepríjemné zistenie. Každé nové pozorovanie znižuje šancu, že zásadný krok máme už za sebou a zvyšuje očakávanie, že nás to ešte len čaká.
Argumenty proti cestovaniu do vesmíru
Náklady a priorita pozemských problémov
Často sa objavuje argument, že finančné prostriedky investované do cestovania do vesmíru by sa dali lepšie využiť na riešenie problémov na Zemi, ako sú chudoba, hlad, choroby a klimatické zmeny. Namiesto míňania peňazí na "unudených milionárov", ktorí chcú sedieť na "nehostinnom hnusnom Mesiaci", by sme sa mali sústrediť na zlepšenie života na našej planéte.
Bezpečnosť a riziká
Cestovanie do vesmíru je spojené s mnohými rizikami, vrátane zlyhania techniky, radiácie a vplyvu mikrogravitácie na ľudské telo. Nehoda Starlineru, ktorá uväznila astronautov na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) na osem mesiacov, je príkladom rizík, ktorým čelia kozmické misie.
Otázky návratu
Niektorí skeptici spochybňujú aj samotnú realizovateľnosť niektorých vesmírnych misií. Napríklad, pristávací modul Apolla 11 mal podľa projektovej dokumentácie nádrž na 63 litrov paliva, čo sa zdá málo na opustenie orbitu Mesiaca. Rádiotechnik tvrdil, že signál z rakety nie je ďalej ako 50 km od jeho antény, čo sa pripísalo poruche prístrojov.
Argumenty pre cestovanie do vesmíru
Technologický pokrok a inovácie
Investície do vesmírneho výskumu a cestovania vedú k technologickému pokroku a inováciám, ktoré majú prínos pre rôzne oblasti života na Zemi. Matej Poliaček z letovej kontroly ISS uvádza, že Európa odhaduje, že každé jedno euro putujúce do vesmíru vráti pomocou generovania technológií a znalostí občanom Európy ďalšie dve eurá. GPS, snímkovanie Zeme a nové materiály sú len niektoré z príkladov technológií, ktoré vznikli vďaka vesmírnemu výskumu a dnes ich bežne používame. Dokonca aj rakety a aerodynamické kryty, ktoré sa spoločnosť SpaceX snaží opakovane používať, sú príkladom snahy o šetrenie a optimalizáciu procesov, ktoré môžu mať vplyv na iné odvetvia.
Veda a poznanie
Vesmírny výskum nám umožňuje lepšie porozumieť vesmíru, našej planéte a pôvodu života. Hľadanie života na Marse, Jupiterovom mesiaci Európa a iných telesách môže priniesť revolúciu v našom chápaní života a jeho rozšírenia vo vesmíre.
Inšpirácia a motivácia
Cestovanie do vesmíru inšpiruje a motivuje ľudí, najmä mladých, k štúdiu vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM). Pohľad na Zem z vesmíru môže zmeniť naše vnímanie našej planéty a podnietiť nás k jej ochrane.
Budúcnosť ľudstva
Niektorí vedci a vizionári veria, že cestovanie do vesmíru je nevyhnutné pre prežitie ľudstva. V prípade katastrofickej udalosti na Zemi, ako je napríklad dopad asteroidu alebo globálna pandémia, by kolonizácia iných planét mohla zabezpečiť prežitie ľudského druhu.
Budúcnosť vesmíru zakorenená v ľudstve | Dr Lucía Fonseca de la Bella | TEDxWinchester
Kozmický výťah: Vízia budúcnosti cestovania do vesmíru
Jednou z futuristických vízií, ako zásadne sprístupniť vesmír, je kozmický výťah. Táto koncepcia zahŕňa vybudovanie štruktúry, ktorá by siahala od Zeme až po geostacionárnu obežnú dráhu (približne 36 000 km) alebo ešte ďalej (až 96 000 km, ako navrhujú Japonci). Hoci je táto myšlienka stále v štádiu konceptu, vedci a inžinieri pracujú na vývoji potrebných technológií, ako sú napríklad uhlíkové nanotrubice, ktoré by mali dostatočnú pevnosť na to, aby udržali takúto štruktúru.
Argumenty proti kozmickému výťahu
Technické výzvy
Vybudovanie kozmického výťahu predstavuje obrovské technické výzvy, vrátane výroby dostatočne dlhých a pevných uhlíkových nanotrubíc, zabezpečenia stability konštrukcie a ochrany pred vesmírnym odpadom a meteoroidmi.
Náklady
Náklady na vybudovanie kozmického výťahu by boli astronomické a presiahli by náklady na všetky doterajšie vesmírne projekty.
Bezpečnosť
Kozmický výťah by bol zraniteľný voči teroristickým útokom a sabotážam.
Argumenty pre kozmický výťah
Lacnejší prístup do vesmíru
Kozmický výťah by dramaticky znížil náklady na transport nákladu a ľudí do vesmíru, čo by umožnilo rozsiahlejší vesmírny výskum a kolonizáciu.
Environmentálne výhody
Kozmický výťah by bol ekologickejší ako raketové štarty, ktoré produkujú veľké množstvo emisií.
Nové možnosti
Kozmický výťah by otvoril nové možnosti pre vesmírny turizmus, ťažbu surovín z asteroidov a budovanie vesmírnych staníc.
Súčasné vesmírne aktivity a ich vplyv
Medzinárodná vesmírna stanica (ISS)
ISS je jedným z najväčších a najkomplexnejších projektov ľudskej civilizácie, na ktorom sa podieľajú rôzne krajiny a agentúry. Slúži ako výskumné laboratórium na obežnej dráhe, kde astronauti vykonávajú experimenty v oblasti biológie, fyziky, medicíny a ďalších vedných odborov.
Vesmírny odpad
Narastajúci počet satelitov a vesmírneho odpadu na obežnej dráhe Zeme predstavuje vážny problém. Orbitálne rýchlosti sa pohybujú v kilometroch za sekundu a vtedy dokáže narobiť aj malá častica obrovské problémy. Hovorí sa tiež o Kesslerovom syndróme, ktorý je určitou kaskádou a najhorším scenárom. V takomto prípade narážajú častice do družíc, ktoré sa ďalej trieštia na ďalšie a ďalšie drobné častice.
Plánujú, dokonca aj Európska vesmírna agentúra prišla s misiou, ktorá vyčistí staré satelity. Pošlú ich naspäť na Zem, kde zhoria v atmosfére. Je to najjednoduchšie riešenie.
Súkromné spoločnosti a vesmírny turizmus
Súkromné spoločnosti ako SpaceX a Virgin Galactic zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu vo vesmírnom výskume a cestovaní. Vyvíjajú nové rakety a kozmické lode a ponúkajú vesmírny turizmus pre bohatých klientov.
Je asi trochu rozdiel vypustiť do vesmíru nejakú nosnú raketu satelitu a niečo iné s ľudskou posádkou. A tiež je asi niečo iné, keď nejaká ľudská posádka lieta vo vesmíre a niečo iné, ak má niekde i pristáť a potom samozrejme i odletieť nazad...
Tieto satelity vyniesli ruské motory v USA raketách, ktoré počas studenej vojny neboli dodávané. Dnes, ak chce USA niečo vo vesmíre, tak si prenajíma ruské služby, lebo nemajú na čom vzlietnuť. Ak chcú na stanici ISS vystriedať alebo zasobiť, letia Rusi.
Na ISS je už nepretržite niekoľko rokov v jednom kuse ľudská posádka. Máme najmenej 4 vesmírne sondy, ktoré už dávno opustili našu slnečnú sústavu. Posielajú sa sondy, ktoré bez poškodenia pristávajú na Marse, a vy žijete vo svete, v ktorom má problém nejaká raketa odštartovať zo Zeme?
Je niečo iné, keď je treba vyniesť ľudskú posádku do vesmíru, tak sa na to zvykne použiť raketa o veľkosti 45 metrov, čo je výška rakety Sojuz, ktorá vynáša ľudí na ISS, a je niečo iné, keď na to, aby si dostal dvoch ľudí na Mesiac a späť, potrebuješ a použiješ raketu, ktorej veľkosť je viac ako 100 metrov, čo bola výška rakety Saturn 5, doposiaľ najväčšej a najvýkonnejšej rakety, aká kedy bola človekom zostrojená.
Štart z Mesiaca je neporovnateľne ľahší než štart zo Zeme. Tu k Zemi nás púta taká sila, volá sa, že gravitácia. Tá spôsobuje, že keď vyhodiš kameň kolmo hore do výšky, hoc aj z celej svojej (bohužial len) svalovej sily, tak ten kameň sa aj napriek tvojim extra veľkým svalom, nech sa snažíš akokoľvek, vráti a trafí bolestivým dopadom tvoju lebku. Keď to spravíš, presne to isté na Mesiaci, tak ten kameň vyletí neporovnateľne vyššie, pretože na Mesiaci je gravitácia menšia, a to až viac ako 5-krát. To sa bavíme o gravitácii na povrchu Mesiaca. Inak, gravitácia z absolútneho hľadiska, teda absolútna gravitačná sila Mesiaca, je až o neuveriteľných 50-krát menšia než celková gravitačná sila Zeme.
Priemer Zeme je približne 13 400 km, z čoho vyplýva polomer 13 400 delene 2 sa rovná 6 700 km. Tento polomer, teda týchto 6 700 km predstavuje vzdialenosť predmetov na povrchu Zeme od jej stredu, čiže približne od jej gravitačného pôsobiska. V tejto vzdialenosti od stredu Zeme pôsobí gravitačná sila približne 9,81 Newtonov na každý kilogram hmoty nachádzajúcej sa na povrchu. Táto sila sa dá inak vyjadriť aj ako gravitačné zrýchlenie, ktoré má hodnotu 9,81 a jednotkou je meter krát sekunda na minus druhú. Čiže: m/s(exponent na druhú).
Na povrchu Mesiaca pôsobí sila, ktorá je najmenej 5-krát menšia. Čiže sila, alebo gravitačné zrýchlenie 9,81 delené 5, teda 1,97 m/s(horný index 2). Ale pozor! To sa bavíme o povrchu Mesiaca. Priemer Mesiaca je približne o 4-krát menší než priemer Zeme. Z toho vyplýva, že aj jeho polomer je približne 4-krát menší než polomer Zeme. To znamená, že polomer Mesiaca je 6 700 delené 4 a to je 1 675. Čiže tento polomer je vzdialenosť v kilometroch telies, ktoré sa nachádzajú na povrchu Mesiaca, od pôsobiska jeho gravitácie, čiže od stredu Mesiaca.
Gravitačná sila klesá s druhou mocninou násobku pôvodnej vzdialenosti. Čiže keď vo vzdialenosti 1 675 km od stredu Mesiaca je gravitačné zrýchlenie 1,97 m/s(horný index 2), tak pre vzdialenosť 6 700 km to bude vyzerať asi nejako takto: (6700 / 1675) - a to celé v zátvorke na druhú. Čiže 6700 delené 1675 sa rovná 4. Pretože však gravitačná sila klesá s druhou mocninou násobku pôvodnej vzdialenosti, musíme ešte túto štvorku umocniť na druhú, čo nám dá výsledok 16. To znamená 16-krát menšia gravitačná sila. Teda vo vzdialenosti rovnakej, aká je vzdialenosť predmetov na povrchu Zeme, bude v prípade Mesiaca pôsobiť gravitácia, ktorá je o 16-krát menšia než nám známych 1,97 m/s(horný index 2), čo nám dáva gravitačné zrýchlenie len neuveriteľných 0,123125 m/s(horný index 2). To je, kamarátko, o viac ako 70-násobne menšia gravitácia ako je na Zemi!!!
To znamená, že je potrebné na štart z Mesiaca podstatne menej úsilia, menej paliva a teda aj neporovnateľne menšia raketa na to, aby to mohlo z Mesiaca odštartovať. Tak už som ťa presvedčil o tom, na čo je dobrá matematika a fyzika? Už chápeš, že ľudia ako ja tu nepotrebujú písať to, či sa im niečo zdá, alebo nezdá, pretože mne sa nič zdať, alebo nezdáť nemusí, keď si to dokážem takto jednoducho vypočítať a matematicky overiť, či je to pravda, alebo nie??? Nevadí.
Laserové odrazáče sú na Mesiaci do teraz. Takže kto neveríte, sup sup požičať dostatočne výkonný laser, namieriť na príslušné miesto na Mesiaci a čakať na odrazený signál. To sa nedá sfalšovať.
Možno nám fyzika iba nedovoľuje efektívne cestovať vesmírom. Nepríjemnejšie vyznieva možnosť, že istý technologický pokrok vedie k náhlemu vyhladeniu celej civilizácie.
Videl niekto z vás zábery ako pristávací modul odlieta z povrchu Mesiaca? Jedná sa o to, že na povrchu zostala kamera / ? /, ktorá nasnímala ako modul odlieta preč. Vysvetlí mi niekto, ako sa mohli v tej dobe dostať zábery z Mesiaca na Zem?
Obraz z tej kamery sa dostal na Zem prostredníctvom takej zvláštnej entity zvanej rádiové vlny. Rádiové vlny to je druh, alebo teda časť elektromagnetického žiarenia o relatívne veľmi malej frekvencii (do niekoľkých stoviek megahertzov), niekedy to býva nazývané aj ako rádiové vlny. Kedysi to bolo dosť známe medzi skupinkou ľudí, ktorí sa volajú, že rádioamatéri. Dnes to už až také známe nie je, keďže bežný Truľo o tom nemusí nič vedieť, stačí len že si to kúpi v najbližšej predajni elektronických zariadení, alebo na obchodných miestach Orangu, T-Comu, či O2 za smiešnu cenu do 15 eur a niektorí to ešte dnes poznajú pod pojmom "signál" a občas, sem tam sa to vcelku môže zísť pre ľudí, ktorý potrebujú akurát si niekam zavolať z mobilu a tak.
Bola to jedna kamera, ktorá bola ovládaná diaľkovo zo Zeme. A áno, bol tam problém s jej ovládaním, pretože všetko reagovalo s viac ako dvojsekundovým oneskorením. Keby si to chcel napísať ako, že to je blbosť. A vieš čo? Bol tam na to v riadiacom stredisku v Houstone jeden človek, ktorý nemal vôbec nič iné na práci a na starosti len sa venovať ovládaniu tej kamery. Bola to jeho stopercentná úloha, na ktorú sa musel na 100 percent sústrediť. Bol na to trénovaný a pripravovaný, špeciálne na ten účel, aby sa venoval ovládaniu tej kamery. Jeho meno ti žiaľ už nepoviem, čo dúfam bude ti slúžiť zase ako padný dôkaz, že nikto taký neexistoval, keďže neviem uviesť jeho meno, ale môžeš mi veriť, bol tam, naozaj.
Niekoľko obyčajných faktov: 1/6 pozemskej gravitácie, žiadna atmosféra = žiadne trenie, pristátie v oblasti mesačného rovníka, váha modulu. Aj na Zemi je štart v oblasti rovníka niekoľkonásobne lacnejší a ľahší ako vyššie. Zemská atmosféra je totiž v oblasti rovníka najtenšia. Misie Apollo potrebovali obrovské rakety Saturn V, aby odštartovali zo zeme. Ale to preto, že niesli obrovské množstvo paliva, pristávací modul, veliteľský modul atď. Museli zdvihnúť obrovskú konštrukciu. Ale z Mesiaca potrebovali zdvihnúť len malý modul so vzorkami a posádkou. Takže nepotrebovali prekonať zemskú gravitáciu, ani ich nebrzdila atmosféra, ani nemuseli so sebou ťahať obrovské množstvo techniky. Preto nepotrebovali obrovskú rampu. Popravde nepotrebovali ani rakety Saturn....
Ľudské cestovanie do vesmíru je zriedkavé a vzácne privilégium, ktoré sa dostáva iba niekoľkým jednotlivcom. Doteraz sa do vesmíru dostalo len veľmi obmedzené množstvo ľudí. Na začiatku vesmírneho veku v 60. rokoch minulého storočia došlo k prvým ľudským letom do vesmíru. Prvým človekom vo vesmíre bol sovietsky kozmonaut Juri Gagarin, ktorý 12. Odvtedy sa do vesmíru dostalo viacero ľudí, vrátane astronautov zo Spojených štátov, Ruska, Európskej únie a iných krajín. V súčasnosti väčšina ľudí, ktorí sa dostávajú do vesmíru, sú profesionálni astronauti a kozmonauti, ktorí sú vybraní a pripravení na to, aby vykonávali misie v rámci vesmírnych agentúr, ako sú NASA, Roskosmos a ďalšie. Napriek tomu je dôležité si uvedomiť, že cesta do vesmíru je stále náročná a zložitá. Okrem fyzických a technických výziev je aj finančne nákladná.
