Láska je komplexný a mnohostranný cit, ktorý sprevádza človeka celým životom. Od prvých momentov po narodení až po starobu, láska má mnoho podôb a prejavov. Slovo láska sa nedá presne definovať, ale je to niečo pekné a príjemné, bez čoho sa nedá na svete existovať. Je to cit, ktorý prežíva každý človek viackrát za život. Láska je mocný cit, ktorý nás spája s inými ľuďmi, motivuje nás k dobru a dáva nášmu životu zmysel.
Túžba po láske je prítomná v každom z nás. Veď každý chce zažiť ten pocit neskonalého šťastia, keď sa nám všetko navôkol zdá byť nádherné, životné prekážky zrazu nepokladáme za podstatné, problémy, ktoré nám dovtedy robili starosti hádžeme za hlavu a radšej si užívame slobodu a slasť zo silného, doposiaľ nepoznaného citu. Človek je od lásky závislý. Nedokáže žiť bez nej, je súčasťou minulosti, prítomnosti a budúcnosti, a na to v nijakom prípade nesmieme nikdy zabudnúť.
Rôzne podoby lásky
S prvou láskou sa stretávame hneď, ako uzrieme svetlo sveta. Sú to dvaja ľudia, ktorí sa na nás dívajú a ľúbia nás - rodičia. Rodičovská láska je základom pre náš emocionálny vývoj a formovanie osobnosti. Je to bezpodmienečná láska, ktorá nás sprevádza celým životom. Okrem rodičovskej lásky sa začíname stretávať aj s kamarátskou láskou. Nachádzame si najlepších kamarátov, s ktorými sa cítime dobre a rozumieme si s nimi. Kamarátska láska nás učí sociálnym zručnostiam, empatii a spolupráci. Je dôležitá pre náš sociálny rozvoj a prežívanie radosti.
Keď sme starší, stretávame sa aj s láskou k opačnému pohlaviu. Je to tá najkrajšia láska, ktorú človek prežije. Takýchto lások budeme mať viac, až kým nestretneme tú pravú, s ktorou ostaneme až do smrti. Láska k partnerovi prináša do nášho života vášeň, intimitu a záväzok. Budeme mať svoje vlastné deti, ktoré budú prežívať to isté, čo sme prežívali my. Láska k deťom je prirodzená a silná. Je to láska, ktorá nás učí trpezlivosti, obetavosti a zodpovednosti. Je to láska, ktorá nám dáva možnosť odovzdať svoje skúsenosti a hodnoty ďalšej generácii.
Vo všeobecnosti sa dajú rozlíšiť viaceré druhy lásky: láska k žene či mužovi, k rodine, priateľom, známym alebo láska k Bohu, na ktorú sa často zabúda. Boh však vždy zostane s nami, v dobrom či zlom, v šťastí i trápení, chudobe aj bohatstve. Je našou rodinou, priateľom i životným druhom celý život a dokonca i po ňom. Láska k nemu je zakorenená hlboko v nás, i keď o nej možno ani nevieme. Je to skrytá vďačnosť, tichá prosba vyslovená k nebesám s nádejou a vierou, že nám On a jeho láska k nám pomôžu prekonať i tie najťažšie skúšky v živote.
Láska v literatúre: Umenie a citlivosť
Milostná scéna je prudérna záležitosť, veľmi citlivá a hanblivá. Všetko nad tým je už nevkus a porno. Pokojne napíš do milostnej scény i myšlienku vagíny či konečníka, ale napíšme to tak, aby to bolo literárne a inšpiratívne. Žena má všetko, ale len vtedy, ak to dokážeme kompenzovať umelecky a vkusne. Dokonca môže byť aj spotená, či pocikaná (aj to sa predsa stáva), ale opis takejto skutočnosti musí byť podaný zase umeleckými prostriedkami. I špina za nechtami sa dá podať vábne a s vkusom. To je podstata literatúry. Deformovanie skutočnosti, ale tak deformovať, aby to bolo jedinečne, skratkovité a vkusné.
Jahôdky ako symbol láskania, milovania či sexu sú fajn, ale je možné ich použiť nápaditejšie. Všetky pripodobnenia musia mať oporu v realite. Ak nemajú, nie je to dobrý obraz. Jahôdky môžu milovanej ulpieť na ústach, alebo sa nimi môže potriesniť jej lono, alebo môžu byť ako symbol vhodené do pohára s omamným vínom (predstava samotného koitu). Tých možností je veľa. Prečo by sa mali vsiaknúť do zeme? To neasociuje nič milostné, pretože to nemá oporu v reálnom svete. Literatúra je deformovaná realita, nie vymyslená, nanovo stvorená s vyfabulovanými detailmi či fyzikálnymi zákonitosťami. Čo sa týka vsiaknutých kvapôk krvi do zeme, to je fajn, ale žiadne jahôdky nevsiaknu do zeme. Kvapky čohokoľvek áno, ale jahody nie. Pripodobnenie teda zase musí korešpondovať s realitou.
Viera, nádej a láska: Teologické cnosti
Viera, nádej a láska sú tri teologické cnosti, ktoré sú základom kresťanskej viery. Viera je dôvera v Boha a jeho zjavenie. Nádej je očakávanie večného života a Božieho kráľovstva. Láska je láska k Bohu a blížnemu.
Viera: Dôvera v Boha
Viera je čnosť, ktorou veríme v Boha, ale aj Bohu (teda tomu, čo povedal a zjavil). Vierou veríme aj v Krista a v Cirkev, ale aj Kristovi a Cirkvi (teda tomu, čo nám prostredníctvom Cirkvi predkladá veriť a učí nás konať). Sv. písmo nerozumie pod pojmom viera nejakú domnienku alebo presvedčenie rozumu. Hebrejský koreň aman (odtiaľ amen) znamená byť pevný, pridržiavať sa niečoho, a koreň batah znamená byť si istý, dôverovať. Veriť teda znamená cítiť sa v Bohu v bezpečí.
Viera sa týka celého človeka. Viera je preto realizáciou mravnosti. Viera v človeku môže zostať aj po hriechu (pokiaľ to nie je hriech odpadnutia od viery), no „viera bez skutkov je mŕtva" (Jak 2,26). Živá viera je „činná skrze lásku" (Gal 5,6). Viera je odpoveď na Božie slovo a Božiu lásku. Úprimne veriaci sa cíti v celej svojej existencii ako obdarovaný Bohom. Cíti pritom dar svojej dôstojnosti a slobody, v ktorej má možnosť sa úplne na Boha spoľahnúť alebo sa od Boha aj odvrátiť. Nevera popiera to, že človek je Božím stvorením a je na Boha odkázaný. Budovaním svojej nezávislosti (hoci formálne človek nemusí vieru v Boha popierať) celým životným postojom človek stráca zmysel, pre ktorý bol stvorený, a je na najlepšej ceste k nevere.
Skrze vieru sa človek sám obracia k Bohu, a tým odpovedá na jeho iniciatívu. Aj pohania, ak žijú podľa hlasu svedomia, sú poslušní jeho hlasu a poznávajú Boha, i keď bez zjavenia nedokonale. Mravné konanie podľa viery je v úzkom súvise aj s rozumovým chápaním viery. Čím mravnejšie človek žije, tým lepšie aj rozumie prečo a vie vieru aj obrániť.
Viera nie je niečo, čo veriaci „má" raz a navždy. Viera znamená ísť cestou. Táto cesta je „úzka" a tŕnistá (Mt 7,14) - sú na nej omyly, pochybnosti, zblúdenia, odbočenia, únava, zastavenia, neistota, hmla, temnota. Človek často cíti, že jeho viera je veľmi slabá: „Verím, Pane, pomôž mojej nevere!" (Mk 9,24). Viera a život podľa viery sú v úzkom spojení aj so spoločenstvom veriacich. Viera sa upevňuje, keď sa spoločne prežíva, ohlasuje a odovzdáva (misijné poslanie, rodinné spoločenstvo, mládežnícke spoločenstvá…). Vieru nesmieme nikdy zaprieť, je možné ju však niekedy zatajiť (napr. nedávať verejne najavo prejavy viery, nepútať na seba pozornosť - napr. v čase prenasledovania alebo diskriminácie).
Zodpovednosť v medziľudských vzťahoch
Keď sa zamyslíme nad láskou a zodpovednosťou v dnešnom svete, zdá sa, že svet nie je kompletný, chýba tu niečo a stále nevieme určiť, čo to môže byť. Všetko sa v jednom okamihu mení a máme pocit, akoby sme to vôbec nemohli ovplyvniť. A keď sa zamyslíme, prichádzame na to - je to láska a porozumenie. Vymizli. Načisto. Zo vzťahov, z priateľstiev. Nedokážeme sa vcítiť do problémov iných ľudí, stávajú sa z nás egoisti sledujúci len vlastné záujmy. Smútok, depresie, ľútosť vládnu svetu. Dá sa to vôbec ešte nejako zmeniť? Je v silách človeka spraviť niečo? Či pokúsiť sa vôbec?
Ak chceme, aby svetom nevládli vojny, hádky, nedorozumenia, ale aby tu bola láska a porozumenie, mali by sme sa zamyslieť, čo všetko pre to robíme my sami. A či vôbec robíme niečo. Preukazujeme iným lásku? Alebo pokladáme za samozrejmosť, že si to vyvodia z nášho správania? Ľudia ešte nedokážu čítať myšlienky, a tak zostáva jediné: o dobrote rozprávať a dokazovať ju činmi. Ukázať svetu, že nie je celkom zlý a že stále je tu možnosť zmeniť sa. Dať mu jednoducho šancu, pretože tá je veľmi dôležitá. Často sa veľa výnimočných vecí stráca vo víre všednosti len preto, že nemali šancu sa naplno prejaviť.
Čo však znamená láska a porozumenie v dnešnej dobe? V hektickom svete už neznamená skoro nič. Stali sa výhovorkou. Niečím, z čoho sa vysmieva a čo sa už ani neberie vážne. Slová milujem, ľúbim, pomôžem, počúvam ťa a mnoho podobných už nevychádzajú úprimne z pier ľudí. Ale vždy je tu možnosť. Možnosť všetko zastaviť a ukázať iným, že sme tu pre nich. Že konflikty sa dajú riešiť bez násilia, rozpory neznamenajú hneď hnev, že každý má právo na vlastný názor aj keď je odlišný od toho nášho. A základom toho všetkého je jedna jediná vec. Tolerancia. Tolerancia, ktorá chápe odlišnosti ľudí a dáva im právo byť inými. Ak začneme tolerovať ľudí, budeme v nich nachádzať to krásne, ľahšie budeme vyjadrovať pocity k nim a nebudeme riešiť všetko zbraňami. Za jednoduchými vecami hľadáme stále nejaký zádrhel, nejaký chyták. A viera vlastne stojí za tým všetkým. Jednoduchá a prostá viera v človeka a v jeho schopnosti. Viera v to, že aj keď sa niečo nepodarí, nemusí to mať hneď katastrofálne následky.
Zodpovednosť v kontexte rodiny a spoločnosti
Často si ani neuvedomujeme, aký význam a obrovský vplyv na každého z nás má život v rodine. Nie nadarmo sa hovorí, že aká je rodina, taká je aj celá spoločnosť. „Rodina nie je nič iné než súhrn lásky, schránka, tajomstvo lásky: lásky manželskej, materinskej, otcovskej, synovskej, bratskej, lásky starkej k vnúčatám, vnúčat k starému otcovi, k tetám, bratrancom… Kdekoľvek láska vyhasne, tam sa rodina rozpadá“, hovorí o ideáli rodiny Chiara Lubichová. V článku 41 Ústavy SR sa uvádza: „Manželstvo, rodičovstvo, a rodina sú pod ochranou zákona“. Predmetom rodinného práva je úprava osobných a s nimi spojených majetkových vzťahov medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi a ich prostredníctvom i vzťahy medzi ostatnými príbuznými. Upravuje tiež vzťahy tzv. náhradnej rodinnej výchovy. Rodinnoprávne vzťahy sa odlišujú od ostatných právnych vzťahov v mnohých aspektoch. Predovšetkým ide o úpravu vzťahov, ktoré majú osobný charakter, a teda ich možno regulovať len v obmedzenom rozsahu.
Autor pôvodného príspevku je veriaci kresťan, ktorý však používa zdravý rozum. Bezhraničná pomoc blížnym je v skutočnosti priamy útok na povinnosti, ktoré má každý civilizovaný človek plniť. Pomoc blížnemu a láska k blížnemu nie je amorfná - každému a za každých okolností. Je to pomoc v kruhoch. Pomáhať treba prežiť v prvom rade najbližšej rodine, matke, otcovi, deťom. Potom širšej rodine, spoločenstvu, ktoré zdieľa rovnaký záujem a nakoniec aj okolitému svetu. Bohužiaľ dnešná predstava solidarity ako ju prezentujú kaviarenskí demagógovia je presne pomoc najhoršieho druhu. Ani kresťan nie je povinný nechať sa okradnúť, znásilniť, či nebodaj zabiť. Západná civilizácia vyrástla na kázaniach Ježiša Krista, ktorého druhé hlavné prikázanie bolo: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!„. Obhajcovia bezhraničnej solidarity tvrdia, že len napĺňajú toto posolstvo - veď len milujú blížneho. V skutočnosti je veľmi podstatná práve druhá časť prikázania - ako seba samého. Láska k sebe a povinnosť ochraňovať samého seba a v prenesenom zmysle aj najbližšiu rodinu ako nositeľku vlastného genetického odkazu je základným morálnym princípom. Sme povinní konať tak, aby sme ochraňovali seba samého a bezpečnosť vlastnej rodiny a naopak nie sme povinní strpieť správanie a činy, ktoré naše prežitie ohrozujú. Je to nakoniec základný prírodný inštinkt, konať v záujme prežitia druhu, resp. Ak bezhraničná migrácia vyvoláva konflikt, ak ohrozuje bezpečnosť nás samotných, aj kresťan má povinnosť prehodnotiť mieru solidarity, keďže to ohrozuje prežitie jeho samého a aj jeho samotnej civilizácie. Áno, Ježiš hovorí o nastavení líca, keď nám niekto ubližuje. Ale ako väčšina podobných podobenstiev, nie je to absolútny všeobecný príkaz a je nutné to chápať v kontexte ako doporučenie. Nastaviť líce znamená zmieriť sa s tým, že násilie nevyrieši všetky problémy a niekedy je v dlhodobom záujme správne a nevyhnutné akceptovať aj dočasné nepohodlie vo vzťahu k iným ľudským bytostiam. Lenže to sa netýka zámerného útoku a ohrozenia, ktoré môže mať tragické následky. Z uvedeného vyplýva, že zodpovedný a morálny človek sa musí dôsledne starať v prvom rade o prežitie vlastné a vlastnej rodiny, v druhom rade má povinnosť voči spoločenstvu, ktoré zdieľa spoločnú morálku, kultúru, jazyk, históriu a spoločne sa podieľa na demokratickej správe krajiny. To, čo presadzuje a uskutočňuje súčasná politická a mediálna elita nemá s morálkou a zodpovednosťou nič spoločné. V skutočnosti je to nebezpečné konanie, hraničiace až so šialenosťou. Západné krajiny začínajú byť zachvátené požiarom, ktorý si založili sami vo vlastných príbytkoch a riešením je podľa nich to, že požiar sa nebude hasiť, ale zapália sa aj ostatné krajiny. Štát, reprezentovaný najvyššími politickými predstaviteľmi sa dobrovoľne vzdal ochrannej funkcie svojich vlastných občanov a namiesto toho presadzuje ochranu práv kultúry, ktorá je v konflikte s kultúrou pôvodných obyvateľov. Skôr, alebo neskôr sa občania tohto bremena zbavia a obnovia pôvodný zmysel morálnosti. Problém je ten, že čím neskôr to bude, tým to bude bolestivejšie. Treba len dúfať, že v krajinách bývalého sovietskeho bloku ešte ostali zvyšky západnej predstavy o morálke a povinnostiach.
Zodpovednosť za karmu a konanie dobra
Svetlo lúča Syna Človeka sa približuje k zemi a všetkým ľuďom prináša rozuzlenie ich karmy. V jemnejšej úrovni boli odstránené ochranné pásy, ktoré chránili našu planétu pred priamym vplyvom Slnka a hviezd. Tým boli uvoľnené prieplavy, skrze ktoré k nám začína vo zvýšenej miere prúdiť karma, nazhromaždená počas celého nášho bytia. Či už išlo o naše bytie vo fyzickom svete, alebo na takzvanom druhom svete, úplne všetko sa ku nám začína zrýchlene vracať, aby bolo vyrovnané, a aby sme v súlade so slovami evanjelií, zaplatili do posledného haliera.
Celé toto dianie je prejavom dokonalej Spravodlivosti Stvoriteľa, ktorá každému z nás prináša vyvodenie zodpovednosti za právo využívania slobodnej vôle. Prežívanie dôsledkov zodpovednosti za všetko, čo sme vo svojom bytí vykonali v podobe vracajúcej sa karmy, v duchovnom nepochopení toho diania dotlačí ľudí k úvahám, že Stvoriteľ odvrátil od zeme svoju tvár. Alebo dokonca, že žiadny Stvoriteľ neexistuje, keď sa im niečo takého deje a oni sú vystavení takémuto negatívnemu prežívaniu.
Aby však nikto k zničeniu nesmeroval, alebo aby bol takýchto ľudí aspoň čo najmenší počet, je treba sa duchovne prebudiť a to, čo prichádza, správne duchovne pochopiť. A aký je tento správny, pozitívny postoj? Neustále sa zvyšujúce Svetlo lúča Syna Človeka prináša zemi i všetkému čo je na nej vyslobodenie z temna, ako to bolo predpovedané pred stáročiami. V tomto poznaní sa skrýva nádej a radosť. Ľudia musia vedieť, že spolu s hrozivosťou zosilňovania a zrýchľovania diania prichádza zároveň v lúči Božieho Svetla množstvo milostí. Popri zrýchľovaní karmy prichádzajú veľké požehnania, spočívajúce v poskytnutí láskyplnej pomoci všetkým, ktorí sa snažia o dobro a čistotu vo svojom živote.
Pozitívny a konštruktívny postoj k tomu, čo prichádza, spočíva v pochopení, že zrýchlený pohyb osudových vlákien, dopadajúcich na človeka je v skutočnosti Stvoriteľom milostivo poskytnutá príležitosť k ich prežitiu, vyrovnaniu a odloženiu. Kto toto pochopí, môže vyjsť v ústrety vlastnej karme svojim dobrovoľným rozhodnutím konať činy dobra. Toto poznanie, radostne vnútorne prežité a navonok aj uskutočňované v podobe činov dobra, nám môže priniesť vyslobodenie z karmy iba v symbolickej podobe. Pozdravenie, poďakovanie, úsmev, danie... sú jednoduché činy dobra.
Zodpovednosť poskytovateľa diskusného fóra
Diskusné príspevky na internete sa stali neoddeliteľnou súčasťou našej spoločnosti, umožňujúc výmenu názorov a zapojenie sa do debát o rôznych témach. Avšak, s rastúcou popularitou online diskusií prichádzajú aj otázky týkajúce sa zodpovednosti za obsah a konanie tretích osôb. Prípad Stacho v. Klub Strážov sa týka internetovej stránky Klubu Strážov, kde boli publikované články z prostredia samosprávy. Pod článkami sa rozpútala diskusia, v ktorej anonymní prispievatelia použili expresívne výrazy ako "Zlodej" a "Zlodej a podvodník" na adresu pána Stacha. Pán Stacho sa rozhodol brániť a zažaloval poskytovateľa internetového fóra bez predchádzajúcej žiadosti o zmazanie komentárov. Žiadal ospravedlnenie, odstránenie príspevkov a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 eur.
Okresný súd v Považskej Bystrici priznal žalobcovi všetky uplatnené nároky, vrátane náhrady nemajetkovej ujmy. Krajský súd v Trenčíne však rozhodol, že žalovaný nemusí zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy ani zverejniť ospravedlnenie, ale bol zaviazaný zmazať niektoré výrazy. Krajský súd v Trenčíne odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalovaný nie je autorom predmetných diskusných príspevkov a nespôsobil zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Súd uviedol, že nemožno vyvodiť zodpovednosť žalovaného za zásah do osobnostných práv navrhovateľa vyvolaný anonymným diskutujúcim zo žiadneho právneho predpisu. Súd sa odvolal na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu, podľa ktorej nie je možné prenášať zodpovednosť za niečie protiprávne aktivity na tretie osoby, ktoré samé právo neporušili. Právny základ pre uloženie povinnosti odstrániť niektoré výrazy z diskusie súd našiel v § 6 zákona o elektronickom obchode (ZEO).
Výklad § 11 a 13 Občianskeho zákonníka a § 6 ZEO
Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne má aspekty, ktoré sú pozitívne (posúdenie deliktu, aplikácia § 6 ods. 4 ZEO na poskytovateľa fóra), ale aj časti, ktoré sú sporné (pasívna legitimácia pri § 13 ObčZ, založenie povinnosti odstrániť na ustanovení § 6 ods. 4, 5 ZEO či rozdelenie trov konania). Je zrejmé, že páchateľom deliktu podľa § 11 ObčZ je anonymný prispievateľ. Poskytovateľ fóra, ktorý nepoznal prispievateľa alebo ho neinštruoval, nie je ani spolupáchateľom deliktu ani účastníkom na delikte. V súkromnom práve subjekt zodpovedá za svoje protiprávne konania, pričom za protiprávne konania iných osôb zodpovedá len výnimočne, ak tak stanovuje zákon.
Na druhej strane, nemožno súhlasiť s úzkym výkladom § 13 ObčZ čo do pasívnej legitimácie zo zdržovacieho a odstraňovacieho nároku, ktoré súd obmedzuje len na páchateľa, spolupáchateľa alebo účastníka na delikte. Z tohto nároku môže byť pasívne legitimovaný ktokoľvek, kto umožňuje páchanie deliktu tretiemu bez toho, aby sám delikt páchal. Keďže Krajský súd vyložil pasívnu legitimáciu z týchto dvoch nárokov podľa § 13 ObčZ veľmi úzko, vznikol mu problém ako odôvodniť nariadenie odstránenia určitých výrazov z diskusie. Súd siahol k § 6 ods. 4 ZEO, pričom skôr mal na mysli § 6 ods. 5 ZEO, ktorý znie: "súd môže nariadiť poskytovateľovi služieb ich odstránenie z elektronickej komunikačnej siete aj vtedy, ak sa poskytovateľ služieb o ich protiprávnosti nedozvedel". To však možno považovať za veľmi nešťastnú interpretáciu. Ustanovenie § 6 ods. 5 ZEO neponúka žiadne hmotnoprávne nároky a má celkovo iný právny význam.
Súd pri citácií § 6 ZEO uvádza, že “Na založenie zodpovednosti za obsah takejto informácie sa vyžaduje, že prevádzkovateľ má o protiprávnosti informácie uloženej užívateľom vedomosť.” Tu ide o veľmi dôležité nepochopenie účelu § 6 ZEO v našom práve. Smernica o elektronickom obchode totiž úpravou tzv. bezpečných prístavov v čl. 12 až 14 (pre činnosti mere conduit, caching, hosting) “nemala ambíciu určiť moment vzniku zodpovednosti, ale naopak, určiť moment do kedy je jednoznačne vylúčená. Otázka vzniku záleží od konkrétnych okolností prípadu a povahy deliktu, pričom je možné, že dvaja poskytovatelia, ktorí sa kvalifikujú pod rovnaký bezpečný prístav, napríklad hosting, sa stanu zodpovední v úplne odlišnom momente. Bezpečné prístavy možno chápať skôr ako nové znenie alebo objasnenie existujúceho práva, než jeho výnimky (pozri bod 136 návrhov v L‘Oreal v. eBay C-324/09), nieto ešte ako uloženie nových povinností.”
Vo svojich dôsledkoch totiž súd “pretočením” účelu § 6 ZEO vytvára novú normu o kvalite § 420 ods. 2 ObčZ, ktorá upravuje zodpovednosť za konanie iných osôb. Podľa súdu sa (asi) na založenie zodpovednosti za určité protiprávne konanie nemá posudzovať (deliktnosť) vlastného konania poskytovateľa, ale jeho vedomosť o deliktnom konaní tretej osoby, nadobudnutím ktorej sa hneď zakladá jeho zodpovednosť.
Zodpovednosť v študentskom živote
Študentský život je obdobie plné očakávaní, radostí, ale aj výziev. Rozmanitosť študentských skúseností je obrovská. Výhody a nevýhody študentského života sú subjektívne a závisia od mnohých faktorov. Materiálne zabezpečenie rodiny, typ školy a vek študenta zohrávajú významnú úlohu. Dôležitý je aj prístup študenta k povinnostiam, škole a životu. Medzi študentmi možno rozlíšiť dve skupiny. Prvú tvoria študenti z bohatých rodín, ktorí majú všetko, čo si zaželajú. Druhá skupina zahŕňa študentov, ktorí si musia všetko vydrieť sami.
Výzvy a ilúzie študentského života
Pre niektorých študentov je svet gombička. Ide najmä o deti podnikateľov a inak vysoko postavených rodičov. Ak si niečo doma „zaspievajú“, majú to okamžite ako na podnose. Mnohí z nich si myslia, že to tak bude stále. Netreba však hádzať všetkých do jedného vreca. Tí, ktorí majú dobrú výchovu a sú oboznámení s problémami v dospelom svete skoro odmalička, zodpovednejšie pristupujú k všetkým úlohám. Často sa stáva, že práve tieto "rozmazlené" deti sa viac snažia, majú lepšie známky a dochádzku.
Na druhej strane sú študenti, ktorí nemajú to šťastie vyrastať v bohatstve. Títo študenti si musia všetko vydrieť sami, čo ich učí zodpovednosti a vytrvalosti. Mnohí študenti sa mylne domnievajú, že ich život bude jednoduchší, voľnejší a zábavnejší, keď dospejú. Krásu terajšieho študentského života si uvedomíme až keď budeme starší. Ľudia hovoria, že teraz prežívame najkrajšie roky svojho života. Možno to hovoria preto, lebo si z celého školského života na toto obdobie spomínajú najlepšie. A možno preto, lebo je to pravda.
Problémy v školstve a transparentnosť v športe
Vyjadrenie ministra školstva, že telesná výchova na školách má veľmi dobrú úroveň a deti majú kladný vzťah k športu, je v rozpore s realitou. Študenti sa často chodia prezliekať neskoro, učitelia meškajú a necvičiaci sa ospravedlňujú za absurdné problémy. Hodina telesnej výchovy potom vyzerá inak u chlapcov ako u dievčat. Problémy sú aj u vyučujúcich, ktorí hocikedy počas hodiny odídu od žiakov do kabinetu alebo niekam inam a nechajú ich samých. Riešením by bolo chodiť na čas na hodinu, zatraktívniť hodinu rôznymi aktivitami a umožniť študentom vybrať si jednu z dvoch aktivít, ktorá by im vyhovovala.
Ďalším príkladom môže byť návrh na zavedenie povinných školských uniforiem. Cieľom tohto opatrenia je podporiť rovnosť medzi študentmi a eliminovať sociálne rozdiely. Avšak, uniformy by mohli potlačiť individualitu študentov a predstavovali by značnú finančnú záťaž pre mnohé rodiny. Namiesto zavedenia uniforiem by sme sa mali zamerať na vzdelávanie študentov o dôležitosti vzájomného rešpektu a tolerancie.
Zákon o športe upravuje pravidlá financovania športu a zverejňovania údajov o subjektoch v športe. Cieľom je transparentnosť športu výmenou za viac štátnych prostriedkov pre šport.
tags: #diskusny #prispevok #laska #a #zodpovednost