Zmena času je každoročnou témou, ktorá vyvoláva vášnivé diskusie nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii. Pre mnohých predstavuje jarný posun hodiniek dopredu narušenie spánku a ranného vstávania, zatiaľ čo jesenný návrat k štandardnému času prináša skrátenie večerného svetla. Napriek snahám o zrušenie striedania času, Slovensko sa aj naďalej riadi pravidlami Európskej únie.
Aktuálny stav: Zmena času v roku 2026
Na Slovensku sa aj v roku 2026 naďalej uplatňuje sezónna zmena času podľa pravidiel Európskej únie. To znamená, že na letný čas sa prechádza v poslednú marcovú nedeľu a späť na zimný čas v poslednú októbrovú nedeľu. Letný čas sa na Slovensku začína v nedeľu 29. marca 2026. V noci zo soboty na nedeľu sa hodiny posunú dopredu z 02.00 na 03.00 hodinu, takže si ľudia pospia o hodinu menej.
Pri prechode na letný čas platí jednoduché pravidlo: v marci sa hodiny posúvajú dopredu, takže večer bude dlhšie svetlo, ale ráno bude o niečo dlhšie tma. Letný čas sa v roku 2026 skončí v nedeľu 25. októbra 2026, keď sa hodiny posunú z 03.00 na 02.00 hodinu. Jarný posun času býva náročnejší preto, že noc je formálne kratšia. Pomôcť môže skorší spánok v sobotu, obmedzenie obrazoviek večer a pokojnejšie nedeľné ráno bez zbytočne nabitého programu. Pre mnohých ľudí je to aj téma spánku, sústredenia a celkového komfortu v prvých dňoch po zmene. Niektorí si na nový rytmus zvyknú okamžite, iní potrebujú dva až tri dni.
Historický kontext a dôvody zavedenia
Zmena času nie je náhodná. Európske pravidlá dlhodobo určujú, že letný čas sa začína v poslednú marcovú nedeľu a končí v poslednú októbrovú nedeľu. Cieľom bolo zjednotiť systém medzi štátmi, aby sa predišlo chaosu v doprave, obchode či fungovaní jednotného trhu. Oficiálnu diskusiu v EÚ o zrušení striedania zimného a letného času vyprovokovali debaty o tom, že je to nezmysel, možno dokonca škodlivý. Hoci jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý sa zaviedol, bola úspora energií, výskum naznačuje, že je zanedbateľná.
Za strojcu myšlienky zavedenia letného času sa považuje Benjamin Franklin, spoluautor Deklarácie nezávislosti USA. Keď v roku 1784 pôsobil ako prvý americký veľvyslanec vo Francúzsku, napísal satiru, v ktorej si uťahoval z Parížanov pre ich dlhé vyspávanie. Rátal, koľko sviečok a peňazí by sa ušetrilo zmenou času a skorším vstávaním.
Prví zaviedli letný čas Nemci v roku 1915 ako opatrenie na úsporu paliva počas 1. svetovej vojny. V roku 1916 ich nasledovali Veľká Británia, Francúzsko, Rakúsko-Uhorsko a ďalšie krajiny. Na území dnešného Slovenska sa striedanie času uplatňovalo počas 1. svetovej vojny a s prestávkami aj v 40. rokoch minulého storočia. Na území Československa bol letný čas v súčasnej podobe zavedený v roku 1979. K prijatiu tohto opatrenia prispela aj energetická kríza v tomto období. Hodinky sa posúvali v prvú aprílovú sobotu v noci, od roku 1981 už v poslednú marcovú sobotu. Letný čas sa končil v sobotu v noci počas posledného septembrového víkendu. Neskôr sa táto zmena posunula na 2. hodinu v noci (na jar) a 3. hodinu (na jeseň), pretože najmenej ovplyvňuje dopravu, napríklad železničnú.
Diskusia o zrušení striedania času v EÚ
Posúvanie času o hodinu dopredu alebo dozadu podľa sezóny mohlo v roku 2021 skončiť. Česi v roku 2018 iniciovali online prieskum, v ktorom sa 4,6 milióna obyvateľov Európskej únie vyjadrilo za ukončenie striedania zimného a letného času. V roku 2019 Európsky parlament schválil návrh Európskej komisie, aby sme striedanie letného a zimného času ukončili už rokom 2021. Avšak pre pandémiu covid-19 na finálnu diskusiu napokon nedošlo.
Prieskum Európskej komisie o zrušení striedania času prebehol v roku 2018 formou verejnej online konzultácie. Zúčastnilo sa ho síce 6,4 milióna ľudí, z ktorých 84 % bolo za zrušenie, ale treba dodať, že potenciálne sa mohlo zapojiť vyše 500 miliónov občanov EÚ. To už trochu mení perspektívu. Zaujímavé je, že hlasovanie nebolo dostupné vo všetkých jazykoch, čo mohlo odradiť časť populácie. Mnoho ľudí sa domnieva, že prieskum je neplatný, keďže sa ho zúčastnilo len niečo cez 1% obyvateľov EÚ. Po hlasovaní bolo síce uznesenie, že väčšina je za zrušenie, len sa nevedeli dohodnúť, ktorý čas ponechať, tak povedali, že to si rozhodnú štáty. Ale nedali termín.
Preference členských štátov a Slovenska
Hoci sa väčšina obyvateľov krajín EÚ vyslovila za letný čas, ich vlády to väčšinou nebrali do úvahy a presadzovali zimný čas. Týka sa to aj Slovenska, kde Ministerstvo práce SR pretláčalo zimný čas s tým, že je pre našu zemepisnú šírku prirodzenejší. Niektorí členovia vlády upozorňovali tiež na to, že Česká republika bude mať zimný čas a kvôli obchodu, cestovaniu aj komunikácii by sme sa mali zosúladiť so štátmi, s ktorými susedíme. Niektoré krajiny, napríklad Portugalsko, si želali ponechať striedanie letného a zimného času. Celoročný čas si totiž vyskúšali už dvakrát. V 20. rokoch minulého storočia sa v krajine ustanovil zimný čas, v 70. rokoch zas letný čas.
Slovensko má nevýhodu v tom, že celá leží v rámci svojho časového pásma UTC+1 na východe od jeho stredu, ktorý sa nachádza na 15. poludníku východnej zemepisnej dĺžky. Oproti tomu Banská Bystrica sa nachádza až na 19. stupni východnej zemepisnej dĺžky a Košice až na 21. stupni. To je tiež dôvod, prečo prekročením našej východnej hranice s Ukrajinou vstupujeme do iného časového pásma. To, že Slovensko sa nachádza v rámci svojho pásma na východe, znamená, že oproti iným krajinám, ktoré sú v tom istom pásme ako my, u nás slnko vychádza aj zapadá skôr. Ináč povedané, máme skôr svetlo aj tmu oproti napríklad Nemcom, Francúzom či Španielom, ktorí sa nachádzajú v rámci pásma UTC+1 na jeho západe.
Letný verzus zimný čas (SEDEM)
Pokiaľ by si naozaj každá členská krajina EÚ mala jedného dňa stanoviť, či si necháva „celoročný letný čas“ alebo štandardný, vlastne by to znamenalo nakreslenie nových hraníc časových pásem v Európe. Terminus technicus „celoročný letný čas“ totiž znamená preskočenie celej krajiny o jedno pásmo „doprava“, teda napríklad z pásma UTC+1 do pásma UTC+2. Ak by si Slovensko povedalo, že už budeme mať celý rok „letný čas“, tak by sme sa dostali do rovnakého časového pásma, ako sú dnes Ukrajina, Rumunsko či pobaltské štáty.
Je však pravdepodobné, že ak by sme sa ako krajina takto rozhodli, naši západní susedia Česi a Rakúšania by boli v inom časovom pásme ako my. Jednak by pre nich bolo nevýhodné ocitnúť sa v inom pásme ako Nemci, jednak pre nich nemá presun do pásma UTC+2 taký význam ako pre nás, a to práve vzhľadom na ich zemepisnú polohu v rámci pásma. Predstava, že kúsok za poľami za Bratislavou je už iné časové pásmo, kde je o hodinu menej, respektíve predstava, že v Česku je iný čas ako na Slovensku, je natoľko absurdná, že do tohto projektu by nikto z racionálnych slovenských politikov nešiel. Slovensku by teda voľky-nevoľky ostal celoročný štandardný - alebo „zimný“ - čas. V lete by sme tak prišli o hodinu z príjemných dlhých večerov a miesto toho by nás v júni slnko ráno budilo nie pred piatou ako dnes, ale už pred štvrtou hodinou rannou. Astronomicky je to tak síce správne, ale vzhľadom na životný rytmus dnešného človeka je to značná nepríjemnosť.
Vplyv na ľudské zdravie a biorytmus
Mnohí odborníci tvrdia, že posúvanie biorytmu negatívne vplýva na zdravie človeka. Veľkej časti ľudí pri zmene času prekáža to, že náhla zmena naruší ich biorytmus a v prvých dňoch si to odnesie najmä spánok a výkonnosť. Ministerstvo práce SR presadzuje zimný čas, „z dôvodu nepriaznivého účinku na zdravie celkovo odporúčame zrušenie každoročných zmien času a ustálenie štandardného tzv. zimného času“. Pri striedaní času najväčším problémom pre ľudský organizmus bolo samotné striedanie, teda posun o hodinu dopredu, alebo dozadu. A to sa zrušením striedania času odstráni.
Preferencie verejnosti na Slovensku
Čitatelia sa na sociálnych sieťach vyjadrili k preferencii letného alebo zimného času. Zdá sa, že čitatelia v tom majú jasno. V diskusii na sociálnej sieti to zrejme najpodrobnejšie zhodnotil Michal. "Už keď má byť iba jeden, tak radšej letný. V zime je to jedno, či idem do práce, či naspäť, vždy idem po tme. A v lete naopak, nech je tma ráno čo najdlhšie, už posledné tri-štyri týždne mám problém, že sa pravidelne budím o piatej ráno, lebo proste mám to "geneticky nastavené" tak, že vstávam z brieždením," napísal. Michal si vraj nevie predstaviť, že by okolo letného slnovratu vstával o tretej ráno.
Okrem toho sa podľa neho, geograficky Slovensko nachádza v najvýchodnejšej časti časového pásma +1 hodiny, takže z praktického hľadiska je určite lepšie patriť do pásma +2 hodiny. Iní diskutujúci uviedli aj to, ktorý z časov je najvýhodnejší pre deti, žiakov a nemyslia si, že ten najlepší je zimný. "Pre deti je to nenormálne. Keď sú najdlhšie dni v roku a najviac denného svetla, deti majú letné prázdniny. A v zime si predstavte, že vychádza slnko 7:10 približne, tj. pri letnom čase 8:10 a už deti majú sedieť v škole, v tme?," pýta sa ďalšia z diskutujúcich.
Niektorí ľudia sú za zachovanie letného času kvôli dlhším večerom, iným prekáža skorá tma v zime pri zimnom čase. Mne hlavne vadí to, že už dnes v októbri musíme ráno vstávať s deťmi do školy za úplnej tmy. Už sa naozaj teším na posun času. Zase sa bude o kus lepšie vstávať. Neviem si predstaviť, že by deti sedeli ráno v škole a ešte aj celú prvú hodinu by bola tma. Na druhej strane mi v lete plne vyhovuje, že je svetlo až do 22hej.
| Časový režim | Výhody | Nevýhody |
|---|---|---|
| Letný čas (SELČ) |
|
|
| Zimný čas (SEČ) |
|
|