Téma stratená generácia mládeže je v súčasnosti veľmi aktuálna a vyvoláva rozsiahle diskusie. Posledné dni výrazne zosilnel hlas odborníkov, rodičov, učiteľov i žiakov, ktorí žiadajú návrat detí do lavíc. Hovorí sa o vzniku tzv. stratenej generácie - generácie detí a mládeže, ktorá stráca budúcnosť, ostane nevzdelaná s množstvom psychických problémov. Vyrastá nám skutočne stratená generácia?
Definícia a historický kontext pojmu "stratená generácia"
Pojem „stratená generácia“ spropagovala Gertrude Steinová, americká emigrantka v Paríži, okolo ktorej sa zoskupovali umelci po prvej svetovej vojne. Je to označenie skupiny spisovateľov a umelcov po prvej svetovej vojne, pre ktorých sa svet stal len chaosom plným nestabilných hodnôt. Boli sklamaní, plní dezilúzie a deprimovaní z prežitého. Ozajstné hodnoty hľadali v Európe a v Paríži.
Kto patrí do Stratenej generácie?
- Demografovia, William Strauss a Neil Howe, v svojej práci Strauss-Howe generational theory, ohraničili ich narodenie medzi roky 1883-1900.
- Stratená generácia je definovaná ako kohorta narodená v rokoch 1883 až 1900, ktorá dovŕšila plnoletosť počas 1. svetovej vojny a v 20. rokoch 20. storočia.
- Hlavnými predstaviteľmi tejto generácie sú umelci a spisovatelia ako Francis Scott Fitzgerald, T. S. Eliot, Gertrude Steinová, John Dos Passos, Sherwood Anderson, E.E. Cummings, Archibald MacLeish, Kay Boyle, Hart Crane, James Joyce, Olaf Stapledon, John Steinbeck, William Faulkner, Ford Maddox Ford, Djuna Barnes, Glenway Wescott, Waldo Peirce, Isadora Duncanová, Abraham Walkowitz, Ezra Pound, Alan Seeger, Henry Miller, Aldous Huxley, Malcolm Cowley, Louis-Ferdinand Céline, Erich Maria Remarque, J. R. R. Tolkien, C. S. Lewis.
Termín „stratená generácia“ sa v Európe objavuje aj ako „Generácia roku 1914“. Išlo o ľudí, ktorí prežili vojnu a boli citovo ochromení, neschopní vrátiť sa do normálneho života. Častokrát si život brali sami.
Každá generácia vysvetlená za 15 minút
Literárne diela a autorské pohľady
Romain Rolland
Nositeľ Nobelovej ceny, Romain Rolland, tvoril v čase, keď sa začal používať pojem „stratená generácia“. Jeho diela opisujú vplyv vojny na medziľudské vzťahy. V novele Peter a Lucia opisuje tragický osud mladého páru, ktorý sa stane obeťou bombardovania Paríža. Lucia hodnotí vplyv vojny na medziľudské vzťahy: „odsúdenie medzi známymi v rodinách; ľudia kedysi pokojní a vyrovnaní žijú v rozvrátených manželstvách, zhoršili sa vzťahy medzi rodičmi a deťmi“.
Erich Maria Remarque
Erich Maria Remarque, vlastným menom Kramer, predstavuje generáciu, ktorá zo školských lavíc odišla do boja. Jeho dielo Na západe nič nové je kronikárskym záznamom života skupiny študentov v zákopoch až do ich smrti. Román je príbehom autorovej generácie. Odsudzuje vojnu ako ničiteľa všetkých hodnôt a výsmech vlastenectva. Paul Bäumer, hlavná postava, hovorí: „Nie sme už mládež, utekáme pred sebou. Mali sme 18 rokov a milovali sme svet a bytie, museli sme však začať strieľať. Neveríme pokroku, snaženiu. Veríme vo vojnu. Vieme hrať karty, kliať a bojovať, neveľa na 20 rokov a priveľa na 20 rokov.“
Ernest Hemingway
Znaky tvorby Ernesta Hemingwaya zahŕňajú odmietavý postoj k vojne, vzťah k prírode, obdiv k jej nespútanosti, silu a nezdolateľnosť človeka a prepracovaný štýl. V diele Zbohom zbraniam sa hlavný hrdina Frederick Henri, americký dobrovoľník, rozhodne opustiť vojnu, keď si uvedomí, že je to protiľudská záležitosť. Odchádza so svojou priateľkou Catherine Berkeleyovou do Švajčiarska, symbolicky dáva zbohom zbraniam. Catherine zomiera po pôrode a Frederick zostáva sám, s pocitom stratenej generácie. V diele Komu zvonia do hrobu sa Robert Jordan, hlavný hrdina, snaží vyhodiť most do vzduchu počas španielskej občianskej vojny. Uvedomuje si, že „Svet je pekné mesto a oddá sa zaň bojovať. Ak vyhráme tu, vyhráme všade.“
Súčasná mládež v kontexte krízy
Dnes sa opäť hovorí o „stratenej generácii“, tentoraz v súvislosti s pandémiou COVID-19. UNICEF vydal správu Averting a lost generation, ktorá je apelom na spoločnosť, aby si uvedomila možné dopady koronakrízy na deti a mládež. Výkonná riaditeľka Henrieta Fore hovorí: „Aj keď deti môžu ochorieť a byť roznášačom vírusu, je to len vrchol ľadovca. Narušenie ich základných potrieb a narastajúca chudoba sú najväčším nebezpečenstvom pre deti. Čím dlhšie kríza trvá, tým väčší dopad to má na vzdelanie, zdravie, výživu a wellbeing detí.“
Počas koronakrízy sa zatvorili školy, deti ostali doma a učia sa online. Je to už vyše roka a všetci sú z toho unavení - rodičia, deti aj učitelia. Počúvame o „stratenom roku, stratených sociálnych kontaktoch, stratenej generácii! Učivo, ktoré už nikdy nedobehnú. Vzdelanie, v ktorom budú mať vážne medzery! Čas, ktorý im navždy uniká.“
Vplyv technológií a sociálnych médií
Štúdia, ktorú zadala Organizácia spojených národov (OSN), ukázala, že spokojnosť rastie s vekom, čo je v rozpore s kedysi platnou „U-krivkou“ pohody. Táto krivka naznačovala, že relatívne bezstarostné mládežnícke obdobie bolo nasledované náročnejšou fázou v strednom veku a pohodovejšou fázou v neskoršom veku. Vedci zistili, že životná spokojnosť a šťastie klesli medzi mladými ľuďmi za posledné desaťročie, a to najmä medzi mladými ženami. Štúdia tiež poukázala na vzostup smartfónov a sociálnych médií.
- „Toto by mohla nakoniec byť stratená generácia,“ povedal ekonóm David Blanchflower pre The Guardian. „Mladí sa stali izolovanými. Nie je to ani tak o tom, že by ľudia sedeli na telefóne, ale o tom, čo nerobia. Nechodia von tak často, nehrajú sa s priateľmi, neinteragujú s ostatnými, ani nemajú toľko sexu. Nie sú akékoľvek pochybnosti o tom, že ide o absolútnu globálnu krízu. Mladí ľudia sú v hlbokom zmätku a problémoch.“
Blanchflower sa nazdáva, že kolaps pohody mládeže by mohol mať obrovské sociálne a ekonomické dôsledky. „OSN to vidí ako obrovskú globálnu krízu,“ varuje.
Transformácia krízy na príležitosť pre rast a rozvoj
Je nesmierne dôležité uvedomiť si váhu a silu slov, ktoré v súvislosti s mládežou používame. Podsúvanie obrazu stroskotanej budúcnosti, nemožnosti dobehnúť zameškané vedomosti, vízie nezamestnanosti, zúfalstva a života v depresii je totiž presne niečo, čo to v konečnom dôsledku môže spôsobiť. Nemecký básnik, dramatik, vedec a filozof Johann Wolfgang von Goethe povedal: „Ak berieme ľudí takých, akí sú, robíme ich horšími. Ak s nimi ale zaobchádzame tak, akí by mali byť, nakoniec sa takými aj stanú.“
Existuje aj iná možnosť. Na krízu sa dá pozerať nie len z pohľadu straty a niečoho, čo nás uzavrie do kolotoča trápenia, ale aj z pohľadu tzv. post-traumatického rastu. Ide o termín, ktorý hovorí o tom, že kríza môže byť zdrojom pozitívnej zmeny a rozvoja. Profesor Jiří Mareš hovorí, že „počas procesu zmeny spôsobenou krízou môže dôjsť k tomu, že osobnosť sa mení k lepšiemu, rozvíja sa, prebudováva.“
Príklady z histórie
História, filozofia či psychológia nám už veľakrát ukázali, že práve takéto náročné obdobia môžu podporiť vytvorenie niečoho dobrého. Pozrime sa napríklad na obdobie vojny, povojnovú generáciu, či časy komunizmu. Mnohí z tých, ktorí prežili tieto ťažké časy, sa vedeli pohnúť ďalej a vo svojej práci vyniknúť. Aj z nich vyvstali výrazné osobnosti vedy, špičkoví lekári, výnimoční umelci, herecké legendy.
Rakúsky psychiater a filozof Viktor Emanuel Frankl, ktorý prežil štyri koncentračné tábory, hovorí o hľadaní zmyslu v živote či na prvý pohľad bezvýchodiskových situáciách. Frankl je autor psychoterapeutického prístupu logoterapia, ktorý je postavený práve na hľadaní zmyslu a rozvoji človeka. Jeho filozofia patrí k východiskovým koncepciám práve pri teórii post-traumatického rastu. Frankl hovorí, že človek má vždy možnosť voľby. Má slobodnú voľbu, ktorá je v ňom samom a on sám sa rozhoduje, akú interpretáciu situácie, či postoj zaujme.
Ako pomôcť tvoriť generáciu potenciálu
Aby sme vychovali generáciu potenciálu a budúcnosti, musíme:
- Deťom a mládeži umožniť prežívanie pozitívnych emócií. Pretože tie sú zdrojom ďalšej energie a rozvoja, ako to hovorí Barbara Frederickson, autorka Broaden and build teórie.
- Podporovať dobré medziľudské vzťahy a vnímať význam sociálnej opory.
- Pracovať so silnými stránkami detí a mládeže.
- Stupňovať záťaž a klásť pred deti výzvy. Tak, aby postupne zvládali prekážky, posilňovali sa a s úspechom rástli.
- Vo vzdelávaní naozaj spojiť kognitívny a psycho-sociálny model rozvoja dieťaťa.
Súčasná generácia detí a študentov prichádza počas koronakrízy o „normálnu“ školu, a na túto situáciu neboli (rovnako ani nikto z nás) pripravení. So sebou prináša skutočne množstvo problémov. No to, čo im táto divná doba prirodzene prináša, je aj skúsenosť. Nepozerajme sa teda na deti ako na obete doby, aby sa nakoniec nestali obeťami tohto nášho pohľadu. Nehovorme im, že sú stratená generácia, aby tomu nakoniec ony samy neuverili. Pomôžme im a povzbuďme ich.